Najdlhšia rieka Európskej únie preteká Slovenskom len na 172 kilometrovom úseku cez Bratislavu, Štúrovo a Komárno. To sú však základné informácie, ktoré sa učia žiaci na základnej škole. Prinášame niekoľko faktov, ktoré ste o našej najkrajšej rieke zrejme nevedeli.
Dunaj - rieka plná prekvapení
1. „Najmedzinárodnejšia“ rieka sveta
Dunaj je po Volge druhá najdlhšia európska rieka, no prvenstvo si drží v rámci Európskej únie. Povodie zasahuje na územie osemnástich štátov a desiatimi aj priamo preteká, alebo tvorí štátnu hranicu. Stáva sa tak najmedzinárodnejšou svetovou riekou.
Preteká cez Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Rumunsko, Bulharsko, Moldavsko a Ukrajinu. Skrášľuje výhľady hlavných miest vo Viedni, Bratislave, Budapešti a Belehrade.
2. Najkrajšie rieky sveta
Britský Telegraph zostavil rebríček 14 najkrajších riek sveta , kde zaradil aj dve európske rieky - Rýn a Dunaj. Naša najväčšia rieka sa tak zaradila k vodným tokom ako Níl, Brahmaputra, Mekong či Kenai.
3. Najohrozenejšia rieka Európy
Svetový fond na ochranu prírody (WWF) zaradil Dunaj ako jedinú európsku rieku do rebríčka desiatich najohrozenejších riek sveta . Môže za to poškodzovanie vodného toku výstavbou priehrad, hrádzí, zvyšujúca sa lodná doprava, regulácia toku a úprava brehov. Do Top 10 boli zaradené rieky ako Indus, Rio Grande, Níl, Ganga či Jang-c’-t’iang.
Povodie Dunaja je spoločné pre osemnásť krajín a predtým, než sa rieka vleje do Čierneho mora, pretečie cez cez viaceré Európske krajiny. „Ako následok vypúšťania znečistenej vody do Dunaja v priebehu desaťročí je nadmerné obohatenie Čierneho mora predovšetkým živinami, čo malo nepriaznivý vplyv na populácie rýb, pláže a podnietilo to výskyt rôznych vodou prenášaných ochorení,“ vysvetlila Ivana Kohutková z Greenpeace.
Riešením by mali byť komplexné systémové opatrenia na ochranu vodných zdrojov, ktoré vylúčia vypúšťanie znečisťujúcich látok, ktoré ohrozujú zdroje vody, a ktoré sú ťažko v prostredí odbúrateľné.
4. Austrálčania na Slovensko po Dunaji
Dunaj dvíha aj slovenské turistické štatistky. Práve vďaka plavbám po rieke Bratislavu za rok navštívi napríklad 27-tisíc Austrálčanov . Ide však o jednodňových turistov, ktorí takýmto spôsobom navyšujú štatistiku v Bratislavskom kraji.
5. Dunajský obor sa vracia
Na Dunaji sa nachádzajú najväčšie zhromaždiská vtákov, pod vodnou hladinou žije viac ako 60 druhov rýb, čo je najviac zo všetkých vodných tokov na Slovensku. Kedysi tiahli korytom Dunaja aj vyzy veľké, najväčšie druhy jeseterovitej ryby.
„V slovensko-maďarskej oblasti sa nachádzali miesta, kde sa vyzy rozmnožovali. Bratislavskí rybári ich lovili a nosili na trhy a kráľovský dvor do Viedne. Táto ryba dosahovala v dospelosti dĺžku šesť metrov a vážila aj tonu,“ povedal Tomáš Kušík z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia BROZ.
Vyzy žijú v Čiernom mori a do Dunaja sa vracajú len v období rozmnožovania. Plávajú proti prúdu až po Viedeň. V súčasnosti sa k nám už nevedia dostať, najmä pre Vodné dielo a Železné vráta medzi Srbskom a Rumunskom.
Ďalšou bariérou v migrácii rýb po Dunaji je aj Vodné dielo Gabčíkovo. Cieľom ochranárov je dostať tento druh ryby opäť do našich vôd pomocou moderných metód, návrhov takzvaných rybovodov.
6. Rieka vytvára vzácne biotopy
Na Dunaj a jeho prítoky je viazaných niekoľko národných parkov a chránených území. Vzácne druhy rastlín a živočíchov tu vytvárajú jedinečné biotopy.
Medzi najvýznamnejšie chránené oblasti na Dunaji patria Prírodný park Obere Donau a Donauauwald Neuburg v Nemecku, Národný park Donau - Auen v Rakúsku a Biosférická rezervácia Delta Dunaja v Rumunsku. Na Slovensku sú to chránené krajinné oblasti Záhorie a Dunajské luhy.
7. Najvyšší prietok je v Štúrove
Najväčší dlhodobý priemerný prietok na Dunaji na našom území je pod Štúrovom, a to 2314 kubických metrov za sekundu. V Bratislave je to 2061.
„Na rozdiel od priemerných prietokov pri povodniach dochádza na slovenskom úseku Dunaja ku splošťovaniu maximálnych prietokov. Napríklad na Dunaji v Bratislave je storočný prietok 11-tisíc kubických metrov za sekundu a v Štúrove 9100 kubických metrov za sekundu. Aj výšku hladiny dosahuje Dunaj najvyššiu v Bratislave,“ povedala pre TASR Zuzana Danáčová zo SHMÚ.
8. Kvalita vody sa zlepšuje
Hoci to tak v súčasnosti nemusí vyzerať, kvalita vody v Dunaji sa skutočne zlepšila.
„Vplyvom ukončenia škodlivých výrob a nástupom moderných technológií a čistiarní odpadových vôd nastalo v našom úseku zlepšenie kvality vody,“ uviedol Tomáš Kušík.
Problémom však naďalej ostáva regulovanie toku Dunaja. Porobili sa brehové úpravy z kameňa, betónu a odstrihli sa bočné ramená od hlavného toku rieky.
„Podarilo sa nám už oživiť niektoré mŕtve ramená Dunaja. Napríklad Devínske a Karloveské rameno v Bratislave, oživili sme Medveďovské rameno a tiež Veľkolélske rameno pri Zlatnej na Ostrove.
9. Najväčšia povodeň na Dunaji
Od 30. mája do 6. júna 2013 trvali zatiaľ najväčšie povodne na Dunaji na našom území.
Vyza veľká - kráľovná Dunaja
V minulosti, približne do 16. storočia, sa každý rok na jeseň konalo pri brehoch Dunaja veľkolepé prírodné divadlo - proti prúdu rieky neúnavne plávali stovky obrovských, niekoľkometrových rýb. Boli to vyzy - najväčšie ryby, aké bolo možné v Dunaji vidieť. V strážnych búdach, rozmiestnených na brehu Dunaja, sedávali pozorovatelia, ktorí hlásili ich príchod. Ťah výz bola významná udalosť, na ktorú čakali stovky zvedavcov, roztrúsených v okolí rieky. Vyzy plávali proti prúdu vo veľkých húfoch, podaktoré občas vystrčili chrbát nad hladinu, vtedy bolo vidno, že sú skutočne obrovské. V záznamoch rybárskych cechov sa píše, že kapitálne kusy mali aj desať metrov. Chytiť veľkú vyzu bola udalosť a prísľub dobrého obchodu. Vo Viedni boli mäsiarstva špecializované na výsek výz, kde vedeli šikovní rybári svoj úlovok dobre speňažiť. Z Podunajska sa vyzy vyvážali aj do Prahy, Mníchova, Krakova, ba až do Paríža. Ich mäso bolo o to cennejšie, že sa smelo jesť aj v čase pôstov, podobne ako mäso ostatných jeseterovitých rýb (Dvořák 2007).
Vyza je morská ryba, ale rozmnožuje sa v riekach. Proti prúdu dokáže prekonať aj stovky kilometrov. Dunaj si vyzy vyberali obzvlášť rady. Existujú jarné a jesenné línie vyzích populácií. Jarné migrujú logicky na jar, jesenné prezimujú po migrácii v dunajskej delte. Keď vyzy tiahli hore Dunajom, tlačili sa často aj do prítokov - Moravy, Váhu, Hrona či Ipľa.
Ohrozenie a ochrana
Obrovská, nevyužitá energia vodného toku Dunaja však nedala ľuďom najmä v 20. storočí spávať, a tak vybudovali na rieke viacero vodných diel - najväčšie sú takzvané Železná vráta, ktoré vznikli začiatkom 70. rokov na srbsko-rumunskom úseku Dunaja a naše slávne-neslávne vodné dielo Gabčíkovo, ktoré začalo svoju prevádzku koncom roku 1992. Práve Železné vráta sú príčinou, prečo nemôžu ryby migrovať proti prúdu na neresiská. Je smutný pohľad najmä na migrujúce ryby, ktoré sa v pravidelných intervaloch vracajú pod priehradu a tam čakajú, lebo nedokážu prejsť touto neprekonateľnou bariérou.
Ichtyológovia hľadajú spoločne s vodohohospodármi spôsoby, ako umožniť rybám prechod cez tieto prekážky. Jedným z angažovaných špecialistov je aj ichtyológ Ladislav Pekárik zo Zoologického laboratória Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV. Je členom medzinárodnej skupiny, ktorá sa snaží o záchranu jeseterovitých rýb. Hovorí, že vo vyspelých krajinách je bežné stavať popri priehradách rôzne rybovody či dokonca rybie výťahy, ktoré pomáhajú rybám prekonávať prekážky v pôvodných migračných trasách. V prípade výz je však problém s veľkosťou týchto stavieb. Väčšinou sa totiž konštruujú pre menšie ryby, takže postaviť rybovod, ktorým by prešli aj niekoľkometrové vyzy, je komplikované.
Rozmery výz
O veľkosti výz existujú desiatky mýtov či neoveriteľných správ. Poďme sa preto pozrieť, čo píšu odborníci. Reinartz (2002) uvádza maximálnu dĺžku 8 metrov pri váhe 3200 kg, český ichtyológ Baruš (1995) uvádza maximálnu dĺžku výz dokonca desať metrov, pri váhe vyše troch ton, tieto údaje však nedokladá žiadnym zdrojom. Môžeme ale teda pokojne veriť vyššie uvedeným záznamom stredovekých rybárskych cechov, že vtedy mohli dunajské vody brázdiť skutočne aj také obryne. Dnes už kvôli nadmernému rybolovu dorastajú vyzy len čosi vyše troch metrov, pričom váha nepresahuje 270 kilogramov. Napriek tomu, že vyza trávi v sladkej vode len malú časť svojho života, možno ju s privretým okom označiť za najväčšiu sladkovodnú rybu.
Poslednú vyzu na Slovensku ulovili v roku 1925 pri Štúrove, merala tri metre a desať centimetrov, vážila 150 kilogramov a mala 30 kilogramov ikier (Dvořák 2007). Vidieť jednu z posledných výz na Slovensku mali možnosť zoológovia v roku 1957 pri obci Sap. Pozorovanie neskôr osobne potvrdil svetoznámy ichtyológ Eugen K. Balon. Posledná zdokumentovaná vyza v Dunaji, bola ulovená do záťahovej siete pri Paksi v Maďarsku v roku 1987, merala tri metre a vážila 181 kilogramov. Pravdepodobne zostala po vybudovaní Železných vrát „uväznená“ v úseku nad priehradou. Bežne však vyzy v Dunaji podľa dobových dokumentov dosahovali omnoho väčšie rozmery - pekný, takmer šesť a pol metra dlhý model vyzy, môžete vidieť v bratislavskom Prírodovednom múzeu.
Ostatné druhy rýb v Dunaji
V Dunaji žije viac ako 60 druhov rýb. Medzi najčastejšie patria:
- Kapor
- Lieň
- Amur
- Sumec
- Šťuka
- Zubáč
- Úhor
- Pstruh potočný
- Pstruh dúhový
- Lipeň
Súčasný stav a výzvy
V súčasnosti je dôležité chrániť Dunaj a jeho ekosystém. Je potrebné zlepšiť kvalitu vody, obnoviť prirodzené toky a zabezpečiť migráciu rýb. Aj napriek tomu sa oplatí investovať úsilie do hľadania riešenia. Nejde tu totiž len o veľké či malé ryby. Ale aj o človeka. Len zdravý riečny ekosystém nám dokáže poskytovať všetky ekosystémové služby v plnej miere. Je to niečo, čo nám rieka poskytuje zadarmo. Človek si zo všetkých služieb vybral len niektoré na úkor ostatných - najmä výrobu energie. No zdravá rieka má napríklad silnú samočistiacu schopnosť. Pri riekach existuje jeden z najproduktívnejších ekosystémov na zemi - lužný les. V podmáčaných, zaplavovaných mokradiach sa nachádza najrýchlejšie rastúca biomasa. Prirodzenosť rieky má vplyv na zdroje pitnej vody.
tags:
