Zákonník práce upravuje pracovný čas zamestnanca, ktorý je v Slovenskej republike najviac 40 hodín týždenne. Pracovný čas môže byť rozvrhnutý rovnomerne alebo nerovnomerne. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.

Pracovný Čas vs. Doba Odpočinku

Pracovným časom sa rozumie taký časový úsek, v ktorom musíte byť zamestnávateľovi k dispozícii, vykonávať prácu a plniť povinnosti v súlade s vašou pracovnou zmluvou. Dobou odpočinku je časový úsek, ktorý naopak definíciu pracovného času nespĺňa.

Pracovný čas by mal zamestnávateľ rozvrhnúť tak, aby mal plnoletý zamestnanec medzi dvoma zmenami vždy aspoň 12 hodín na odpočinok; mladistvý zamestnanec musí odpočívať aspoň 14 hodín. Dospelému zamestnancovi sa môže len vo výnimočných prípadoch (napríklad pri turnusovej práci alebo pri mimoriadnych udalostiach) skrátiť odpočinok na 8 hodín. Ak pravidelne vykonávate prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, mal by mať váš pracovný čas najviac 38 a ¾ hodiny týždenne; pokiaľ pracujete vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke, mal by mať pracovný čas najviac 37 a ½ hodiny týždenne.

Mladistvý a zároveň mladší ako 16 rokov môže pracovať najviac 30 hodín týždenne a po 16. roku veku najviac 37 a ½ hodiny týždenne, a to aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Priemerný pracovný čas vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín; výnimkou sú zdravotníci, ak s takýmto prekročením súhlasia.

Prestávky v Práci

Na poskytnutie prestávky v práci máte nárok hneď v niekoľkých prípadoch:

  1. Prestávka na odpočinok a jedenie: Prestávka na odpočinok a jedenie sa neposkytuje vo všetkých prípadoch rovnako. Pravidlá jej poskytovania sa líšia podľa typu pracovnej činnosti aj podľa povahy zamestnanca.
    • Prestávka pre plnoletého zamestnanca, ak jeho prácu možno prerušiť: Prestávka sa poskytuje, ak je pracovná zmena dlhšia, než 6 hodín a to v trvaní tridsať minút; do pracovného času sa nezapočítava.
    • Prestávka pre mladistvého zamestnanca: Prestávka sa poskytuje, ak je pracovná zmena dlhšia, než 4 a 1/2 hodiny a trvá tridsať minút; do pracovného času sa nezapočítava.
    • Prestávka pre zamestnanca vykonávajúceho práce, ktoré nemožno prerušiť: Prestávka sa poskytuje aj bez prerušenia prevádzky či práce; má sa poskytnúť v primeranej dĺžke podľa konkrétnych okolností. Takáto prestávka sa do pracovného času započítava.
  2. Prestávka z dôvodu zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia: Tieto prestávky sa do pracovného času započítavajú.
  3. Prestávka na dojčenie: Prestávky na dojčenie sa do pracovného času započítavajú a poskytuje sa za ne náhrady mzdy v sume priemerného zárobku.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času; to neplatí, ak ide o prestávku na odpočinok a jedenie, pri ktorej sa zabezpečuje primeraný čas na odpočinok a jedenie bez prerušenia práce zamestnancom. Zákonník práce taktiež upravuje nepretržitý denný odpočinok a to v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín, nepretržitý odpočinok v týždni a to 2 po sebe nasledujúce dni raz za týždeň, prácu v dňoch pracovného pokoja, prácu v noci a prácu nadčas.

Práca Nadčas

Nie je bežné pracovať nadčas a v prípade práce nadčas zamestnancovi patrí okrem mzdy aj mzdové zvýhodnenie. Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere osem hodín týždenne v období najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich.

Zmeny v Zákonníku Práce od 1.1.2023

Dňa 1.1.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 248/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Cieľom zákona je zjednodušenie zamestnávania a zníženie ceny práce, resp. mzdových nákladov zamestnávateľa pri zamestnávaní pracovníkov, ktorí vykonávajú sezónne práce vo vymedzených sektoroch hospodárstva (poľnohospodárstvo, cestovný ruch, potravinárstvo, lesné hospodárstvo - viď príloha 1b k zákonu č. 311/2001 Z. z., verzia účinná od 1.1.2023). Novelou sa do Zákonníka práce zavádza nový inštitút sezónnej práce na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce (poddruh dohody o pracovnej činnosti).

Na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce bude možné vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 520 hodín v kalendárnom roku. Priemerný týždenný pracovný čas za dobu trvania dohody, najviac však za štyri mesiace, nesmie presiahnuť 40 hodín. Dohodu možno uzatvoriť najviac na 8 mesiacov. Fyzická osoba v právnom vzťahu založenom dohodou o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce má zároveň byť zamestnancom na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, a to bez ohľadu na to, či uvedená dohoda zakladá fyzickej osobe právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Zároveň sa zavádza nová odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci na účely určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné (ak vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce je za kalendárny mesiac nižší ako výška odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci, odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci je vo výške tohto vymeriavacieho základu).

tags: