Na chlieb je poviedka od Jozefa Gregora Tajovského, ktorá zachytáva ťažký život dedinského ľudu a poukazuje na kritické sociálne pomery v spoločnosti.
Literárny druh a žáner
- Literárny druh: Epika
- Literárny žáner: Poviedka
Téma poviedky
Poviedka Na chlieb od Jozefa Gregora Tajovského zachytáva osud poľnohospodárskeho robotníka, ktorý pri práci prišiel skoro o život. Hlavnou témou je zúfalý zápas chudobných ľudí o prežitie a ich snaha zabezpečiť si aspoň základné životné potreby.
Dej poviedky
Dej sa odohráva v zime, kedy už chudoba nemala čo jesť, a tak ľudia začali chodiť do banky, aby si požičali peniaze na ,chlebové‘ zmenky. Takto sa vybral požičať peniaze aj jeden muž. V prvej banke nepochodil a tak sa vybral do druhej. Podal účtovníkovi zmenku na tridsať korún a ten ju ďalej podal direktorovi.
Direktor sa spýtal chudobného muža, či sa má niečím zaručiť, ale ten mu odpovedal záporne. Postupne sa pýtal aj na majetok ľudí, ktorí sa mu podpísali na zmenku, ale ani s týmto chorý muž nepochodil. A tak direktor na zmenku napísal ,nie‘, nepovolená.
Po dvoch-troch dňoch sa muž opäť vracia do banky. Prišiel si vyžiadať novú pôžičku, ale na zmenke mal stále tie isté podpisy. Tento krát bolo v banke viac posudzovateľov, lebo bol deň nových pôžičiek. Vystatoval sa direktorovi, že bol chorý, ale teraz je mu už lepšie a že už chce ísť do práce, lebo nie je čo doma jesť. Až vyronená slza presvedčila posudzovateľa. Prepísal svoje ,nie‘ na ,áno‘. Šťastný muž odišiel domov a každému rozprával, že už ráno znovu pôjde pracovať do fabriky.
Hlavné postavy
- Úradník: Túto postavu predstavuje sám autor.
- Muž: Chudobný dedinčan v zúfalej situácii. Snaží sa zaopatriť rodinu. Je obžalobou zlých sociálnych pomerov v spoločnosti. Chce sa zachrániť spolu so svojou rodinou pred biedou na dedine a tak odchádza do mesta. Tu sa z neho stáva pomocník u mäsiara, neskôr robotník vo fabrike a po prepustení je žobrákom na ulici.
Autor
Jozef Gregor Tajovský sa narodil v roku 1874 v Tajove pri Banskej Bystrici. Otec bol remeselníkom. Bol najstarší z desiatich detí, a preto sa dostal do opatery k starému otcovi. Tu spoznal základné mravné a sociálne životné hodnoty, čo sa prejavilo v jeho tvorbe, ktorej časť venoval starému otcovi.
Študoval v Kláštore pod Znievom na učiteľskom ústave, 5 rokov pôsobil ako učiteľ a vymenil veľa miest pre nezhody s vrchnosťou, pre národné presvedčenie v roku 1898 učiteľstvo zanechal a odišiel študovať do Prahy už ako známy spisovateľ na obchodnú akadémiu. Po návrate pracoval ako úradník vo viacerých peňažných ústavoch na Slovensku a v Rumunsku. Oženil sa s Hanou Lilgovou, ktorá sa pod jeho vplyvom stala literárne činná ako Hana Gregorová.
Počas 1. sv. vojny bojoval na ruskom fronte a prebehol do ruského zajatia, odkiaľ sa dostal do československých légií. Po vojne pomáhal mladým intelektuálom. Tajovského poviedky z dedinského prostredia majú humoristické, niekedy ironické a najčastejšie tragické ladenie. Sú napísané v 1. osobe, pričom Tajovský kladie dôraz na ich dokumentárnosť - štylizuje svoje prózy tak, ako keby ich rozprával autentický svedok.
Ďalšie diela Jozefa Gregora Tajovského
- Maco Mlieč
- Horký chlieb
- Apoliena
- Mamka Pôstková
- Do konca
- Statky-zmätky
Zhrnutie
V tejto poviedke J. G. Tajovský vyjadruje ťažký život dedinského ľudu. Táto poviedka zobrazuje lásku matky ku svojim deťom. V poviedke zachytáva osud poľnohospodárskeho robotníka, ktorý pri práci prišiel skoro o život. Núdza ho prinúti ísť si do banky požičať peniaze, aby mal za čo kúpiť svojim deťom chlieb a aby nemusel ísť žobrať. Keď mu napokon predsa len dá súhlas k pôžičke, namýšľa si, že urobil veľký ľudomilný skutok.
tags:
