Chuť je jedným zo základných 5 zmyslov a je spravidla zviazaná s čuchom. Tieto dva zmysly patria medzi vývojovo najstaršie a človeku umožňujú nielen pôžitok z jedla, ale slúžia aj ako mechanizmus prežitia.
Ako vnímanie chuti funguje?
Konečný efekt procesu vnímania chuti je pomerne zložitý. Za rozlíšenie základných druhov chuti sú zodpovedné chuťové bunky, vo finále však do hry vstupuje aj mnoho ďalších fyziologických štruktúr ako prepojenie chuťových dráh s limbickým systémom (príjemné pocity spojené s jedlom, baženie po jedle) alebo aj so systémom čuchovým. Jednotlivé signály putujú do mozgu, kde sa nakoniec skladá konečný vnem.
V slovenskom jazyku bohužiaľ nie je príliš priestor na rozlíšenie základných pojmov, v angličtine však odborníci rozlišujú slovo „taste“, ktoré označuje iba základnú chuť vnímanú v ústnej dutine, a „flavor“, ktorý ako pojem zahŕňa už aj čuchové vnemy a označuje tak konečné vnímanie danej chuti ako celku.
Čo určuje chuťové preferencie ľudí?
Chuťové preferencie sa u jednotlivých ľudí značne líšia. Korene týchto rozdielov siahajú až do prenatálneho obdobia (obdobie pred pôrodom). Hoci má človek evolučne zakotvené, že sladká a slaná chuť označujú bezpečné potraviny, a od horkých a kyslých je lepšie držať sa ďalej, plod v maternici je do istej miery schopný sa adaptovať na chute, ktoré vníma cca od 30. týždňa tehotenstva. Strava matky v tehotenstve tak ovplyvňuje nielen fyzický vývoj, ale aj chuťové preferencie po narodení.
Úloha matky však narodením dieťaťa nekončí - podľa štúdií pokračuje formovanie preferencií aj počas dojčenia, keď deti matiek, ktoré pri dojčení prijímali väčšie množstvo ovocia a zeleniny, tieto potraviny potom lepšie prijímali vo vlastnej strave. Jednoducho povedané, poznali tieto chute už zo skoršieho života a nerobilo im taký problém si na ne privyknúť.
Všeobecne sa uvádza, že aby si dieťa zvyklo na novú chuť a prijalo ju, je potrebné sa s ňou stretnúť až 10‑krát. Po vplyve prenatálneho života a dojčenia samozrejme chuťové preferencie ďalej určuje zloženie pevnej stravy. Na čo si ľudia zvyknú v detstve, to budú pravdepodobne preferovať aj vo vyššom veku.
Čo sa týka vnímania jednotlivých chutí, deti najviac preferujú sladké potraviny, naopak horšie znášajú horké a kyslé. To môže byť dôvod, prečo si často v dospelosti môžete obľúbiť aj jedlo, ktoré ste v ranom detstve neznášali. Jeho chuť na vás mohla vtedy byť jednoducho príliš „zložitá“.
S rastúcim vekom navyše dochádza k poklesu množstva chuťových buniek, čo môže taktiež ovplyvňovať vnímanie chuti.
Čo môže vnímanie chuti ďalej ovplyvniť?
Vnímanie chuti môžu v priebehu života ovplyvniť aj rôzne ochorenia, faktory životného štýlu alebo aj fyziologické stavy (ako napr. tehotenstvo a vek, pozri ďalej).
Medzi tieto ochorenia patria:
- respiračné infekcie (ako sa mnohí v minulých rokoch určite presvedčili v súvislosti s Covidom‑19),
- vážnejšie zápaly stredného ucha,
- ochorenie v dutine ústnej,
- vedľajšie účinky rádioterapie v oblasti hlavy a krku (druh terapie niektorých onkologických ochorení),
- úrazy hlavy.
Medzi ďalšie faktory ovplyvňujúce vnímanie chutí patrí aj fajčenie. Vedci u fajčiarov objavili pomerne významné zníženie intenzity vnímania chuti. Čím vyššia bola u fajčiarov miera závislosti na nikotíne, tým dramatickejšie u nich bola táto schopnosť znížená.
K fyziologickým stavom, ktoré môžu ďalej zasahovať do chuťových a čuchových dráh, patrí aj tehotenstvo. Vplyvom hormonálnych zmien dochádza u gravidných žien k zmenám vo vnímaní pachov a chutí, pričom štúdie sa zhodujú napr. na zvýšení vnímavosti horkej chuti počas prvého trimestra, a naopak zníženie citlivosti slanej chuti počas druhého a tretieho trimestra. Pri sladkej a kyslej chuti nie sú výsledky tak jednoznačné. Zatiaľ čo niektoré vedecké práce poukazujú na ľahký pokles vnímavosti voči týmto chutiam, iné ich uvádzajú ako nemenné.
K zníženiu schopností vnímať chuť dochádza aj celkom prirodzene sa zvyšujúcim vekom. Ako pomyselná hranica, kedy dochádza k pozvoľnému poklesu, sa uvádza vek 60 rokov, ale situácia môže byť samozrejme ovplyvnená ďalšími faktormi, ako sú celkový zdravotný stav, fajčenie počas života a ďalšie. Seniorom klesá schopnosť vnímať najmä sladkú, slanú a umami chuť.
Je možné vnímanie chuti „trénovať“?
Schopnosť vnímania chutí je do istej miery daná geneticky - uvádza sa, že až 25 % populácie sú tzv. supertasteri, teda ľudia, ktorí chute vnímajú intenzívnejšie ako iní. Táto schopnosť je daná vyšším počtom chuťových buniek, ako je norma, a častejšie sa vyskytuje u žien.
Intenzitu chuťovej percepcie môžu samozrejme ovplyvňovať aj vyššie spomínané stavy ako fajčenie, ochorenie alebo vek. Ďalším, a možno prekvapivým faktorom, je však druh bežne konzumovaných potravín.
Tento jav je najviac preskúmaný pri sladkej chuti, pretože má silný psychologický efekt. U ľudí, ktorí často konzumujú veľmi sladké jedlá (typicky patriace do kategórie vysoko spracovaných potravín) môže postupom času dôjsť k „otupeniu“ vnímania tejto chuti a ich organizmus bude dožadovať silnejšie stimuly, aby bola túžba po sladkej chuti uspokojená. To je samozrejme spojené s ďalším nárastom konzumácie chuťovo výrazných a často energeticky bohatých potravín, ktorých nadbytok v strave môže spôsobiť zdravotné komplikácie.
Ak naopak ľudia podstúpili intervenciu založenú na obmedzení príjmu cukru a sladkej chuti v strave, po jeho znovuzavedení vnímali sladkú chuť intenzívnejšie ako predtým. Tento efekt by sa mal podľa výsledkov dostaviť cca za 4 týždne.
Nechutenstvo
Určite poznáš tie chvíle, keď nedokážeš odolať svojim chutiam a najradšej by si zjedol všetko, čo vidíš. Potrápiť ale dokáže aj opačný problém - obdobie, kedy do úst nie si schopný vložiť ani sústo. Stav, pri ktorom človek nemá chuť do jedla, sa nazýva nechutenstvo. Trpia ním dospelí i deti a môže mať rovnako fyzické, ako aj psychické príčiny.
Nechuť do jedla je úplne bežná pri tráviacich ťažkostiach, ako je napríklad žalúdočná nevoľnosť.
Čo je nechutenstvo
V medicíne je nechutenstvo nešpecifický symptóm, ktorým sa môže prejaviť akékoľvek ochorenie. Často sa označuje aj ako strata chuti do jedla, strata apetítu alebo znížená chuť do jedla. Odborným termínom je anorexia (pozor, porucha príjmu potravy sa nazýva anorexia nervosa).
Človek v období nechutenstva stráca záujem o jedlo, alebo je jeho záujem výrazne znížený. Zvyčajne nepociťuje hlad, chuť na konkrétne jedlo ani potrebu prijímať potravu ako takú. Nastať môže aj úplný odpor k jedlu, kedy sa človek cíti zle už pri pomyslení na to, že by mal niečo zjesť. Nepríjemné pocity sa môžu týkať aj pitia obyčajnej vody.
Ak takáto situácia pretrváva, môže viesť k podvýžive a k ďalším problémom spätým s hladovaním. Negatívny dopad má nielen nedostatočný príjem kalórií, ktorý vedie k strate hmotnosti, ale tiež nedostatok živín. Telo nedostáva vitamíny a minerály, ktoré potrebuje na správne fungovanie.
Príznaky
Hlavným príznakom nechutenstva je úplná alebo čiastočná strata chuti do jedla.
Znížená chuť do jedla, ktorá trvá iba niekoľko dní, nemusí mať výrazný dopad na tvoje zdravie. Dlhšie obdobie nechutenstva ale môže sprevádzať niekoľko ďalších zdravotných príznakov:
- únava a malátnosť, nedostatok energie,
- problémy so spánkom,
- zlá nálada a podráždenosť,
- nervozita a nepokoj,
- nepríjemná chuť v ústach,
- strata hmotnosti,
- ďalšie symptómy spojené s nedostatkom konkrétnych živín.
Príčiny vzniku
Strata chuti do jedla často spočíva v stave tráviaceho systému, v celkovej zdravotnej kondícii alebo v psychickom stave človeka. Vyvolávať ju môžu aj niektoré lieky.
Nechutenstvo môže byť spôsobené bakteriálnymi, vírusovými, plesňovými alebo inými infekciami na akomkoľvek mieste v tele. Príkladom je infekcia horných dýchacích ciest, zápal pľúc, gastroenteritída alebo rôzne kožné infekcie. Po vyliečení choroby sa v tomto prípade vráti späť aj chuť do jedla.
Znížený záujem o jedlo majú často aj tí, ktorí sú vystavení veľkej psychickej záťaži. Príčinou nechutenstva môže byť stres, smútok, depresia aj úzkosť. Množstvo ľudí zažíva krátkodobú stratu chuti do jedla v prípade nervozity a trémy, napríklad pred verejným vystupovaním.
Chuť do jedla znižujú tiež niektoré liečivá. Patria sem nelegálne drogy ako kokaín, heroín a amfetamíny, ale aj lieky na predpis - niektoré druhy antibiotík aj antidepresív, kodeín, morfín a chemoterapeutické lieky.
Nechutenstvo u detí
Deti sú obzvlášť citlivé na chorobné zmeny v organizme, preto sa u nich nechutenstvo môže vyskytovať pomerne často. Veľakrát súvisia s bolesťou brucha, zubov, objavuje sa pri zápaloch v ústnej dutine alebo pri bolesti hrdla.
Nezáujem dieťaťa o jedlo môže taktiež spôsobiť nepravidelné stravovanie, nútenie do jedla, rozptyľovanie pri jedle hračkami alebo rozprávkami. Pokiaľ dieťa nie je choré a napriek tomu nechce jesť, bude potrebná úprava stravovacích návykov.
Nechutenstvo v tehotenstve
Nechutenstvo v tehotenstve je pomerne bežný jav. Dokonca môže byť jedným z prvých príznakov tehotenstva. Vyskytuje sa hlavne v období rannej nevoľnosti, zvyčajne v prvom trimestri. Dôvodom je hlavne príval hormónov, s ktorými sa ženské telo musí vysporiadať. V neskoršom štádiu tehotenstva môže nechutenstvo zapríčiniť aj zmena polohy žalúdka a ďalšie zmeny v tráviacom systéme.
Nechutenstvo u seniorov
U seniorov môže byť čiastočná strata chuti do jedla prirodzeným príznakom starnutia organizmu. Týka sa najmä spomalenia metabolizmu a hormonálnych zmien vo vyššom veku.
Nechutenstvo sprevádza aj niektoré ochorenia nervového systému. Hlavne u starších ľudí je to napríklad Alzheimerova choroba, demencia alebo Parkinsonova choroba.
Nechutenstvo a psychika
Nezáujem o jedlo je jedným z možných príznakov stresu, úzkosti, depresie a mnohých ďalších psychických porúch. Ľudia prechádzajúci náročným psychickým obdobím často strácajú záujem o činnosti, ktoré kedysi robili radi, čím môže byť ovplyvnená aj radosť z prípravy alebo jedenia jedla.
Stres a úzkosť sa rovnako môžu prejavovať gastrointestinálnymi príznakmi, ako je nevoľnosť alebo bolesť brucha, čo taktiež spôsobuje stratu chuti do jedla.
Poruchy príjmu potravy
Nezáujem o jedlo sa spája s poruchami príjmu potravy, akými je napríklad anorexia nervosa alebo bulimia nervosa. V takomto prípade je nechutenstvo spôsobené duševným ochorením, neustálou snahou schudnúť alebo kontrolovať svoje stravovanie.
V prípade porúch príjmu potravy môže nechutenstvo vyvolať aj podráždenie tráviaceho systému výdajom potravy, či už vyvolaním vracania alebo nadmerným požívaním laxatív.
Diagnostika
Základným predpokladom stanovenia diagnózy je rozhovor lekára s pacientom, teda anamnéza. Pred návštevou je ideálne viesť si záznamy o jednotlivých jedlách dňa. Na základe stravovacieho denníka bude ľahšie posúdiť nutričný príjem a rozsah zníženej chuti do jedla.
Hoci neexistuje žiadny test na zistenie nechutenstva, užitočné môžu byť rôzne fyzické vyšetrenia, psychologické vyšetrenia a laboratórne testy. Lekár ich zvyčajne naordinuje v prípade, že nechutenstvo nemá súvis s iným diagnostikovaným ochorením.
Medzi možné testy patrí:
- Fyzické vyšetrenie, počas ktorej lekár skontroluje výšku, hmotnosť a vitálne funkcie,
- laboratórne testy vrátane kompletného krvného obrazu, testy funkcie pečene, obličiek a štítnej žľazy,
- ultrazvuk brucha,
- röntgenové snímky a EKG,
- psychologické vyšetrenie zamerané hlavne na stravovacie návyky a celkový psychický stav.
Liečba
Liečba nechutenstva závisí hlavne od príčiny jeho vzniku. Ak je vinníkom bakteriálna alebo vírusová infekcia, zvyčajne nebudete potrebná špecifická liečba symptómu, pretože po vyliečení infekcie sa chuť do jedla rýchlo vráti.
Ak je nechutenstvo spôsobené chronickým ochorením alebo má pôvod v psychike, vyvolanie záujmu o jedlo môže byť veľmi ťažké. Pomôcť však môže niekoľko tipov pre domácu liečbu a úpravu stravovacích návykov.
Liečivá stimulujúce chuť do jedla
Pri nechutenstve sú jednou z možností liečby perorálne lieky na stimuláciu chuti do jedla. Lekár môže predpísať napríklad cyproheptadín (Peritol), digestíva alebo prokinetiká - lieky, ktoré normalizujú alebo zlepšujú a urýchľujú pohyb čriev (napríklad Aketon alebo Progit). Lieky vždy užívaj podľa pokynov svojho lekára.
Doplnky stravy
Na podporu chuti do jedla môže poslúžiť celý rad prírodných látok, bylinných čajov, extraktov a silíc. Pri ich užívaní je potrebné dávať pozor na odporúčané dávkovanie. Ak užívaš aj iné lieky, poraď sa o doplnkoch stravy s lekárom.
CBD
CBD alebo kanabidiol patrí medzi kanabinoidy, látky vyskytujúce sa v rastlinách konope. Môžu byť účinné pri potláčaní nechutenstva a znižovaní úbytku hmotnosti.
Tento efekt zatiaľ nebol dostatočne preskúmaný, ale podporenie chuti do jedla podľa štúdie zaznamenalo 30 % pacientov, ktorí užívali CBD na zmiernenie príznakov epilepsie.
CBD ovplyvňuje apetít veľmi individuálne, no čoraz viac ľudí užíva CBD oleje a iné CBD produkty na podporu chuti do jedla a zmiernenie ďalších príznakov ochorení.
B-komplex
Užívanie B-komplexu si mnohí spájajú s priberaním. Nejde však o to, že by B vitamíny priamo zvyšovali telesnú hmotnosť. Hlavne vitamín B6 môže u niektorých ľudí zvýšiť chuť na jedlo, čo je v prípade nechutenstva priaznivým účinkom.
B-komplex zároveň ovplyvňuje metabolizmus, zmierňuje vplyv stresu na organizmus a môže pomôcť pri duševnej únave. Aj tieto účinky môžu pomôcť tým, ktorých trápi znížená chuť do jedla.
Bylinné čaje
Na zvýšenie chuti do jedla sa tradične používajú viaceré druhy bylín a korenín. Medzi najznámejšie patrí rebríček obyčajný, benedikt lekársky, zemežlč lekárska, koriander a zázvor.
Okrem bylinkových čajov existujú tiež viaceré voľnopredajné doplnky stravy na podporu chuti do jedla, ktoré obsahujú prírodné výťažky z týchto rastlín.
Probiotiká
Nechutenstvo môže byť príznakom tráviacich ťažkostí spôsobených narušenou črevnou mikroflórou. K zníženej chuti do jedla sa v takomto prípade často pridružuje aj nafukovanie, žalúdočná nevoľnosť alebo zápcha. Podobné problémy sa vyskytujú aj po užívaní antibiotík.
Užitočným pomocníkom môžu byť probiotiká, ktoré tieto príznaky zmiernia. Majú tiež dôležitú úlohu pri trávení potravy. Zvyšujú jej nutričnú hodnotu, zlepšujú vstrebateľnosť vitamínov a minerálov, čo je v období nechutenstva žiadané.
Ako podporiť chuť do jedla
Okrem liekov a doplnkov stravy môžeš podporiť chuť do jedla aj tým, že upravíš svoje stravovacie návyky. Domáca starostlivosť zahŕňa malé ale účinné zmeny, ktoré pomôžu v prípade nechutenstva.
Stravuj sa s rodinou a priateľmi
Spoločenský aspekt stravovania dokáže zlepšiť celkový vzťah k jedlu. Spoločné varenie, rodinné večere alebo návšteva reštaurácie s priateľmi môže mať pozitívny vplyv na ľudí, ktorých trápi znížená chuť do jedla.
Rozdeľ si jedlo na menšie porcie
Namiesto sedenia nad 2-3 plnými taniermi jedla denne vyskúšaj častejšiu konzumáciu menších porcií. Vďaka tejto zmene nemusíš tráviť nad jedlom dlhý čas, pričom menšie občerstvenie bude ľahšie aj pre tvoj žalúdok.
Jedz to, na čo máš chuť
V prípade zníženej chuti do jedla nemá význam tlačiť sa do špeciálnej diéty a dodržiavať striktné pravidlá stravovania. Dopraj si to, na čo máš chuť, aj keď nebude každé jedlo najzdravšie. Strava nemusí byť perfektne vyvážená každý deň, dôležitejší je príjem živín v priebehu celého týždňa.
Zacvič si
Ľahké cvičenie môže podporiť chuť do jedla. Ak si kvôli nedostatku jedla unavený, nebude to najľahšie, no pri výdaji energie zvyčajne prichádza aj prirodzená chuť na jedlo. Určite sa nemusíš rozbiť v posilke alebo zabehnúť maratón. Často pomôže aj obyčajná prechádzka.
Čo jesť, ak nemám chuť do jedla?
Pri zníženom záujme o jedlo je vhodné konzumovať potraviny s vyšším obsahom kalórií a bielkovín. Môžeme sem zaradiť napríklad orechy a orechové maslá, vajcia, strukoviny alebo mäso.
Potrebné vitamíny a minerály môžeš dostať do tela v podobe ovocnej šťavy, smoothies alebo doplnkov výživy. Pozor na príliš veľké množstvo vlákniny - vytvára pocit plnosti, ktorý ťa môže odradiť od ďalšieho jedla.
Ak sa s nechutenstvom spája aj žalúdočná nevoľnosť, je lepšie konzumovať ľahké jedlá, ktoré nebudú zaťažovať žalúdok. Odporúča sa jesť menšie porcie suchárov, varené zemiaky, ryžu, ovocie a zeleninu. Vyhýbaj sa pálivým a koreneným jedlám. Dôležitý je tiež pitný režim, ktorý môžeš doplniť bylinkovými čajmi.
Kedy navštíviť lekára
Nakoľko nechutenstvo môže mať viacero závažných príčin, nie je dobré tento príznak dlhodobo ignorovať. Pokiaľ nie si inak chorý a nevieš, čo by mohlo zníženú chuť do jedla spôsobiť, obráť sa na svojho lekára.
Záver
Chuťové preferencie môžu významne ovplyvniť výber potravín v jedálničku a v evolučnom kontexte umožňujú aj pôžitok z jedla či samotné prežitie. Ich vznik má korene už v prenatálnom období, pričom ďalšia dôležitá etapa prichádza pri dojčení a spôsobe stravovania v ranom veku dieťaťa.
Schopnosť vnímať chute je do istej miery ovplyvnená geneticky, meniť sa však môže aj v priebehu života a to s vekom, v súvislosti s ochorením, fajčením alebo napríklad tehotenstvom. Vplyv môže mať aj typ konzumovaných potravín, keď pri konzumácii spracovaných produktov s veľmi výraznou chuťou často dochádza k postupnému „otupovaniu“ chuťovej percepcie.
tags:
