Dnes si predstavíme veľmi zaujímavé techniky, ktoré sú známe už mnoho rokov. Výsledky sa dajú použiť na zdobenie rôznych predmetov. Tento článok je určený pre umelcov "amatérov", pričom profesionáli už tieto techniky ovládajú na profesionálnej úrovni. Cieľom je ukázať, aké kreatívne a všestranné môžu byť rôzne metódy.
Monotypia: Technika na rozhraní maľby a grafiky
Monotypia je grafická technika, ktorá sa nachádza na rozhraní maľby a grafiky. Je to maľba, pretože používame maliarske techniky, a grafika, pretože hotovú maľbu otláčame. Názov "mono" naznačuje, že ide o jedinečný proces.
Využitie a pomôcky
Využitie tejto techniky je obrovské. V tomto postupe sa používajú grafické pomôcky, ale dá sa to robiť aj s klasickým penovým valčekom na maľovanie, akrylovými alebo temperovými farbami. Namiesto grafického lisu sa dá použiť klasická lyžička.
Postup krok za krokom
- Na začiatok si urobíme šablónu, ktorá bude slúžiť ako "čistý okraj". Tento rámček pomocou lepiacej pásky nalepíme na plastovú alebo plechovú matricu.
- Keď to máme hotové, na matricu nanášame farbu pomocou valčekov.
- Ak sa nám to pozdáva, že už stačí, rámček preložíme na matricu.
- Položíme papier, na ktorý budeme otláčať (tento papier si tiež prilepíme k matrici) a pomocou lisu otlačíme.
- Ak preklopíme papier, na ktorom je vytlačená grafika aj s rámčekom, môžeme pokračovať v dotvárani stále tej istej grafiky.
Dokončovacie techniky
Na úplné dokončenie grafiky môžeme, ale nemusíme použiť indigo techniku. Na matricu nanesieme čiernu farbu, rámček s hotovou grafikou preklopíme a kreslíme perom alebo ceruzkou po rubnej strane grafiky.
Kreslenie pomocou šablóny
Vezmite si kus tvrdého kartónu potrebnej veľkosti a tvaru. Nakreslite kresbu, ktorá sa vám páči, obyčajnou ceruzkou alebo fixkou. Je žiaduce vytvoriť hrubé čiary. Potom je potrebné nechať lepidlo zaschnúť. Priložte lepiacu stranu fólie na obrázok. Najlepšie je začať v strede. Fóliu pritlačte. Vo fólii sa môžu vyskytnúť malé vydutiny, trhlinky a záhyby, pretože je príliš tenká.
Prekonávanie blokov v kreslení
Často sa stretávame s vetami ako: "Ja to neviem!" alebo "Nikdy nepochopím, ako to môžeš tak pekne nakresliť." alebo "Ale ty si predsa prirodzený talent!" Tento žurnál nie je pre drsných fajnšmekrov, ktorí maľujú od rána do večera, ale nevylučujem, že sa Vám budú niektoré nápady páčiť tiež. Je určený pre všetkých, ktorí by chceli kresliť/maľovať/čmárať... a to bez ohľadu na to, či im to ide alebo nie, či sa narodili v Nižnej Boci alebo vo Florencii a čo sa veku týka, je vhodný pre začiatočníkov 10 aj 50 ročných.
Väčšina ľudí zostala (čo sa kreslenia týka) na úrovni cca 6 ročného dieťaťa. Malinké deti majú kopec problémov so zisťovaním, prečo mám mokrú plienku, kto mi dáva jesť a ako používať svaly, ako používať oči, uši... Niet teda prekvapenia, že nemajú na to, aby vymaľovali fresky Sixtínskej kaplnky. Im to ale vôbec nevadí. Deti zo začiatku čmárajú, tešia sa z toho, že to funguje a farebné pastelky zanechávajú farebné stopy. Sú tvorivé, hľadajú si vlastné cesty na zobrazenie dôležitých vecí (človek má vlasy, úsmev a 5 prstov na každej ruke, to treba v každej kresbe zdôrazniť) a so svojimi veľdielami sú nadmieru spokojné.
Múdra rada č. 1: Zabudnite na symboly
Naučili Vás kresliť slniečko (slniečko je cca kružnica s úsmevom, očami, nosom a paličkami namiesto slnečných lúčov). Ale... videli ste niekedy skutočné slniečko? Nemá úsmev! Naučili sme sa kresliť všeobecne zaužívaný symbol. Ľahko sa nakreslí, ľahko sa rozozná a tak nám môžu rodičia popri dôležitom sledovaní televízie povedať niečo ako: "Jéééj, to je ale krásne slniečko!" Takéto vety sú veľmi uspokojujúce a na svojich dielach už ďalej nemá zmysel hľadať nedostatky. Tu skončil vývoj väčšiny ľudí. Naučili sme sa teda kresliť symboly a veci, ktoré si myslíme, že vidíme. Príkladom je kreslenie domčeka. Naučili sme sa, že domček sa kreslí ako obdĺžniček s trojuholníčkom na vrchu a komínom, z ktorého ide špirálovo sa vinúci dym.
Múdra rada č. 2: Klame ma zrak!
Teória je to pekná, ale ako mám kresliť, čo vidím, keď si tým už vôbec nie som istá? Tu sa konečne dostávam k praktickým radám. Okabátiť iných je hračka. Oklamať samého seba, tomu sa hovorí výzva! Ak som sa niekedy naučila kresliť tvár guľatú, budem sa snažiť nakresliť tak každú tvár. Keď si ale obrátim fotku naopak, mozog v nej trochu tažšie rozoznáva tvár a všíma si rôzne línie vlasov, ktoré ju ohraničujú a podobne. Najjednoduchsí spôsob okabátenia svojho mozgu je teda otočiť si predlohu hore nohami (o 90° funguje rovnako dobre). Samozrejme to neplatí, ak sa snažíte kresliť skutočnú osobu sediacu pred Vami.
Pomôcky na meranie a presnosť
Postavička v čiernej baretke, plášti, škúliaca na ceruzku v natiahnutej ruke... to je predstava o typickom maliarovi. Pre tých, ktorí by to nevedeli, okrem kreslenia ju používa na meranie. Dvakrát meraj a raz kresli je veľmi dobré heslo pre začiatočníkov, ktorí nemajú vôbec vytrénované oko. V skutočnosti ide iba o to, že si ceruzkou porovnávate jednotlivé vzdalenosti na predlohe (šírka hlavy je cca 1/3 ceruzky, výška cca 2/5...). Čím viac vecí navzájom porovnáte, tým presnejší bude výsledok. Keď vezmete do ruky ceruzky dve, dokážete si odmerať aj uhol niektorých línií oproti horizontále a pod. Nepresnosti však vznikajú veľmi jednoducho. Posuniete sa oproti pôvodnému miestu, meriate s pokrčenou rukou a tak sa Vám raz zdá, že ste namerali 1/2 a raz 3/4 ceruzky,...
Kreslenie pomocou mriežky
Jednoduchšou voľbou je kreslenie pomocou mriežky. Výhodou je okrem iného veľmi ľahké zväčšovanie alebo zmenšovanie obrázka (stačí si iba na predlohu a na papier narysovať mriežku s rôzne veľkými štvorčekmi). Dá sa však použiť iba na kreslenie podľa 2D podkladov a veľmi málo si takto precvičujete svoje zmysly. Princíp je jednoduchý - na podklad aj papier, na ktorý idete kresliť si narysujete mriežku podľa vlastného uváženia. Odporúčam však, aby bola štvorčeková, nie obdĺžničková a aby v miestach s komplikovanejšími detailami bola hustejšia. Ja si napríklad rozdeľujem portréty štvorčekmi 2x2cm a tie, v ktorých sú oči alebo ústa rozdelím ešte na polovice. Keď máte na oboch rovnakú (prípadne zväčšenú alebo zmenšenú mriežku), môžte začať prekresľovať. Vždy sa pozriete na jeden štvorček predlohy a pokúsite sa ho prekresliť do jemu zodpovedajúceho štvorčeka na papieri.
Vnímanie 2D objektov
Ďalší spôsob je presvedčiť samého seba, že nekreslím priestorový (3D), ale plošný (2D) objekt. Ľahšie sa to povie, ako urobí. Jednoduchým spôsobom je použiť rámček vystrihnutý z tvrdého papiera a "ohraničiť" si predlohu. Hľadíte cez otvor až kým nenájdete požadovaný výsek (napríklad krajiny). Potom stačí zabezpečiť, aby ste sa Vy ani rámček nehýbali a kresliť. Tak si budete istejší v tom, odkiaľ pokiaľ treba objekty vnímať a kde sa vám asi pretnú myslené obrysy jednotlivých vecí s okrajmi papiera.
Využitie predlohy na ohraničenie
Tak ako nám rámček pomôže vytýčiť okraje výslednej kresby, môžme si pomôcť aj použitím samotnej predlohy. Ak nechcem, aby sa môj mozog sústredil na to, že kreslím tvár, donútim ho kresliť všetko možné, len nie tvár! vzniknú mi tak ohraničujúce okraje, do ktorých budem tvár vkresľovať oveľa jednoduchšie.
Tréning a trpezlivosť
Predposledná vec, ktorá Vám s najvyššou pravdepodobnosťou chýba ku kvalitnej kresbe je tréning. Nie je ľudskej činnosti, v ktorej by neboli lepší tí, čo pravidelne trénujú. Nemusí to byť kreslenie niečoho konkrétneho, dokonca to nemusí byť ani kreslenie. Kráčajte po svete s otvorenými očami dieťaťa, vnímajte okolie, zaujímajte sa a všímajte si detaily, proporcie, spôsoby akými sa veci vlnia, lámu, spájajú... Tou poslednou vecou je trpezlivosť. Na všetko kreslenie si treba nájsť čas a pokoj, sústrediť sa a hlavne robiť to s radosťou!
tags:
