V utorok uplynulo 115 rokov od narodenia Ľuda Zúbka. Ľudo Zúbek patril k tvorcom slovenského historického biografického románu. Zaslúžil sa o rozvoj rozhlasovej hry pre deti a mládež, ale i dospelých. Písal prednášky, fejtóny, reportáže, cestopisné pásma, poviedky, rozhlasové hry a romány.
Životopis Ľuda Zúbka
Ľudo Zúbek sa narodil v rodine murára 12. júla 1907 v Malackách. Pochádzal z deviatich detí. Základné vzdelanie získal v Malackách, kde navštevoval ľudovú i meštiansku školu. Po vyštudovaní Obchodnej akadémie v Bratislave (1925) sa stal bankovým úradníkom (1925-1931).
V rokoch 1932-1946 pracoval v rozhlase. Najprv ako tajomník literárneho oddelenia, neskôr ako dramaturg, vedúci slovesného programu, od roku 1940 ako šéfredaktor časopisu Slovenský rozhlas.Krátko (1946-1947) bol aj vedúcim propagačného a publikačného odboru Povereníctva informácií. V roku 1947 sa stal riaditeľom novovzniknutého vydavateľstva Tatran. V rokoch 1948-1956 bol jeho vedúcim redaktorom. Od roku 1957 sa aktívne venoval literárnej činnosti.
Spisovateľ a prekladateľ Ľudo Zúbek zomrel vo veku 62 rokov v Bratislave 23. júna 1969.
Literárna tvorba
Ľudo Zúbek sa orientoval na žáner historického románu a na umelecko-náučnú prózu, v čom spočíva jeho najväčší prínos. Príkladmi sú diela V službách Mateja Hrebendu (1949), Doktor Jesenius (1956), Skrytý prameň (1956), Jar Adely Ostrolúckej (1957), Zlato a slovo (1962), Rytieri bez meča (1967). Posmrtne vydaný román Štvrtá stena (1971) napísal v roku 1962. Aj výber krátkych próz Zo zamknutej záhrady mu vydali až po smrti v roku 1987.
Písal rozhlasové hry pre dospelých a deti, ako napríklad Katastrofa (1934), Ľudovít Štúr (1934), Život básnika (1935), Zánik ríše Inkov (1939) či Pochod do Mexika (1939).Venoval sa aj umelecko-náučnej próze s kultúrnohistorickým zameraním, napríklad Gaudeamus igitur alebo Sladký život študentský (1965), Moja Bratislava (1965) a Ríša Svätoplukova (1969).
Napísal aj dvojdielny životopisný román Ján Kupecký (1938) a námety k filmom V hodine dvanástej (1958), Skrytý prameň (1973) a Do zbrane, kuruci! (1974). Je autorom autobiografie Murársky chlieb (1952).
Diela Ľuda Zúbka
- Ján Kupecký (1938)
- V službách Mateja Hrebendu (1949)
- Murársky chlieb (1952)
- Doktor Jesenius (1956)
- Skrytý prameň (1956)
- Jar Adely Ostrolúckej (1957)
- Zlato a slovo (1962)
- Moja Bratislava (1965)
- Gaudeamus igitur alebo Sladký život študentský (1965)
- Rytieri bez meča (1967)
- Ríša Svätoplukova (1969)
- Štvrtá stena (1971)
Ocenenia
Za prínos k rozvoju slovenskej literatúry pre deti mu Literárny fond a Bibiana udelili v roku 1966 Cenu Fraňa Kráľa. O rok neskôr (1967) získal titul Zaslúžilý umelec.
Busta Ľuda Zúbka v Malackách
Po takmer dvanástich rokoch sa na svoje miesto znovu vrátila busta spisovateľa a nášho slávneho rodáka Ľuda Zúbka. Pôvodné bronzové dielo, ktoré pripomínalo jeho podobu, z cintorína odcudzili vandali v roku 2008 a už nikdy sa nenašlo. Z pomníka roky vytŕčala len prázdna konzola.
Autorkou busty je sochárka Lenka Balleková. Portrét umelca tvorila takmer štyri mesiace a ako predloha jej slúžili zachované civilné fotografie, ktoré poskytlo Mestské centrum kultúry v Malackách. „Bustu som trikrát modelovala a konzultovala s mojím bývalým profesorom, akademickým sochárom Jozefom Hoborom. V jeho ateliéri dielo vznikalo. Mestu sme predstavili až finálnu podobu,“ hovorí umelkyňa. Nová busta je takisto odliata z bronzu, rozdielne je jej prevedenie a spôsob uchytenia. Vyrastá priamo z pomníka, preto pôvodnú konzolu pri osádzaní odstránili. Výrobu novej busty financovalo mesto Malacky.
Významný spisovateľ navždy odpočíva na starom cintoríne v Malackách.
tags:
