Dlho som si nevedela vytvoriť názor na mäso. Jesť ho alebo nie? Koľko? Aké? Skúsila som ho zo stravy úplne vylúčiť, no bola som dosť hladná a tým pádom som jedla viac uhľohydrátov vo forme ovsených kaší, chleba, sušeného ovocia a priberala som. Navyše mi lekár potvrdil nízke železo.
Potom bolo obdobie, keď som mäso jedla takmer denne a schudla som. Proteín nás jednoducho viac zasýti, hoci kaloricky je to to isté ako uhľohydráty - teda 4kCal na gram.
Je však zástancom čisto rastlinnej stravy. Až tak, že hovorí, že „prejsť na rastlinnú stravu je pre zdravie to isté, ako prestať fajčiť“. Tak sa poďme pozrieť na to, čo zistil z nespočetných výskumov ohľadom mäsa.
Škodlivé látky v mäse
Budem hovoriť rečou tela. Teda tak trošku rečou biochémie. Mäso je zdrojom nasýtených tukov. Neobsahuje ani trošku vlákniny, kyseliny listovej či antioxidantov. Vedci však zistili, že nám ani tak neškodia živočíšne tuky a proteíny, ako bakteriálne toxíny zvané endotoxíny. Tie, živé alebo odumreté môžu spôsobovať zápal, a to aj v prípade ak si jedlo uvaríme. Endotoxíny sa totiž nezničia varením ani žalúdočnými šťavami a ani tráviacimi enzýmami. A tak skončia až v našom čreve odkiaľ sa pomocou nasýtených tukov dostanú cez črevnú stenu do krvného obehu a môžu tam spôsobiť zápalovú reakciu tepien. Kde sa endotoxíny vyskytujú najviac?
Čo je dobré pre naše srdce, je vraj dobré aj pre našu hlavu. A tak niet divu, že mäso je neželanou stravou aj pre pacientov s Alzheimerom a inými ochoreniami mozgu.
V angličtine to znamená paradoxne „vek“. V medicíne to je však skratka pre gerontotoxíny. Sú to toxíny spôsobujúce či urýchľujúce starnutie. Ako? Navzájom krížovo prepájajú proteíny a tak dochádza ku kôrnateniu vlákien, oxidačnému stresu a zápalom. A kde nájdeme najvyšší obsah AGE? Najmä v mäse (v hydine o 20% viac ako v hovädzom mäse) a v mäsových výrobkoch. Vznikajú pri ich tepelnej úprave, teda keď sú tuky a potraviny bohaté na proteíny vystavené vysokým teplotám. Keď len trošku znížime náš príjem mäsa, zníži sa naša denná dávka AGE skoro o polovicu.
Alzheimer je však nezvrátiteľný. Odumreté nervové bunky sa už nedajú oživiť. Dá sa mu však predísť. Ako? Zdravou stravou. Kľúčovým faktorom pri vzniku Alzheimerovej choroby je upchatie ciev v mozgu artériosklerotickými plátmi. Preto najlepšou stravou pre mozog je vysoký obsah zeleniny a menej nasýtených tukov v pomere k nenasýteným mastným kyselinám.
Mäso však neškodí len nášmu srdcu a mozgu, ale spôsobuje aj rozvoj rakoviny. Najmä ak ide o rakovinu tráviaceho traktu. Výskum potvrdil, že vyššia konzumácia mäsa spôsobuje vyššie riziko vzniku rakoviny hrubého čreva. A to tu hovoríme o konzumácii mäsa jedenkrát za týždeň. Pokiaľ ide o červené mäso riziko je dvojnásobné.
Budeme pokračovať rečou tela. HCA (heterocyklické amíny), je ďalšia látka, ktorá vzniká pri vysokých teplotách tepelnou úpravou mäsa ako je pečenie, smaženie, grilovanie a zapekanie. Stačí 15 min piecť kura pri teplote 177 st. a vzniká HCA. Čím dlhšie mäso tepelne upravujeme, tým viac HCA sa vytvára. Sú to karcinogénne látky. Preto ženy, ktoré si rady pochutnajú na slaninke, stejkoch či hamburgeroch sú ohrozené rakovinou prsníka asi 5x viac ako tie, čo takéto jedlá nejedia. PhIP, jeden z najbežnejších HCA, podporuje rast rakovinových buniek takmer rovnako intenzívne ako čistý estrogén.
HCA sa nachádza aj v smažených vajíčkach. Dobrá správa je, že naše telo sa vie týchto toxínov rýchlo zbaviť. Už do 24 hodín od chvíle, kedy prestaneme jesť jeho zdroje.
Je to inzulínu podobný rastový hormón. Podporuje však aj rast a rozvoj rakoviny. Čím máme viac IGF-1 v krvnom obehu, tým vyššie riziko nám hrozí, že v našom organizme dôjde ku vzniku rakoviny. Uvoľňovanie IGF-1 podľa všetkého spúšťa konzumácia živočíšneho proteínu.
Uf. Ale opäť tu je nádej. Naše telo je skutočný zázrak. Keď znížime príjem živočíšnych proteínov, klesne aj hladina nášho IGF-1.
Vplyv na psychické zdravie
Menšie množstvo mäsa v strave prospieva nielen fyzickému zdraviu, ale aj duševnému. Je to kvôli kyseline arachidonovej, ktorá sa nachádza vo vajciach a v mäse - kuracom, hovädzom, bravčovom, ale aj v rybách. Naše telo ju totiž metabolizuje na najrôznejšie zápalové chemické látky. Jej nadmerné množstvo v strave narúša vnútornú telesnú rovnováhu. Ale aj emocionálny stav organizmu. Už jedno vajce denne značne zvyšuje hladinu kyseliny arachidonovej v krvi. Pritom je to s ňou rovnako ako s cholesterolom. Nepotrebujeme ju prijímať zo stravy, naše telo si jej vie vyrobiť dostatok.
Skracuje život
No a aby toho nebolo dosť, konzumácia mäsa okrem spôsobovania rôznych závažných chorôb aj skracuje dĺžku života a spôsobuje predčasnú smrť. Súvisí to tiež s IGF-1. Je to aj marker starnutia. Nebude to teda asi náhoda, že práve ľudia z oblastí s najnižším príjmom živočíšnych bielkovín majú aj najnižši hladiny IGF-1 a dožívajú sa najvyššieho veku. Ide o tzv.
Viete, že kontrolami v potravinových reťazcoch bolo zistené, že 97% kuracích pŕs bolo kontaminovaných človeku nebezpečnou baktériou? Mäso je často nakazené aj fekáliami. A to 80 až 90% všetkého mäsa v obchodoch. Ryby sú tiež mäso. No tiež nie sú úplne bezpečné. Väčšinou obsahujú ortuť, ktorá keď sa na nahromadí v tele, môže poškodzovať mozog, obličky aj srdce. Treba radšej jesť menšie ryby. A rozhodne sa vyhýbať sušeným rybám z Ázie.
Štúdia zo Švédska
Kto je veľa mäsa, žije kratšie. Preukázala to štúdia zo Švédska. Ovocie a zelenina negatívne účinky nevyvážia. Vedci z lekárskej univerzity Karolinska Intitutet v Štokholme mali 16 rokov „posvietené“ na viac ako 75-tisíc ľudí rôzneho veku. Sledovali, aký má konzumácia mäsa vplyv na ich dĺžku života. „Na konci pozorovacieho obdobia sa ukázalo, že úmrtnosť v skupine s najvyššou konzumáciou mäsa (nad 117 gramov na deň) je o 21 percent vyššia, ako v skupine s najnižšou konzumáciou mäsa (pod 46 gramov na deň),“ uviedol Kurt Widhalm, prezident Rakúskeho akademického inštitútu pre výživu.
Súčasťou štúdie bolo aj pozorovanie, či by spotreba ovocia a zeleniny mohla negatívne účinky vysokej spotreby mäsa vykompenzovať. „Tu prišli autori štúdie k záveru, že to tak nie je: Zvýšená mortalita bola u všetkých osôb s vysokou spotrebou mäsa rovnaká,“ povedal Widhalm. „Znamená to teda: Na to, aby sme si štatisticky zreteľne znížili dĺžku života, už stačia dve klobásky alebo jeden rezeň denne. Nadmerná konzumácia mäsa škodí zdraviu, jedálniček treba prehodnotiť a zaradiť doň namiesto mäsa viac zdraviu prospešných potravín ako je ovocie, zelenina, ryby a celozrnné produkty. „Týždenne by sme mali zjesť maximálne dve porcie červeného mäsa (bravčové, hovädzie alebo teľacie). Spracované mäsové produkty ako je klobása a šunka, by sme mali, (ak vôbec!), konzumovať len raz týždenne, ale porcia by nemala prekročiť 50 gramov,“ povedal ďalej Widhalm.
Ultraspracované potraviny skracujú život až o 10%
Podľa novej štúdie, ktorá sledovala viac ako 500 000 ľudí v priebehu troch desaťročí, môže konzumácia vysokého množstva ultraspracovaných potravín skrátiť život o viac ako 10 %. Hlavná autorka štúdie Erikka Loftfieldová, vyšetrovateľka v Národnom inštitúte pre rakovinu v Bethesde Maryland, pre CNN uviedla, že po úprave údajov sa riziko zvýšilo na 15 % u mužov a 14 % u žien.
Škodlivosť ultraspracovaných potravín
Štúdie už v minulosti preukázali, že konzumácia ultraspracovaných potravín je spojená s vyšším rizikom až 32 negatívnych zdravotných stavov, vrátane kardiovaskulárnych ochorení, rakoviny, duševných porúch a predčasnej smrti. Ultraspracované potraviny sú charakteristické vysokým obsahom soli, cukru a tuku, pričom majú minimálny obsah vitamínov a vlákniny. Výskumníci zdôrazňujú, že tieto potraviny často obsahujú chemicky modifikované zložky a aditíva, ktoré slúžia na zlepšenie vzhľadu, textúry, chuti alebo trvanlivosti produktu.
Medzi najbežnejšie prídavné látky patria farbivá, arómy a emulgátory. Bohužiaľ, tieto potraviny sa stali každodennou súčasťou stravy v mnohých krajinách, vrátane Slovenska. Niektoré kategórie ultraspracovaných potravín predstavujú vyššie riziko zdravotných komplikácií v porovnaní s inými. „Vysokospracované mäso a nealkoholické nápoje patria medzi podskupiny ultraspracovaných potravín, ktoré sú najviac spojené so zvýšeným rizikom úmrtnosti,“ uviedla Loftfieldová. Diétne nápoje sa takisto klasifikujú ako ultraspracované potraviny, pretože obsahujú umelé sladidlá, ako sú aspartám, acesulfam a ďalšie chemické prísady.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozorňuje, že dlhodobé používanie umelých sladidiel môže byť spojené s potenciálnymi nepriaznivými účinkami, ako je zvýšené riziko vzniku diabetu 2. typu, kardiovaskulárnych ochorení a zvýšená úmrtnosť u dospelých.
Predbežná štúdia predstavená v nedeľu na výročnom stretnutí Americkej spoločnosti pre výživu v Chicagu skúmala stravovacie návyky z roku 1995 od takmer 541 000 Američanov vo veku 50 až 71 rokov, ktorí sa zúčastnili americkej Národnej štúdie zdravia.
Zvýšené riziko predčasnej smrti
Výskumníci analyzovali údaje o stravovaní v súvislosti s úmrtnosťou v nasledujúcich 20 až 30 rokoch. Štúdia ukázala, že tí, ktorí konzumovali najviac ultraspracovaných potravín, mali vyššie riziko úmrtia na srdcové choroby alebo cukrovku v porovnaní s tými, ktorí ich konzumovali najmenej. „Dôkazy z tejto novej štúdie naznačujú, že spracované mäso môže byť jednou z najviac nezdravých potravín, ale ľudia nemajú tendenciu vnímať šunku alebo kuracie nugetky ako ultraspracované potraviny,“ uviedla vo vyhlásení Rosie Greenová, profesorka z London School of Hygiene & Tropical Medicine.
Odborníci tiež odporúčajú obmedziť konzumáciu nápojov sladených cukrom, pretože sú spojené s predčasnou smrťou a rozvojom chronických ochorení.
Štúdia z marca 2019 ukázala, že ženy, ktoré pili viac ako 2 poháre sladkých nápojov denne, mali o 63 % vyššie riziko predčasnej smrti v porovnaní so ženami, ktoré tieto nápoje konzumovali menej ako raz mesačne.
Kuracie mäso a rakovina
Kuracie mäso patrí medzi najčastejšie odporúčané zdroje živočíšnych bielkovín, najmä pre svoju nízku hladinu nasýtených tukov a priaznivý vplyv na kardiovaskulárne zdravie. O to prekvapivejšie sú nedávne zistenia talianskych vedcov, o ktorých informoval portál The New York Post. Ich štúdia totiž poukazuje na koreláciu medzi pravidelnou konzumáciou kuracieho mäsa, vyšším rizikom vzniku rakoviny a zvýšenou celkovou úmrtnosťou.
V roku 2015 Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny zaradila červené mäso medzi potraviny „pravdepodobne karcinogénne pre ľudí“. Naopak, kuracie mäso uniklo zaradeniu medzi rizikové faktory, čím si udržalo povesť bezpečnejšej alternatívy v rámci živočíšnych produktov.
Výživové odporúčania už roky vyzdvihujú kuracie mäso ako „ušľachtilý“ zdroj bielkovín s nízkym obsahom tuku. Diétne smernice odporúčajú porciu 100 gramov hydiny jeden až trikrát týždenne. V porovnaní s inými druhmi mäsa obsahuje menej tukov a zároveň poskytuje dôležité minerály, ako sú zinok a železo, spolu s aminokyselinou tryptofánom, informuje WebMD. Tento biochemický prekurzor sérotonínu (hormónu dobrej nálady) prispieva k celkovej psychickej pohode, avšak jeho množstvo v kuracom mäse nedosahuje koncentrácie, ktoré by vyvolali okamžité euforické účinky.
Talianski vedci však nedávno zverejnili štúdiu, ktorá narúša doterajší obraz o bezpečnosti kuracieho mäsa. Počas tohto obdobia zomrelo 1028 účastníkov, pričom analýza ich stravy odhalila, že biele mäso (zahŕňajúce králičie a kuracie mäso) predstavovalo približne 41 % z celkového týždenného príjmu mäsa. Účastníci, ktorí pravidelne konzumovali viac ako 300 gramov hydiny týždenne, vykazovali zhruba 2-násobne vyššiu pravdepodobnosť úmrtia na rakovinu tráviaceho traktu v porovnaní s tými, ktorí prijímali menej ako 100 gramov týždenne.
Riziko úmrtia rástlo priamo úmerne so zvyšujúcou sa porciou bieleho mäsa. Podrobnejšia analýza ukázala, že ohrození sú najmä muži. Predpokladá sa, že estrogén prítomný u žien by mohol ovplyvňovať spôsob, akým organizmus metabolizuje živiny a zvláda procesy spojené s rozvojom chorôb.
Ako bezpečne pripravovať hydinu
Výskumný tím zatiaľ presne neobjasnil mechanizmy, ktorými pravidelná konzumácia kuracieho mäsa zvyšuje riziko vzniku rakoviny. Ako uvádza National Cancer Institute, prepečenie kuracieho mäsa (najmä pŕs) pri vysokých teplotách podporuje vznik heterocyklických amínov (HCA) a polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAU). Ide o mutagénne látky, ktoré zvyšujú karcinogénny potenciál stravy.
Okrem spôsobu prípravy kuracieho mäsa zohrávajú významnú úlohu aj priemyselná produkcia a technologické spracovanie hydiny. V záujme minimalizovania zdravotných rizík odborníci odporúčajú pripravovať hydinu šetrnejšími technikami.
Alternatívy a odporúčania
Vedci vypracovali nový index nutričného zdravia a konkrétnym potravinám pridelili pozitívne a negatívne skóre na základe toho, či nám život predlžujú alebo skracujú. Zobrali pritom do úvahy rizikové faktory ohrozujúce zdravie človeka a nutričné údaje každej potraviny. Do dobrej „zelenej zóny“ sa dostali orechy, ovocie, zelenina vypestovaná na poliach, strukoviny, celozrnné produkty a niektoré morské plody. Naopak, v „červenej zóne“ sú potraviny, ktorým by sme sa mali vyhýbať.
Pre porovnanie, každý gram spracovaného mäsa ti podľa vedcov vezme 0,45 minúty života. Napríklad štandardný hotdog so 61-gramovým párkom ťa bude stáť až 36 minút života. Pizza ti uberie 7,8 minúty, cheeseburger 8,8.
„Odporúčaniam v oblasti výživy vo všeobecnosti chýba konkrétny smer, ktorý by motivoval ľudí zmeniť svoje správanie.
Premýšľate, čo máte dnes na tanieri? Možno by ste mali. Znepokojujúce zistenia rozsiahlej štúdie odhaľujú, ako veľmi môže bežná súčasť našej stravy - ultraspracované potraviny - negatívne ovplyvniť naše zdravie a zvýšiť riziko predčasnej smrti. Ultraspracované potraviny - lákavé, pohodlné a všadeprítomné. Ale za akú cenu? Nová štúdia, ktorá analyzovala dáta viac ako 240 000 ľudí, bije na poplach. Čím viac týchto produktov konzumujeme, tým výraznejšie ohrozujeme svoje zdravie. To znamená, že aj malá zmena v stravovaní môže mať obrovský dopad na vašu budúcnosť.
Vedci skúmali konzumáciu ultraspracovaných potravín u ľudí vo veku od 30 do 69 rokov - teda v období, keď by sa úmrtie považovalo za predčasné. „Skúmali sme riziko úmrtia osoby z dôvodu konzumácie väčšieho množstva ultraspracovaných potravín vo veku od 30 do 69 rokov, čo je obdobie, kedy by sa úmrtie považovalo za predčasné,“ uviedol spoluautor štúdie Carlos Augusto Monteiro, emeritný profesor výživy a verejného zdravia na Škole verejného zdravia Brazílskej univerzity v São Paule.
Prvá skupina systému NOVA zahŕňa nespracované alebo minimálne spracované potraviny v ich prirodzenom stave, ako napríklad ovocie, zelenina, mäso, mlieko a vajcia. Druhá skupina zahŕňa kulinárske prísady, ako napríklad soľ, bylinky a oleje. Štvrtá skupina zahŕňa ultraspracované potraviny. Podľa Monteirovej definície ultraspracované potraviny obsahujú len málo alebo žiadne celé potraviny.
„Neexistuje dôvod domnievať sa, že sa ľudia dokážu plne adaptovať na tieto produkty,“ napísal Monteiro v redakčnom článku v časopise The BMJ v roku 2024. Predstavte si produkty, ktoré majú ďaleko od prirodzenej formy. Vyrábajú sa z lacných, chemicky upravených surovín, plné umelých prísad pre trvanlivosť a chuť. Ultraspracované potraviny často obsahujú prísady, ktoré by ste doma bežne nepoužili, ako sú konzervačné látky, sladidlá a emulgátory. Sú navrhnuté tak, aby boli mimoriadne chutné a často vedú k nadmernej konzumácii.
Ultraspracované potraviny dominujú potravinovému reťazcu na celom svete. Vedeli ste, že v krajinách s vysokou spotrebou ultraspracovaných potravín by sa dalo predísť obrovskému počtu úmrtí? Úplná eliminácia je nereálna, ale riešením je znižovanie ich podielu v strave. Nahraďte ich čerstvými, minimálne spracovanými potravinami.
Záver
Je to každého individuálne rozhodnutie. A pre mäsožravcov platí: kvalita nad kvantitou. Už vás z toho asi bolia uši, no zvery z voľného výbehu sú jednoducho neporovnateľne lepšie. Je totiž „priepastný rozdiel medzi burgrom z kravy, ktorá sa pásla v lete na tráve a v zime na sene, ako kravou z kravína, ktorá bola kŕmená kukuricou a sójou“ - hovorí Dr. Gundry. A nie každé bio je bio. Ja som si to uzavrela pre seba asi takto: mäso jesť neprestanem, ale len to najkvalitnejšie, aké zoženiem. Budem ho jesť maximálne 2-3x do týždňa. K tomu sa pokúsim párkrát do týždňa dať si nejakú menšiu rybu.
tags: #Maso
