Vyhnúť sa im je pomerne ťažké už aj vzhľadom na to, že sa nachádzajú v množstve obľúbených potravín, sladkostiach či limonádach. S pôsobením éčok sa ťažko vyrovnáva aj relatívne zdravý človek, nieto ešte deti, u ktorých majú najškodlivejšie účinky.
Čo sú to éčka?
Éčkam sa správne hovorí prídavné látky (aditíva) a majú medzinárodné označenie písmenom „E“ s trojmiestnym číselným kódom a sú rozdelené do kategórií podľa toho, akú zabezpečujú v potravinách funkciu, napr. konzervanty, farbivá, emulgátory, kyseliny, stabilizátory. Prídavné látky predlžujú dobu trvanlivosti potravín, alebo upravujú a zvýrazňujú ich chuť a farbu. Ich zoznam musí byť vždy uvedený na obale výrobku.
V súčasnosti už azda nenájdeme potravinu, ktorá by nejako nebolo prifarbená, aromatizovaná, zahustená či prisladená. Pre zdravého človeka sú za normálnych okolností aditíva bezpečné, ale niektoré môžu zapríčiniť vážne ťažkosti, napr. alergikom, astmatikom a malým deťom.
Rizikové Éčka
S ohľadom na ich zdravie by sme sa mali vyhýbať éčkam ako E620 - 625 (kyselina glutamanová a jej soli), napr. E621 je glutaman sodný, ktorý sa nachádza aj vo vegete. Ďalej E200 - 203 (kyselina sorbová a jej soli), E 210 - 213 (kyselina benzoová a jej soli), ktorú obsahujú ovocné šťavy či džúsy, E249 - 250 (dusitany), E 220 - 223 (oxid síričitý a síričitany), E251 - 250 (dusičnany)a potravinárske fabivo E 102, tartrazín, ktorý okrem iného podporuje zvýšenú hyperaktivitu detí a nachádza sa v mliečnych výrobkoch.
Viac éčok je vo výrobkoch z mäsa, limonádach, pekárenských výrobkoch, lahôdkach a v produktoch s dlhšou trvanlivosťou, ktoré nie sú stabilizované pasterizáciou alebo sterilizáciou. Aditíva nesmú byť použité v neopracovaných potravinách a veľmi obmedzené je ich používanie v potravinách pre dojčatá, malé deti, ako aj v hotových jedlách.
Dusičnany či dusitany E 250, 251, 252 môžu byť u malých detí príčinou pokrmovej methemobloginémie, látky na okyslenie môžu pôsobiť ako preháňadlá, siričitany E 220, používané pri ošetrení sušeného ovocia môžu vyvolať alergické reakcie, hnačky, bolesť hlavy, a glutamát sodný E 621 nie je vhodný pre obsah soli aj alergickú reakciu.
Možno to ani netušíme, ale do údenín (salámy, párky či šunka) sa okrem ďalších chemikálií bežne pridávajú toxické dusičnany E 249 alebo E 250. Preto, ak tieto výrobky konzumujú malé deti, je tu akútne riziko otravy, pretože detský organizmus nie je ešte natoľko schopný , aby dokázal dusičnany včas premeniť na menej škodlivé látky.
Zákon však vymedzuje, ktoré z prídavných látok sú povolené pre detskú stranu a zakázané sú všetky konzervované, umelo prifarbované a ďalšie nevhodne upravené potraviny. K éčkam, ktoré neprospievajú nášmu zdraviu patrí potravinárska žltá (E110), ktorú nájdeme v mnohých sladkostiach, nealkoholických nápojoch, horčici aj instantných polievkach. Vyvolať môže hnačku, vracanie, alergické, resp. astmatické reakcie, hyperaktivitu.
Aj potravinársku modrú (E132) objavíme v sladkostiach - čokoládových tyčinkách, žuvačkách, pudingoch. Synteticky vyrobené farbivo môže vyvolať vracanie, celkovú nevoľnosť, vyrážky či alergiu. V sladkostiach, sladkých limonádach, džúsoch sa nachádza i „druhá“ potravinárska modrá E 133, ktorá môže podnietiť hyperaktivitu detí a zvýšiť riziko vzniku rakoviny. Konzervant kyselinu benzoovú E 210 možno nájsť napr. v kečupe, ktorý je medzi deťmi veľmi obľúbený.
Podobne ako žuvačka (síce bez cukru, ale so sladidlami) mali by ste vedieť, že okrem alergénnej zložky obsahuje peknú zmes éčok ako farbivá E 129, E 133, konzervačné látky E 296, E 297, antioxidanty E 320, E 330, emulgátory a stabilizátory E 420, 421, 422 a náhradné sladidlá E 950, 951 a 955.
Pre deti nie sú vhodné predovšetkým tieto nebezpečné éčka: E 102 Tartrazín, E 104 Chinolínová žltá, W 110 Pomarančová žltá, E 122 Azorubín, E 124 Košenilová červená a E 129 Allura červená.
Všetkého veľa škodí
Zmesi konzervačných látok a prísad, ktoré sú vlastne chemikáliami, detskému organizmu rozhodne neprospievajú. Éčka môžu spôsobiť detskú hyperaktivitu, nepredvídateľné správanie, náladovosť a nesústredenie. V tejto súvislosti sa to týka najmä potravín a sladkostí ako napr. malinoviek, nápojov v prášku, žuvačiek, cukroviniek, zmrzliny, jogurtov, sušienok, instantných polievok či povzbudzujúcich nápojov.
Sladkosti a ich vplyv na zdravie detí
Aj tieto vianočné dni by sme mali dať pozor na to, koľko cukru a sladkých vecí naše deti pojedia? Prečo? Vysvetľuje lekárka... Ešte len začína nový deň a už pýta lízatko? Odmieta teplé polievočky či mäsko, ale čokolád by zjedlo na kilogramy?
Možno si aj vy poviete, že ste nemali poľaviť v snažení dostať do dieťaťa aspoň nejakú stravu, no kvôli tomu, aby aspoň nemalo prázdny žalúdok, povolíte mi niečo sladké.
Máloktorá maminka takýto nápor vydrží a predsa len na požiadavku drobca pristúpi, rovnako ťažké je odmietnuť keksík alebo čokoládu, ak príde teta či stará mama.
V prvom rade si však treba uvedomiť, že kvôli dobrotám od návštev sa ešte svet nezrúti. Ide o občasnú záležitosť a vy môžete drobcovi niečo sladké dopriať, prípadne mu sladkosť odložiť na neskôr.
Dobroty naše každodenné
Čo však kombinácia obrovských dávok cukru počas dňa? V obchode pýta cukríky, doma čokoládu, od ocka keksík namiesto zdravej večere.
Áno, chyba sa stala ešte niekde na začiatku, keď sme našim malým láskam s nedávno prerezanými zúbkami dovolili, aby si pri sledovaní rozprávky pohryzkali niečo sladké.
Netreba však plakať nad rozliatym mliekom, vždy je možnosť dieťa odučiť alebo aspoň eliminovať konzumáciu sladkostí.
Stačí urobiť presne to, čo váš drobec - Mami, ja si prosím čokoládu. Áno, dostaneš kúsok, ak spapáš obed, inak si na nej pochutí ocko - stačí menšie “vyjednávanie“ alebo istá motivácia, o ktorej viete, že zaberie.
Myslime na zdravie našej ratolesti. Majte na pamäti, že pribúda počet obéznych detí, príliš veľké príjmy cukru im dobíjajú baterky a do večera sú takmer nezastaviteľní a v neposlednom rade myslite na to, čo im dáte do vienka.
Kardiovaskulárne choroby, nábeh na cukrovku, žalúdočné problémy či veľmi veľa prebdených nocí?
Sladké, no ubližujúce návyky
Nie je cukor ako cukor. Ten z ovocia je napríklad veľmi prospešný a pre vyvíjajúci sa detský organizmus absolútne postačujúci. Každá sladkosť je vlastne bonusom navyše.
Spýtali sme sa detskej lekárky, či existuje nejaké odporúčané množstvo cukru, ktoré môže dieťa prijať. „Príjem cukru z ovocia , ryže, zemiakov, pečiva je dostatočný, každý ďalší cukor v zmysle sladkostí je zbytočný.
Je pravda, že úplný zákaz sladkého sa dá ťažko aplikovať, ked vidíme, že narodeniny, či meniny v škôlke sa oslavujú obdarovaním spolužiakov sladkosťou.
Ak už dáme dieťaťu sladkosť, malo by to byť s mierou a určite v dopoludňajších hodinách. Je tu predpoklad, že dieťa pohybom prijaté cukry využije,“ ozrejmila nám odborníčka MUDr. Monika Antošová z Bratislavy.
Ochorenia z predávkovania cukrom
Ani si neuvedomujeme, čo všetko môže nadmerná konzumácia sladkostí u dieťaťa spôsobiť. A nejde iba o pokazený chrup. Lekárka MUDr. Monika Antošová varuje pred rizikami: „ Prílišný príjem cukru u detí vedie k mnohým nežiadúcim účinkom.
Nie je to len obezita a zvýšená kazovosť zubov. Cukor môže spôsobiť bežné problémy, ktoré mnohé mamičky nedávajú do súvislosti s konzumáciou sladkostí. Je to napríklad zápcha , ale aj nechutenstvo.
V skutočnosti nejde o klasické nechutenstvo, ale o cielené odmietanie nesladenej alebo málo sladenej stravy.
Dieťa zvyčajne vie, že nakoniec predsa len dostane keksík alebo sladkosť, ktorú mu matka poskytne z obavy, aby nebolo hladné, prípadne aby neschudlo.
Taktiež je dokázané, že zvýšený príjem cukrov zhoršuje hyperaktivitu , môže spôsobiť zhoršený spánok , hlavne ak dieťaťu sladkosť doprajeme večer.“
Často volíme menšie zlo a drobcovi nejakú tú sladkosť dovolíme aj niekoľkokrát za deň, dôležité je však uvedomiť si, že ide o väčšie zlo, ako sa nám zdá.
Nástrahami sú aj sviatky a oslavy
Narodeniny, meniny, vianočné sviatky, Veľká noc či očakávanie mikulášskych dobrôt v čižmách.
Pokušení pre deti je v roku viac ako dosť, no práve my, rodičia, im môžeme ukázať, že nie je hriechom mať rád sladké, ale je potrebné ho konzumovať s mierou, prípadne v zdravšej forme.
Odborníčka na detské zdravie MUDr. Monika Antošová vraví, že je jednoduché pripraviť deťom sladký balíček bohatý na vitamíny a iné potrebné živiny. Aký tip má pre mamičky?
„Mal by obsahovať orechy, ovocie, ak sladkosť, tak kvalitnu čokoládu s vysokým obsahom kakaa. Dieťa sa určite poteši drobnej hračke, resp. čokoláde s hračkou. Sústredí sa na hračku, nie na čokoládu,“ prezradila nám zopár rád.
Základom je vydržať a nepoľaviť
Najlepším spôsobom, ako predísť tomu, aby sa vaše dieťa stalo závislým na sladkostiach, je dávkovať mu ich.
Jeden keksík denne za to, že poslúchalo, lízatko, ak spapá celý obed alebo čokoládka za odmenu, ak si po sebe uprace celú detskú izbičku.
Takto budete mať pod kontrolou jedálniček svojho dieťaťa a ono si bude vážiť každý kúsok sladkého, ktorý dostane. Čo radí v prípade závislosti lekárka?
„Ak si dieťa zvykne na sladkosti, odúčanie nie je jednoduché. Najdôležitejšie je, nenaučiť dieťa na sladkosti. Keď dieťa odmietne obed, nehľadať sladkú náhradu.
V prípade závislosti na sladkostiach je jednoduchá rada, nekupovať ich, resp. dávať malú sladkosť, ale za odmenu , ak dieťa splní stanovenú úlohu,“ dodáva na záver detská pediatrička.
Držíme päste, aby ste vo svojich rozhodnutiach nepoľavili, milí rodičia. Áno, aj my sme ako deti jedli sladkosti, možno vo veľkých množstvách, no stačí si spomenúť na jediné.
Nemali sme v rukách mobily a tablety, nesedeli sme pri televízori a nehrali počítačové hry. Pošteklili sme si zmysly sladkosťou, naplnili telo energiou a behali sme po vonku.
Hrali sme schovávačky, naháňačky, skákali sme cez gumu, kreslili kriedou. Príliš veľa cukru sa premenilo na energiu a kalórie, ktoré sme jednoducho aktivitami zo seba vydali von a spálili.
Éčka v potravinách
Éčka v potravinách sú v našej populácii a kultúre stále veľkými strašiakmi. Mnohí síce vravia, že sú nebezpečné, napriek tomu etikety nečítajú. Poctivejší si vyberajú potraviny bez hrozivo pôsobiaceho éčka v zložení. Treba sa ich však báť?
Éčka sú ľudový názov pre prísady v potravinách. Tieto sa bežne nekonzumujú ako potraviny samostatne. Pridávajú sa s cieľom zlepšenia niektorej vlastnosti potraviny alebo výrobku. Napríklad na zlepšenie chuti, konzistencie, trvanlivosti, vzhľadu. Éčka sa pridávajú do potravín počas prípravy, spracovania, výroby, úpravy alebo balenia produktu. Väčšina z nich nemá žiadnu nutričnú hodnotu.
História používania prídavných látok
Používanie chemických procesov pri výrobe a úprave potravín nie je výmyslom posledných rokov. V starovekej Číne sa pálil parafín v blízkosti ovocia, aby dozrelo. Malé množstvo etylénu a propylénu zo spaľovania sa spojilo s ovocím, a tak rýchlejšie dozrelo. Starovekí Egypťania farbili potraviny šafranom, Rimania pridávali do chleba síran hlinito-draselný, aby bol belší.
Zmena prišla až v devätnástom storočí s priemyselnou revolúciou, rozvojom chemického priemyslu a potrebami vojska udržať jedlo čo najdlhšie čerstvé aj v ťažkých podmienkach. Keďže sa ako prísady na zahustenie, emulgáciu, úpravu farieb či vôní používali rôzne látky, vzrástla potreba kontrolovať ich bezpečnosť a regulovať použitie. Medzinárodná regulácia prišla v roku 1962 so známymi éčkami.
Označenie a rozdelenie
Na obale alebo etikete produktu sú označené písmenom E a následne číselnou skratkou. Bežne ich nájdeme priamo v zložení produktu, aj keď ide o nepotravinovú zložku produktu.
Prísady do potravín reguluje európska smernica a nariadenie Európskeho parlamentu 1333/2008, kde sa môžete dočítať úplne všetko. Keďže smernica je dosť obsiahla, vyberiem najdôležitejšie informácie.
Prísady do potravín, tzv. éčka, delíme celkovo do 26 kategórií. Niektoré prídavné látky môžu patriť do viacerých kategórií podľa toho, aký majú účinok na potravinu. Najznámejších je 13 z nich:
- Farbivá - dodávajú alebo obnovujú farbu potraviny.
- Konzervačné látky - predlžujú trvanlivosť potraviny tým, že bránia rastu mikroorganizmov.
Pôvod Éčok
Prísady do potravín majú buď prírodný pôvod, alebo sú syntetické. Prírodného pôvodu sú rôzne farbivá, napríklad E100 - kurkumín, E330 - kyselina citrónová, E904 - šelak z výlučkov hmyzu Laccifer, E120 - karmín získavaný z tiel hmyzu Dactylopius coccus Costa.
Syntetický pôvod majú rôzne:
- farbivá, napríklad E102 - tartrazín, E122 - azorubín,
- sladidlá, napríklad E954 - sacharín,
- antioxidanty, napríklad E310 - propylgalát,
- kypriace látky, napríklad E342 - fosforečnan amónny.
Niektoré syntetické prísady sa vyskytujú aj v prírode, napríklad E210 - kyselina benzoová. Výroba synteticky však môže byť jednoduchšia alebo lacnejšia.
Tie, na ktoré si treba dať väčší pozor
Niektoré prísady do potravín môžu v nadmerných množstvách alebo u citlivých ľudí vyvolať nežiaduce reakcie. Všetky takéto informácie sú na etikete uvedené.
Farbivá
Niektoré farbivá, napríklad E102 - tartrazin, E104 - chinolínová žltá, E129 - červeň Allura AC, môžu ovplyvniť pozornosť detí.
Dusitany a dusičnany
Tieto prísady E249 - E252 sa používajú pri konzervovaní mäsových výrobkov, kde zabraňujú rastu mikroorganizmov. Pre bežného človeka sú v regulovaných dávkach bezpečné.
Sladidlá
Vo všeobecnosti sa nepreukázalo, že by schválené umelé sladidlá predstavovali riziko pre ľudské zdravie. Diskutovaný je E951 - aspartam, ktorý je nevhodný pre fenylketonurikov (trpia vrodenou poruchou metabolizmu). Na etikete je uvedené, že potravina obsahuje zdroj fenylalanínu. V poslednom čase sa o aspartame diskutuje aj preto, lebo sa považuje za rakovinotvorný. Doteraz známe štúdie potvrdzujúce toto tvrdenie majú svoje limitácie. Expertná komisia uvádza, že príjem do 40 mg/kg hmotnosti je bezpečná dávka. Na prekročenie by 70 kg vážiaci človek mal vypiť 9 až 14 plechoviek aspartamom sladených nápojov.
Glutaman sodný
E621 - glutaman sodný - sa používa ako zvýrazňovač chuti. Predpokladá sa, že priemerný Európan skonzumuje za deň 0,3 až 1 gram glutamanu. Podľa našich regulácií je glutaman bezpečný, no existujú isté štúdie alebo náznaky, že by to tak nemuselo byť. Podrobná analýza dostupných údajov ukazuje, že v nízkych množstvách je glutaman bezpečný. Bolo by však potrebné urobiť rozsiahlejší výskum vplyvu na vývoj plodu.
Bezpečnosť Éčok
Bezpečnosť prísad do potravín je zabezpečená aj zložitým procesom pridávania a úprav zoznamu prísad na spoločnom európskom trhu. Pred pridaním akejkoľvek prísady je potrebné požiadať o posúdenie bezpečnosti novej prísady, ktorú posudzuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA). Po posúdení bezpečnosti Európska komisia s národnými expertmi zváži povolenie novej prísady. V prípade kladného stanoviska pridanie novej prísady schvaľuje Európsky parlament.
Pri procese schvaľovania novej prísady do potravín sa posudzujú okrem bezpečnosti na zdravie aj technologické úpravy pri výrobe potravín a benefity pre spotrebiteľa. Časový rámec na posúdenie len EFSA je 9 mesiacov a vstupuje doň veľa expertov aj na národných úrovniach. Preto sa domnievam, že týmto je zaručený minimálny vplyv akejkoľvek schválenej prísady na ľudské zdravie.
Každé aditívum, ktoré je potenciálne nevhodné pre naše zdravie, má povolené maximálne množstvo, v ktorom sa môže do potravín pridávať. Nikto však nedokáže zabezpečiť, že toto množstvo za deň zlou kombináciou potravín neprekročíte.
Domnievam sa, že jedálniček, ktorý by toto dokázal, je nevhodný vo svojej podstate, nespĺňa žiadne požiadavky na racionálnu výživu a je nutné ho upraviť. Lenže nie pre prísady, ale pre minimálnu výživovú hodnotu.
Ako rozpoznať éčka v potravinách?
Jediný spôsob, ako rozpoznáte éčka v potravinách, je ten, že budete pozorne čítať zloženie výrobku na obale. Na Slovensku aj v celej EÚ platí, že spotrebiteľ musí byť informovaný o obsahu éčok vo výrobku.
Prídavné látky sa musia na obale označiť buď slovne alebo medzinárodným kódom označenia (kód E). „Čo sa týka osobitného označovania potravín neobsahujúcich žiadne prídavné látky, je to v kompetencii členského štátu. Ide o národnú legislatívu, ktorú však musia odsúhlasiť všetky členské štáty EÚ v rámci notifikácie.
Nebezpečné Éčka a ich vplyv na zdravie
- E104 (chinolínová žltá)
Ide o syntetické farbivo zelenožltej farby. Používa sa v nealko nápojoch, cukrovinkách, cukríkoch či zmrzline.
Čo môže spôsobiť? Žihľavku, hyperaktivitu detí. V USA a Japonsku je už zakázané.
- E102 (tartrazín)
Ide o syntetické žlté farbivo, ktoré sa používa nielen v pekárenských či mliečnych výrobkoch, ale je aj súčasťou jogurtov, polievok, omáčok, horčíc či u deti mimoriadne obľúbených žuvačiek, dokonca sa nimi farbia aj niektoré lieky.
Čo môže spôsobiť? Okrem astmy a detskej hyperaktivity môžu byť príčinou vzniku niektorých alergií.
- E122 (azorubín)
Červené syntetické farbivo, pridáva sa do nealkoholických a alkoholických nápojov, cukroviniek, mliečnych výrobkov či konzervovaného ovocia.
Čo môžu spôsobiť? Alergiu, žihľavku, detskú hyperaktivitu.
- E129 (allura červená)
Používa sa často v práškových zmesiach na výrobu nápojov, v dezertoch, cukríkoch, zmrzlinách.
Čo môže spôsobiť? Alergiu, vyrážky, nevoľnosť, detskú hyperaktivitu.
- E110 (pomarančovožltá)
Žlté až oranžové syntetické farbivo. Používa sa v nápojoch, cukrovinkách, zmrzlinách, žuvačkách, instantných polievkach a tiež často pri farbení liekov či výživových doplnkov.
Čo môže spôsobiť? Alergiu - vyrážky, opuchy, zvracanie, žihľavku či hyperaktivitu u detí, astmu, niektorí odborníci hovoria aj o nádoroch obličiek a nadobličiek.
- E124 (košenilová červená 4R)
Jasnočervené syntetické farbivo, ktoré sa pridáva do viacerých obľúbených potravín u detí. Nájsť ho môžete napr. v želé, v žuvačkách, viacerých druhoch zmrzlín či cukríkov.
Ako obmedziť príjem cukru u detí?
- Sladkosti môžeme deťom zameniť za surové ovocie, ktoré už je prirodzene sladké.
- Sladká chuť kazí deťom stravovacie návyky (zvyknú si na sladké a odmietajú potom veľa jedál), cukor prispieva k tvorbe zubného kazu a tiež pri nadmernej konzumácii vedie k obezite.
- Niektorí rodičia dokonca deťom ocukria aj zeleninu. Týmto docielime len to, že naše deti budú mať pomýlené chute a čo nebude sladké, toho sa ani nedotknú.
- Dovoľte dieťaťu spoznávať prirodzené, zdraviu prospešné chute a nekazte mu ich odmalička navykaním na sladké.
tags: #Deti
