Grécko, krajina s bohatou históriou a kultúrou, je tiež domovom pre množstvo netradičných druhov ovocia, ktoré si zaslúžia našu pozornosť. Objavte jedinečný svet týchto plodov, ktoré nás očaria nielen svojou chuťou, ale aj zaujímavou históriou.
Mišpuľa (Mespilus germanica)
Mišpuľa (Mespilus), je starobylý ovocný strom s výnimočnou históriou a bohatou chuťou. Tento strom je považovaný za jednu z najstarších kultúrnych rastlín a hoci sa v niektorých oblastiach stala menej známou, jej popularita sa v poslednej dobe znovu vrátila. Nenechajte si ujsť príležitosť objaviť jedinečný svet mišpúľ.
Mišpuľa je pôvodom z Ázie a Európy, kde bola pestovaná už pred tisíc rokmi. V starovekom Grécku bola známa ako „méspilos“ a bola považovaná za ovocný symbol lásky a plodnosti. V priebehu času sa Mišpuľa dostala aj do Ameriky, ale jej pestovanie tu nebolo tak rozšírené ako v Európe a Ázii.
Mišpuľa je strom dorastajúci do výšky až 10 metrov. Plody sú malé, guľovité alebo hruškovité, závisí od odrody. Na prvý pohľad pripomínajú oranžové alebo žlté malé jablká. Koža mišpúľ je hladká a lesklá. Zrelé mišpule sú mierne sladkasté, s jemnou a lahodnou chuťovou kombináciou medzi hruškou a jablkom.
Mišpule sú nielen chutné, ale aj zdravé. Sú bohaté na vlákninu, vitamín C, vitamín K a antioxidanty, ktoré podporujú imunitný systém a pomáhajú chrániť telo pred oxidatívnym stresom.
Existuje niekoľko odrôd mišpúľ, ktoré sa líšia tvarom, veľkosťou a chuťou. Niektoré odrody sú vhodné na priamu konzumáciu v zrelom stave, zatiaľ čo iné sa lepšie hodia na varenie, pečenie alebo sušenie.
Mišpule sa dajú konzumovať v čerstvom stave, keď sú zrelé a sladké. Sú skvelou ingredienciou pre ovocné šaláty, dezerty, zaváranie a sušenie. Ich chuť a vzhľad je obľúbeným prídavkom do rôznych pokrmov a dezertov.
Mišpule sú plody stromu, ktorý je známy aj ako mišpula obyčajná. Plody mišpule majú zaujímavý vzhľad a chutia sladko až sladkasto. Sú malé a guľovité alebo hruškovitého tvaru, podobné malým jablkám. Akonáhle mišpule dozrejú, sú ideálne na jedenie. Keď sú pevné, majú kyslú chuť, ale akonáhle zmäknú, stávajú sa sladkými a šťavnatými.
Mišpule môžu byť konzumované čerstvé, pridávané do ovocných šalátov, dezertov alebo použité ako ingrediencie na prípravu kompótov, marmelád alebo sušeného ovocia. Z nutričného hľadiska sú mišpule zdravým ovocím, ktoré obsahuje vlákninu, vitamíny (C, K, A, E) a minerály (draslík, horčík, vápnik).
Mišpuľa je neuveriteľne zaujímavý ovocný strom , ktorý nám ponúka nielen jedinečnú chuť, ale aj pútavú históriu. Jej návrat na taniere ľudí po celom svete ukazuje, že starodávne poklady si zaslúžia znovuobjavovanie.
Ako pestovať Mišpuľu
Mišpuľa (Mespilus germanica) je zaujímavý ovocný strom, ktorý je možné úspešne pestovať v miernom a teplom podnebí. Pri správnej starostlivosti môžete mať vlastnými rukami skvelé mišpule priamo zo záhrady. Tu sú niektoré základné kroky a tipy na pestovanie mišpúľ:
- Výber miesta: Mišpuľa preferuje slnečné a teplé polohy. Vyberte miesto vo vašej záhrade, kde bude strom vystavený priamemu slnečnému žiareniu väčšinu dňa. Dobre osvetlené miesto podporí zdravý rast a vývoj plodov.
- Pôda: Mišpuľa uprednostňuje mierne kyslú a dobre odvodnenú pôdu. Pred výsadbou je vhodné obohatiť pôdu kompostom alebo iným organickým hnojivom.
- Výsadba: Mišpule možno vysadiť na jeseň alebo na jar, keď pôda už nie je zamrznutá. Zahrabte korene stromu do pripravenej jamy tak, aby boli v rovnakej hĺbke ako v kontajneri, v ktorom bola pestovaná. Zalejte strom po výsadbe.
- Zálievka: Pravidelná zálievka je dôležitá, najmä v prvých rokoch po výsadbe, keď strom zakoreňuje. Zalievajte strom dôkladne, ale vyhnite sa premokreniu pôdy.
- Hnojenie: Mišpuľa potrebuje pravidelné hnojenie, aby sa dobre vyvíjala a splodila. Aplikujte organické alebo rovnovážne hnojivá na začiatku vegetačného obdobia a potom priebežne v priebehu sezóny.
- Rez: Na zachovanie silného a zdravého stromu sa odporúča pravidelné prerezávanie. Vykonávajte rez na jar, a to odstránením suchých a chorých vetiev a utváraním koruny podľa potreby.
- Ochrana pred škodcami a chorobami: Mišpuľa obyčajná je všeobecne odolná voči škodcom a chorobám. Avšak, pravidelne prezerajte strom a postrekujte prípadné problémy prírodnými prostriedkami alebo nechemickými prípravkami.
- Zimná ochrana: Ak žijete v oblasti s chladnejšou zimnou klímou, môže byť vhodné chrániť mišpulu pred nízkymi teplotami, najmä pokiaľ ide o mladé stromy.
Mišpula obyčajná (Mespilus germanica) je fascinujúcim ovocným stromom, ktorý si zaslúži väčšiu pozornosť. Aj keď v minulosti bývala populárna, dnes sa zdá, že je zabudnutá medzi inými ovocnými druhmi. Mišpule obyčajná pochádza z Ázie a juhozápadnej Európy. Ľudia ju pestovali už pred tisíc rokmi av minulosti bola obľúbená v starovekom Grécku a Ríme. Mišpule obyčajná dostáv výšky až 10 metrov. Plody sú malé, guľovité alebo hruškovité, s hladkou a lesklou kožou. Mišpula obyčajná nie je len lahodná, ale aj zdravá.
Mišpule obyčajná si zaslúži viac pozornosti a môžeme ju znova objaviť v našich kuchyniach. Pri návšteve trhu alebo obchodu, dajme mišpulím šancu a ochutnajme ich. Môžeme ich konzumovať čerstvé, pridávať ich do ovocných šalátov alebo využiť pri varení a pečení. Mišpula obyčajná je skvelým príkladom zabudnutého pokladu medzi ovocnými stromami. Jej história, chuť a nutričné hodnoty by nás mali motivovať, aby sme ju začali viac využívať.
Tento pôvabný strom s chutnými plodmi nie je v dnešnej dobe v slovenských záhradách príliš častý, čo je ale veľká škoda. Nielenže je nenáročný na pestovanie, ale jeho chutné plody sú veľmi zdravé a majú široké využitie. V Európe sa tieto kríky hojne rozmohli v 12. storočí, ale koncom 18.
Mišpuľa obyčajná (Mespilus germanica) patrí do čeľade ružovitých rastlín, rovnako ako napríklad jablone, broskyne či hrušky. Pochádza z oblastí Malej Ázie, avšak vzácne ju nájdeme voľne rásť aj v Európe. Jedná sa o opadavý ker či strom dorastajúci do výšky až 4 metrov. Koruna je nepravidelne rozložená do strán, pomerne košatá. Mišpula má dlhé, kožovité, zelené listy a výrazné biele kvety.
Mnoho záhradkárov v minulosti od pestovania mišpúľ upustilo z dôvodu trpkých, až takmer nepožívateľných plodov. Pravdou je, že aby boli plody chutné a mali sladkú dužinu, treba ich ešte na strome nechať prejsť mrazom. Ideálny zber teda prebieha v novembri až decembri a skladovať ich je možné na suchom, chladnom a tmavom mieste po celú zimu. Šupku plodu nejeme, využíva sa iba mrazom zmäknutá dužina.
- Rozmnožovanie - mišpula sa dá samozrejme množiť generatívne (semenami), čo je ale v bežných podmienkach zdĺhavé. Častejšie sa teda, rovnako ako väčšina stromov, aj mišpule rozmnožujú vegetatívne.
- Substrát - rastlina vyžaduje kyprú, dobre priepustnú pôdu bohatú na humus.
- Výsadba - najvhodnejšia doba na výsadbu je jeseň, ale dobre sa uchytí aj skoro na jar.
- Zálievka - rovnako ako pri iných stromčekoch, je najdôležitejšia intenzívna zálievka po výsadbe. Kým sa korene poriadne neuchytia, zalievame rastlinu pravidelne tak, aby pôda okolo nebola suchá.
- Kvitnutie mišpule - kvety sú pomerne veľké, päťpočetné a majú čisto bielu farbu.
- Choroby a škodcovia - rastlina väčšinou žiadnymi chorobami netrpí a škodcovia sa vyskytujú veľmi zriedka.
Kríky a stromy mišpúľ nie je nutné rezať vôbec. Spravidla sa pristupuje k výchovnému rezu v prvých rokoch po výsadbe, aby sme dali korune nejaký „smer“. V tomto prípade ponecháme na kmienku 4-5 hlavných výhonov a všetkých ostatných sa zbavíme. Tieto hlavné výhony je ešte potrebné skrátiť - v prvom roku odoberieme až polovicu dĺžky, v ďalšom roku potom 1/3. V nasledujúcich rokoch sa teda venujeme iba rezu výchovnému, ktorý rastlina znáša veľmi dobre.
Mišpuľu nie je nutné pestovať iba ako okrasnú rastlinu, má veľké biele kvety, zaujímavé plody aj celkový habitus. Plody, zrelé po prvých mrazoch, možno konzumovať čerstvé aj spracovať rôznymi spôsobmi - ako kompót, marmeládu, lekvár a podobne. Vďaka mierne trpkej chuti a vysokému obsahu cukru je mišpula obľúbeným ovocím na výrobu pálenky.
Z mišpule sa vyrábajú liečivé sirupy, ktoré sú pre vysoký obsah trieslovín vhodné pri hnačkách, najmä u malých detí, pretože ich zloženie je čisto prírodné. Okrem toho zvyšujú látky obsiahnuté v plodoch mikrobiálnu činnosť črevnej mikroflóry. Pravidelná konzumácia pomáha predchádzať rakovine hrubého čreva.
V starej ľudovej medicíne, najmä v Iráne a priľahlých krajinách, sa využívali všetky časti stromu - listy, plody, kvety i kôra.
Recepty s Mišpuľou
Mišpule sú skvelým doplnkom do rôznych pokrmov a dezertov, a ich sladká chuť a jedinečná textúra ponúka mnoho možností na kulinársku tvorbu:
- Ovocný šalát s mišpuľou a orechmi: Ovocie nakrájajte na drobné kúsky. Zmiešajte ich spolu s lieskovými orechmi a pokvapkajte citrónovou šťavou a medom pre sladkú príchuť.
- Pečené jablká plnené mišpuľou: Na kôre pripravte zmes z mišpúľ, cukru, škorice a citrónovej šťavy. Na vrch posypte tenkou vrstvou múky a kúsky masla.
- Marmeláda z mišpule: Mišpule olúpte a zbavte jadier. Nakrájajte na menšie kúsky a dajte do hrnca spoločne s cukrom a citrónovou šťavou. Varte na miernom plameni, kým sa mišpula nerozvarí a vznikne hustá marmeláda.
- Smoothie s mišpuľou a banánom: Zmiešajte nakrájané mišpule a banán s jogurtom alebo mandľovým mliekom v mixéri. Pridajte lyžicu medu na sladkú chuť.
- Sušená mišpuľa: Nakrájajte mišpule na tenké plátky a usušte v sušičke alebo na slnku, kým nebudú suché a pevné.
Tieto recepty sú len niekoľko nápadov na to, ako využiť mišpule plne. Môžete s nimi experimentovať a skúšať rôzne kombinácie a prípravy podľa vašej fantázie a chuťových preferencií.
Lokvát Japonský (Eriobotrya japonica)
Lokvát japonský (Eriobotrya japonica), je exotický ovocný strom, ktorý láka svojimi zaujímavými plodmi a liečivými vlastnosťami. Lokvát japonský má dlhú históriu a pôvod v južnej Číne a Japonsku. Už starí Číňania a Japonci pestovali tento strom pre jeho plody, ktoré boli cenené pre svoju lahodnú chuť a liečivé účinky.
Lokvát japonský je stredne veľký strom s lesklými zelenými listami. Plody sú guľovité alebo vajcovité, podobné malým broskyniam alebo hruškám, s oranžovo žltou kožou a na vnútornej strane bielou, sladkou a šťavnatou dužinou.
Lokvát japonský je bohatý na vitamíny, najmä vitamín C, vitamín A, vitamíny skupiny B, vitamín E a vitamín K. Obsahuje aj minerály ako draslík, horčík a vápnik.
Lokvát japonský je tradične využívaný v liečiteľstve pre svoje mnohé liečivé účinky. Obsahuje látky s protizápalovými, antioxidačnými a antibakteriálnymi vlastnosťami.
Lokvát japonský sa často konzumuje čerstvý, najlepšie keď je plod zrelý a sladký. Môže byť použitý ako súčasť ovocných šalátov, dezertov alebo ako samostatný osviežujúci zdravý snack.
Datle
Datle sú ďalší z prastarých druhov ovocia - ľudstvo pozná ich jedinečné vlastnosti už tisíce rokov. Pochádzajú z oblasti Mezopotámie (dnešného Iraku), kde sú na ich pestovanie výborné podmienky. O palme datľovej píše vo svojom diele aj grécky historik Herodotos 500 rokov pred naším letopočtom! Datlové palmy sa potom na prelome letopočtu dostali aj do Európy a v starom Grécku dokonca ich vyobrazenie zdobilo mince napríklad v Efese alebo na Kréte.
Predstavte si klasickú ilustráciu púštnej oázy. Stavíme sa, že vidíte jazierko, prístrešok a mohutnú palmu. Je dosť možné že je to práve palma datľová - štíhla, ale mohutná palma, ktorá môže dosahovať výšku až 30 metrov. Hovorí sa jej kráľovná oáz, dožíva sa až sto rokov a najlepšie plodí okolo tridsiateho roku svojho života. Pod veľkými doširoka rozprestretými listami rastú na dlhých šľahúňoch objemné kvetenstvá. Tie obsahujú aj niekoľko tisíc malých kvietkov, na ktorých môže dozrieť aj tisíc datlí! K svojmu správnemu prospievaniu potrebujú datľovníky veľa slnka aj tepla.
Väčšina z nás pozná klasické hnedé podlhovasté datle s kôstkou uprostred. To budú pravdepodobne datle Medjool, Sayer alebo Deglet. Na svete ale existuje viac ako 200 komerčne pestovaných a obchodovaných odrôd datlí, ktoré sa líšia predovšetkým farbou a veľkosťou.
Na Blízkom Východe tak môžete naraziť na svetlé, jantárovo sfarbené datle, ale aj na datle takmer čierne. Zvláštnou odrodou sú tzv. Hayani datle. Tie sú typické svojou tmavočervenou farbou. A napríklad datle Barhi sú naopak žltkasté, medovo hnedé a oproti Medjool datliam veľmi malé - mávajú len okolo 3 centimetrov.
Akonáhle datle začínajú na šľahúňoch dozrievať, pestovatelia vyrežú prostredné šľahúnky s datľami a nechajú len tie z vonkajšej strany trsu. Datle ešte potom ďalej pretrhávajú, aby mali dostatok miesta a mohli dorásť do požadovaných rozmerov. Po dozretí sa v auguste a septembri celé strapce zrelých datlí odrezávajú z paliem. Vzhľadom na výšku stromov sú na to potrebné vysokozdvižné vozíky s plošinou v tvare U.
Niektoré datle sú až zo 70% tvorené sacharidmi a obsahujú veľmi malé percento vody. Využívajú sa predovšetkým ako rýchly zdroj energie - sú totiž pomerne kalorické. Môžu však ponúknuť viac než len sladkú chuť! Obsahujú polyfenoly, ktoré sú skvelými antioxidantmi. Pod šupkou ukrývajú ešte aj horčík, vápnik, železo a draslík. Nejedná sa teda o žiadne prvoplánové sladkosti!
Štúdia vykonaná na Univerzite v Jordánsku potvrdila, že datle majú priaznivý vplyv na priebeh tehotenstva a následný pôrod. Preukázalo sa, že 96 % žien, ktoré 4 týždne pred plánovaným pôrodom jedli šesť datlí denne, mali oveľa väčšiu šancu na rýchlejší a hladší priebeh pôrodu, zároveň rodili prirodzene a spontánne v porovnaní so ženami, ktoré túto datľovú „terapiu“ nepodstúpili.
Za posledných 10 rokov sa produkcia datlí zdvojnásobila a v sezóne 2019/2020 bolo vyprodukovaných cez 1,1 milióna ton datlí určených na priamu spotrebu. Do tejto položky ešte nie sú započítané datle, ktoré sa použili v potravinárstve napríklad na výrobu sirupov, tyčiniek a ďalších sladkostí. Najväčší podiel na produkcii má Saudská Arábia, v tesnom závese za ňou sú Irán, Spojené Arabské Emiráty, Tunisko alebo Egypt. Datle sa ale pestujú aj v USA alebo Alžírsku.
Rovnako ako niektoré orechy nie sú vôbec orechy, ale napríklad (botanicky) semienka, aj niektoré datle sa skrývajú tak trošku za nesprávnym označením, ak ich hľadáte v kategórii sušeného ovocia. Napríklad také datle Deglet alebo Sayer sušené skutočne sú. Neobsahujú dokonca ani kôstku, a tak si ich môžete vychutnávať bez obáv o vylomený zub.
Čo ak vám ale povieme, že jedny z najznámejších a najobľúbenejších datlí na svetovom trhu sa procesu sušenia úplne vyhli? Jednou z najobľúbenejších odrôd sú Medjool datle. Vedeli ste, že vôbec nie sú sušené?
Po zbere sa datle Medjool jemne zamrazia, aby vydržali transport, a tak sa prirodzene scvrknú. Určite by ste ale nechceli prísť o ich šťavnatosť a medovú sladkosť, tak im to odpustite, až si pre nich nabudúce pôjdete do kategórie sušeného ovocia.
Datlová palma, hoci sa to nám Stredoeurópanom vôbec nemusí zdať, má okrem produkcie datlí rad využití. Listové púčiky z prestarnutých paliem sa spracovávajú ako zelenina a napríklad taká sladká šťava z poranených listov sa ďalej kvasí a vyrába sa z nej víno. Vlákna, ktoré pevné palmové listy obsahujú, sa využívajú ako tuhé lyko, z ktorého sa pletú rohože alebo vyrábajú ozdobné predmety. Datlové kôstky sa po vylúpaní využívajú ako krmivo pre ťavy.
Mysleli ste si, že nikdy neuvidíte datľovú palmu na vlastné oči? Nič nie je také vzdialené, ako sa to môže zdať. V Španielsku sa kúsok od Alicante v meste Elche nachádza veľký palmový háj. Rastie v ňom okolo 200 tisíc paliem datľových a v roku 2000 bol tento unikát zaradený na zoznam svetového dedičstva UNESCO! Dnes si v ňom dokonca môžete urobiť videoprechádzku z pohodlia vášho gauča.
Olivovník 'Chalkidiki'
Olivovník 'Chalkidiki' je známa odroda olivovníka pochádzajúca z Grécka.
- Rast: Olivovník 'Chalkidiki' je stredne veľký až veľký strom, ktorý môže dosiahnuť výšku 6 až 10 metrov. Má širokú, rozvetvenú korunu.
- Listy: Listy sú úzke, eliptické, striebrosivé až zelené, s lesklým povrchom.
- Doba kvitnutia: Kvety sa objavujú v lete, obvykle v máji až júni.
- Farba a veľkosť: Plody sú veľké, oválne alebo guľaté, s tmavo fialovou až čiernou farbou pri úplnom dozretí.
- Chuť: Plody 'Chalkidiki' sú známe pre svoju jemnú, ale intenzívnu chuť. Sú veľmi obľúbené na výrobu olivového oleja, ako aj na konzumáciu čerstvé alebo marinované.
- Doba zrenia: Plody dozrievajú na jeseň, od septembra do novembra.
- Kulinárske využitie: Plody 'Chalkidiki' sú veľmi kvalitné a používané na výrobu extra panenského olivového oleja, ktorý je známy svojou vynikajúcou chuťou.
- Stanovište: Olivovník 'Chalkidiki' preferuje slnečné a teplé oblasti. Je prispôsobený stredomorským podmienkam, ale môže byť pestovaný aj v oblastiach s miernymi zimami.
- Pôda: Preferuje dobre priepustné pôdy, ktoré sú bohaté na organické látky. Pôda by mala byť mierne kyslá až neutrálná a zabezpečiť dobrú drenáž.
- Odolnosť: Táto odroda je odolná voči mnohým bežným chorobám a škodcom, ale môže byť citlivá na extrémne mrazy.
- Kvalita oleja: Olivový olej z plodov 'Chalkidiki' je veľmi ceněný pre svoju chuť a kvalitu.
Olivovník 'Chalkidiki' je kvalitná odroda s vynikajúcimi plodmi vhodnými na výrobu olivového oleja a rôzne kulinárske aplikácie. Preferuje slnečné a teplé podmienky a dobre priepustné pôdy.
Ďalšie zaujímavosti z Grécka
Grécky olivový olej je aj u nás na Slovensku už známy pojem a v Grécku je to súčasť kultúry a stravy. Olivový olej nájdete doslova na každom rohu, keďže Grécko patrí medzi jeho najväčších producentov a vyprodukuje 280 000 ton ročne. Pre Grékov je olej nad zlato a oni sú na svoju kvalitnú produkciu patrične hrdí.
Ostrov Aegina je tiež domovom pre slávnu orechovú pistáciu, ktorá je známa pre svoju kvalitu a chuť a považuje sa za jednu z najkvalitnejších na svete. Pistácie sú dôležitým hospodárskym odvetvím ostrova, pričom prvýkrát boli vysadené a pestované vo veľkom až v polovici 19. storočia. Pistáciový strom, ktorý pochádza z Iránu, prvýkrát priviezli na ostrov a grécku pevninu v roku 1860 a stromy prekvitali v stredomorskej klíme a jedinečnom teréne Aegina. Pistácie sú používané v gréckej kuchyni ako ingrediencia v rôznych jedlách, ako aj ako samostatné občerstvenie.
Pistácia 'Aegina' - odroda vyšľachtená v gréckej oblasti Aegina. Patrí k najlepším a najpestovanejším v celom Grécku. Listy sú kožovité, lesklé, zelené, opadavé. Plody sa zbierajú v červených a žltých strapcoch. Dozrievajú v druhej polovici októbra. Jadrá sú pomerne veľké, vážia 0,97 - 1,12 g (v suchom stave). Majú zelenú farbu s hnedočerveným obalom.
Vďaka gréckej náture budete mať skutočne pocit, že ponáhľať sa nemá zmysel, že vypiť kávu je jediný dôvod pre život a oddych je zásluha za život. Káva s cukrom (naozaj množstvom cukru - Gréci majú predsa radi sladký život) sa zvykne niekedy pripravovať na rozpálenom piesku, pričom sa vytvára intenzívna aróma a chuť.
tags:
