Či už ste hostiteľom alebo hosťom, mali by ste dbať o dodržiavanie základných zásad stolovania. Nie je to strojenosť, ale prejav slušnosti. Príjemné posedenie neznamená len chutné jedlo a pekne prestretý stôl, ale tiež správanie sa jednotlivcov za stolom.
Príprava na návštevu
Čakáte návštevu? Možno si už teraz lámete hlavu nad pohostením, prestieraním, no dôležitá je aj dobrá atmosféra. Potravinové alergie a obmedzenia v stravovaní sú dnes pomerne bežné, preto by vás nemali zastihnúť nepripravených. Snažte sa dozvedieť o vašich hosťoch čo najviac: čo im chutí, čo naopak nemusia alebo nemôžu jesť. Najlepšie je staviť na overený recept a pridať k nemu niečo navyše. Napríklad dva druhy omáčky, šalátu alebo dve prílohy. Zotretý prach a umyté podlahy sú samozrejmosťou.
Na formálnejšie stretnutie pošlite hosťom pozvánku aspoň dva týždne vopred. Stačí pár viet s pripomenutím, aby hostia účasť potvrdili. Pri vstupe do chodby, kde hostí privítate, pripravte pre nich priestor: miesto na vešiaku pre odloženie zvrškov, topánok, môžete prichystať papuče, najmä ak máte chladnú podlahu.
Prestieranie a zasadací poriadok
Bez ohľadu na príležitosť, stôl by mal byť prekrytý najskôr bielym obrusom. Cez okraj stola má prečnievať asi 30 centimetrov. Látkové obrúsky preložte podľa veľkosti napoly alebo na štvrtinu a položte ich naľavo od taniera. Príjemnú atmosféru môžu podporiť sviečky, dekorácie na stole alebo vázičky s kvetmi.
Podľa etikety treba dodržať rebríček spoločenskej významnosti: čím dôležitejší hosť, tým bližšie je k hostiteľom. Najváženejšie miesto pri obdĺžnikovom stole je za vrchstolom v prípade, že oproti sediacemu sú dvere. Ak sú stoly usporiadané do tvaru „T“ alebo „U“, čelo stola je určené pre hostiteľov a ich najvzácnejších hostí. Muži a ženy by sa mali pri stole striedať.
Pri spoločnom stolovaní viacerých osôb môže byť zasadací poriadok poriadny rébus. Etiketa hovorí, že treba dodržať rebríček spoločenskej významnosti, ale zároveň každý hostiteľ chce, aby sa jeho hostia cítili dobre. Pri rozsádzaní viacerých hostí platí, že najlepšie miesto zaujme hostiteľka. Najčestnejšie miesto spomedzi hostí je po pravici hostiteľky a patrí spoločensky najvýznamnejšiemu hosťovi - mužovi. Po pravici hostiteľa je miesto pre najvýznamnejšiu ženu spomedzi hostí. Čím dôležitejší hosť, tým je bližšie k hostiteľom. Muži a ženy by sa v zasadacom poriadku mali striedať. Hostitelia pritom môžu sedieť vedľa seba, ale aj oproti sebe za vrchstolom, záleží aj na dĺžke stola, ako ďaleko chcú byť od seba vzdialení. Hostitelia môžu tiež sedieť oproti sebe po dlhších stranách stola približne v polovici, v tom prípade môžu pokojne konverzovať s tými najdôležitejšími hosťami oboch pohlaví, a menej významní hostia sedia na oboch koncoch stola.
Priebeh návštevy
Ak chcete návšteve venovať náležitú pozornosť, majte prichystané všetko potrebné vopred. Ak sa niekto z hostí oneskorí, buďte na to pripravení a nenechajte si tým pokaziť náladu. Hosťom, ktorí dorazili načas, ponúknite zatiaľ slané chuťovky ako syrové tyčinky, pizza slimáky, pagáčiky alebo chlieb s nátierkou, olivy a k tomu lahodný aperitív. Ak hosť veľmi mešká, začnite podávať bez neho, aby vám jedlo zbytočne nevychladlo.
Myslite na to, že hostia potrebujú uvoľneného hostiteľa. Ak budete v strese, nebudú sa cítiť vítaní. Naopak, budú sa cítiť príjemne, ak sa o nich budete zaujímať. Po jedle si radšej sadnite a vychutnajte si s nimi „pohárik“ namiesto umývania riadu, pýtajte sa na ich záľuby či plány. Za stôl si sadá prvý hostiteľ, ktorý od neho aj vstáva ako prvý. Jeme pomaly, po kúskoch a s plnými ústami nerozprávame. Ak nám jedlo spadne, nezdvíhame ho zo zeme. Neopierame sa lakťami o stôl a telefón pri stolovaní zbytočne nevyťahujeme.
Etiketa v reštaurácii
Pravidlá spoločenského správania platia aj pri stole - v reštaurácii, doma v obývačke, aj na pracovnej porade či na pracovnom obede. Znamená to, že lepšie miesto patrí spoločensky významnejšej osobe. V reštaurácii je to dáma, na pracovnej porade šéf alebo šéfka. Žena je podľa pravidiel spoločenskej významnosti dôležitejšou osobou ako muž, a preto jej v páre patrí čestnejšie miesto - po mužovej pravej strane. Takto spolu vstupujú do miestnosti či prichádzajú k stolu alebo vítať hostí.
Pri spoločnej večeri v reštaurácii by dáma mala sedieť s výhľadom do miestnosti, najlepšie chrbtom k stene alebo chrbtom k vešiakom či ku kuchyni. „Lepšie miesto v reštaurácii je to, z ktorého vidíme, čo sa v miestnosti deje, a zároveň nám poza chrbát nechodí obsluhujúci personál alebo neprúdia prichádzajúci a odchádzajúci hostia,“ vysvetľujú Anton Bódis a Barbara Štubňová, autori knihy Nie som barbar - Etiketa pre každého. Vo dvojici sedí pár najradšej oproti sebe, aby si mohli vidieť do očí. V reštaurácii by mal muž žene prisunúť stoličku, až potom si sadne on. V lepších reštauráciách sa tejto úlohy chopí čašník, vtedy kráčajú ku stolu v poradí čašník - žena - muž. Jedlo si objednáva ako prvá významnejšia osoba, teda v páre žena, až po nej muž.
Pracovný obed
Na stôl, za ktorým sa je, nepatrí nič, čo s jedlom nesúvisí. Pracovný obed je predovšetkým obed. O pracovných veciach by sa teda nemalo diskutovať počas konzumácie, ale iba v prestávkach medzi jednotlivými chodmi a napokon až po hlavnom chode. Aj obchodní partneri sú predsa lepšie naladení až po jedle. Ako vravel Oscar Wilde: Po dobrej večeri odpustím každému. Dokonca aj svojej rodine.
Zvyčajným kameňom úrazu býva platenie za účet v reštaurácii. Vzájomnému predbiehaniu sa pri platení (alebo, naopak, okúňaniu sa s platením) možno predísť, keď sa vopred dohodneme, kto účet zaplatí. Ak nie sme dohodnutí, účet platí hostiteľ, teda ten, kto druhého do reštaurácie pozval, prípade ten, kto je služobne starší (a má lepší plat). V časoch emancipácie nezáleží na tom, či účet platí žena, alebo muž. Ďalšou otázkou je výška prepitného. Odborník na etiketu Anton Bódis radí na prepitnom nešetriť, ak sme s obsluhou spokojní. Ak však spokojní nie sme, nie je žiadnou hanbou prepitné nedať vôbec alebo ho výrazne znížiť.
Čo priniesť ako darček
Ak sme pozvaní na návštevu, nechceme prísť s prázdnymi rukami. Sú príležitosti, ktoré tip na darček pre hostiteľa či hostiteľku priam núkajú, ako je oslava narodenia potomka či privítanie v novom príbytku. Narodeninový darček by mal odrážať záujmy hostiteľa a „obyčajnú“ priateľskú návštevu nikdy nepokazíme fľašou niečoho obľúbeného pre pána a kyticou pre dámu. Aj keď má sviatok iba jeden z páru, nepatrí sa zabudnúť na druhého hostiteľa, aj toho si môžeme uctiť hoci drobnou pozornosťou.
Etiketa v divadle a kine
Základom slušnosti je prísť na spoločenské podujatie včas a nevyrušovať ostatných. Pri príchode do divadla, na koncert či do kina človek musí tiež zaujať svoje miesto. Každý by sa mal usadiť na svoje miesto, nie je vhodné obsadzovať cudzie sedadlá, aj keď sú prázdne - čo ak niektorí návštevníci prídu na poslednú chvíľu a nemajú sa kam usadiť? Keď prechádzame na svoje miesto, vždy sme tvárou otočení k návštevníkom, ktorí už sedia, aby sa nemuseli dívať na náš chrbát. Tých, čo už sedia, svojím príchodom vyrušujeme, patrí sa teda požiadať o dovolenie prejsť a poďakovať sa. Kto prichádza neskôr a vyruší celý rad divákov, mal by sa krátko ospravedlniť.
Páni si pri návšteve divadla, kina alebo koncertu dávajú vždy klobúk z hlavy dolu. Dámy si musia dať dole klobúk iba v divadle, môžu si ho však nechať, ak sedia v lóži a nikomu nezavadzia vo výhľade. Dáma si v princípe môže nechať pokrývku hlavy, aj čiapku, na sebe aj v interiéri, pán nie. Ostatných návštevníkov vyrušuje používanie mobilu, hlasné prežúvanie, šuchotanie či prejavy ochorenia ako kašľanie a smrkanie.
Etiketa v aute
Aj v aute sú lepšie a horšie miesta. Najčestnejšie miesto je vzadu vpravo, po ňom vzadu vľavo. Je to dané pohodlným nastupovaním z chodníka. Ak vezieme svoju dôležitú návštevu autom so šoférom alebo taxíkom, nenecháme ju sedieť na zadnom sedadle samu, ale sadneme si vedľa nej dozadu na menej významné miesto, sedadlo vedľa vodiča ostane prázdne. Spoločenskú významnosť páru určuje postavenie pána, nie vek dámy.
Pravidlá stolovania
Počas slávnostného stolovania vás môže zaskočiť tabuľa prestretá pre viacero chodov. Nôž držíme v pravej ruke, vidličku v ľavej. Keď dojete, vidličku a nôž položte rovnobežne na tanier tak, aby rúčky ukazovali pomyselnú štvrtú hodinu. Vidlička by mala byť naľavo, zubami nahor, nôž napravo, ostrím k vidličke. Poháre na stopke (či už v nich máte naliate víno, vodu alebo čokoľvek iné) držte za stopku. Aj keď ste v reštaurácii pri stole sami, pri jedení nie je veľmi slušné čítať si - či už noviny, knihu alebo správy v mobile.
Kto má prednosť
Kto, komu a prečo? Viete, kto sa zdraví ako prvý, kto navrhuje tykanie a kto má prednosť? Ak v tom máte mierny zmätok, skúste si zapamätať jednoduché poradie troch slov: žena, starší, nadriadený. Čo sa za týmto poradím skrýva? Spoločenská významnosť osôb v etike. V praxi to znamená, že ak sa ako muž na spoločenskej udalosti, ktorou vás sprevádza manželka mimo prácu, stretnete s vaším nadriadeným, pozdravíte sa ako prvý jeho manželke a potom jemu. Pokiaľ, samozrejme, nie ste oveľa starší. Prvá sa vždy zdraví spoločensky menej významná osoba. Následne sa predstavíte jeho manželke. Potom predstavíte jeho svojej manželke. Vašu manželku jeho manželke a jeho manželku vašej manželke. Najlepšie bude, ak sa predstavovania zhostí vždy len jedna osoba, ktorá postupne predstaví každého tým ostatným. V očiach etiky je v tejto situácii váš šéf spoločensky menej významná osoba, než prítomné dámy. Preto ho predstavujete ako druhého, hneď po sebe. Prvá sa vždy predstavuje menej významná osobnosť v spoločnosti.
Ale aký by to bol svet bez výnimiek? Etika má tiež svoje výnimky a extrémne situácie, v ktorých základné pravidlá idú bokom a je nutné sa riadiť sedliackym rozumom. Ak pápež bude chcieť vojsť do tých istých dvier ako mníška, bude mať pred ňou prednosť, i keď je to žena. Výnimka sa uplatní aj v situácii, keď sa 30-ročný minister stretne so svojím 70-ročným poradcom. Zdraviť sa v tomto prípade ako prvý bude ten starší.
Etiketa v zamestnaní
Každá firma si časom buduje vlastnú kultúru. Najmä v dnešnej dobe má budovanie firemnej kultúry veľký význam. Spoločnosti prekonali hranice medzi krajinami a mnoho korporátnych podnikov je v skutočnosti akýmsi mixom multikultúrnych prostredí. Preto je veľmi dôležité naučiť sa rešpektovať kultúru vrcholového manažmentu z domovskej krajiny podniku, ale tak isto je dôležité, aby sa aj vrcholový manažment naučil rešpektovať kultúru hostiteľskej krajiny. A ako to bude vyzerať v praxi so zdravením a predstavovaním sa v podniku? Žiaľ, noví zamestnanci ťahajú za kratší koniec. Najmä, ak ide o relatívne mladého muža. Zlaté trojpravidlo poradia platí aj v zamestnaní, len sa trochu zmenilo poradie a pribudla kategória. Tu bude platiť: nadriadený, žena, starší a (pridávame kategóriu) služobne starší. To však, samozrejme, neznamená, že pokiaľ sa pri dverách stretne vedúci s rádovou zamestnankyňou, nepodrží jej dvere alebo sa „natlačí“ dovnútra ako prvý. Dáma bude vždy dámou.
Podľa danej postupnosti by to v praxi vyzeralo tak, že ako prvý sa ostatným v práci zdraví nový zamestnanec, keďže je spoločensky menej významný. Takisto pri predstavovaní nového kolegu predstavíme najprv jeho, potom kolegyne v poradí podľa služobného veku, pričom začíname najmladšou. Pokračujeme kolegami od spodných pozícií po tie najvyššie. Posledného predstavujeme najvyššieho nadriadeného, keďže v tejto spoločnosti zastáva najvýznamnejšiu rolu. Opačne to bude platiť pri navrhovaní tykania. Navrhovať ho bude spoločensky významnejšia osoba. Žena tykanie v žiadnom prípade nenavrhuje svojmu nadriadenému. Platí pravidlo, že nadriadený je spoločensky najvýznamnejšia osoba, a preto musí prísť tento impulz od neho. To platí, aj pokiaľ by dotyčná bola staršia ako jej nadriadený. To, že si s vami nadriadený potykal, neznamená, že sa vaše správanie voči nemu zmení. Majte stále na pamäti, že on je nadriadený, a tak by ste sa k nemu mali správať slušne a s úctou - i keď ste si práve potykali. Tykanie nie je dôvod na flákanie sa a zanedbávanie povinností, je to len iná forma oslovovania ako vykanie.
Ak súčasný podnik, v ktorom pôsobíte, nie je vaše prvé zamestnanie, nikdy sa neznížte na ohováranie predchádzajúcich kolegov a bývalého zamestnávateľa. Samozrejme, že môžete porozprávať vtipné príhody, ktoré ste zažili, ak nimi nikoho neurazíte (ani predchádzajúcich kolegov). Vytvoriť dobrý prvý dojem môže byť na začiatku veľmi obtiažne, no ohováranie vám k tomu nepomôže. Môže vám len uškodiť. Pre všetkých by malo platiť pravidlo: „Nerob druhým to, čo nechceš, aby robili tebe.“. Preto je namieste vedieť sa správať ku kolegom s rešpektom a úctou. Predsa len s nimi budete tráviť väčšinu času celého dňa. Na pracovisko v žiadnom prípade nepatria vtipné narážky, dvojzmyselné poznámky a príliš hlasné telefonáty - najmä, ak sú súkromného charakteru. Tabu by mali byť aj súkromné návštevy priamo v kancelárii - hlavne, ak ju zdieľate s viacerými kolegami. Úplný zákaz má sexuálne obťažovanie. Nie je vtipné a už vôbec nie slušné. Pokiaľ vás niečie správanie obťažuje, riešte to priamo s dotyčným. Nerozoberajte to s ostatnými za jeho chrbtom a nerozmýšľajte nad všetkými alternatívami, ako problém eliminovať. Choďte priamo za danou osobou a pokúste sa ho vyriešiť. Aj na takéto prípady etika myslela, a tak tu platia dve základné pravidlá. Prvé sa týka dôstojnosti tej druhej strany. Riešiť problém by mal muž s mužom a žena so ženou. S rovnakým pohlavím sa nám lepšie komunikuje a sme schopní ľahšie si zachovať vlastnú tvár. Ak nepomôže ani rozhovor s rovnakým pohlavím, platí pravidlo: „Kde sa dvaja hádajú, nadriadený vyrieši.“.
Špeciálnou kategóriou dnešnej doby a otázok v etike sú sociálne siete. Poslal vám nadriadený žiadosť o priateľstvo a vy sa bojíte o svoje miesto, ak odmietnete? Nemajte obavy. Odmietnutie priateľstva v internetovej sfére nie je dôvodom na výpoveď. Sociálne siete sú výlučne súkromná záležitosť. To, že nastúpite na nové miesto, neznamená, že vám pribudne dvesto nových priateľov v profile. Je len na vás, ako a s kým budete cez tieto siete komunikovať. Ak zvyknete kolegom blahoželať k sviatku, robte to individuálne. Zbytočne vytvorený tlak na blahoželanie a následné zabezpečenie pohostenia pre gratulantov môže viesť k zníženému komfortu na pracovisku a umelo vytvorenej atmosfére na oboch stranách.
Dress code
Nohavice, sukňa, alebo rifle? Napriek tomu, že nám neustále vštepovali, že na vzhľade nezáleží, nie je to v skutočnosti úplná pravda. Celkovým vzhľadom a imidžom sa v skutočnosti nemusia zaoberať len tí, čo nemajú čo stratiť, sú veľmi bohatí a mocní, vo svete ťažko nahraditeľní, oplývajú krásou a majú potrebné konexie. Ak patríte do jednej z týchto kategórií, len smelo do toho a choďte von pokojne aj v pyžame. V opačnom prípade vám nezostáva nič iné, len sa riadiť základnými pravidlami slušného správania, ktoré zastrešujú aj vhodnosť oblečenia do práce.
Mnoho zamestnancov má uľahčený výber pracovného oblečenia, ak musia nosiť rovnošaty alebo majú jasne daný dress code, v ktorom je presne popísaný povolený odev a farebné variácie. Pokiaľ v práci nemáte presne dané, ako máte chodiť oblečení, riaďte sa zaužívaným bontónom v podniku. V prvom rade sa určite informujte u nadriadeného o vhodnosti oblečenia. V kancelárskom prostredí existujú štyri úrovne obliekania. Najvyššia je dosiahnutá tmavým oblekom u muža a tmavým kostýmom u ženy. Druhá úroveň je oblek a kostým iného farebného variantu, ako tmavého. Na tretej úrovni sú akékoľvek nohavice, sukňa, sako, sveter, alebo blúzka. Poslednú reprezentuje neformálne oblečenie, ako sú rifle, tričko či mikina. V podnikoch zvyknú akceptovať prvé tri úrovne, pričom štvrtá je častejšia v menej formálnych spoločnostiach, ktoré majú rodinnejšie prostredie. Viacero spoločností zaviedlo aj takzvané Casual Fridays, počas ktorých môžu prísť zamestnanci do práce v oblečení, ktoré absolútne nezodpovedá podnikovej kultúre, ale vypovedá o ich komforte a imidži. Na východe to posunuli ešte o stupeň vyššie: zvyknú pre zamestnancov organizovať tematické piatky.
Upustenie od pravidiel je namieste, len pokiaľ sa nechystáte na obchodné stretnutie s klientom. Ak aj podnik, v ktorom pôsobíte, nemá daný dress code, v žiadnom prípade nechoďte do zamestnania v deravých rifliach, šatách bez ramienok, krátkom tričku, tielku, v šortkách, príliš krátkej sukni, muži v sandáloch a ženy v sandáloch bez dokonalej pedikúry, papučiach, alebo plážových šľapkách, ak nemáte tematický deň oblečenia.
Etiketa voči klientovi
Čo s klientom? Logicky si vieme vyvodiť, že spoločensky navrch bude mať oproti nám náš klient. Tu platí základné pravidlo: „Ak niečo od niekoho chceš, buď úctivý a pokorný.“. Pokiaľ chceme, aby sa nám podaril obchodný kontrakt, budeme sa správať voči osobe klienta s rešpektom a úctou. To znamená, že sa mu zdravíme vždy ako prví, púšťame ho prvého a čakáme na návrh tykania. Obdarovať klienta nie je povinnosť, ani cnosť. Sú miesta a organizácie, kde je zakázané prijímať akékoľvek dary. Svojím neuváženým konaním tak môžeme priviesť druhú stranu do nepríjemnej situácie, ktorej musí čeliť hneď na začiatku schôdzky.
Ak sa chceme poďakovať za stretnutie, urobme tak na jeho záver, napríklad formou pozvania na obchodný obed alebo večeru. Pokiaľ sa chceme stretnúť s klientom na neutrálnej pôde, môžeme ho pozvať do reštaurácie alebo kaviarne. Pred samotným pozvaním je vhodné zistiť si preferencie klienta, aby sme ho výberom miesta neurazili. To, že sa nachádzame na pracovnom stretnutí, neznamená, že budeme celý čas hovoriť o práci. Na začiatok sú vhodné ľahšie spoločenské témy. Jednoznačne sa vyhýbajte okruhom ako je politika, náboženstvo, posudzovanie a hodnotenie ľudí.
Rokovať o obchodných záležitostiach by sa malo medzi jednotlivými chodmi, a teda po polievke, hlavnom jedle a po dezerte pri dobrej káve. Počas samotných chodov by ste mali zmeniť tému z obchodnej na voľnočasovú, snažiť sa napríklad prejaviť záujem o klienta, jeho život a spôsob, akým ho trávi. Účet, samozrejme, platí ten, kto pozýval. Ak nie je jasné, kto koho pozval, platíme my klientovi, aj za seba.
Základné pravidlá slušného správania
Každý z nás má podvedome vryté aspoň základy slušného správania. Vieme, že sa máme pozdraviť, požiadať a poďakovať a či už to bude podľa správneho poradia, alebo nie, každá snaha sa cení a počíta. Nie je predsa životne dôležité ovládať každé pravidlo etikety, ale vedieť v praxi zužitkovať aspoň to málo, čo vieme.
Pamätajte si:
- Základy slušného správania by mal ovládať každý z nás.
- Niekedy je úplne jedno, kto sa mal pozdraviť prvý, hlavné je, že sme sa pozdravili.
- V rámci firemnej kultúry je spoločensky najvýznamnejší vždy nadriadený a spoločensky menej významný kolega, ktorý je v práci nový.
- Správaj sa k druhým vždy tak, ako očakávaš od nich, aby sa správali k tebe.
- Ohováranie nie je pekné, ani slušné. Veci treba riešiť vždy priamo, najlepšie so zástupcom toho istého pohlavia.
- Tepláky a obľúbené tričko si nechajte v skrini na víkend. Do práce sa nahoďte podľa toho, čo sa od vás očakáva, a akú úroveň pozície zastávate.
- Klient je vždy najviac.
tags:
