Sezóna pestovania a "záhradkárčenia" je tu a my vám pri tejto príležitosti prinášame kompletný návod, ako pestovať zemiaky.

Príprava pôdy pre zemiaky

Ako aj dom musí mať pevné základy, aby vydržal, tak aj pred zasadením je dôležité pripraviť základy - v tomto prípade pôdu. Základným predpokladom na to, aby ste zožali bohatú úrodu, je kyprá pôda počas celého vegetačného obdobia. To docielite ryľovaním a hnojením na jeseň.

Ku klasickému hnojivu môžete pridať superfosfát (80 g na 1 m2) alebo draselnú soľ (30 g na 1 m2). Na jar je dobré aplikovať do pôdy dusíkaté hnojivá cca 20 až 100 g na 1 m2 - v závislosti od miery hnojenia na jeseň. Cieľom je prekypriť a hlavne prevzdušniť pôdu cca do hĺbky 15 cm.

Zemiaky potrebujú kyprú pôdu, preto je najlepšie záhon vopred dobre zrýľovať. Najprv už na jeseň a potom ešte raz na jar pred samotnou výsadbou. Pôdu je treba kvôli tomu poriadne pohnojiť. Vedeli ste že… Nikdy nepestujte zemiaky na rovnakom mieste ako predchádzajúce dva roky.

Výsadba zemiakov

Zemiaky sa v záhrade vysádzajú obvykle koncom apríla. Niektorí záhradkári sadia aj v marci, ale tu to je problematické najmä z toho dôvodu, že v tomto období sa stále môžu vyskytnúť mrazy, no a tie by na zemiaky mohli mať fatálne účinky. Ak sadíte v marci a majú prísť mrazy, tak na noc zemiaky prekryte textíliou alebo ich zakopcujte zeminou.

Pôdu sme si pripravili, vieme, kedy sadiť - na rad teda prichádza už samotná výsadba. Zemiaky sa sadia do riadkov, ktoré vykopete približne do hĺbky 10 - 15 cm a medzi sebou by mali byť vzdialené cca 50 - 60 cm. Vo všeobecnosti platí, že čím bližšie pri sebe hľuzy budú, tým menšie zemiaky dopestujete.

Spotreba hľúz na 1 ár plochy sa udáva na cca 25 kg, avšak toto číslo je len orientačné, keďže záleží od toho, ako riedko/husto od seba ich budete sadiť. Takto zasadené zemiaky zahrniete motyčkou, čím vznikne hrebeň po dĺžke riadku.

Použitie listia ako hnojiva

Opadané listy sú neoceniteľným zdrojom živín a ponúkajú nespočetné možnosti, ako ich efektívne využiť. V tomto smere má lístie dve roviny. Dalo by sa povedať, že ak je zo stromov čerstvo opadnuté a mokré, ide o dusíkatú, teda vlhkú surovinu. Ak sa vám ho však počas suchých slnečných dní podarí vysušiť, získate pomerne kvalitný uhlíkatý materiál.

Ten môžete podrviť a prisýpať do kompostu - striedať ho napríklad so zvyškami rastlín z hriadok, alebo s pokosenou trávou. Veľmi praktické tiež je, lístie pozberať do rašlových vriec alebo do zásobníka z kovového pletiva a nechať ho celú zimu vystavené počasiu. Postupne výrazne zmení objem aj štruktúru. Skvelo sa dá využiť skoro na jar, keď ním zvýšite teplotu v skleníku alebo v parenisku.

Kompostovanie listia

Vyrába sa kompostovaním lístia a je výbornou zložkou substrátov na pestovanie rastlín. Lístie pohrabte na jednu kopu a prikryte tenkou vrstvou pôdy tak, že vytvoríte akúsi hrobľu. V nej vznikne prostredie na jeho pomalú fermentáciu, ktorá trvá 3 až 5 rokov. Počas tohto obdobia hrobľu sústavne prelievajte vodou. Najlepšie takou, ktorú obohatíte o dusík pridaním rozpustného hnojiva. V priebehu roka hrobľu lístia viac ráz premiešajte. Výsledkom je substrát, ktorý obsahuje viac ako 50 percent organických látok.

Ak máte takú možnosť, dobré je, spraviť si zásobu suchého opadaného lístia na neskoršie využitie. Ak si miešate vlastné pestovateľské substráty, ako jednu z výživových zložiek si pripravte aj kosačkou podrvené lístie.

Príprava kompostu z orechového lístia

Orechové lístie môže v kompostovacej kope tvoriť 30 % hmotnostný pomer. Počas celej doby kompostovania musíme zabezpečiť, aby bol kompost dostatočne vlhký. Je nevyhnutné, aby sa ku kompostovanej zmesi materiálov dostal vzduch. Nekompostujme v jame, kam sa vzduch nedostane. Orechové lístie sa dá kompostovať. Z celkovej hmotnosti kompostovaných materiálov môže orechové lístie tvoriť až 30 % podiel.

Alternatívne spôsoby pestovania zemiakov

Nie každý býva v dome a nie každý má záhradu, kde by mohol plodiny pestovať - existuje však viacero variánt, ktoré vám umožnia vypestovať zemiaky aj na malom priestore.

Pestovanie zemiakov v nádobách

Kľúčovým bodom je výber nádoby. Môžete si zvoliť veľké sudy s objemom 200 l, ale pokojne si vystačíte aj s menšími súdkami, nádobami na smeti či väčšími črepníkmi s hĺbkou cca 30 cm. V každom prípade sa musíte postarať o dobrý odvodňovací systém. Ten docielite vyrezaním dier na dne a na stenách nádoby. Ak máte dvor alebo záhon, tak môžete dno odstrániť úplne a nádobu so zemiakmi držať vonku.

Výsadba je veľmi podobná ako pri klasickom pestovaní v záhrade. Na spodok nádoby nasypte cca 15 cm pôdy zmiešanej s hnojivom, kompostom alebo kokosovými šupkami, ktoré zlepšujú kvalitu zeminy a podporujú rast. Keď sa lístie, resp. vňate dostanú 15 až 20 cm nad povrch, tak do nádoby opätovne nasypte zeminu tak, aby z nej trčali len vrchné časti vňatí.

Zber sa vykonáva po asi 10 týždňoch alebo keď už sadenice rozkvitnú a začínajú žltnúť.

Pestovanie zemiakov vo vreci

Pestovanie zemiakov vo vreci sa vykonáva analogicky ako pri nádobách spomenutých vyššie. Opäť je veľmi dôležité zabezpečiť dobrý systém odvodňovania, držať zemiaky na slnku a do substrátu zamiešať aj hnojivá. Môžete využiť jutové aj plastové vrecia.

Pestovanie zemiakov v sene, slame alebo lístí

Ďalším alternatívnym spôsobom pestovania je pomocou sena, slamy alebo lístia. Niektorí odporúčajú položiť na spodok seno/slamu, pokojne však môžete zemiaky rozmiestniť po pokosenej ploche aj bez toho. Následne ich prikryjete vrstvou sena/slamy s výškou cca 20 - 40 cm.

Posledná možnosť spája klasické pestovanie v záhrade so slamou/senom.

Starostlivosť o zemiaky

Starostlivosť o zemiaky nie je nejaká príliš náročná. Dbať musíte hlavne na pravidelné nahŕňanie zeminy, plenie buriny, no a hlavne likvidovať pásavky zemiakové alebo vošky. Tie môžete eliminovať manuálne alebo pomocou rôznych postrekov či lepivých tabuliek. V prípade plesní alebo ochorení listov/vňatí si môžete kúpiť prípravky na to určené.

Hnojenie zemiakov

Dobrá úroda zemiakov závisí, okrem iného, aj od výživnej pôdy. Preto, ako sme už vyššie spomenuli, pôdu by ste si mali náležite pripraviť už počas výsadby.

Maštaľný hnoj alebo kompost

Mnohí pestovatelia využívajú na hnojenie dobre rozložený maštaľný hnoj alebo kompost. Ten sa rozloží priamo na rozkopanú pôdu najprv na jeseň a potom ešte raz do pripravených jamiek tesne pred výsadbou. Kompost pomáha pôde udržiavať vlhkosť a rozložený hnoj pomáha znižovať pH pôdy a dodáva jej potrebné živiny. Hnoj alebo kompost patria medzi najpoužívanejšie spôsoby hnojenia zemiakov.

NPK hnojivo

NPK hnojivo, čo znamená dusík, fosfor a draslík, sa používa na jar a zabezpečuje optimálnu výživu. Dusíkom sa neodporúča hnojiť na jeseň, nakoľko sa z pôdy počas zimy vyplavuje. Dbajte na rovnomerné rozhodenie hnojiva, aby nedošlo k prehnojeniu pôdy. Prihnojuje sa na začiatku vegetácie na jar pod zemiak a potom na list.

V priebehu vegetácie sa dodávajú väčšinou mikroelementy ako mangán, meď, zinok či molybdén. Rastlina zemiaka prijíma živiny počas celej vegetácie, veľmi intenzívne však v štádiu kvitnutia. Prihnojte ju na začiatku vegetácie liadkom v pomere asi 20 g na 1 m². Prehnojenie zemiakov dusíkom má za následok silný nárast vňate, a tým dochádza k prekrývaniu symptómov viróz, čím sa vytvárajú podmienky pre pleseň zemiakovú.

Prírodné hnojivá

Medzi prípravky čisto prírodného charakteru patria prípravky na báze morských rias a humátov. Aj tieto podporujú rast, vyživujú porast, pôsobia protistresovo a v konečnom dôsledku zvyšujú výšku úrody a jej kvalitu. Taktiež veľmi významným prírodným hnojivom na zemiaky sa stáva minerálne hnojivo na zemiaky s obsahom prírodného zeolitu, ktoré zabezpečuje rastlinám dobrú kondíciu a vyššiu imunitu voči hubovým chorobám a vďaka svojim vlastnostiam zachytáva ťažké kovy a rezíduá rôznych nečistôt a látok v pôde, ktoré sa potom stávajú nedostupnými pre rastliny.

Choroby a škodcovia zemiakov

Väčšina pestovateľov zemiakov, ale aj iných plodín, sa musia niekedy vysporiadať aj s nepríjemnými chorobami či škodcami, ktoré bohužiaľ napádajú ich úrodu. Zvyčajne sa dá proti nim bojovať.

tags: