Zemiaky (Solanum tuberosum L.) patria medzi základné potraviny a sú obľúbenou plodinou v slovenských záhradách. Ich pestovanie je nenáročné, no pre dosiahnutie bohatej úrody je dôležité poznať správny termín výsadby, požiadavky na pôdu, spôsob zálievky a výživu rastlín. Tento článok ponúka prehľad odborných odporúčaní pre efektívne pestovanie zemiakov, vrátane ekologických alternatív hnojenia ako je frass (hmyzie hnojivo).
Základné požiadavky na pestovanie zemiakov
Hoci zemiaky znesú mierny chlad, ideálny čas výsadby je od marca do mája, podľa konkrétnej odrody. Odporúča sa nechať hľuzy pred výsadbou predklíčiť na svetle 2-4 týždne, čím sa urýchli rast a zlepší kvalita výhonkov. Menšie množstvo sadiva možno rozdeliť - rezať je vhodné pozdĺžne od tzv. korunky, aby každá časť obsahovala aspoň jedno očko.
Zemiaky preferujú hlboké, priepustné piesčito-hlinité pôdy bohaté na organickú hmotu. Ťažké ílovité pôdy, ktoré zadržiavajú nadbytočnú vodu, môžu spôsobiť hnitie hľúz a deformácie rastlín. Zalievanie by malo byť výdatné, raz až dvakrát týždenne, najmä v období sucha a vysokých teplôt, voda sa musí dostať do hĺbky koreňovej zóny.
Zemiaky síce nie sú extrémne náročné na výživu, no nedostatok živín môže znížiť kvalitu a veľkosť úrody. Na hnojenie je možné použiť organické (kompost, prehnitý hnoj) aj minerálne hnojivá. Ak sa používa maštaľný hnoj, mal by byť riadne vyzretý, inak hrozí nadbytok dusíka, ktorý môže spôsobiť deformácie hľúz. Výbornou alternatívou je frass, hmyzí trus, ktorý poskytuje vyvážený obsah živín a zároveň podporuje pôdnu mikroflóru. Frass, teda hmyzí trus, je moderné organické hnojivo vhodné aj na pestovanie zemiakov.
Dusík ako kľúčová živina pre zemiaky
Najvýznamnejšou živinou, ktorá sa podieľa na výške dosiahnutej úrody a kvality zemiakov je dusík. Zemiaky úrodou jednej tony hľúz odoberú z pôdy približne 4 - 5 kg dusíka. Dusík má priamy vplyv na kvalitu zemiakov a patrí k základným stavebným prvkom, z ktorých sa tvoria bielkoviny. Avšak pozor na fakt, že so zvyšujúcou sa dávkou dusíka klesá jeho účinnosť.
Dusík. Dôležitá živina, vďaka ktorej majú rastliny zelený odtieň. Rovnako je nevyhnutný pre tvorbu bielkovín v rastlinách. Nedostatok dusíka v substráte či pôde spôsobí žltnutie listov, zastaví rast rastlín alebo farba listov rastlín bude bledá zelená. Naopak, nadmerné množstvo dusíka spôsobuje nadmerný rast listov a nižšiu odolnosť rastliny voči chorobám.
Vplyv dusíka na rast a kvalitu zemiakov
- Dusík ma zásadný vplyv na zvýšenie hmotnosti hľúz a na ich počet.
- Optimálne pohnojenie naštartuje rýchle vzchádzanie, počiatočný rast a nasadzovanie hľúz.
- Zároveň napomáha zdravému vývoju porastu, odolnosti voči poveternostným podmienkam ale aj niektorým chorobám (vločkovitosti a plesni zemiakovej).
Problém predstavuje nielen nedostatok ale aj nadbytok dusíka. V prípade, že je v pôde príliš veľa dusíka, zvyšuje sa hromadenie dusičnanov v hľúzach. Vysoké dávky dusíku negatívne ovplyvňujú stolovú hodnotu hľuz, znižujú škrobovitosť hľúz a zhoršujú ich skladovateľnosť.
Dusík je pre zemiaky dôležitý pre vytvorenie kvalitných hľúz (ovplyvňuje obsah škrobu, sušiny a bielkovín, konzistenciu dužiny, veľkosť hľúz a ich schopnosť odolávať mechanickému poškodeniu.) Na produkciu 100 kg zemiakov potrebujeme zapraviť do pôdy približne 0,5 kg dusíku. Najviac dusíku zemiaky potrebujú v období od tvorby pukov a počas fázy kvitnutia.
Hnojenie a príprava pôdy
Intenzívne pestovanie zemiakov na tej istej ploche je spojené s intenzívnym odčerpaním živín z pôdy. Pre udržanie a zvýšenie pôdnej úrodnosti je nutné živiny dodať späť do pôdy. Najvhodnejším spôsobom ich návratu je aplikáciu buď organických alebo priemyselných hnojív. Množstvo aplikovaného hnojiva sa nedá pre všetky typy pôd zovšeobecniť, každá pôda je iná a obsahuje iné zloženie živín, humusu a organických látok, tiež absorpčná schopnosť pri jednotlivých typoch pôd je odlišná.
Preto je dobré pred hnojením aspoň orientačne poznať stav pôdy, v ideálnom prípade si aspoň raz za 5 rokov nechať spraviť odborný rozbor pôdy. Ďalší údaj, ktorý je možné získať z rozboru je pôdna kyselosť alebo pH. Zemiakom sa darí aj na slabo kyselých až kyselých pôdach od hodnoty pH 5,5 až 6,5. Pri nižších hodnotách pH pod 5,5 je treba pôdnu kyselosť upraviť vápnením.
Organické hnojivá
Organické hnojivá sú nenahraditeľným zdrojom humusu, ktorý ovplyvňuje celkovú úrodnosť a ich zdroje sú veľmi rozmanité. Zlatým štandardom pre záhradkára však zostáva maštaľný hnoj poprípade ovčí hnoj. Nie každý má však prístup ku kvalitnému a uležanému hnoju. Ideálnym termínom na aplikáciu maštaľného hnoja je jeseň. Pri aplikácii na jar by sa z maštaľného hnoja vo väčšine typoch pôd začal uvoľňovať dusík z organických do minerálnych foriem (prístupné pre rastliny ) až v druhej časti vegetácie rastlín, kedy by pôsobil skôr negatívne. Dávka hnoja sa pohybuje do 500 kg na 1 ár.
Striedanie plodín a hnojenie
Ideálne je striedanie plodín tak, aby zemiaky na pozemok prišli 1 x za štyri roky. Pozemok pod zemiaky vyhnojíme skoro na jeseň maštaľným hnojom ( vhodné je sadiť až druhý rok po hnojení hnojom ), lepšie kompostom, resp. zeleným hnojením ( repka, horčica ). Za strednú dávku hnoja môžeme považovať 4 kg na 1m2 pozemku. Je vhodné zapraviť s hnojom aj základnú dávku superfosfátu ( 80 g na 1m2 ) a draselnej soli ( 30 g na 1m2 ). Ak však použijeme dávku hnoja napr. 7 kg na 1m2, dodávame do pôdy toľko dusíka a draslíka, že stačí dohnojiť superfosfátom.
Na jar je vhodné pre rýchlejší rastový štart rozhodiť pred výsadbou na 1 m2 pozemku dusíkaté hnojivo, napr. liadok v dávke 20 g (podľa celkového stavu vyhnojenia pozemku). Príprava pozemku pred vysádzaním spočíva v nakyprení a prevzdušnení pôdy do hĺbky aspoň 15 cm, najlepšie v opakovane, čím výdatne ničíme klíčiace buriny a zároveň preteplíme pôdu.
Výsadba a starostlivosť o zemiaky
Zemiaky pestujeme v hrobkovej kultúre, ktorú založíme vytvorením (naoraním) plytkých rýh (6 - 8 cm), do ktorých vysádzame naklíčené hľuzy a zahrnutím (zaoraním) vytvoríme hrobky. Pre záhradkárov je vhodný tiež spôsob vysádzania hľúz do jamiek (podľa šnúry), kde hľuzy zahrnieme a začíname s rovinnou kultúrou v nezaburinenom stave.
Vzídené rastliny prihŕňame postupne a vytvárame hrobok 20 - 30 cm vysoký. Chybou je hľuzyvysádzať hlboko. Vhodná medziriadková vzdialenosť je 62 cm, pre záhradku aj 50 cm. Pre výsadbu si zabezpečíme zdravé, certifikované sadivo.
Sadivo na výsadbu je potrebné prebudiť, lepšie predklíčiť, alebo zakoreniť. Naklíčenie prebieha pri vyššej teplote 10 - 18 C na svetle 3 - 4 týždne. Účelom je vytvoriť krátke, silné, zafarbené klíčky, ktoré môžu (ako mierne zasypané hľuzy) i zakoreňovať. Ak nemáme tieto možnosti, alebo vysádzame väčšie množstvo sadiva, musíme hľuzy aspoň prebudiť (v očkách sa objavujú biele zárodky klíčkov). Tento proces trvá asi týždeň pri teplote 15 C.
Najskoršie zbery dosiahneme so zakoreneným sadivom s použitím netkaných textílií. Textíliou predhrejeme pôdu minimálne na 8 C. Po výsadbe porast zakryjeme. Odkrývame pri kultivácii - plečkovaní a hrobkovaní. Porast odkryjeme úplne až po skončení neskorých jarných mrazov. V záhradkách môžeme pestovať zemiaky aj pod čiernou textíliou. Hľuzy vysádzame do otvorov v tvare „T“ 30 x 30 cm. Kultivácia odpadá. Doba výsadby zemiakov na záhradke súvisí s možným poškodením rastlín nočnými mrazmi. Doba vzchádzania je 3 - 5 týždňov po vysadení. Záhradkár podľa možnosti boja proti mrazom sám volí termín výsadby. Prevažne však sadí skoro (v marci) a riskuje (riziko znížime prekrytím netkanou textíliou).
Ošetrovanie zemiakov v priebehu vegetácie spočíva v opakovanom navršovaní hrobkov, čím súčasne ničíme buriny. Hrobkovanie opakujeme 2 - 3 x vždy po 7 - 10 dňoch ( podľa zaburinenia). Posledný zásah robíme do doby, nasadzovania hľúz, aby sme tieto nepoškodili. Nízke nahrnutie hrobkov často spôsobuje, že rastom sa nové hľuzy vy-tláčajú na povrch pôdy, zozelenajú a nie sú vhodné na konzum a sú ľahšie napádané plesňou zemiakovou.
Dusík ako limitujúci faktor úrody a kvality zemiakov
Zemiaky zaraďujeme medzi plodiny náročné na živiny, preto i jedným zo základných predpokladov pestovateľského úspechu je zabezpečiť im optimálne množstvo živín v prijateľnej forme. Zemiaky majú vysoké požiadavky na pohotové živiny zo starej pôdnej sily po celú dobu vegetácie, preto je najefektívnejším spôsobom výživy zemiakov kombinácia organických a minerálnych hnojív, tzv. organominerálne hnojenie.
Zemiaky patria medzi plodiny pestované obvykle v prvej trati, to znamená, že sa k nim aplikujú organické hnojivá, ktorých pozitívne pôsobenie využívajú i plodiny pestované v rámci celého osevného systému. Organické hnojenie sa vyznačuje príjmom organických látok a živín do pôdy, čím sa pozitívne udržiava a zvyšuje pôdna úrodnosť. Prispieva tiež k zlepšeniu štruktúry pôdy, upravuje pôdnu reakciu, dodáva živiny a pôdne mikroorganizmy, ktoré priaznivo ovplyvňujú pôdnu činnosť.
Najvhodnejším organickým hnojivom je maštaľný hnoj (prípadne kompost), ktorý sa zaoráva v dávke 30 - 40 t.ha-1, platí tu však pravidlo, čím ľahšia pôda, tým neskôr. Zemiaky možno úspešne pestovať aj pri hospodárení bez živočíšnej výroby, kedy sa pôdna úrodnosť udržuje zaoráváním vedľajších produktov pestovaných rastlín, prípadne zeleným hnojením. Využívanie zeleného hnojenia je účelným doplnkom všetkých organických hnojív a na pôdach s dobrou starou pôdnou silou ich môže dokonca nahradiť.
Tomuto systému organického hnojenia sa musia prispôsobiť i dávky minerálnych hnojív. Jednou zo základných podmienok intenzívneho pestovania zemiakov je i prísun živín do pôdy prostredníctvom priemyselných hnojív tak, aby bola dosiahnutá vyrovnaná bilancia živín pri súčasnom zachovaní úrodnosti pôdy. Teda cieľom aplikácie priemyselných hnojív vo výžive zemiakov je zabezpečiť rastlinám optimálne množstvo živín potrebné pre tvorbu úrody a zároveň udržať, príp. využívať živiny z aplikovaných priemyselných hnojív.
Pri hnojení zemiakov však nesmieme zabúdať i na racionalizáciu hnojenia ostatnými potrebnými živinami predovšetkým fosforom, draslíkom a horčíkom, príp. Stanovenie dávok živín ovplyvňuje obsah anorganického dusíka v pôde na jar pred sadbou (obvykle v prvom aprílovom týždni). Táto informácia slúži na zhodnotenie obsahu prístupného dusíka v pôde a stanovenie dávky N v priemyselných hnojivách pred sadbou a počas prvých fáz vegetácie.
Inak sa dávka dusíka stanovuje paušálne a to podľa dávky organického hnojiva, dĺžky vegetačnej doby a úžitkového smeru pestovania. Dávka dusíka sa určí z dávok uvedených v tabuľke a zvýšených o 20 kg N pri Nan 10-15 mg.kg-1 pôdy. Pri pestovaní zemiakov na rôzne účely je potrebné im prispôsobiť i spôsob výživy. Pri hnojení sadbových zemiakov dusíkom má prvoradý význam výťažnosť hľúz sadbovej veľkosti, zdravotný stav, vitalita, skladovateľnosť a celková biologická hodnota sadby (sadbové hodnota).
Zvýšenie podielu dusíka v pomere živín priemyselných hnojív je spojené s predĺžením vegetácie a tým aj s predĺžením obdobia možnosti infekcie vírusovými chorobami. Konzumné zemiaky z hľadiska kvality musia spĺňať určité parametre. Hľuzy, musia byť veľkostne vyrovnané, čisté a mechanicky nepoškodené, musia mať pravidelný tvar a plytké očká. Nežiaduce sú hľuzy znehodnotené silnou stratou vody, hnilobou či šedosťou dužiny a pod.
Varné vlastnosti (konzistencia dužiny po uvarení) závisia hlavne na odrode, ale aj na podmienkach pestovania. Pri hnojení konzumných zemiakov a zemiakov určených na spracovanie na potravinárske výrobky záleží popri výške úrody, obsahu sušiny, skladovateľnosti a nutričnej hodnoty aj na dobrej úrovni stolovej hodnoty a obsahu dusičnanov v hľuzách.
Prílišná prevaha dusíka nad ostatnými živinami má za následok zhoršovaniu týchto ukazovateľov, čím následne vedie k zvýšenému nebezpečenstvu kumulácie dusičnanov v hľuzách. Preto prípadné zvýšenie alebo zníženie dávky dusíka (doložené výškou dosiahnuteľného výnosu v daných podmienkach) musí sprevádzať aj úprava dávky fosforu v pomere č ž. N: P = 1: 0.
Pri priemyselných zemiakoch má prvoradý význam pri hnojení dusíkom hektárový výnos škrobu (nad 17 %), z hľadiska spracovateľských podnikov potom škrobnatosť a veľkosť škrobových zŕn. Dávka dusíkatých hnojív sa u priemyselných zemiakov pohybuje medzi minimálnou dávkou určenou pre množiteľské porasty a vyššou dávkou určenou pre konzumné zemiaky.
Optimalizácia hnojenia zemiakov dusíkom vytvára priaznivé podmienky pre vzchádzanie, rýchly počiatočný rast porastu a nasadzovanie hľúz. Zároveň vytvára podmienky pre vývoj zdravého porastu lepšie odolávajúcemu vplyvu nepriaznivého priebehu klimatických podmienok a niektorých chorôb.
Ďalšie dôležité živiny pre zemiaky
Okrem dusíka sú pre zemiaky dôležité aj ďalšie živiny, ako fosfor a draslík. Fosfor urýchľuje vývoj a dozrievanie a podporuje koreňový systém a zlepšuje biologickú hodnotu sadby. Na 100 KG produkcie zemiakov potrebujeme zapraviť do pôdy 0,08 kg fosforu. Rastlina prijíma fosfor najintenzívnejšie vo fáze nahadzovania pukov a kvitnutia. Ideálny je fosfor v podobe oxidu fosforečného v priemyselných hnojivách.
Zemiaky patria medzi plodiny , ktoré si vyžadujú vysoké dávky draslíka. Draslík zvyšuje odolnosť rastlín voči nízkym teplotám a suchu, zohráva dôležitú úlohu pri tvorbe škrobu, pri udržaní konzumnej kvality počas skladovania, zvyšuje mechanickú odolnosť hľúz, znižuje rozváravosť a múčnatosť.. Pokiaľ obsahujú zemiaky nižšie množstvo draslíka sú náchylné k farebným zmenám. Naopak pri nadmernom hnojení draslíkom dochádza ku znižovaniu sušiny a škrobu v hľúzach. Na 100 Kg produkcie zemiakov potrebujeme do pôdy zapraviť približne 0,7 kg draslíku v podobe oxidu draselného.
Draslík zapracovávame do pôdy v podobe draselnej soli na jeseň. Na jar môžeme použiť nižšiu dávku draslíku vo forme pevných viaczložkových hnojív ako NPK.
Výživa zemiakov v rôznych fázach rastu
V porovnaní s inými plodinami majú zemiaky v relatívne krátkom časovom období vysokú produkciu rastlinnej hmoty. Aby sa dosiahli vysoké výnosy, je potrebné zabezpečiť dostatočné množstvo živín počas celého biologického cyklu plodiny. Hneď po klíčení sa výhonky a listy vyvíjajú na nadzemnej časti rastliny, zatiaľ čo korene a stolóny sa vyvíjajú v pôde, kde sa na nich vytvoria hľúzy.
V tomto štádiu je hlavným cieľom vytvorenie bohatého a robustného koreňového systému, ktorý dodá rastlinke živiny a vodu a splní vysoké nároky na výživu hľúz v neskorších štádiách kultivácie:
- (N) - dusík stimuluje rýchly rast, zvyšuje počet listov a zvyšuje ich fotosyntetickú aktivitu.
- (P) - fosfor je v tomto období najvýznamnejšou živinou. Podporuje rast koreňového systému a vedie k skorému klíčeniu.
- (Ca / Mg) - vápnik je potrebný pre rast koreňov, listov a vyvíjajúcich sa tkanív a pomáha rastline prekonať akýkoľvek environmentálny stres.
Počas tvorby hľúz:
- (N) - dusík podporuje silnú fotosyntetickú aktivitu listov, ktorá je potrebná na tvorbu hľúz.
- (P) - fosfor ovplyvňuje tvorbu hľúz viac ako akékoľvek iné živiny.
Počas rastu hľúz:
- (N) - dusík významne prispieva k rastu hľúz.
- (P) - Počas tohto času plnenia má fosfor rozhodujúci vplyv na konečnú veľkosť hľúz.
- (Κ) - Počas fázy rastu hľúz je draslík prvkom absorbovaným najrýchlejšou rýchlosťou a v najväčších množstvách plodinou. Prispieva k produkcii uhľohydrátov v listoch a ich migrácii do hľúz.
- (Mg / Ca) - horčík a vápnik majú rozhodujúci vplyv na vývoj hľúz. Horčík zvyšuje fotosyntetickú aktivitu a zvyšuje migráciu uhľovodíkov do hľúz.
Použitie NS hnojiva SAM 19N+5S
Kvapalné NS hnojivo SAM 19N+5S je roztok síranu amónneho a močoviny. Aplikáciu je možné uskutočniť pozemne postrekovačmi, leteckým postrekom a hnojivovou závlahou. Na základné dusíkaté hnojenie a pri predsejbovej príprave pôdy je ho možné použiť ku všetkým plodinám. Veľmi výhodne zapadá do systému hnojenia fosforom a draslíkom.
Vzhľadom na to, že hnojivo obsahuje rýchlo aj pozvoľne resp. min. Pri použití amónnej a amidickej formy dusíka počas vegetácie je veľkou výhodou oproti nitrátovej forme menšia potreba energie a rýchlejšie zabudovanie do aminokyselinových väzieb. Preto tento proces môže prebiehať aj pri nižších teplotách, predovšetkým v závere zimy a v predjarí.
Význam síry pre rast zemiakov
Síra patrí medzi základné makrobiogénne prvky, ktoré sú nevyhnutné na rast rastlín. Funkcia síry v rastline je v priamom vzťahu s metabolizmom dusíka. Síra je dôležitou zložkou aminokyselín ako sú cysteín a metionín. Obe aminokyseliny sú základnými stavebnými zložkami proteínov. Nedostatok síry v pôdnom prostredí vyvoláva v rastlinách poruchy metabolizmu, ktoré sa môžu pri hlbšom deficite na rastlinách prejavovať zmenami v ich habite.
tags:
