V obchodoch ho síce kúpite po celý rok, ale nie je nad to vypestovať si vlastnú chutnú hlávku na svojom záhone či v truhliciach. Donedávna sa na našich záhradách pestovalo len obmedzené množstvo odrôd, ale teraz je ponuka široká a možno pestovať aj netradičné, veľmi chutné druhy šalátov. Druhy môžete nakombinovať tak, aby ste listy zberali od jari do jesene.
Výber osiva a predpestovanie sadeníc
Osivo vyberajte podľa toho, či chcete pestovať šalát v parenisku, skleníku, vo voľnej pôde i podľa využitia v kuchyni. Semená hlávkového šalátu vysejeme do misky alebo truhlice plytko. V prvých dňoch povrch substrátu niekoľkokrát denne dôkladne rosíme rozprašovačom na kvety. Vzídené sadeničky v štádiu tvorby prvých lístkov rastlinky prepikírujte do sadbovačov alebo do truhlíc do sponu 4 x 4 cm a zalievajte podľa potreby.
Výsadba šalátu na záhon
Ak vysievate semená priamo na záhon do riadkov, ponechajte medzi nimi a rastlinami tieto rozostupy: 20 cm pri malých šalátoch, ako je „Little Gem”, 30 cm pri tzv. maslových a ľadových typoch a 40 cm pri kučeravých šalátoch. Pri výsadbe na konečné stanovisko je zásadou nesadiť koreňový bal hlboko, dôležité je hlavne sadenice i s balom opatrne vybrať zo sadbovača, ktorý pre ľahšiu manipuláciu môžete nastrihnúť.
Starostlivosť počas pestovania
V priebehu pestovania šalát nikdy nenecháme zarásť burinou, vždy je dobré jemne ho okopať, ale vskutku jemne - nadrobiť trocha hliny v jeho okolí. Šalát nie je potrebné vôbec hnojiť.
Zber šalátu
Zber šalátu je približne za 3-4 týždne od výsadby, u listových šalátov zberáme listy priebežne za týždeň i za 14 dní. V prípade šalátov sa odporúča sadiť postupne v menšom množstve. Aby ste si zabezpečili nepretržitú úrodu, ale aby ste ju stíhali konzumovať, je najlepšie šalát vysievať pravidelne v malých dávkach. Šalát môžete zbierať od konca jari až do zimy, ak si ho pravidelne vysievate vhodnými sezónnymi odrodami. Šaláty rastú najrýchlejšie v teplom počasí, pričom odrody s voľnými listami sú pripravené na zber už za štyri až šesť týždňov. Šalát zbierajte podľa možnosti ráno, keď sú listy svieže a šťavnaté.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Chorobami šalát zväčša netrpí. Väčšina odrôd, ktoré pestujeme, je voči hubám úplne rezistentná. Šaláty by mohli napádať i virózy, ale to sa dokáže teraz eliminovať už u osiva. Najväčšími škodcami sú drôtovce a slimáky. Najlepšou obranou proti slimákom je nízka zálievka a ručný zber. I iných škodcov ako sú krtkovia, krtonôžky alebo myši sa odporúča skôr plašiť mechanicky než chemicky. Množstvo šalátov citlivo reaguje na zbytky herbicídov v pôde, pri kontaminácii herbicídmi šaláty vôbec nerastú.
Druhy šalátov
Viete, že v záhrade možno okrem klasiky - hlávkového šalátu - úspešne dopestovať i ľadový šalát, rímsky šalát, vybielené listy endívie či drobnú rukolu? Rozšírme si repertoár jarnej listovej zeleniny. Kým hlávkový, ľadový a rímsky šalát pripravujeme v kuchyni aj samostatne, endíviu a rukolu pre ich intenzívnejšiu chuť pridávame do jedál v menšom množstve.
Ľadový šalát
Ľadový šalát je pevnejší ako hlávkový a vydrží dlhšie v chladničke. Pevná, uzatvorená hlava plná prekrývajúcich sa chrumkavých listov je to, čo z ľadového šalátu (Lactuca sativa var. capitata nidus tenerimma) robí obľúbenú šalátovú zeleninu posledných rokov. Pri nízkej teplote tesne nad nulou a vysokej vzdušnej vlhkosti vydrží odrezaná hlávka dva týždne. Od marca si môžeme v parenisku, fóliovníku alebo skleníku predpestovať priesady, ktoré koncom jari vysadíme na stanovište. Možný je aj priamy výsev von na záhon, a keď budú mať mladé rastliny 2 až 4 pravé listy, rozsadíme ich do rozstupov cca 30 × 35 cm.
Rímsky šalát
Naopak, svoje miesto si u nás stále hľadá rímsky šalát. Vytiahnuté a zvlnené listy rímskeho šalátu (Lactuca sativa var. longifolia) vyrastajú pomerne vzpriamene v ružici a môžu mať až 40 cm. Stáročia až tisícročia sa pestoval v Egypte a v Stredomorí. Má pevnejšiu štruktúru pletív ako klasický hlávkový šalát. Priesady predpestujeme vo februári až v marci. Od apríla do júla ho vysievame priamo. Vhodné rozstupy sú 30 - 35 × 30 - 35 cm. Pôdu počas pestovania zalievame, vhodnými susedmi sú hrášok alebo reďkovky. Pri odrodách rastúcich otvorenejšie môžeme listy približne týždeň pred zberom zviazať, vnútorné listy tak budú jemnejšie. Vnútorné listy sú výborné na surovú konzumáciu v šalátoch, vonkajšie, ak sú už tvrdšie, môžeme dusiť a pripraviť podobne ako špenátové listy.
Kučeravé šaláty
Kučeravé šaláty (Lactuca sativa var. crispa) netvoria hlávky, ale rovnomernú ružicu výrazne skučeravených listov v tvare akejsi pologule. Pestujeme ich podobne ako hlávkový šalát prevažne na jar. Je dostupný v mnohých farebných odrodách, čo spestrí jedlá v našej kuchyni. Odporúčaný výsledný rozstup pri type lollo je 25 - 30 × 20 - 25 cm. Zberáme ho odrezaním tesne nad pôdou, ideálne skoro ráno. V chladničke vydrží zabalený vo vlhkej handričke približne dva dni.
Baby leaf šalát
Týmto pojmom sa označuje zelenina, ktorá sa zberá veľmi mladá. Použiť na to môžeme prakticky každý šalát, ale najlepšie sú pre svoju krehkosť a chrumkavosť ľadové šaláty. Listy z rastliniek ostriháme nie postupne ale naraz tak, aby srdiečko ostalo nepoškodené. Pod sklom ho môžeme pestovať už od januára, v marci až apríli vysievame priamo. Jesenné výsevy vydržia pod krytom až do októbra, začiatku novembra. Na opakovaný zber vysievame každých 14 dní. Medzi radmi necháme 20 centimetrov, prebierkou rastliny vyjednotíme na 3 až 5 centimetrov.
Odrody šalátov
Odrody ľadového šalátu:
- ‘Larsen’ - poloskorý, celoročný: Je určený napestovanie vonku a odolný proti plesni šalátovej. Hlávka je stredne veľká až veľká, dobre uzavretá a prekrytá listami.
- ‘Maximo’ - poloneskorý: Má mohutné voľnejšie hlávky, z ktorých sa po rozrezaní ľahko rozoberajú matne zelené listy. Je vysokoodolný proti vybiehaniu do kvetu. Vysieva sa od marca do júna.
- ‘Stamir’ - neskorý, celoročný: Je určený napestovanie vonku a odolný proti plesni šalátovej. Má pevnú stredne veľkú až veľkú kruhovitú hlávku so strednou hustotou.
- Ľadový šalát Pražan je polo-skorá odroda, ktorá tvorí pomerne veľké hlávky s hmotnosťou 500-1000 g. Ľadový šalát je odolný voči vysokým teplotám, naopak nemá rád teploty pod -1 °C. Semená sa predpestovávajú v marci a v apríli sa presádzajú na vonkajšie stanovisko. Ak je chladnejšie počasie, je lepšie s presádzaním počkať. Šalát vyžaduje slnečné stanovisko. Je vhodné zakryť sadenice netkanou textíliou, ktorá uchráni rastliny pred škodcami a skráti obdobie vegetácie. Pôda by mala byť stredne ťažká, bohatá na humus a neutrálna alebo mierne zásaditá. Šalát zle znáša priame hnojenie a kyslé pôdy.
Odrody rímskeho šalátu:
- ‘Little Gem’ - mini, celoročný: Je krehký ako ľadový šalát a sladký ako klasický hlávkový. Je vysokoodolný proti chorobám.
- ‘Galander’ - poloskorý: Je určený na poľné pestovanie. Má široko elipsovitú, otvorenú a stredne veľkú až veľkú hlávku. Je odolný proti vybiehaniu do kvetu.
- ‘Gelbus’ - maxi, na jarné a jesenné pestovanie: Veľké, guľovité a dobre uzavreté hlávky sú tvorené jemne bublinatými, krehkými a chutnými listami.
Odrody kučeravého šalátu:
- ‘Rekord’ - stredne skorý až neskorý: Odroda typu ‘Lollo Biondo’ je vhodná na jarnú, letnú a jesennú úrodu. Listy sú svetlozelené, jemne až stredne bublinaté a s výrazne zvlneným okrajom.
- ‘Dubagold’ - poloskorý: Listový šalát odolný proti vybiehaniu do kvetu je vhodný na poľné pestovanie a zberať sa dá na jar, v lete i na jeseň.
- ‘Merlot’ - stredne skorý: Odroda typu Lollo Rosso vhodná na jarné, letné a jesenné zbery má svetločervené, mierne lesklé a bublinaté listy s výrazne zvlneným okrajom.
Odrody baby leaf šalátu:
- ‘Dubáček’ - celoročný: Dá sa pestovať ako trhací, ale aj ako ružica svetlozelených, silne laločnatých listov.
- ‘Verala’ - celoročný: Dá sa zberať postupne odlamovaním intenzívne červených listov z vonkajšej strany alebo ako celé ružice.
Šalát v kuchyni
Šaláty konzumujeme prednostne v čerstvom stave. Konzumujte šalát čo najskôr po zbere, pretože listy rýchlo vädnú, najmä počas teplého počasia. Listy oddeľte, potom ich len dobre umyte v studenej vode a osušte. Použite ich ako základ chrumkavého šalátu alebo ako náplň do sendvičov s vareným mäsom alebo syrom.
Problémy pri pestovaní šalátu
Mnohí pestovatelia sa stretávajú s problémami s veľkosťou hlavičiek či ich vzhľadom. Nedostatok živín v pôde sa odzrkadľuje aj na chuti. Pridajte do pôdy veľa organických látok, aby ste si zachovali vlhkosť a dávajte rastlinám pravidelné dávky hnojiva s obsahom dusíka (ale neprehnojujte!). Dlhodobé horúce počasie spôsobuje zmeny chute šalátových listov. Existujúce listy zhorknú a nie sú také svieže. Zabránime tomu tým, že budeme šalát udržiavať dobre zavlažovaný.
Choroby a škodcovia:
- Bakteriálna hniloba šalátu - prejavuje sa černejúcimi ohraničenými škvrnami, najmä na najstarších listoch, ktoré ležia na zemi. Je problémom daždivého leta alebo premokrenia pôdy. Ochorenie preniká aj do pôdy a rýchlo sa šíri, a tak treba pozberať zdravé rastliny a choré odstrániť.
- Nedostatok vápnika - nedostatok vápnika je príčinou okrajovej nekrózy listov. Postupne hnednú a odumierajú. Pomôže vápnik v dostupnej forme.
- Plesne - pleseň sivá a pleseň šalátová najčastejšie napádajú hlávkový šalát. Napadnuté časti žltnú a pokrývajú sa plesňou. Chorobu podporuje vlhkosť, huba prežíva v pôde. Všetky napadnuté rastliny treba včas odstrániť.
- Slimáky - zo škodcov hlávkový šalát obľubuje niekoľko druhov slimákov (Deroceras sp., Arion sp., Milax sp., Limax sp.). Poškodenie si všimnete hneď - kvôli výhryzu na listoch.
- Drôtovce - Čoraz častejšie sa v našich záhradách objavujú nepríjemné drôtovce. Chutia im zemiaky, ale aj šalát. Sú to larvy kováčikov. Živia sa koreňmi rastlín. Vy si len zrazu všimnete, že hlávka šalátu z ničoho-nič zvädla. Keď ju vytiahnete zo zeme, zistíte, že má vyžraté korene. Ekologickí záhradkári drôtovce zberajú ručne. Vyskúšajte k záhonom šalátu vysadiť horčicu či repku.
tags: #Salat
