Mozog je záhadný a najmenej preskúmaný orgán ľudského tela. Je najzložitejším orgánom, aký sme kedy poznali. Trvalo však niekoľko stoviek tisíc rokov, než sa mozog človeka a jeho predchodcov vyvinul do dnešnej podoby.
Mozog človeka prešiel dlhým a zložitým vývojom. Mozog dnešného človeka váži necelých 1,5 kg, približne teda asi 2% ľudskej hmotnosti. Kontroluje a riadi všetky telesné funkcie. Mozog spolu s miechou tvorí centrálnu časť nášho nervového systému a riadi všetko, čo človek robí.
Ľudský mozog je tvorený desiatkami miliárd nervových buniek - neurónov. Každá z týchto buniek je pritom spojená až s desaťtisícimi ďalších. Je zložený z približne 50 - 100 miliárd mozgových buniek, ktoré nazývame neuróny. Mozgové bunky nie sú medzi sebou spojené kontaktne, ale je medzi nimi malá štrbina, ktorá prenáša signál z jednej bunky na druhú pomocou chemických látok, nazývaných neurotransmitery.
Zaujímavá je aj rýchlosť šírenia prenosu nervového vzruchu, ktorá sa pohybuje v rozmedzí od 2 m / s až 120 m / s v závislosti na oblasti mozgu. To znamená, že informácie sa naším malým mozgom môžu šíriť až rýchlosťou 432 km / h! Dlhú dobu sa tradovalo, že mozog využívame len asi z 10%, ale moderné výskumy ukazujú, že celý náš mozog je v neustálej činnosti. Dokonca aj keď spíme, spracováva a triedi informácie, prehráva pamäťové obsahy a jeho aktivita môže niekedy dosahovať aj aktivity podobné pri bdení.
Do nedávnej doby panoval názor, že jediné bunky, ktoré sa v tele neobnovujú sú bunky mozgové. Vďaka najnovším prístrojom možno mapovať činnosť mozgu a možno dlhodobo sledovať vplyv činností na jeho štruktúru. Bolo opakovane preukázané, že stimuláciou určitých mozgových centier dochádza k zlepšovaniu jeho príslušných existujúcich funkcií.
Mozog a miecha, ako centrálna nervová sústava, je vysoko plastická. Denne vzniká až niekoľko tisíc nových nervových buniek. Vďaka plasticite neurónov sa v podstate človek stimuláciou príslušných mozgových centier vyvinul do dnešnej podoby. Plasticita mozgu je potvrdzovaná funkčným zobrazovaním mozgu a môže byť simulovaná napr. v neurónových sieťach.
Mozog a jeho základy sa utvára prakticky ihneď od počatia. Už počas prenatálneho vývoja a v období po narodení je mozog najtvárnejší a najcitlivejší voči stimulácii. Preto taktiež naše ranné zážitky rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú náš celý ďalší život. V mozgu zreje v priebehu celého dospievania a počas neho dozrievajú rôzne kognitívne funkcie. Deti je potrebné preto stimulovať postupne s ohľadom na ich vek a v čo najväčšej možnej variabilite činností. Ale musíme si dať veľký pozor na to, aby sme ich nepreťažovali.
Výskumy v tejto oblasti dokazujú, že vplyvom stimulácia rôznych mozgových centier dochádza k pozitívnym štrukturálnym zmenám v neurónové sieti. Laicky povedané, mozgové bunky, ktoré sú prenášačom signálu, vykazujú nárast či už vo svojej stavbe či v zmysle nárastu ich počtu. Preto platí, že u ľudí, ktorí svoj mozog nijako pozitívne nestimulujú a netrénujú, dochádza k zníženiu (nielen) kognitívnych funkcií. To možno však vďaka neurónové plasticite napraviť vhodným tréningom.
Plasticite mozgu, alebo ak chcete jeho prispôsobivosť, sa pozitívne prejavuje v prípade mozgových poranení najrôznejšieho pôvodu. Pokiaľ došlo k zraneniu v niektorom z centier zodpovedných za určitú funkciu, túto funkciu, vplyvom stimulácie, tréningu a odbornej neuro-rehabilitacii preberá niektorá z alternatívnych či susedných oblastí. V odborných kruhoch je známe mnoho prípadov, kedy úplne predtým zdravý človek prešiel niektorým zo závažných mozgových tráum, zranenia, a vďaka následnej odbornej starostlivosti aj vlastné snahe a tréningu sa opäť uzdravil. Až následná pitva ukázala rozsiahle poranenia mozgu.
Výživa pre zdravý mozog
Kvalitná, čerstvá a pestrá strava zaistí mozgu dostatočný prísun všetkých potrebných látok:
- Bielkoviny: Priaznivo ovplyvňujú všetky pamäťové procesy - zaznamenávanie, podržanie a vybavovanie si informácií. Aminokyseliny obsiahnuté v bielkovinách sú základnými stavebnými prvkami mozgovej siete. Mozog potrebuje bielkoviny pre výrobu neurotransmiterov, látok, ktoré obstarávajú prenos informácií medzi jednotlivými mozgovými bunkami.
- Antioxidanty: Mozog je náchylný k napádaniu voľnými radikálmi ako vedľajšími produktmi bunkového metabolizmu. Preto je príjem antioxidantov aj pre neho nevyhnutný. Antioxidanty odstraňujú toxíny z nervového systému, a tým prispievajú k ochrane a obnovovaniu pamäte. Antioxidanty tiež spomaľujú tvorbu voľných radikálov, a tým prispievajú k zlepšovaniu kognitívnych funkcií, ako napr. pamäti, úsudku či dedukcie, alebo tiež motorických schopností.
- Vitamíny: Z vitamínov, potrebných pre mozog sú najdôležitejšie a najdiskutovanejšie vitamíny sk. B. Sú rovnako tak dôležité pre mozog rovnako ako pre periférne nervovú sústavu, ktorú chránia, posilňujú a podporujú jej regeneráciu. Sú to predovšetkým: kyselina listová, B1, B2, B6 a B12. Sú nevyhnutné ako podporný faktor pri syntéze neurotransmiterov, ktoré prenášajú signály medzi nervovými bunkami. Sú tiež dôležité pri tvorbe neurónových výbežkov a ich ochranného obalu. Pravidelné užívanie kyseliny listovej sa signifikantne zlepšila pamäť, rýchlosť spracovania informácií a rýchlosť senzomotorických reakcií. Vitamín B12 je najdôležitejšou živinou mozgu v pokročilom veku, chráni mozog pred atrofovaniu počas starnutia (zanikaniu, zmenšovaniu sa). Pomáha pri obnove nervových buniek a tvorbe DNA. Vitamín B1 celkovo slúži na udržanie dobrej funkcie nervového systému a udržanie duševnej rovnováhy celkovo tým, že navodzuje optimizmus, pomáha prekonávať emotívne stresové situácie a zlepšuje drobné psychické poruchy ako netrpezlivosť a zmätenosť. Nedostatok vitamínu B2 sa môže prejaviť aj na psychike a intelekte - u deti bolo popísané spomalenie duševného vývoja a u dospelých poruchy osobnosti.
V súčasnej dobe neustále rastie počet ľudí s neurodegeneratívnymi ochoreniami (predtým nazývanými tiež demencia). Tento trend úzko súvisí so starnutím populácie, kedy sa v populácii zvyšuje percento ľudí vo veku nad 65 rokov. Pričom ľudia nad 65 rokov majú asi 5% riziko vzniku jednej z foriem neurodegenrativných ochorení, vo veku nad 80 rokov sa táto pravdepodobnosť zvyšuje až zhruba na 25%.
Kognitívne deficit, ktorí sa s týmito diagnózami spája vedie k obmedzeniu samostatnosti pacienta a zvýšenej spotrebe zdravotníckej starostlivosti. Preto sa v poslednej dobe vynakláda veľa energie a tiež peňazí do štúdia kognitívneho tréningu u staršej populácie. Výskumy, ktoré sledovali vplyv tréningu u seniorov už preukázali, že tréning zlepšuje kognitívne funkčne, informácie o tom ako dlho tento efekt vydrží a tiež aký dopad má na každodenné fungovanie a samostatnosť človeka boli zriedkavé.
Štúdia ACTIVE
Americká štúdia ACTIVE (The Advanced Cognitive Training for Independent and Vital Elderly) tak odštartovala v roku 1999 s cieľom zistiť vplyv kognitívneho tréningu na kogn. výkon a denné fungovanie u seniorov. Do štúdie sa prihlásilo takmer 3000 zdravých dobrovoľníkov s priemerným vekom 74 rokov. Absolvovali 10 tréningových sedení v priebehu 5 až 6 týždňov. Jedná skupina pre tréning pamäti, ďalšia skupina trénovala rýchlosť spracovávania a tretia skupina účastníkov sa venovala tréningu usudzovania. U niektorých potom po 11 až 35 mesiacoch nasledovali 4 opakovacie sedenia.
Tieto tri domény tréningov neboli vybrané náhodne. S vekom najviac zo všetkých slabnú a zároveň významných spôsobom ovplyvňujú samostatnosť človeka. Meranie výkonu v kognitívneho výkonu bolo vykonané pred tréningom, potom tesne po 1 roku, po 2,3,5, a nakoniec po 10 rokoch. Tréning usudzovania a rýchlosti spracovania viedol k vyššiemu výkonu aj po desiatich rokoch. V prípade pamäťového tréningu zlepšenie vydržalo "len" 5 rokov. Účastníci všetkých skupín vrátane "pamätajúcich" zaznamenali isté zníženie schopnosti vykonávať bežné denné aktivity, ako nakupovanie a práca s peniazmi, starostlivosť o deti alebo domácich miláčikov a pod.
Prevencia demencie
Recept na to, ako sa naisto vyhnúť postupnej atrofii ľudského mozgu a strate rozumových schopností, neexistuje. V 55 percentách prípadov je podľa správy Lancetu pôvod ochorenia genetický alebo neznámy. No zvyšnú, takmer polovicu, odborníci pripisujú odstrániteľným faktorom. Predchádzanie demencii sa podľa správy začína už v detstve prístupom k vzdelaniu. Pokračuje v strednom veku napríklad riešením problémov so sluchom, s depresiou, fajčením či vysokým krvným tlakom.
Vplyv stravy na rozvoj demencie je predmetom dlhodobých štúdií. Autori štúdie zároveň upozorňujú, že ľudské telo nefunguje tak, že v prípade, ak budete jesť samé strukoviny, Alzheimer vám nehrozí. Neexistuje jediná potravina alebo prísada, ktorá by na základe prísneho vedeckého výskumu dokázala zabrániť, liečiť alebo vyliečiť Alzheimerovu chorobu či inú demenciu.
Konzervované ryby a ich benefity
Konzervované ryby nie sú len trvanlivou potravinou vhodnou do špajzy, ale aj skutočným výživovým pokladom. Sú bohaté na bielkoviny, omega-3 mastné kyseliny, vitamíny a minerály, pričom predstavujú dostupnú alternatívu čerstvých rýb. Vhodné sú na rýchly obed, večeru alebo aj zdravé občerstvenie. Výhodou týchto produktov je ich trvanlivosť a univerzálnosť v kuchyni. Navyše, konzervovanie zachováva vysoký obsah živín, čo z nich robí ideálny zdroj zdravých tukov a bielkovín aj pre ľudí s obmedzeným časom na varenie, uvádzajú odborníci.
Sardinky patria medzi najvýživnejšie druhy. Obsahujú viac ako 22 gramov bielkovín na jednu porciu, veľa vápnika, vitamínu D a B12. A vďaka vysokému obsahu omega-3 pomáhajú srdcu aj mozgu. Skvelo chutia na celozrnnom pečive či v šalátoch. Hering alebo sleď a jeho údená verzia, kippers, ktoré podporujú správnu funkciu štítnej žľazy vďaka obsahu selénu. Okrem toho sú tieto ryby bohaté na zdravé tuky a antioxidanty. Losos má takmer dennú odporúčanú dávku vitamínu D a v jednej porcii až 19 gramov bielkovín. Makrela a pstruh dúhový sú zase známe pre vysoký obsah omega-3 a ich priaznivý vplyv na krvný tlak, cholesterol aj zápaly.
Medzi nutrične cenné morské plody patria ustrice, ktoré sú bohaté na zinok, železo a selén, čím podporujú imunitu a energiu. Ančovičky zasa prekvapia vysokým obsahom železa. Až 25 % dennej dávky v malej konzerve. Okrem toho ponúkajú omega-3 aj vápnik. Chobotnice či slávky, ktoré sú rovnako výborným zdrojom bielkovín, vitamínov skupiny B, horčíka a zinku majú protizápalové a antibakteriálne účinky, ktoré môžu pomôcť zlepšiť imunitu a celkové zdravie. Krabie mäso je zas nízkotučné, no bohaté na bielkoviny a selén.
Aj keď sú konzervované ryby výživné a mnohí ich považujú za pochúťku, niektoré druhy môžu obsahovať vyššie množstvo ortuti. A to najmä tuniak, makrela alebo mečiar. Nadmerný príjem ortuti tak môže ohroziť vývoj mozgu u detí a nenarodených detí, preto by si tehotné ženy a malé deti mali dávať pozor na výber druhov. Okrem toho bývajú konzervy často vysoko slané. Dôležité je sledovať etikety a vyberať si varianty s nižším obsahom sodíka.
Potraviny pre podporu myslenia
Máte pred sebou ťažké skúšky v škole, náročné pracovné obdobie alebo len chcete zo svojich sivých mozgových buniek dostať čo najviac? Existujú potraviny, ktoré vám pomôžu dostať mozog do špičkovej formy.
- Horká čokoláda: Kakao je jeden z najbohatších zdrojov flavonoidov zo všetkých známych potravín. Flavonoidy môžu prechádzať až do mozgu a tu priamo podporovať mozgovú činnosť. Okrem toho zvyšujú aj inzulínovú citlivosť, čím podporujú zásobovanie buniek energiou. Pravidelná konzumácia pravého kakaa podporuje myslenie a kognitívne schopnosti.
- Zelený čaj: Obsahuje kofeín, aminokyselinu theanín a katechíny. Kofeín spoločne s theanínom pôsobia synergicky, čo znamená, že sa vo svojej funkcii vzájomne podporujú. Šálka pripravená z kvalitného sypaného zeleného čaju je hotovým elixírom na podporu myslenia.
- Orechy: Patria medzi bohaté zdroje vitamínu E, zinku, kyseliny listovej alebo horčíka. To všetko je doplnené prírodnými antioxidantmi, ktoré majú na telo ochranný efekt.
- Vajcia: Patria medzi najbohatšie prirodzené zdroje cholínu - nepostrádateľnej živiny, ktorá má pre nervovú sústavu nezastupiteľný význam. Z cholínu sa v tele tvorí neurotransmiter acetylcholín, ktorý je zodpovedný za správnu funkciu svalov a nervovej sústavy.
- Šťava z červenej repy: Patrí medzi najbohatšie prirodzené zdroje dusičnanov. Z dusičnanov sa v tele tvorí oxid dusnatý, ktorý prirodzene podporuje prietok krvi tkanivami a hrá dôležitú úlohu aj vo funkcii mozgu a komunikácii medzi nervovými bunkami.
Omega-3 mastné kyseliny
Omega-3 mastná kyselina ALA je predovšetkým v rastlinných olejoch a semenách rastlín. Aj keď je ľudské telo schopné premeniť ALA na EPA, ktorá je prekurzorom DHA, táto premena je pomerne neefektívna. Preto sa odporúča prijímať DHA v dostatočnom množstve navyše v strave. Tučné rybie mäso sa odporúča jesť približne jeden až dvakrát za týždeň. Príjem omega-3 mastných kyselín a vitamínov B však vo väčšine európskych krajín nedosahuje optimálne hodnoty.
Vedci v štúdiách tiež zistili, že poruchy pozornosti, demencia, schizofrénia a zlý pravopis - to všetko podľa štúdie súvisí s nedostatkom omega-3 mastných kyselín. Telo si sotva môže DHA vyrobiť samo; musí ju prijať s jedlom, napríklad s tučnou rybou, v ktorej je DHA bohato obsiahnutá.
Pre mozog je dôležité hlavne železo, omega-3 mastné kyseliny a polyfenoly. Železo nájdeme v morských riasach, pšene, maku, tekvicových a slnečnicových semienkach, v lieskovcoch a sóji. Omega-3mastné kyseliny nájdeme hlavne v semienkach (najmä v ľane, chia a konopných semienkach), zelenej listovej a kapustovitej zelenine a v strukovinách. Polyfenoly sa nachádzajú v bobuliach.
tags: #Maso
