Nič sa nevyrovná čerstvo nazbieranému ovociu zo záhrady. Spôsob a načasovanie zberu úrody má veľký vplyv na kvalitu ovocia. Ak sa ovocie oberie príliš skoro, jeho chuť nebude úplne vyvinutá, no ak bude prezreté, stratí sviežosť, textúru, pevnosť a nebude sa dať ďalej skladovať. Na kontrolu zrelosti preto sledujte chuť, pevnosť, textúru a farbu ovocia.

  • Červené ríbezle a višne nebudú nikdy úplne sladké.
  • Jablká na varenie si takisto zachovávajú svoju kyslosť.

Ovocie by sa malo zberať zo stromu na niekoľko krát podľa zrelosti jednotlivých plodov. Častou chybou pri zbere je, že sa strom oberá na jeden krát, pričom niektoré plody sú už prezreté a niektoré nedosiahli ešte svoju zrelosť. Na oberačku si vyberte suchý deň.

August a september sú typické zberom ovocia akým sú jablká a hrušky. Všeobecne platí, že nie je dobré zbierať jablká a hrušky príliš skoro. Ich plody potrebujú dostatok slnka, aby dostali plnú chuť. Ak by boli jablká zozbierané príliš skoro, mohli by postrádať sladkosť a chuť. Hrušky by nemali byť na stromoch ponechané príliš dlho, pretože tak nebudú chutiť šťavnato.

Zber jabĺk a hrušiek

Predtým ako začneme zber jabĺk a zber hrušiek stanovíme si presný termín zberu. Jablká a hrušky by mali byť zbierané v čase, keď majú ich jadrá tmavšiu farbu. Najlepší spôsob, ako kontrolovať farbu jadier, je rozkrojiť ovocie, ktoré spadlo na zem. Tento tip je užitočný najmä u hrušiek.

Jablká a hrušky, ktoré chceme uskladniť, zbierame v dobe vrcholu zberovej zrelosti. Tú rozpoznáme tzv. skúškou stopky tak, že pootočíme plodom o 90 stupňov. Ak sa plod ľahko oddelí od konára, je hruška alebo jablko zrelé a my môžeme začať so zberom. Jablká a hrušky dozrievajú postupne. Treba ich oberať denne a trháme ich spolu so stopkou. Ak plánujeme ovocie skladovať, netrháme ho za horúceho slnečného dňa, pretože potom budú jablká a hrušky príliš teplé. Mali by sme tiež upustiť od zberu v mokrých dňoch, pretože mokré ovocie sa veľmi rýchlo kazí.

Ako správne oberať ovocie:

  • Jablká a hrušky uchopte dlaňou, bez toho aby ste na ne tlačili prstami, mierne zdvihnite a otočte.
  • Slivky, marhule, broskyne a nektarinky takisto uchopte do dlane a prstami jemne zatlačte na koniec stonky (v mieste kde končí stonka a začína konár).
  • Ríbezle a hrozno by mali byť oberané v celých strapcoch, spolu so stonkami.

Skladovanie ovocia

Okamžite po roztriedení prenesieme ovocie na suché a dobre vetrané miesto. Na zimné skladovanie jabĺk a hrušiek je najideálnejšia zapustená pivnica. Takáto stavba pod povrchom terénu zaručí ovociu stabilnú teplotu a relatívne vysokú vzdušnú vlhkosť. Odrody jabĺk najvhodnejšie na zimné skladovanie sú Gala, Šampion, Prima a Matkino.

Jablká aj hrušky na zimné uskladnenie oberáme so stopkou. V tomto prípade nie je okrasou plodu, ale dôležitou súčasťou ovocia, lebo jej vytrhnutím otvoríme vstupnú bránu pre zárodky hniloby.

Ovocie zozbierané z jesenných a zimných odrôd jabloní a hrušiek vyžaduje na skladovanie rovnaké podmienky. Hrušky vydržia aj do februára. Uskladňujte len zdravé a tvrdé plody bez poškodenia. Pokiaľ máte čas a podmienky, môžete jednotlivé najkrajšie kusy ovocia samostatne zabaliť do papiera a uskladniť naukladané vedľa seba v debničkách. Vydržia oveľa dlhšie ako jablká naukladané na sebe v debničke.

Spracovanie ovocia

Takéto spracovanie ovocia má rôzne podoby. Môžeme z neho pripraviť chutný koláč alebo kompót. Výborné sú aj sušené jablká. Tie sa nám zídu aj na vianočný stôl. Rozšírené je tiež pálenie ovocia. Dôležitá pri ňom je príprava kvalitného kvasu. Iba z takého môžeme vypáliť dobrý ovocný destilát.

Mäkké ovocie skonzumujte čo najskôr. Alternatívou je uchovanie v podobe prípravy džemu, zavárania alebo zmrazenia.

Možnosti spracovania ovocia:

  1. Výroba kompótov z domáceho ovocia a zeleniny
  2. Mrazenie ovocia a zeleniny
  3. Fermentovanie zeleniny z domácej úrody
  4. Výroba sladkých lekvárov
  5. Darovanie alebo predaj prebytkov zo záhrady

Tvarovanie a rez drobného ovocia

Tvarovanie a rez ríbezlí

Ríbezle sa pestujú vo forme voľne rastúceho kríka s 10 - 14 kostrovými konármi. Pri výsadbe ríbezlí sa odporúča spon výsadby 2,5 - 3 m x 1 m (0,6 - 1,5 m -v závislosti od vzrastnosti odrody a spôsobu zberu). Kry ríbezlí sadíme cca o 5 cm hlbšie, ako rástli v škôlke, aby sme zabezpečili v budúcnosti lepšiu obnovu kostrových konárov. Na jar konáriky skrátime na 2 - 3 púčiky, úplne odrežeme slabé, nevyzreté, poškodené a napadnuté. Pri výsadbovom materiáli s kvalitným koreňovým systémom a doplnkovej závlahe, výhonky nemusíme vôbec skracovať. Nasledujúcu jar vyberieme 4 - 5 výhonkov, ostatné odstránime pri báze. Ponechané výhonky neskracujeme. Každý ďalší rok vyberáme 5 - 6 nových výhonky, takže koncom tretieho a začiatkom štvrtého roka od výsadby má byť v jari na dobre tvarovanom kre 5 - 6 jednoročných, 5 - 6 dvojročných a 3 - 5 trojročných konárov. Zapestovaním uvedeného počtu konárov sa výchovný rez končí. Ideálny ker by mal mať 10 - 14 konárov. Každý rok je potrebné v rámci udržiavacieho rezu odstraňovať po zbere plodov výhonky staršie ako 4- ročné pri červených a bielych ríbezliach a trojročné a staršie pri čiernych ríbezliach. Odstránené konáre nahrádzame novými, ktoré vyrastajú z bázy konárov. Plodné vetvičky čiernej ríbezle rýchlo starnú a preto štvorročné konáre prinášajú plody menšie a mennej kvalitné. Čierne ríbezle rodia na jednoročnom dreve, preto ich výhonky nikdy neskracujeme, pretože by sme výrazne znížili úrodu.

Výhodu stromčekových tvarov ríbezlí a egrešov je: ľahký zber, ľahšie ošetrovanie, šetrenie priestoru s možnosťou pestovania plodín pod stromčekmi (podplodín), väčšie plody a rovnomerné dozrievanie. Nevýhodou stromčekových tvarov v porovnaní s kríčkovou formou je najmä: rýchlejšie starnutie (životnosť je 10 - 12 rokov) a nutnosť zabezpečiť oporu. Po výsadbe stromčekového tvaru výhonky stromčeka skrátime v jari na 2 púčiky. V druhom roku v jari vyberieme 6-7 najlepšie vyvinutých a vhodne rozmiestnených výhonkov, ktoré na podporu rozkonárenia skrátime o tretinu až polovicu. Na jar ďalšieho roka predlžujúce výhonky znova skrátime o štvrtinu až tretinu a bočný obrast na dva až tri vyvinuté púčiky. Pri zmladzovacom reze nahrádzame staršie kostrové konáriky mladšími výhonkami vyrastajúcimi z ich bázy rezom na prevod. Pri stromčekových tvaroch musíme každoročne odstraňovať koreňové výmladky meruzalky vytrhnutím oproti smeru rastu po odhrnutí pôdy.

Tvarovanie a rez egrešov

Egreše majú podobný charakter rastu ako ríbezle a pestujú sa taktiež v tvare kríka a stromčeka. Postup je rovnaký ako pri zapestovaní kríka ríbezlí. Cieľom je takisto pri dospelom kríku dosiahnúť 10 - 12 konárov. Od 4. - 5. roka začíname s ich cyklickou obmenou za nové výhonky, ktoré vyrastajú z bázy konárov. Skracovací rez obvykle nie je nevyhnutný, robí sa len do takej miery, aby sa zabezpečil dobrý prístup do kríka pri oberaní. Skracovanie konárov vedie následne k rozkonáreniu a zahusteniu, takže uprednostníme prerezávanie pred skracovaním. Neprehustený, presvetlený ker je taktiež menej napadaný hubovými chorobami.

Po výsadbe stromčekového tvaru výhonky stromčeka skrátime v jari na 2 - 3 púčiky, slabé výhonky na 1 púčik. V druhom roku v jari vyberieme 4 - 5 najlepšie vyvinutých a vhodne rozmiestnených výhonkov, ktoré na podporu rozkonárenia skrátime o tretinu do jednej roviny na vnútorný púčik. V treťom roku sa v predjarí odrežú všetky zahusťujúce výhonky, základné kostrové konáriky skrátime na 6 - 9 púčikov, aby sa vytvoril a posilnil bočný obrast. Bočný obrast každoročne skracujeme za 2.-4. púčikom. S obmenou kostrových konárikov začíname v 4. až 6. roku po výsadbe rezom na prevod.

Najrodivejšie je dvoj a trojročné drevo, to znamená, že všetko staršie, ako štvorročné drevo je potrebné z kríkoch odstrániť a postupne dopestovať nové, mladé výhonky, ktoré prinášajú dlhšie strapce a bohato rodia. Pri egrešoch je najcennejšie jednoročné drevo, to znamená minuloročné prírastky na ktorých egreše rodia, preto na rozdiel od ríbezlí, všetky tieto výhonky, podľa mohutnosti rastu, skracujeme na 2 - 8 púčikov, aby sme aj v ďalších rokoch zabezpečili novú úrodu. Z kríkoch a stromčekov a odstraňujeme všetko staršie, ako štvorročné drevo a výhonky napadnuté múčnatkou.

Tvarovanie a rez malín a černíc (ostružín)

V prvom rade je dôležité vopred si ujasniť, ako môžeme ovplyvňovať úrodu malín a černíc. Razrodiace maliny vytvárajú výhonky, ktoré rodia na jednoročnom dreve, ktoré je potrebné rezom upraviť tak, že dlhé jednoročné výhonky skrátime na výšku asi 100 - 130 cm, čím získame lepšie rozvetvenie letorastov, ktoré viac zarodia. Neskrátené dlhé výhonky prinášajú úrodu len na ich vrcholcov a celková úroda je oveľa nižšia. Dvakrátrodiace maliny môžeme rezom upraviť tak, že časť rodiacich výhonkov skrátime na vyššie uvedenú výšku a časť výhonkov skrátime úplne pri zemi, čím podporíme jesennú úrodu na letorastoch, ktoré nám vyrastú v tomto roku. V poraste malín odstraňujeme všetky suché, to znamená vyrodené výhonky, v ktorých sa ukrývajú zárodky hubových chorôb a škodcov. Černice upravujeme rezom tak, že dlhé jednoročné výhonky skracujeme tak, aby sme v záhrade nepotláčali ďalšie pestované druhy, to znamená, že výhonky skracujeme asi o 1/3 ich dĺžky, čím súčasne podporíme rodivosť výhonkov. Suché a odrodené výhonky vždy odstraňujeme. Prehustené černice často napadá pleseň, ovocie nemá cukornatosť a podlieha hnilobám.

Praktické pomôcky pri zbere ovocia

Keď príde jeseň a naše ruky nie sú dostatočne dlhé na to, aby sme nimi dosiahli do korún ovocných stromov, väčšinou rozmýšľame nad tým, ako obrať plody z týchto výšok. Zatriasť stromom? Nie, jablká aj hrušky sa pádom znehodnotia, o broskyniach radšej ani nepíšem. Rebrík? Či dokonca jednoduché lešenie? Ten je skvelý na rovný povrch, no moja záhrada je v sklone a pritom o rovnom povrchu môžem len snívať... Chcelo by to nápad.

Drevo ovocných stromov je mäkké, lámavé, preto sa neodporúča pri oberaní ovocia z vyšších konárov liezť po strome. Treba použiť niektorý typ rebríkov, ktoré sú vyrábané v rozličných tvaroch, konštrukciách a dĺžke. Najvhodnejšie pri oberaní je použiť oporný alebo vysúvací typ rebríka, ktorý treba oprieť o hrubší konár a aspoň jednou stranou priviazať, aby sa pri nakláňaní oberača do bokov nezošmykol a nedošlo k úrazu. Rozhodne pri oberaní by sme nemali použiť drevený rebrík v tvare A, lebo tieto druhy rebríkov nie sú stabilné.

K výrobe zberača na ovocie potrebujeme hlavne plastovú fľašu z dvojlitrového nápoja (mala by mať hrubšie steny a nebyť príliš mäkká ako tie, do ktorých sa balia niektoré druhy sódy). Na fľašu si vyznačíme tvar výrezu, ktorým budú do jej vnútra padať jablká, hrušky, broskyne atď...). Je dôležité, aby sme vyrezali časť fľaše tak, že výrez medzi vylisovanými nožičkami „stojana“ fľaše zostal čo najviac pevný. Väčšina plastových fliaš má stojan, ktorý tvorí akási vylisovaná päťcípa hviezdica z umelej hmoty, ktorá je oveľa pevnejšia ako zostatok fľaše. Teraz si musíme pripraviť porisko. Porisko musí byť dostatočne dlhé, aby sme ním dostali čo najvyššie.

tags: