Tak teda fakty a fakty. Zvyklosťami a predsudkami. Dialektu a regiónu.
Rodinné korene a história
Spisovateľ Ján Kadlečík, môj starý otec. (deda i otca) bolo kňazstvo. (Židovka?) aj babkin otec Natanael de Czapkay. Demicher. Záznamoch do 17. storočia sú zachytení majstri v meste Pukanec. Potomstvo rozšírilo po Trenčianskej stolici. Nemcovciach a v Hošťálkovej na Morave. Juraj, dcéra, manželka Anna, vnuci?
Mohla hypoteticky naznačovať povolanie tkáč, remeselníka, malého tkáča. Tkadleciech, prípadne Tkadlecých, Tkadlecových. Nechali v krajine, čo ich vyhnala. Človek, ale prijali, získali novú. Nepôvodné, dodatočne pridané. Ochrancom človeka. Otec rodu.
Cesta k písaniu a literatúre
Nestali kňazom? Otec chcel, aby som bol generačne tretím. Otcovu pravdu, obrátil som sa vlastne proti nemu, lebo sa mi videli pochopiteľné, logické. Ale z bratov v Kristu a v cirkvi. Teologickú literatúru.
Kňazom, ale spisovateľom. Kniha. Negatívnej minulosti. Dvanásť už nevyšiel. Mesačník Obsah. Časopisu Fragment K. Pracovať na ďalšom rukopise Vlastný hororskop. Názvom Vlastný hororskop. Pôvodom "disidentské". Samoúčelná. Kompozíciu, tvar. "čitateľnejší". Starého vína. Oživila kritické myslenie. S tvorivosťou, s kreativitou.
Pukanec ako azyl a inšpirácia
Písať, je pre vás Pukanec azylom? V Pukanci, neodišiel by som odtiaľto. Pukanca? Som bol cudzí, prindiš, ako hovoria v Pukanci. Som mal predkov, aj keď už len na cintoríne. Aj korene vplývajú na človeka. Praktická vec, niekde predsa musím bývať. K hrobom. Vedomie širšieho spoločenstva.
Pred hlukom. Dva kroky. Cez okno smerom na ulicu, za svetlom. Umění. Napíšem tam Paríž alebo Moskva. Všade. Aj hráte, aj nehráte. S bicyklovaním, ktoré sa nezabúda. Nebicyklujem, lebo nevidím. Presné. Skoro vôbec nehrám. Johanna Sebastiana Bacha. Roku v rámci festivalu Bach 2005?
Vzťah k jazyku a tvorbe
Slovami a ich významom. S úctou. V niektorých textoch Martina Luthera a iných. Hra s časom. Význam a zmysel. Paródia dianie a existenciu akceptujú. Človeka, ale celej tejto planéty. Písať. Potrebuje poznať všetky nuansy svojho jazyka. K najdôležitejším veciam v živote. Veľa vyjadriť. Je to zázrak. Sú nositeľmi jazyka. Televízia a noviny znalosti reči iba kazia. Jazyk sú pre mňa aj návodom na písanie. Premýšľať. Nechápem to. Skutočný spisovateľ nepíše pre čitateľa.
Myšlienku? Rozmýšľal. Počul, že literatúra musí zabávať. Spektrum pocitov, odtiene, registre. Vychádzajú. Zabaviť. Technokratmi, biznismenmi a politikmi. Kultúra. Ideu. Tá fakľa, tí strážcovia ohňa tu budú vždy. Aj z umenia. Ľudská činnosť, je sebarealizácia. A písanie, práca s jazykom je myslenie.
Osobná zodpovednosť a spoločnosť
Osobnú zodpovednosť. Pociťuje zodpovednosť. Schweitzerovská zodpovednosť za život. Nás podľa potrieb mocných. Predkov v zadku, sme slobodní. Spoločenstva, spoločné dejiny. Pokorne vzdorovať moci. „z milosrdenstva". Adoptovaným predkom, otcom. Generácia, mohol by mi byť otcom. Sebe vedeli a poznali sa. I vzdelania, konfesie a duchovnej orientácie.
Vojvodina (21. 2. 1977 azyl. Som si, že keď ujdem z Martina, zmiznem. Občas zabudne, že zmiznúť sa nedá. Zakázali publikovať. Bývať, bolo to trošku ako útek. Bolo to v období Charty 77. Akoby som sa nikdy nenarodil.
Vzťah k hudbe a umeniu
Spisovateľ, organista. Hrával na službách Božích. Zhovárame sa o jeho ceste k organu. Prečo? Aj organ. Dostali k Bachovi? Ako chlapčisko. Bývali sme v Rači na fare. A kľúče boli zavesené na klinci. Zobral a šiel skúšať organ. Školený organista. Nemám hudobné vzdelanie. Deň. Maturitou som sa stal organistom v kostole. Ani nevedel, prečo ma tak zaujal. Tuším, lebo viem, kto je Bach. Dobre zahrať, podobne ako ešte aj dnes. Tomu ma fascinoval. Bachovi niečo dozviem. Mám ho rád.
Posadnutosť skladateľom? Fragmenty. Nezvládol. Festivalu Bachov rok? Spojili s 250. výročím Bachovej smrti. Vyhlásili rok 2000 za Bachov rok. Slovensku. Som slabý organista, ale že mu držím palce. Aj v iných kostoloch. Čo zabralo? Tom, že som mal obavy, že to nezahrám. Dávno nebol. Driem na klavíri. Organe? Desiatimi rokmi som bol organistom v Pukanci. Som, takže to nebol problém. Kľúče od kostola a bol som pohyblivejší. Hodinku, dve a seriózne som študoval. Zmobilizovala.
Život na vidieku a spoločnosť
Rozhodli žiť a tvoriť na vidieku, resp. len vy, Pavel Hrúz a Andrej Chudoba). Bratislave dnes skoro všetkým šibe. Čosi menej. Spoločnosti. Napokon ide o imunitný systém. Rozumnejšie než čokoľvek. Kľúčom k spomienkam, k ľudskej múdrosti. Uvedomovali ich skutočnú silu a význam. Pokory. Generáciu. Občas sa mi zdá, že je to ešte horšie. Doslova bojím. V tom mohol vidieť narcizmus. Naša civilizácia. Širšieho. Európska, náboženská, ako chceme. Nás vlastne vytvára. Presne vedomí, kto sme, kde sú naše korene. Sme nespadli dnes z duba. Predpotopné, nepotrebné. Nie!
Morálka a spoločnosť
Nejaká morálna autorita? Rezervy, možno by ňou mohli byť spisovatelia. Niektorí, ktorých nepoznáme. Dnes. Strane. Nezaujímajú. Ale ony sú - musia byť. Nerešpektujú, môžeme len poľutovať. Je pre mňa i morálna autorita. Prihovára cez svoje dielo. Aj v mnohých ďalších. Okraj. Chcel som niečo urobiť, ale nedalo sa. Robotu. Včely alebo som bol organistom v kostole. Človek celkom neodpadne. Vždy. Ktorý ešte nemá meno, písať sa dá.
Zamatová revolúcia a súčasnosť
Verili sme tomu. Chvíľky, že som tomu veril. Lenže stal sa fakticky opak. Materializmu, ktorý hádam ani na svete nebol. Píšete, tvoríte. Možno skreslený dojem. Končí. Človeka, ktorý rozmýšľa a koná ľudsky. Jasne vidia, čo sa to dnes deje. Ľuďmi. Možností vyjadriť sa? Ale sú a ja si poviem: Ajhľa, človek!
Písanie a tvorba
Trocha o vašom písaní. Vyslovene žiada. Napríklad dám do textu slovo snežinka. Významovo. Sú. Dnes každý natrepe texty do počítača. Slobodou a zákonom. Priam sa ponúka, len si na nej posedieť. Ňu v kopách zožltnuté lístie. Otvorené, každému lavička padne do očí. Ľudí si myslí, že je tam pribitá. I podkova, tak pekne leží na prahu. Nehýbal. Že ukradnutá podkova im prinesie smolu.
Minulosť a súčasnosť
Pražských chartistov. Napríklad ekonomické a mocenské. Eliminoval. Zabudnutým anachronizmom. Osobnosti dejín kultúry. A zveľaďovať naši protestanti. Slovenského luteránstva? Množstve. A svedomím. Starožitnosťou. Transformovali na mýtus. Na zmenu. Vlastnú tvár. Titulov. Pstruh. A že ho nemá. Desatore. Sú najmä roky šesťdesiate. Šéfredaktorom Matičného čítania. Mladých autorov Dovolíte? (1966). Nádejí na zmenu. Normalizácia. Tvorbe? Vojenskej službe. Hamadovi a Pavlovi Števčekovi. Na recenzovanom objekte.
Spomienky a príbehy
Starkí, otec a jeho ujo, toľko smejú? Hovoria, akoby tým spomaľovali umieranie. Naťahujem uši. Recitujú tie hrivy, hlavy sedembolestné. Akoby ich jedna mater mala. Duplikát či plagiát? Kto je však originál a kedy? Ako popol brezovej kôry. Každý sa vracia. Aj tí, čo budú. Odbíja doba, sme o deň mŕtvejší. Je, záverečná. Ruky mädliť toaletným mädlom. Kolíska a teraz rodu nášho rakev. Ešte trochu žiť. Pohreb nie je dôkazom jeho existencie. Hlas prvý: Počul si? Veď nikoho tu niet. Že mŕtvi nevravia, len počúvať vládzu. Hlas prvý: Komu? Hlas druhý: Viem. Už. Moja sesternica z druhého pokolenia! Tretia. Vďačne budú. Hlas druhý: Hm, hm. Pred ňou predvádzal ako bruchomluvec. Tom. Ma. To sú dezinformácie. Vzadu. Sitnom. Ste stavali! Majstri. Turkami. Radšej mi to zopakuj, chlapče. Pohádali, keby sa nesmiali. Strane chodníka. Vykročili k nej. Vládzu. Videla mŕtva? Choď do horúceho sitna! Celkom iný pocit. Živá, divá, plodivá. Môj, som rád, že sme sa po rokoch stretli. Nie. Ošúchaná. Vydrží. Vravíš? Pokračovať? Ľudského rozumu a teda nič skutočné. Stáli než text, ktorý vysvetľuje. Jeho vina. Nízka vzdelanosť a kultúra. Vysvetlivky. Tak je to u nás.
Sitno a história
Stalo to, čo sa stáva. Zavrel, prose Boha, aby ji - ona oněměla! Cirkev veliké s ní měla politování. Sa radšej k tomu Sitnu. Peklo, sitno, všetko jedno. Sitiště, t. j. starí Slované peklo mysleli. Priepasník alebo priepastník, t. j. diabol. Stolici pri Šťávnici. Dvanásťnásobok palca. Miera, určite to poznáš. Poznámku k Čertovej svadbe? Tatier, s hlavolamnou cestou. Krkov. Prostohlavej, behať s ňou hore-dolu v ruke... Úľanoch, kde... Teraz!
Vzťah k Bachovi a hudbe
Zachránili ho anjeli. Žene... Zrejme nemali k organu ďaleko. Bachovi niečo dozviem. Mám ho rád. Posadnutosť skladateľom? Som lepší spisovateľ. Výborný umelec môže byť chrapúň. Fragmentárne. Stále hovoriť to isté. Čo zabralo? Tom, že som mal obavy, že to nezahrám. Spravíme. Zvyčajné hrávať Bacha v kostole. Nebudete robiť po prvý raz? Kostola. Radosť, ktorú budem hrať v piatok. To technicky pripravený. Nikto nevedel, že to je Bach. Však ešte nerobil. Všetkých. Písať? Bachovi. V hlave len tú jeho skladbu. Ďalej a ráno si to vždy musím overiť. Je teda sústredenie. Človek úplne nesústredí na jeden bod. Je pre neho celý život špecifické. Mesiacov diktoval kompozície. Pokojnú smrť. Harmónia. Prežité. Ale aj terajšok. Najnovšej knihy. V rámci kompozície celého večera. Záujem a radosť na rozdiel od politiky.
Pohľad na svet a spoločnosť
Vedomosti? Knihách. Je celkom také ľahké, ako by sa zdalo. Pukanci. Víno. No obidve vína sú dobré. Lenže pozor. Vedieť, odkiaľ a od koho pochádza. Osobná vec. Cirkusu na palube potápajúceho sa Titanicu. Zveličuje, inak má pravdu. Spať, ako keby bolo 14. novembra alebo 7. novembra. Nič sa nedeje. Starší. Presne. Tomu, čo presahuje chvíľu a každodennosť. Veci a naučil som sa, ako sa robia noviny. Spisovateľské pero. Prebúdzať spisovateľ? Celkom prirodzene z okolností. Evanjelikov ako katolíkov. Rozdiely medzi ľuďmi. Sakristia. Dodnes. Prepustili z práce. Zamestnaná a ja som bol doma pri deťoch. Ako zakázané "samizdaty". Tak, ako sa dnes nepatrí. Teraz otázky bytia, existencie. Oddeliť dobro od zla, lož od pravdy. Opakuj ich zaťato". Nejestvuje, rovnako ako krása a dobro. Literatúra, próza a poézia... Esej a podobne. Všetkých zložiek a vrstiev reality. Nemôžem, hovorím si s Martinom Lutherom. Vami? Magické. Pre vás znamenajú? Ľudovíta Štúra II. Pre kvalitu tvorby neznamenajú nič. Vedomia a svedomia, teda poctivo. Je samo sebe kritikom i kritériom. Objektívne. Tuším, náklad 70? Písať. Harpáňovi a Víťazoslavovi Hroncovi. Aká by mohla a mala byť. Dome. Majetkom a ziskom. Je to hanba. Som na to takmer zabudol.
Pravdepodobne prestala fungovať. Žehlenie špinavých mozgových blán a závitov. Diagnózu, upozorniť, varovať. Historicitu, akoby sa hanbil za ňu. Jestvuje, pôsobí, funguje. Stanovenú medzu. Hovoriť. Vydavateľský žartík. Služobnícke. Priveľmi "zachutila moc". Nezáujem oficiálnych štruktúr. Rudolf Chmel. Je to problém médií. Hrúz alebo Albín Bagin. Dá. Oveľa viac ako minister je kamarát. V spolupráci na zmysluplných projektoch. V rokoch 70. Akoby som sa nikdy nenarodil.
Tatarku. Zároveň 8. narodeniny. Transcendenciu. Svojimi knihami, nie seba. Uctíme rodičov, ktorí za to všetko môžu. Nie? Darujem im knihu ako seba. Nepríjemne, ak som viditeľný len 8. Ak náhodou nespím. Máme každý deň. Literatúru ako doma na Slovensku. Z médií. Presne tak.
Ďalšie aktivity a záujmy
Prelúdiá. Violončelo a komputer. V Brne čítam, keď jazyk číta mňa. Človeka a poznáva ho ako vlastnú dlaň. Prelúdiá. V Európe a všade. Netreba. Stredoeurópanstva. Určite by nebolo nové vydanie na škodu. Dokonca distribuované ani ako povinný výtlačok. Zlý nápad. Bagalovi, je to človek chápavý. Tromf zo slovenskej kultúry. Pradávno". A citáty). Lenže u nás sa nečíta. Konzervatívneho autora 19. storočia. Autorov. Ktorých? Kontinuitným nadväzovaním na iných. Celku a súvislostí. Uvedenie do krvného obehu kultúry a literatúry. Kompozičný prostriedok. Snaha, márne volanie. Hrám v Európe. Do polovice 20. storočia. Vzdelaného. Dejatelia. Aj v slovenčine. Tarotom. Pochopiť a orientovať sa aj v súčasnosti. Tarokov v knižnej podobe. Tradície. A kultúrnej integrity a identity. Médiá, kníhkupci a čitatelia. Krutá. Dovolávaš predkov. Trvanie. Jednotlivca i širšie spoločenstvo. Aj naše genetické ustrojenie má pamäť. Potomkami. Peniaze: je to hra na život a smrť. Nestane budúcnosť. Lživých chvíľ. Želali. Stromov, kameňov a ticha. Svojho človeka. Len jedna. Hlavnom meste Slovenska. Spisovateľov. Si nositeľom Tatarkovej ceny.
tags:
