Obrovská jeseterovitá ryba je nielen najväčším druhom jeseterovitých rýb, ale i najväčšia známa sladkovodná ryba planéty. Veľké exempláre vyzy sú vďaka svojej hmotnosti zrejme i vôbec najväčšími pravými rybami.
Vyza veľká (Huso huso)
Vyza veľká (Huso huso) je ryba z čeľade jeseterovité a je to najväčšia sladkovodná ryba na svete. Latinsky: Huso huso, maďarsky: Viza (Beluga), anglicky: Beluga, Great Sturgeon.
Rozpoznávacie znaky:
- Hlava vybieha do veľmi krátkeho špicatého rypca
- Pred ústami sú 4 dlhé fúzy visiace dole a dosahujúce k ústam
- Ústa sú obrovské, skoro cez celú šírku hlavy
- Na chrbte, na bokoch a na rozhraní boku a brucha má po rade kostených štítkov
- Relatívna veľkosť štítkov s vekom klesá, medzi nimi je holá koža
- Horný lalok chvostovej plutvy je oveľa dlhší než spodný
Vyza žije v Kaspickom, Čiernom, Azovskom a Jadranskom mori, k nereseniu tiahne do ich prítokov. Od nepamäti bola lovená najprv pre mäso, neskôr hlavne pre ikry, z nich sa vyrába najkvalitnejší kaviár. Vysoké ceny tejto pochúťky priviedli vyzu doslova k záhube. Nadmerný lov odsúdil obrovské dlhoveké ryby dospievajúce vo veku okolo 20 rokov k pomalému vymieraniu. Po zavedení zákonnej ochrany pokračuje lov nezákonnými spôsobmi, pričom na území Ruska je pod kontrolou miestneho organizovaného zločinu.
Na veľkých riekach v 20. storočí vyrástli obrovské priehrady brániace rybám v ceste na neresoviská. Nie je preto div, že areál rozšírenia tohto druhu sa výrazne zmenšil, len na málo miestach možno povedať, že je tu vyza bežným druhom a gigantické exempláre lovené v minulých storočiach dnes patria do ríše legiend. Na naše územie vyza vzácne prenikala do dolnej Moravy (asi naposledy bola ulovená 2 m dlhá vyza v Lanžhote roku 1916). V roku 1951 - 52 sa údajne zdržovala obrovská vyza v Dunaji naproti Pálkovičovu. Odhadnuté rozmery tejto ryby udávané literatúrou (7,4 m / 500 kg) sú jedna z nezmyselných kombinácií, s ktorými je možné sa občas stretnúť - vyza okolo 5 m už váži zhruba tonu.
Pokiaľ si uvedomíme, že ryba nebola ulovená a pri pozorovaní vo vode muselo byť ľahšie odhadnúť dĺžku (napr. porovnaním s dĺžkou člna), potom je zrejme skresleným údajom hmotnosť. Ta by sa musela v prípade dĺžky 7,4 m pohybovať okolo 1500 kg, i keď ryby po prezimovaní v rieke a dlhej ceste na neresisko značnú časť pôvodnej váhy stratia. Vyza sa od ostatných jeseterovitých rýb na prvý pohľad líši obrovskými rozmermi ústneho otvoru, ktorý sa po vysunutí mení v trubicu len o málo užšiu než je šírka hlavy. Pohľad na vyzu s vysunutými a zasunutými ústami budí dojem, že ide o dve odlišné ryby.
Lov vyzy bol uskutočňovaný do sietí, udicami a zrejme najväčšie exempláre sa lovili na Volge pod ľadom nabodávaním na dlhé tyče zakončené hákmi. V prípade zahákovania veľkého exemplára bolo treba spolupráce väčšieho počtu osôb, pretože jednotlivec veľkú rybu udržať ani vytiahnuť nedokázal. Potom, čo bola ryba zaseknutá na niekoľkých hákoch, bolo treba zväčšiť otvor v ľade a rybu vytiahnuť von. Počet stratených úlovkov iste nebol malý.
V súčasnosti zostali stabilné a životaschopné populácie vyzy už zrejme len v rieke Ural a na dolnom toku Volgy. Ryby tu žijú aspoň do istej miery ako za starých čias a doposiaľ sa tu vyskytujú jedinci s hmotnosťou niekoľko sto kilogramov. Ich početnosť dovoľuje praktikovať i organizovaný športový rybolov a prostredníctvom niektorých cestovných kancelárií je tento nevšedný zážitok sprístupnený aj našim rybárom.
Základné údaje
Rozmery:
- Dĺžka:
- priemerná: 150 až 300 cm
- obvyklé maximum: do 500 cm
- rekordné hodnoty: asi 850cm
- Hmotnosť:
- priemerná: 30 až 200 kg
- obvyklé maximum: do 1000 kg
- rekordné hodnoty: kolem 2500 kg
Kŕdeľ generačných rýb pre pokusné účely (chov v akvakultúre, kríženie s inými jesetermi) je chovaný v Mydlovaroch neďaleko Českých Budějovíc.
Biológia druhu
Väčšinu roku žijú vyzy v plykých oblastiach mora, najmä v blízkosti riečnych ústí. Často sa pohybujú i vo vodnom stĺpci. V riekach sa zdržujú v hlbokých miestach v prúdnici. V mladosti prevažujú v potrave vyzy vodní bezobratlovci, najmä niektoré druhy kôrovcov. S postupujúcim vekom sa stále viac objavujú v potrave mladých výz ryby a dospelé exempláre už sú vyslovene dravé. Svojimi rozmernými ústami dokážu nasať i ryby o hmotnosti niekoľko kg.
Pohlavná dospelosť nastupuje u tohto dlhovekého druhu pomerne neskoro - samce dospievajú vo veku 12 - 14 rokov, samice v 16 - 22 rokoch. Do riek tiahnu vyzy k nereseniu v dvoch vlnách. Jarná "rasa" tiahne do riek skoro na jar, zatiaľ čo jesenná tiahne do dolného toku rieky počas neskorej jesene, v rieke prezimuje a na jar tiahne do vyššie položených miest. Práve zimujúci jedinci jesennej rasy ulovení na otvoroch v ľade boli najväčšími úlovkami vyzy vôbec.
K nereseniu dochádza v hlbokých prúdoch so štrkovým dnom na hĺbke 4 - 12, ale údajne i 40 m. Tieto na naše pomery neskutočné údaje ukazujú obrovské proporcie tokov, ktoré hostia najväčšie ryby planéty. Na Dunaji boli neresiská jesennej rasy v slovenskom úseku tejto rieky. Po postavení priehrady Železná brána boli tieto miesta vyzám nedostupné a tak jesenná rasa prakticky zanikla. Ryby jarnej rasy sa neresili v oblasti Železnej brány, ale postavenie priehrady malo neblahý dopad i na ne.
Vyza sa preslávila obrovským počtom ikier, čo do počtu alebo aj ich hmotnosťou. Ta môže často tvoriť pätinu hmotnosti samice a niekedy i omnoho viac - u veľkých ikernačiek teda veľa cez 100 kg. Na počet bol ich počet u jedinej samice odhadnutý na 360 000 až 7 700 000 kusov. Namáhavú cestu na neresisko i produkciou ohromného množstva pohlavných produktov si vyzy nemôžu dovoliť každoročne. Priemerný interval medzi jednotlivými neresmi je zhruba 5 rokov.
Význam vyzy je v prostredí, ktoré obýva, nepriehľadnuteľný. Je najväčším rybím dravcom - vrcholovým predátorom živiacim sa veľkými exemplármi väčšiny rybích druhov. Pokiaľ niekde vymizla, je to nenahraditeľná škoda - asi ako keby sa z našich vôd vytratila šťuka alebo sumec. Vo veľkých riekach Európy bol ťah jeseterovitých rýb na neresoviská nevšednou udalosťou. Gigantické ryby staré desiatky a niekedy i veľa cez sto rokov tiahly proti prúdu a dlhé tisícročia sa neresili stále na rovnakých miestach. Rozmach našej civilizácie tento úžasný prírodný úkaz behom krátkej doby doslova vymazal z reality a dnes už je málokto schopný si predstaviť, o čo sme nenávratne prišli.
Rozmery a rast
Vyza je nielen jednou z najväčších rýb, ale dožíva sa i veľmi vysokého veku. Storočné exempláre s dĺžkou okolo 4 - 5 metrov nebývali výnimkou, vek najstarších exemplárov sa musel blížiť hranici 200 rokov. Určenie veku tak veľkých a starých rýb už býva problematické. Vek samice z Kaspického mora o dĺžke 4,9 m a hmotnosti 1004 kg bol odhadnutý na 91 - 101 rokov, samec z tej istej lokality dlhý 4 m a vážiaci 725 kg bol starý dokonca 107 - 118 rokov.
Vôbec najväčšie exempláre pozná dnes veda len z útržkovitých správ o úlovkoch z 18. - 19. storočia. Akákoľvek dokumentácia samozrejme chýba. Najčastejšie menovanými parametrami pochádzajúcimi z tohto obdobia je kombinácia dĺžky 8,5 m a hmotnosti 2,5 t. Z jedného prameňa pochádza doslova neuveriteľný údaj o vyze dlhej okolo 10 m s hmotnosťou 3,2 t. Nakoľko sa mu dnes dá veriť, je otázkou. V súčasnosti sú veľké ryby vzácne, aj keď istý počet jedincov s hmotnosťou okolo 1 t najmä v delte Uralu ešte môže prežívať.
Samotný rast je pomerne rýchly, desaťročná vyza z Azovského mora merala 166 cm, dvadsaťročná 214 cm.
Športový rybolov
Vyza sa loví na položenú. Obvyklou nástrahou sú veľké mŕtve ryby alebo kusy ich tiel. Loví sa buď v prúdnici rieky alebo v plytkých oblastiach Kaspického mora. Ako náradie sa používajú sumcové alebo morské prúty (pre lov proti prílivu, plážové alebo pilkerovacie by nestačili) osadené multiplikátorom s dostatočnou zásobou pletenej šnúry alebo veľmi silného vlasca s nosnosťou 60 - 100 kg. Bežným úlovkom sú ryby o hmotnosti 50 - 150 kg.
Samce pohlavne dospievajú od 10 do 16 rokov a samice od 14 do 20 rokov. Vyzy rastú veľmi pomaly, ale dožívajú sa aj 150 rokov a v súčasnosti žijú v oblasti Kaspického a Čierneho mora. Rekordný ulovený jedinec bola samica, ktorú chytili v ústí rieky Volga v roku 1827. V minulosti vyzy tiahli aj cez Dunaj pri Bratislave a ďalej do jeho prítokov Moravy, Váhu, Hrona či Ipľa. Tento ťah bol pre miestnych obyvateľov významnou udalosťou. Mäso vyzy bolo veľmi cenené. Chytali sa do špeciálnych sietí. V súčasnosti je snaha o konzerváciu tejto veľkej ryby a na svete je viacero lokalít, kde sa snažia vyzy množiť.
Objav obrovskej raje v Mekongu
Rybári chytili najväčšiu sladkovodnú rybu. Rybár zo severnej Kambodže ulovil podľa výskumníkov najväčšiu sladkovodnú rybu na svete - obrovskú raju. 300-kilogramová ryba, ktorá meria asi 4 metre, sa našla neďaleko ostrova na rieke Mekong v provincii Stung Treng. Vedci sa ju následne rozhodli sledovať.
Miestnemu rybárovi sa obrovskú raju, ktorá merala od tlamy po chvost štyri metre, podarilo uloviť minulý týždeň. Raja bola následne vypustená späť do rieky po tom, ako dostala štítok, ktorý vedcom umožní sledovať jej ďalší pohyb.
Tím vedcov z výskumného projektu Wonders of Mekong potom zmeral a zvážil rybu predtým, ako ju vypustili späť do rieky. Výskumníci uviedli, že bola zdravá a dúfajú, že prežije. Raja dostala aj štítok, ktorý vedcom umožní sledovať jej ďalší pohyb a veria, že sa dozvedia viac o správaní sa týchto druhov žijúcich v rieke Mekong, uvádza portál NBCNews.
„Za 20 rokov výskumu obrovských rýb v riekach a jazerách na šiestich kontinentoch je to najväčšia sladkovodná ryba, s ktorou sme sa stretli, alebo ktorá bola vo svete zdokumentovaná," povedal v utorok biológ Zeb Hogan z výskumného projektu Zázraky Mekongu.
Predchádzajúcou najväčšou zaznamenanou sladkovodnou rybou bol 293-kilový sumec, ktorého rybári ulovili v roku 2005 v Thajsku.
Odborníci poznamenali, že 300-kilogramová raja ulovená v provincii Stung Treng ležiacej na severe Kambodže je dvakrát ťažšia, ako priemerná gorila nížinná.
V rovnakej provincii sa v máji podarilo miestnemu rybárovi uloviť štvormetrovú sladkovodnú raju vážiacu 180 kilogramov.
V rieke Mekong žije viac ako 1 000 druhov rýb. Okrem veľkých rají tam žijú tiež obrovské sumce a siamské kapry, pripomína AFP.
Podľa expertov tento úlovok človeku pripomína, ako málo vie o mnohých obrovských sladkovodných živočíchoch. "Ide o rybu, ktorá je aktuálne držiteľom rekordu pre najväčšiu sladkovodnú rybu na svete, a my o nej toho vieme len veľmi málo," uviedol biológ Zeb Hogan.
Miestny rybár Moul Thun raju chytil a nasledujúci deň kontaktoval výskumníkov. Už niekoľko mesiacov sú vedci v kontakte s miestnymi a žiadajú, aby ich vyhľadali, ak sa im podarí nájsť významný úlovok.
Hogan ozrejmil, že o obrovskej sladkovodnej raji sa toho vie málo. Tvor má podľa vedcov ústa veľké ako banán a je bez zubov. "Žijú na dne a lovia krevety, mäkkýše a malé ryby. Môžu ich nasávať vďaka ústam a rozdrviť ich," povedal Hogan.
S mega úlovkom sa odfotili nielen členovia tímu Wonders of Mekong, ale aj dedinčania.
Vedci sa domnievajú, že táto lokalita by mohla byť dôležitým sezónnym miestom, kde sa zhromažďujú tieto sladkovodné živočíchy. Výskumná skupina plánuje označiť a sledovať niekoľko stoviek veľkých rýb v rieke, aby lepšie pochopila ich migráciu a prostredie v hornej časti Mekongu.
"Práve tam, kde boli tieto raje ulovené, existuje potenciál pre rozvoj vodnej energie. Chceme pochopiť dôležitosť tejto oblasti skôr, ako dôjde k rozvoju, a to zrejme neudržateľným spôsobom," ozrejmil Hogan a dodal, že tamojšia vláda prejavila záujem o vypracovanie plánu ochrany týchto rýb. Horná časť Mekongu je takisto biotopom pre obrovské sumce a iné druhy veľkých sladkovodných rýb.
Na celom svete má väčšina týchto druhov problémy a ich populácie sa znižujú. Z toho dôvodu sa experti snažia urobiť viac pre ochranu.
tags:
