Milo Urban (1904 - 1982), rodák z Rabčíc, patrí k trvalým hodnotám slovenskej literatúry. Písal realistické poviedky a novely zo života horalov, romány z obdobia 2. svetovej vojny. Umeleckou a dokumentárnou hodnotou vynikajú ale najmä jeho knihy spomienok. V najznámejšej trilógii Živý bič, Hmly na úsvite a V osídlach zachytil osudy obyvateľov hornooravského kraja v 20. a 30. rokoch 20. storočia.
Sociálno-psychologický realizmus Mila Urbana
Urban je autorom sociálno-psychologického realizmu, ktorý vychádza z domáceho a svetového realizmu, ale aj z novších expresionistických tendencií. V tvorbe prevláda sociálna tematika, uplatňuje sa kritickosť ľudí na okraji spoločnosti, žijúcich v dedinskom prostredí. Obvyčajní ľudia majú prirodzenú mravnú prevahu nad bohatými, mocnými a vyššie postavenými.
Jeho diela sa odohrávajú v dedinskom prostredí a obsahujú prvky expresionizmu. Jeho otec bol lesník, tragicky zahynul v rozvodnenej rieke. Svoju prvú novelu Jašek Kutliak spod Bučinky vydal ako osemnásťročný. Písal realistické poviedky a novely zo života horalov a romány z obdobia svetovej vojny.
Drevený chlieb: Poviedka z tichého frontu
Poviedka Drevený chlieb má jednoduchý dej i zápletku. Hlavnou postavou je Adam Žuk. „Taký bol Adam Žuk: ani dobrý, ani zlý ... Robil v lese do úmoru celé božie dni, no jednako nemal z toho nič. Keď koncom týždňa dostal peniaze, vošiel do najbližšej krčmy, sadol si za stôl a prepil ich obyčajne do posledného haliera.“
Dej sa odohráva pred Vianocami, Adam prepije výplatu a po ceste domov si k nemu sadne Ježiško. Pýta sa ho, prečo pije. Adam odpovedá, že pije preto, lebo málo zarába, chce zabudnúť na realitu - aj chlieb je pre neho tvrdý ako z dreva: „Drevo, drevo a celý boží deň len drevo. Vy tam v nebi ... Čože vy viete o živote tu dolu v lesoch. Bijeme sa s drevom a jeme drevený chlieb. Tvrdý je to chlieb.“
Adam potom kajúcim hlasom opakoval: „Oneskoroil...“ - Aj si sa opil... - „Aj opil...“ - priznáva sa Adam Žuk temer s plačom. Ale Ježiška kajanie veľmi nedojalo. Uprel naňho dobiedzavý pohľad a nahnevaným hlasom sa pýtal: - A prečo si sa opil?
Adam Žul sklonil hlavu. Mlčal. Potom po hodnej chvíli, dutým, akoby zo studne vychádzajúcim hlasom odvetil: - Keby som ja vedel... - Keby som ja vedel... - zasmial sa Ježiš trpkým smiechom. - Keby so ja vedel... A kto to má vedieť? Spýtavo pozrel naňho a Adamovi Žukovi sa pod tým pohľadom chcelo prepadnúť pod zem.
Kontext tvorby Mila Urbana
Urbanove časopisecké prvotiny z r. 1920 - 21 (Nešťastník, Už je pozde, V zhone žitia, Vanitas vanitatum, Typograf a.i.), ktoré uverejňoval prevažne vo Vatre a sporadicky aj inde, majú dnes už len dokumentárnu literárnohistorickú hodnotu. Mladý autor v nich hľadal témy a hrdinov vo svojom bezprostrednom okolí, raz dedinčanov, inokedy robotníkov a inteligentov, ale badateľné su aj literárne vplyvy.
Výkriky bez ozveny
Novely z r. 1923 - 24 vydal Urban knižne pod názvom Výkriky bez ozveny až r. 1928. V zbierke je sedem noviel: V súmraku, Štefan Koňarčík-Chrapek a Pán Boh, Rozprávka o Labudovi, Mičinova kobyla, Tajomstvo Pavla Hrona, Svedomie a Staroba. Už prvá novela V súmraku je typická pre metódu Urbanovej koncentrovanej epiky. Napätie novely nepramení z vonkajších situačných prvkov, ale zo spôsobu, ako sa v človeku, v jeho vedomí postupne koncentrujú obrazy, dojmy, myšlienky, ktoré majú reálnu a dešifrovateľnú príčinu, v konečnom dôsledku sa však zlievajú do nevyspytateľnej sily, čo ovládne človeka.
Živý bič
Na jar roku 1927 vydáva Urban Živý bič. Literárna kritika ho dnes hodnotí ako kľúčový slovenský medzivojnový román. Dielo malo veľký medzinárodný ohlas a už krátko po vyjdení bol Živý bič preložený do nemčiny (po nástupe fašizmu v Nemecku ho spolu s dielami T. Manna či E. M. Remarqua pálili sfanatizované davy).
Román sa odohráva koncom prvej svetovej vojny a tesne po nej v hornooravskej dedine Ráztoky. Skladá sa z dvoch častí: Stratené ruky a Adam Hlavaj. Stratené ruky symbolizujú neschopnosť dedinského kolektívu k aktívnemu činu. V druhej časti románu je nosný príbeh Evy Hlavajovej, ktorej muž Adam je na fronte. Eva podľahne zvodcovi notárovi Okolickému, dedina odsudzuje jej hriech a Eva spácha samovraždu. Adam Hlavaj sa stáva vojnovým zbehom a po návrate domov zvádza vnútorný boj, či sa má pomstiť Evinmu zvodcovi. Namiesto pomsty dáva prednosť prebúdzaniu dedinského kolektívu z pasivity a letargie.
V Živom biči Urban uplatnil tvorivý princíp, ktorý charakterizuje aj jeho vrcholnú novelistiku: vonkajšie udalosti neženú jeho postavy do otvoreného konfliktu so spoločnosťou, ale vnútorne ich stravujú, dramatický konflikt (tu vojna a najmä jej následky) prichádza zvonka, no vlastná dráma sa obracia do vnútra postáv a musia ju riešiť vlastnými silami. Postavy nadobúdajú tak nie vonkajšiu, ale vnútornú „monumentalitu“ (Ján Števček).
Charakteristika diela Živý bič
- Postava: kolektívny hrdina
- Charakter vojny: Dielo zobrazuje, aké katastrofálne následky má vojna na civilné obyvateľstvo, ktoré je ďaleko za frontovou líniou.
- Kompozícia: Román sa skladá z dvoch častí: Stratené ruky a Adam Hlavaj.
Postavy
- Ilčíčka: Silná, živelná postava matky, vyznačujúca sa prudkosťou a pudovosťou.
- Eva Hlavajová: Tichá, pasívna trpiteľka, obeť vojnových udalostí.
- Adam Hlavaj: Muž, ktorý sa vracia z vojny a odmieta kruté a nespravodlivé správanie mocných.
- Notár Okolický: Nečestný a vypočítavý človek, ktorý predstavuje štátnu moc.
Dej
1. časť - Stratené ruky
Oravská dedina Ráztoky leží ďaleko od frontu, spočiatku nechápu, čo vojna znamená. Po troch rokoch prichádza do dediny dokaličený vojak. Predvolanie na odvod dostane aj Ilčíčkin syn Štefan. V dedine sa popisuje dobytok na rekviráciu pre vojsko. Ilčík zabije Rónu rýľom pri kopaní zákopov, odsúdili ho na smrť zastrelením. Eva mala v úmysle pokrstiť nemanželské dieťa, no večer nechtiac padne do vody a utopí sa.
2. časť - Adam Hlavaj
Adam zbehol z vojenského útvaru, stal sa dezertérom. V Ráztokách sa dozvie, čo sa stalo, hnevá sa, ale cíti, že to nebola Evina chyba. Okolický sa bojí návratu Adama. Adam sa skryje u Evinho brata na samote. Následkom ráztockého škandálu bol príchod vojenského oddielu. Vypukne tu choroba červienka, lebo deti jedli nezrelé ovocie. Množstvo detí pomrelo, aj nemanželské Evino dieťa. Ľudia na čele s Adamom v sebe cítia stratenú silu, vzdor, začnú sa búriť. vznikne vzbura dedinčanov, ktorí sa na čele s Ilčíčkou obrátia proti vojakom a notárovi. Adam potom krčmu zapáli.
Milo Urban a lesníctvo
Majúc medzi svojimi predkami hájnikov Oravského komposesorátu, nemohol Milo opomenúť vo svojej tvorbe tematiku lesníctva. Nad dôsledkami ťažkého života lesných robotníkov sa zamýšľa v poviedke Drevený chlieb. Kolegovi a otcovmu rovesníkovi Jánovi Kutliakovi venoval novelu Jašek Kutliak spod Bučinky.
Inšpirácie v reálnom živote
Milo Urban umiestnil príbeh románu Živý bič do frontového zázemia, do dediny Ráztoky. Keďže nemal osobné skúsenosti z frontových zákopov zameriava svoju pozornosť na dôsledky vojny pre bežný život oravskej dediny. Skutočné ľudské osudy umiestňuje na papier. Pri genealo-gickom výskume našej obce z prelomu storočí sme natrafili na príbehy nápadne pripomínajúce charakter a osudy Evy Hlavajovej. Neľahký život ženy - matky, ktorej manžel bojoval na fronte svetovej vojny. Právom si spisovateľ kladie otázku … či aj toto nebola vojna? Či na to máme zabudnúť? Či by sa i o tom nemal, nedal napísať román?
tags:
