Na slovenských lúkach a pasienkoch by malo byť viac vidieť hospodárske zvieratá. Nová dotácia podľa ministerstva pôdohospodárstva podporí zamestnanosť na vidieku, pomôže biodiverzite a prispeje k zastaveniu úpadku živočíšnej výroby. Zatiaľ nie je jasné, koľko farmárov sa do dobrovoľnej ekoschémy zapojí.
Členské štáty mali už v predošlých programových obdobiach povinnosť dotáciami tlačiť chovateľov k vytváraniu lepších životných podmienok pre zvieratá. Tie sa ale väčšinou týkali vylepšení v rámci štandardných intenzívnych chovov. Chovatelia sa ešte rozhodujú, či sa do novej ekoschémy zameranej na pastevný chov zapoja.
Podpora pastvy má veľa výhod. To hlavnou je, že prospieva pohodliu zvierat, keďže nie sú celý rok zavreté v ustajňovacích priestoroch, kde sa kŕmia konzervovanými krmivami. Z prítomnosti prežúvavcov však ťaží aj príroda. Extenzívna pastva má preukázateľne dobrý vplyv na biodiverzitu.
Ministerstvo zavedenie novej dotačnej schémy vysvetľuje aj ako pomoc slovenskému vidieku. „Prostredníctvom chovu oviec sa prispieva k udržaniu osídlenia aj v odľahlých oblastiach mimo mestských centier. A okrem významného vplyvu na krajinotvorbu má nezastupiteľné miesto aj v rozvoji turizmu a agroturizmu,“ dodáva.
Ekoschéma zameraná na pastvu má byť zároveň jedným z nástrojov, ktorým chce ministerstvo pomocou dotačnej politiky zastaviť úpadok živočíšnej výroby na Slovensku. Ten trvá prakticky od transformácie sektora po roku 1989. Agrorezort s poklesom stavov zvierat spája aj postupný odliv ľudí z poľnohospodárstva. „Živočíšna výroba je náročná na prácu a má najväčší potenciál vytvárať, udržať pracovné miesta, resp.
Zapojenie do pastevného chovu je dobrovoľné. Do ekoschémy sa môžu zapojiť chovatelia oviec, kôz alebo kráv - tých na produkciu mlieka, teda dojníc, ako aj mäsových plemien. Dotáciu získa každý farmár, ktorý bude pásť tieto zvieratá v období od 1. mája do 31.
Pásť podľa pravidiel musí „podstatnú časť dňa“, čo ministerstvo definuje ako obdobie, „keď je svetlo“. Podmienky preplatenej pastvy sa ale líšia v závislosti od zvieraťa. Dojnice, ovce a kozy musia byť na lúke či pasienku najmenej 120 dní. V prípade jalovíc, teda mladých kravičiek, je to o 30 dní viac. Je to tým, že mäsový dobytok sa už aj tak väčšinu roka chová pastevným spôsobom. Pri zvieratách chovaných na mlieko s pastvou klesá ich produkcia.
Emisie skleníkových plynov v poľnohospodárstve od roku 1990 klesli o 59 percent. Hlavným dôvodom je pokles stavov hospodárskych zvierat. Rozdielna je aj výška dotácie na zviera, čo pochopiteľne ovplyvňuje aj ochotu poľnohospodárov zapojiť sa do ekoschémy. Najviac na zviera - 321 eur - dostanú chovatelia dojníc.
Chovatelia mäsového dobytka pre portál EURACTIV Slovensko potvrdili, že majú záujem zapojiť sa do ekoschémy aj vzhľadom na neustále zvyšujúce sa náklady na svoju činnosť. Zároveň ale chovatelia mäsových plemien nevidia v ekoschéme zlomovú finančnú podporu, ktorá by mala zmeniť situáciu v ich sektore. Z dotačnej podpory totiž vypadli býčky vo výkrme a dojčiace kravy. Platba sa vypláca len na jalovice od 12 do 24 mesiacov veku.
Menší záujem zrejme bude u chovateľov dojníc. Podľa Martina Rovaša z Odboru poľnohospodárstva a služieb Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory si mliečne farmy musia dobre zvážiť, či pastva pre ne bude rentabilná. Ekoschéme sa ale v novom programovom období potešili chovatelia oviec. „Túto podporu naši chovatelia vítajú. Otázne nateraz je, koľko chovateľov sa do ekoschémy zapojí.
Evidenciu vedie Pôdohospodárska platobná agentúra, ktorá zatiaľ výsledne čísla nemá. „V súčasnosti ešte nie je možné vyčísliť, koľko subjektov bolo zapojených do intervencie dobrých životných podmienok zvierat podporou pastevného chovu. Možnosť zapojenia ešte trvá do 31.
Prehľad najproduktívnejších plemien mäsového dobytka
Masové plemena dobytka sú špecificky chované pre produkciu kvalitného hovädzieho mäsa. Tieto plemena sú selektované a geneticky pripravené tak, aby dosahovali rýchly prírastok telesnej hmotnosti a mäso s optimálnym obsahom tuku, ktoré je cené pre svoju šťavnatosť a chuťové vlastnosti.
História masových plemien dobytka sa odvíja od selekcie a šľachtenia zameraných na produkciu kvalitného mäsa. Masové plemena dobytka sú selektované predovšetkým na produkciu mäsa. Oproti mliečnym plemenám majú tieto plemená robustnejšiu stavbu tela, s výraznejšou svalovinou a optimálnym pomerom svalovej a tukovej hmoty. Typickým príkladom je plemeno Charolais, ktoré je známe svojou veľkou hmotnosťou a vysokou jatočnou výťažnosťou.
V chove dobytka predstavujú masové plemená dôležitú súčasť produkcie kvalitného hovädzieho mäsa. Charolais je plemenom pôvodom z Francúzska, ktoré je známe svojou schopnosťou rýchleho rastu a dosahovania veľkej jatočnej hmotnosti. Aberdeen Angus, často len zvaný Angus, je pôvodom zo Škótska a preslávil sa svojou schopnosťou produkcie vynikajúceho mramorovaného mäsa s vysokou chuťou. Plemeno Galloway pochádza tiež zo Škótska, konkrétne z hôr a kopcov regiónu Galloway, a je známe svojou dlhou, hustou srsťou, ktorá mu umožňuje odolávať chladným klimatickým podmienkam. Plemeno Hereford má historické korene v Anglicku a je známe predovšetkým svojou dobrým prírastkom a skvelou premenou krmiva na mäso. Toto plemeno má distinktívne hnedé až červenohnedé zafarbenie s charakteristickou bielou hlavou a krkom.
Anguský škót
Anguský škót je plemeno, pre ktoré je typická hlava bez rohov a dobre osvalené telo, ktoré má pri pohľade z boku tvar obdĺžnika a krátke končatiny. Má čierne alebo červenohnedé zafarbenie a pochádza z oblasti Aberdeenu zo severovýchodného Škótska. Dobytok Aberdeen-anguss má miernu priateľskú povahu, vyniká nenáročnosťou, odolnosťou, prispôsobivosťou a dobrou schopnosťou využívať pastvy. Je to jedno z najrozšírenejších plemien dobytka na svete.
Od začiatkov bolo chované výlučne na tráve, až kým ho Američania nezačali dokrmovať kukuricou, vtedy jeho mäso začalo vysoko tukovo mramorovať. Dospelé kravy merajú okolo 135 cm pri hmotnosti 650-700 kg.
Belgické modré
Belgické modré má extravagantné sivo-modrasté zafarbenie. Kravy dosahujú obrovské rozmery a majú dvojité osvalenie, v dôsledku šľachtenia tohto zvieraťa s chybným génom. Cez 80% zvierat tohto plemena sa rodí s mutáciou spôsobujúcou hypertrofiu svalstva bedier a zadku. Mäsová úžitkovosť plemena je vynikajúca, je vysoko kvalitné.
Hereford
Plemeno, ktoré dokážete hneď spoznať vďaka jeho čiernemu alebo červenému zafarbeniu okolia očí, bielej hlavy a špičke chvosta. Hereford je vďaka jeho silnej telesnej konštrukcií, poriadnym osvalením s dobre vyvinutými plecami vhodný na šľachtenie. Dnes už existuje aj plemeno bez rohov.
Má dobre vyvážený obsah tuku, preto je vhodný na konzumáciu už v mladom veku. Vyznačuje sa červenou, resp. hnedou farbou s bielym pásikom, ktorý jej prechádza popod krk. Herefordský dobytok je nenáročný na chov, dobre sa prispôsobuje rôznym klimatickým podmienkam, je plodný, dlhoveký a má vysokú schopnosť využívať pastvu.
Lakenfeld
Plemeno pochádza z Holandska a je pomenované podľa charakteristického sfarbenia: "laken" znamená lak a "feld" čierne pole. Zadné a predné nohy má čierne alebo červené. Po druhej svetovej vojne toto plemeno skoro vymizlo.
Je šľachtené predovšetkým na tvorbu mlieka, ktorá dosahuje 5000 kg mlieka za rok.
Plavý aquitánský dobytok
Plavý aquitánský dobytok, pre ktorého je typická svetlá, jemne ružová farba, silná a pevná kostra s nápadne dlhým trupom je pomerne mladé plemeno, ktoré sa začalo chovať od roku 1962. Tieto plemená sa používali hlavne na ťahanie, čo viedlo k ich veľmi dobrému vývoju svalov, ale aj k produkcii mlieka a mäsa.
Chová sa vo všetkých krajinách s významnou produkciou hovädzieho mäsa. V súčasnosti je Blond d´Aquitanie tretím najdôležitejším francúzskym mäsovým plemenom. Mäso je mäkké a má jemnú štruktúru. Zvieratá sú nenáročné, prispôsobivé a dlhoveké. Dobre znášajú nízke i vysoké teploty, sú chodivé, môžu byť pasené na veľkých plochách.
Charolais
Plemeno Charolais vzniklo na prelome 18. a 19. storočia v strednom Francúzsku, v oblasti miest Charolles a Nevers, z pôvodného žltého dobytka chovaného vo Francúzsku. Vynikajúce vlastnosti tohto plemena sú hlavnou príčinou jeho rozšírenie do viac ako 70 krajín sveta. Importom jalovíc do Severnej Ameriky v 30. rokoch 20. storočia bol založený chov Charolais aj na americkom kontinente.
Dobytok je veľkého telesného rámca, má pevnú a hrubšiu kostru. Výška kráv je 135-145 cm a hmotnosť je 700-900 kg.
Chianina
Plemeno Chianina pochádza z Toskánska. Tento dobytok je v dôsledku rozličných podmienok chovania od seba dosť rozdielny vo veľkosti a type, v rámci regiónu, z ktorého pochádza. Taliani toto plemeno pomenovali "il gigantisimo", čo znamená obor. Kravy majú porcelánovo bielu farbu, dobre definované osvalenie, dlhšie končatiny a rovnú, dlhú hlavu.
MRI
Toto plemeno pochádza z Holandska a je pomenované podľa názvov troch riek. Celkovo 15%-20% dobytka z Holandska má MRI pôvod. Kravy majú flakatú červenú srsť, silnejšiu stavbu nôh, tučnejší chrbát a zadok. Mäso má jemnú štruktúru a je pevné.
Simentál
Simentál je švajčiarske plemeno, ktoré získalo svoje meno podľa údolí v švajčiarskych Alpách, cez ktoré preteká rieka Simmen. Patrí k najstarším plemenám vôbec, podľa archeologických nálezov začiatky chovu siahajú až do mladšej doby kamennej. Plemeno má charakteristickú bielu hlavu, srsť je sfarbená do zlatožlta až červena.
Wagyu
Mäso z plemena Wagyu sa označuje za najlepšie hovädzie na svete a pochádza z Japonska. Zásluhu na tom má výborné rovnomerné mramorovanie vďaka genetickej predispozícií, čo vytvára bohatú a jedinečnú chuť. Japonský výraz "wagyu" znamená "japonský hovädzí dobytok", alebo aj "hovädzie v japonskom štýle", takže všetko, čo sa v Japonsku týka dobytka, je "wagyu".
Rôzne plemená dobytka sa vyvíjali v rôznych, relatívne geograficky izolovaných prefektúrach Japonska a každé z nich sa vyznačovalo zvláštnymi vlastnosťami. Vďaka členitému terénu bola migrácia zvierat pomalá a obmedzená, takže ich kríženie nebolo takmer možné. V minulosti bolo mäso určené pre japonských cisárov, na kŕmenie armády a plemeno sa používalo ako ťažné zviera v poľnohospodárstve. Plemeno dobytka Wagyu sa vyznačuje vynikajúcou odolnosťou a veľmi dobre sa adaptuje aj na naše kontinentálne podnebie. Zvieratá majú rohy, sú čiernej alebo červenej plnej farby a nízkeho vzrastu.
Pri chove tohto plemena sa dodržiavajú striktné poľnohospodárske zásady, ktoré dohliadajú viac na kvalitu mäsa ako na rýchlosť svalového rastu.
tags: #Maso
