Nedostatok jedla vo svete: Príčiny a riešenia

Tretina jedla, ktoré sa na svete vyprodukuje, skončí v smetiach. Na svetovej úrovni je to podľa FAO 1,3 miliárd ton za rok, respektíve tretina produkcie. Čo sa to deje?

Príčiny plytvania potravinami

V centre problému je jednoducho nedostatok záujmu prinesený kultúrou rýchlosti, vyťažených ľudí, pípania skenerov čiarových kódov, cinkania mincí a nákupných vozíkov. V obchodoch má byť všetko rýchle. Ponáhľanie sa taktiež znamená, že nám padajú veci. Sklá sa rozbíjajú, jogurty praskajú, vajíčka puknú, keď sa ich snažíte napchať do poličky. A to znamená vyhodiť celý kartón vajec.

Internalizácia kultúry ponáhľania sa znamená, že každý sa hneď nahnevá, keď veci nefungujú tak, ako majú - napríklad plastová taška nejde otvoriť, veci sa hromadia na kope, čiarové kódy nejdú načítať, pokladník zabudne kód a zákazníkom pred vami trvá príliš dlho, kým si všetko pobalia do nákupných tašiek, čím dráždia zvyšok rady pri pokladni.

Ozajstný škandál spočíva v tom, že iba veľmi málo z týchto výrobkov by naozaj muselo byť vyhodených. Samozrejme, dátumy spotreby sa poctivo dodržujú, ale dôvod pre vyhodenie väčšiny výrobkov nemá nič spoločné s ochranou nášho zdravia. Odhadom by som povedala, že potraviny, ktoré nie sú vhodné na konzumáciu, tvoria menej ako polovicu odpadu.

Podľa londýnskych expertov môžu za plytvanie až dvoma miliardami ton jedla ročne predovšetkým nedomyslená infraštruktúra vrátane zlého skladovania, často absurdne nastavený dátum minimálnej trvanlivosti a politika supermarketov, ktoré do obchodov pustia len kozmeticky dokonalý tovar. Väčšina potravín, ktoré sú vyhodené, ešte nie je pokazená, sú tesne pred dátumom spotreby, alebo majú poškodené obaly, nespĺňajú estetické kritériá predajcov.

Dôsledky plytvania potravinami

Ak si predstavíte tonu jedla a potom ju vynásobíte stovkou miliónov, dostanete to enormné množstvo jedla, ktoré je podľa správy Európskeho parlamentu premrhané v Európe každý rok.

Na svete trpí asi miliarda ľudí chronickým hladom.

Dumpster diving ako riešenie?

Názov „Dumpster diving“ vznikol spojením slov „Dumpster“, čo je meno známej firmy na výrobu košov a „diving“, ako potápanie, pretože „diveri“ idú do koša najskôr hlavou, akoby skákali do bazéna. Väčšina ľudí na svete sa uchyľuje k tejto činnosti primárne z ekonomických dôvodov, z núdze. Väčšinou sú to bezdomovci, ktorí nemajú možnosť si jedlo kúpiť a keby si mohli vybrať, určite by radšej chodili do reštaurácií.

Dumpster diving je teda z princípu eco-friendly záľuba, ktorá znova využíva odpad a tým redukuje jeho výsledné množstvo. Tým, že konzumenti takéhoto jedla nekupujú nové potraviny, neprispievajú tak k ďalšej výrobe, šetria zdroje ako pôda, voda, suroviny následne znečistenie životného prostredia. Rapídne znižujú svoju ekologickú stopu.

Samozrejme, táto aktivita nie je úplne košér. Ako taká je legálna, pretože ju neošetruje žiaden špecifický zákon, ale v závislosti od typu, miesta a krajiny môže byť nelegálna buď z hľadiska vlastníka pozemku, vlastníka odpadu, alebo odpadovej spoločnosti, ktorej odpad patrí.

Vo Fínsku pravdepodobne nie je taká dumpster-friendly atmosféra, ako v susednom Nórsku. Dumpster diving je samozrejme marginálna záležitosť. Nemôže sa tým uživiť až také veľké množstvo ľudí.

Ideálnym riešením problému je rozdávanie uvareného jedla z takto získaných potravín zdarma bezdomovcom alebo sociálne slabším. Spája sa tak elegantne riešenie sociálnych a environmentálnych problémov. V súčasnosti tak činí napríklad organizácia Food not bombs, ktorá protestuje proti vojnám a chudobe tým, že ponúka vegánske jedlá z potravín, ktoré by inak skončili v koši všetkým, ktorí sú hladní.

Potravinové nepokoje a rast cien

Za posledný rok dosiahli ceny potravín závratnú výšku. Od Mozambiku až po Mexiko či od Filipín po Pakistan celý svet zachvátil šok a prekvapenie z opätovného návratu jedného z najstarších sociálnych protestov - potravinových nepokojov. Potraviny celosvetovo neprestajne zdražujú a čoraz menej ľudí si ich môže dovoliť.

Práve najchudobnejší obyvatelia sveta minú najväčšiu časť svojich príjmov na jedlo a najťažšie preto dokážu preklenúť priepastný nárast cien. Na Haiti, v jednej z najzúboženskej krajín na svete, sú chudobní ľudia v Port-au-Prince vytláčaní z trhu s potravinami.

Najväčšie množstvo ľudí zomierajúcich na podvýživu paradoxne žije na vidieku, v oblastiach, kde sa potraviny pestujú. Nezomierajú však kvôli nedostatku potravín, ale z nedostatku peňazí, ktoré by im umožnili kúpiť si dopestované plodiny.

Väčšina najchudobnejších ľudí sú pestovatelia a poľnohospodárski robotníci, ktorí potraviny priamo produkujú. Nazdávali by sme sa, že práve oni budú najväčšmi získavať z nárastu cien za potraviny.

Globálny trh a nerovnosti

Svetová banka (World Bank, WB) a Svetová obchodná organizácia (World Trade Organisation, WTO) však vytvára tlak na maximálne presadzovanie voľného trhu, a domácich producentov tak dovoz potravín zo Severu celkom vyhostil z domáceho trhu.

Kým WTO v záujme „vyrovnania pravidiel pre všetkých“ v rozvojových krajinách zrušila colné regulácie, mnohí veľkopestovatelia na Severe dostávajú v záujme nadbytočného exportu od vlád výdatné subvencie. Z tohto dôvodu sa 50 kilogramov ryže predá v USA za 19 amerických dolárov, no tých istých 50 kilogramov vás bude na ghanskom trhu stáť 15 dolárov.

Medzi rokmi 2000 a 2003 bol vývoz nadbytočnej ryže do krajín Juhu založený aj na ďalšom jave - na nízkych cenách. Najchudobnejší poľnohospodári sa tak ocitli mimo trhu a neboli schopní zadovážiť si živobytie.

Čo by teda v danej situácii mali robiť niekdajší poľnohospodári? Svetová banka im odporúča presťahovať sa do miest. V krajinách, v ktorých sa poľnohospodári riadili radami Svetovej banky, došlo k obrovskému nárastu mestskej chudoby.

Potravinové reťazce a klimatické zmeny

Keď stúpa cena benzínu, ani na chvíľu nám nezíde na um, že by z toho profitovali robotníci v ropných vrtoch alebo zamestnanci benzínovej pumpy. Dobre vieme, že ropa je komodita, ktorú ovláda niekoľko silných korporácií a že tí, ktorí získajú naozaj tučné sústo, budú obchodné reťazce či presnejšie ropní magnáti. Táto analógia nám pomôže pochopiť, prečo väčšina poľnohospodárov nebohatne na globálnom zvyšovaní cien potravín.

Vzhľadom na klimatické výkyvy bola v niekoľkých najprodukčnejších poľnohospodárskych oblastiach sveta v posledných rokoch veľmi nízka úroda. Podľa štúdií Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (Intergovernmental Panel on Climate Change) sa predpokladá, že v Afrike sa v priebehu storočia v dôsledku zmien podnebia výnosy za poľnohospodárske plodiny znížia o 90 percent.

Ropa a agropalivá

Priemyselné poľnohospodárstvo už z definície zahŕňa využívanie anorganických priemyselných hnojív. Výroba priemyselných hnojív si vyžaduje množstvo energie a jednou zo základných súčastí výroby je zemný plyn. Drahšia ropa znamená drahší zemný plyn, drahší zemný plyn znamená drahšie hnojivá a výsledkom sú drahšie potraviny.

Iróniou osudu je jednou z ďalších príčin nárastu cien za potraviny vynález, ktorý by nás mal zbaviť závislosti na rope: agropalivá, teda horľavé rastlinné produkty, ktoré nás nútia nazývať oficiálnym názvom biopalivá.

Dopyt po kukurici určenej na agropalivá (či biopalivá) však znamená, že sa dopestuje čoraz menej kukurice určenej na konzum a jej cena preto stúpa. Prezieraví poľnohospodári vedomí si zákonitostí trhu vidia v kukurici veľkú budúcnosť a prechádzajú z nej na iné plodiny. Nielen že tak stúpla cena kukurice, no vznikol aj nedostatok ďalších obilnín, čo opätovne vedie k zvyšovaniu cien.

Zmena stravovacích návykov

So stúpajúcim príjmom novej strednej triedy v Indii a najmä v Číne sa zvýšil aj dopyt po mäse. Vyprodukovať kilo hydinového mäsa si vyžaduje dve kilá obilia, produkcia jedného kilogramu bravčového mäsa si vyžaduje štyri kilá obilia a jeden kilogram hovädziny sedem kíl obilia. Dopyt po miliónoch ton mäsa znamená, že mnohonásobné milióny ton obilia sa spotrebujú na kŕmenie zvierat, a nie ľudí.

Potravinová nezávislosť

Jedným z najdôležitejších výsledkov hnutia La Vía Campesina je rozvoj súvislej medzinárodnej alternatívy k priemyselnému poľnohospodárstvu. Nazýva sa „potravinová nezávislosť“. Aby sme jej dobre porozumeli, musíme ju postaviť do kontrastu s dominantným cieľom liberalizmu - takzvanou „potravinovou istotou“.

Definícia potravinovej nezávislosti je dlhá, dobre ju sumarizuje napríklad Wikipédia. Najnovšia formulácia znie: „Potravinová nezávislosť je právo ľudí na zdravé a kultúrne vhodné potraviny produkované ekologicky udržateľnými spôsobmi, ako aj právo ľudí na určenie vlastnej potravy a poľnohospodárskych systémov. Výrobcovia, distribútori a odberatelia potravín sú pre potravinový systém a politiku dôležitejší ako požiadavky trhu a korporácií.“

Nerovnosť a konflikty

Takmer každý tretí človek na svete nemal v roku 2020 prístup k dostatku jedla. Práve toto presvedčenie nás pritom vzďaľuje od riešenia základných príčin hladu a podvýživy. Nerovnosť a ozbrojené konflikty hrajú väčšiu úlohu.

Svet produkuje dostatok potravín na to, aby každý muž, žena a dieťa dostali viac ako 2 300 kilokalórií denne, čo je viac než dostatočné.

Globálny potravinový systém je kontrolovaný hŕstkou nadnárodných korporácií, ktoré vyrábajú spracované potraviny obsahujúce cukor, soľ, tuk a umelé farbivá či konzervačné látky.

Hlad sa zhoršuje ozbrojeným konfliktom. Krajiny s najvyššou mierou potravinovej neistoty, ako napríklad Somálsko, boli spustošené vojnou. Generálny tajomník OSN António Guterres varoval, že vojna na Ukrajine vystavuje 45 afrických a najmenej rozvinutých krajín riziku „hurikánu hladu“, keďže dovážajú najmenej tretinu svojej pšenice z Ukrajiny alebo Ruska.

Riešenia a iniciatívy

Aby sme riešili potravinovú neistotu, musíme investovať do diplomacie koordináciou humanitárnych, rozvojových a mierových aktivít, aby sme sa vyhli a obmedzili ozbrojené konflikty.

Potrebujeme politiky, ktoré riešia potravinovú neistotu prostredníctvom iniciatív, ako sú systémy potravinovej suverenity založené na právach.

Syntetické jedlo

Fínskym vedcom sa podaril významný objav, v ktorom dokázali vytvoriť dávku jednobunkovej bielkoviny. Okrem toho, že je dostatočne výživná, bola vyrobená len za pomoci elektrickej energie, vody, mikróbov a oxidu uhličitého. Po zmiešaní surovín a ich vystaveniu elektrolýze v bioreaktore bol vytvorený špeciálny prášok. Ten sa skladá z 50 % bielkovín a až z 25 % sacharidov. Zloženie však môže byť ešte upravené zmenou mikróbov v začiatku procesu spracovania.

Najväčšou výhodou bioreaktora a celého systému je, že nie je závislý od poľnohospodárskych podmienok, a teda, že môže byť využívaný kdekoľvek na svete nezávislé od prostredia či zloženia pôdy.

Emočné prejedanie sa

Slováci vybrali najväčšieho klamára v politike. S týmto problémom často zápasí mnoho žien. Hľadanie útechy v jedle, zajedanie našich problémov a nekontrolovateľné emočné prejedanie sa. Ak opakovane máte potrebu jedlom kompenzovať iné problémy, alebo jesť bez pocitu hladu, môže ísť o vážny problém.

Emočné prejedanie sa je v dnešnej dobe žiaľ častým problémom. Ide o stav, kedy máte potrebu prijímať potravu, napriek tomu, že nepociťujete hlad. Jedlom totižto uspokojujete svoju myseľ a hľadáte v ňom únik či útechu.

Svetový deň potravín

16. október je celosvetovo oslavovaný ako Svetový deň potravín. Je príležitosťou pre zvýšenie úsilia o dosiahnutie potravinovej bezpečnosti a správnej výživy pre všetkých.

tags: