Slovenská medzivojnová poézia a katolícka moderna
Vymenujte hlavné básnické prúdy - smery a jej protagonistov v slovenskej medzivojnovej poézii. Urobte rozbor básne Cválajúce dni a dešifrujte básnikov program. Určte osobu a číslo podčiarknutých slov vo veršoch. V ukážke č. 3 objavte jeden z hlavných motívov poézie katolíckej moderny.
Ján Smrek - Cválajúce dni
Bujní žrebci, neosedlaní chcú prelietať - nezasiahne ich blesk - zo stálic na stálice, ženú sa vpred, presedlať na Lucifera šiju, ženú sa vpred, vôbec: vtopiť sa v dáky fenomén, kopyty rozbíjajú lebky možno: vo večnú energiu a nechávajú za sebou dokaličené ľudské mŕtvoly.My, mladí, jarí šarvanci, ktorí sme život - svoju milú - Stepilí cowboy i objali prvom pri tanci, nad konské hrivy sklonení sme celým dúškom živí - sedia na pariacich sa chrbtoch my sme tí jazdci diví! a stískajú ich koleny Sedíme na paripách: kŕčovite. uháňajúcich dňoch, Hurrá, hurrá! a pevne držíme sa hrivy - Z cesty nám!! nič nevadí, že niektorý Pádime! pri skoku ponad piliere Nevidíte? oceľového mosta drží sa už len chvosta. Krasojazdcov sú stá, divákov milióny. Nemôžme znať, či nespadneme Tie stá však jazdia ponad dómy, a nezlomíme väz - ponad parížsku Notre Dame lež nechceme sa predsa vtopiť a preskakujú Oceán, v to driemajúce ľudské plemä, ženú sa krkolomným cvalom, v zakliaty živý les. Že nestihne ich ani Parom.
Ukážka č. 3: Janko Silan - Svätojánske mušky
Aká je vaša cesta, svätojánske mušky, Do večna ideme cez všelijaké cesty, Keď jas váš nemenší sa ani nemení? ach, v tmách, ach, málokedy skrze jas, Naša je kostrbatá. Keď raz prídu skúšky, a vaše svetielkovanie a vaše sladké blesky Meníme smer a vôbec zmysel žitia na zemi. - to isté mihotanie v neistotách - mätie nás...
Expresionistický román Jozef Mak
Vysvetlite kontrast medzi človekom / mužom a ženou/ a prírodou pomocou hlavných motívov expresionistického románu Jozef Mak. Porovnajte vieru v osud / fatalizmus / s podobenstvom o nezdolnej sile človeka ísť za svojím cieľom v novele ukážky č. 2. Aktualizujte.
Ukážka č. 1: Jozef Cíger - Hronský - Jozef Mak (úryvky)
Inovať je nádhernejší závoj. Nijakej panej na svete neutkajú takú nádheru, akú si utká sama príroda, keď sa jej zachce, hoc by to bola panna zo sedemdesiatich kráľovských palácov. Ani príroda - panna si ho nedožičí hocikedy, sťaby sa i jej závoj mal podrať, pominúť, a vyberá si ho, oblieka iba vo výnimočných prípadoch. Príroda - panna rada sa paradí celý rok, truhla so šatami akoby nemala dna. Azda ani nemá dna naozaj, a čo si namyslí, to je hneď na vrchu. A parádnica namýšľa si každú chvíľu inšie a ináč. Ale každá parádna panna najkrajšia je pod svadobným závojom.
Na svitaní panna chce byť v závoji zo zlatého prachu, zo strieborných pavučín. I je. Ale ak budeš vidieť, kde je ružová, nedotkni sa, iba sa pozri na brezový prút a budeš vidieť ako preteká ružovosť. Ak chceš vidieť oči, nazri do vôd a budeš vidieť, aký má panna zasnený zrak pred svadobnou nocou. Pozri na jedličie, i zbadáš, že tkáči museli myslieť aj na zelené vence, hoc ich diskrétne prikryli závojom, aby si nevidel... Vieš, lebo ľudské oči sú pažravé. Keby nebolo diskrétnosti, zožrali by všetko. Ba vôbec celý človek je pažravý. Striebro a zlato zato sú tvrdé, aby ich človek nezožral. Keby sa krása dala jesť, už by jej nebolo. A inovať je zato chladná, aby ju ľudia nepohltali. - Nehnevaj sa na mňa, Jožko, veď ja za nič nemôžem. Keby som len trochu bola tušila, keby som skôr bola tušila, že ma budeš raz i návidieť, veď by som ja nebola oslabla do truhly. Bola by som sa držala života tak húževnate, tak tvrdo ako pleseň na kameni. Nič by ma nebolo zožralo... Keby som trochu skôr... Veď mi už aj srdce začalo biť...
...... život nie je román, život je bralo, dolina, vrchy, kláty, sekera, náruživosť, chlieb a inovať, a všetky tieto veci nie sú iba kulisy, aby sa dali hocijako postrkovať, ako sa fantázii páči. Nuž nemôžeš ty len tak zmiznúť, Jozef Mak. Obyčajný človek si a obyčajný človek musí zachovať veľký zákon sveta: musí v druhej múdrej tridsiatke žať, čo v prvej nemúdrej tridsiatke sial... Trp, Jozef Mak. Človek - milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.
Ukážka č. 2: Ernest Hemingway - Starec a more
„Ryba“, riekol starec, „ryba, veď tak či onak musíš čochvíľa zhynúť. Či musíš pritom zabiť aj mňa? Takto nevykonám nič, pomyslel si. Ústa mal také vyschnuté, že nemohol vravieť, ale teraz sa nemal kedy naťahovať po vodu. Tentoraz ju musím dostať k člnu, pomyslel si. Nevydržím už veľa okruhov. Ba vydržíš! Povedal si v duchu. Vydržíš hoci aj naveky!
Pri nasledujúcom okruhu ju skoro dostal. No ryba sa znovu narovnala a pomaly odplávala. Zabíjaš ma, ryba! pomyslel si starec. Ale veď máš na to právo. Nikdy som nevidel nič väčšie alebo nádhernejšie, alebo pokojnejšie, alebo ušľachtilejšie, než si ty, sestra! Len pokračuj, len pokračuj a zabi ma! Nezáleží mi na tom, kto koho zabije! Už sa ti múti rozum, pomyslel si. Musíš si zachovať jasnú hlavu. Zachovaj si jasnú hlavu a uč sa trpieť ako chlap! Alebo ako ryba, pomyslel si...
Ženské postavy v slovenskej literatúre
Vymenujte tri literárne diela, v ktorých vystupuje slovenská žena. Vyberte si z literárnych ukážok dve ženské postavy, na ktorých môžete ukázať, ako spisovatelia zobrazili ich životné filozofie. Zhodujú sa s osudmi a vlastnosťami žien súčasnosti ?
Ukážka č. 1: Jozef Gregor Tajovský - Statky zmätky
Zuzka (sama): Mne nikto neuzná. Každy mi len, i vlastná mať - len trp a trp. Ale ja to nevydržím. Ako keby to bolo od hladu alebo od smädu trpieť. Ja trpieť, a on na mňa nepomyslí? Trpieť od muža, ktorý ma klame... Nie, dosť bolo už. Nebudem trpieť! Bola by som horšia od frajerky. Sama sebe by sa musela zhnusiť...........
Zuzka: Nevieš, a mňa by si mohol znovu nechať. Ak poznávaš dosavádny život svoj, tým lepšie. Zanechaj ho a tráp sa, ako vieš. Ja sa tiež tak budem; škoda by nám bolo znovu začínať. Už mi otvrdlo srdce, zabudla som na útisky, majme pokoj. Vzal si si druhú, nemôžeš mať mňa. Ži s tou. Ďurko: Nech sa mi nohy zlámu, ak ja za tou viac vkročím, len pomyslím. Hľaď na naše dieťa. Kata (prosebne): Dcéra moja! S planým mužom je zle, a bez neho ešte horšie. Zuzka (prísne): Mama... Ďurko: Čo povieš tomu dieťaťu? Zuzka: Nikdy ťa mu nespomeniem, ak ho bude pánboh živoť. (Ustrnutie.) Ďurko: Čo keď narastie? Zuzka: Že si - že si umrel. (Všetci slzia.) Ďurko: A keď mu druhí povedia, že žijem? Zuzka: Nech potom sám súdi nad tebou. Ďurko (potáca sa, odchodí).
Ukážka č. 2: Božena Slančíková - Timrava - Ťapákovci
Len mrzáčkin duch pracuje. Od dvoch dní je ako sršeň. Šije s jedom skvosty, nádhery, ktoré nenávidí, lebo ona také nikdy nenosila. A k tomu doniesla si čepiec ušiť žena Jana Fuzákovie. Pôjde na svadbu, zavolali ju za svatku do susedov. Ona nevie, čo je to vydať sa a byť ľúbenou. Kto by i chcel mrzáčku? Jestli by sa bol aj našiel taký, nezradil by to nikomu - hanbil by sa, že ju ľúbi. Vie, že nikomu nie je príjemnou. Jej život je len bodľač a tŕnie...........
Najstaršia nevesta Iľa, od Jablonckov braná, myslí si, že je náleží veslo, i drží ho v ruke, no z ostatných ani jedna nie je spokojná s tým, a najnespokojnejšia mrzáčka Anča peknej tvári. Ona k nenávisti popudzuje ešte i druhé. Ona chce rozkazovať a vždy chce, čo nechce Iľa. Nechce Iľu nik, lebo sa vyvyšuje nad všetky druhé. Je v obecnej službe: je babicou. Bola na kurze v Sobote zo dva mesiace a odvtedy drží sa nad druhé povýšene, akoby bola nie zo sedliackeho, ale z panského rodu. Nič sa jej nepáči v dome, s ničím nie je spokojná. Naúča, majstruje a chce zrútiť staré obyčaje, odjakživa u Ťapákovcov zakorenené. I dnes, sotvaže otvorila oči a doniesla vody, že uvarí fruštik, už si našla, za čo by im kázeň držala: „Či by poriadni ľudia trpeli tú studňu v tom sklade bez zruba? Iba o kúštik, že som sa do nej nestrepala. Pre váš fruštik ja ešte o život prídem“ Chlapi poobzerali sa jeden po druhým, koľko ich je v izbe - ženy nevšimli si jej slov - a jej muž, Paľo, vysokej, trochu nahnutej postavy, okrúhlych, pokojných očí, ktorý rád žartúval, podotkol rozmarne: „Nezamoč sa, kráľovná!“
Výstavba a vývin románu ako umeleckého žánru
Charakterizujte výstavbu a vývin románu ako umeleckého žánru a vymenujte jeho varianty podľa témy, literárneho smeru, časového určenia deja a výpovednej formy. Zaraďte romány z citovaných ukážok. Pouvažujte nad úlohou denníka.
Ukážka č. 1: Martin Kukučín - Dom v stráni
„Môj Mate, ty sa máš čo žalovať!“ zvolala šora Anzula ešte vždy prestrašená, s výčitkou. „Či som ja na vine?“ „A kto je vina?“ rozhorlil sa zasa on, oči mu zas zaiskrili, keď sa stretli s jej pohľadom. „Kto nás má predchodiť dobrým príkladom, nás nízkych, ktorí sa prpleme v čiernej zemi od svitu do mraku, aby sme nezhynuli od hladu a aby si naši hospodári mohli hovieť v pohodlí? Oni majú svietiť nám, ktorí nemáme kedy pozdvihnúť oči k výšinám... A čo vidíme? Práve z ich domov vychodí hniloba, smrad a skaza a šíri sa do našich tichých chalúp, do našich čistých rodín. Kto je na vine, že vaši rozbújaní synovia idú pred chrám Boží pokúšať naše dcéry a mladé ženy?...
Každá chúťka musí byť splnená, nič sa mu nemôže odoprieť. Napomenutie, výstraha, alebo i trest - nie, na to sú nie panskí romaznanci! Treba im popustiť - nech špinia, šliapu česť, prznia, trhajú sväté zväzky! Ó pani, povedzte, kam nás to povedie? Ako budete žiadať poslušnosť od nás, keď nemôžete dať uzdu svojim náruživostiam? Vaši synovia nevedia staviť hranicu svojej roztopašnosti: ako stavajú hať naši synovia svojej závisti a rozhorčenosti? A či nám je už súdené, že pôjdeme, vy a my - na nože?“....................
No seberovné nikdy ony nebudú: Nemožno! Ona má vrodenú nežnosť a vznešenosť v pohyboch a vystupovaní, v pohľade i každom slove. Katica je pekná, možno i nádherná težačka - ale len težačka. Ona to nezatají nikdy, a čo by sa ako vyobliekala. Až teraz vidieť, čo znamená rod, pôvod, výchova...
Ukážka č. 2: Ladislav Nádaši - Jégé - Adam Šangala
Praskovský bezohľadne luhal a pristrihoval pravdu alebo kvôli dojmu, alebo aby svoju tézu dokázal. Bol prísny mravokárca, oduševnený vlastenec, plakal nad úpadkom krajiny, bol silným zástancom viery a hrešil odpadlíkov. Ale narodil sa z katolíckych rodičov, vo svojom mužnom veku prestúpil na evanjelickú vieru a teraz pod účinkom rečí a nahovárania Pázmánovho sa zasa klonil ku katolicizmu. Oduševnil sa za každú myšlienku, sľuboval na jej vykonanie veľké sumy, a nedal nič.....................
„Adam sa s úctou díval na kňaza a len ťažko sa dal nahovoriť, aby si k nemu prisadol. - Sadni si, chlapče, a nehnevaj ma. - Pane, nemôžem si odpustiť, že som hľadel na vás ako na nepriateľa, ako na zlého človeka, ktorý musí prísť do pekla. - Ako ťa naučili, tak si robil. Dosť zle, že sa neznášame a kántrime navzájom, iste nie pre spravodlivé presvedčenie, ale pre ľudskú moc a slávu.“
Ukážka č. 3: Alfonz Bednár - Sklený vrch
„10.februára Ema píše do svojho denníka: „Už som dosť popísala - a pomaly sa musím skrývať so všetkým, čo som tu pospomínala. Môj muž toto nesmie čítať. Mohol by sa nazdávať, že mi je iba náhradou za iných. A bojím sa strašnej veci. Nenávisti k mŕtvemu Kališovi. Zolo nenávidel aj to, že som sa narodila a že som na svete. A čo by sa stalo, keby môj muž začal nenávidieť Milana? To si neviem ani predstaviť. Zolo ma nenávidel a nanávidel aj Milana Kališa, lebo som mu o ňom všeličo rozprávala... Ale dobre, že Zolo nešiel so mnou do Tichej doliny.“
Konfrontácia postáv a ich charakterov
Konfrontujte postoje postav a odhaľte ich charaktery v zlomových životných situáciách. Porovnajte drámu s prózou (Kým kohút nezaspieva a Sophiina voľba). Pouvažujte nad otázkami svedomia súvisiacimi so slobodnou voľbou. Ako súvisí motív času s názvom drámy.
Ukážka č. 1: Ivan Bukovčan - Kým kohút nezaspieva
TOMKO. Pol tretej...? /Sklesl... 1. Aj v nás, liberáloch, sa to kopí, to znemožňovanie slobodného myslenia, ktoré sme tu vždy mali a končí. Kto z nás za to dostal po nose a už si užil aj prenasledovanie vlastnými liberálmi, pocíti škodoradosť, že niekto ich aj kritizuje. To všetko, čo my sme nesmeli, lebo inak sme kolaboranti s vlastizradcami a fašistami. Pre toto ja rada čítam Blahu.
tags:
