Rodičovstvo neprichádza s príručkou, takže neraz sme nútení prísť na mnohé veci sami. Potom často robíme zbytočnosti alebo chyby, najmä čo sa týka zdravia a starostlivosti o dieťa. Keďže na mnoho vecí musíme prísť na vlastnú päsť, neraz si necháme poradiť od priateľov, známych alebo hľadáme informácie na internete.

Dôležitosť správnej výživy v ranom detstve

Detský organizmus a nervový systém dieťaťa sa vyvíja zväčšovaním svojho objemu, ale aj funkcionalitou. Preto potrebujú bábätká a batoľatá viac stavebných prvkov, ako potrebujeme my dospelí. Nedostatok železa sa prejaví zaostávaním vo vývoji. Dieťa pomalšie rastie, nepriberá, viac spí, je unavené, nerozvíja svoje zručnosti. Je to logické, keďže železo potrebujeme okrem iného aj na krvotvorbu, teda tvorbu červených krviniek.

Pokiaľ máme málo červených krviniek, sme anemickí. Červené krvinky prenášajú kyslík do mozgu. Detičky, ktoré majú málo železa, majú do určitej miery hypoxický mozog (nedostatočne zásobený kyslíkom), čo spôsobuje ich spomalený rozvoj. S malnutríciou - teda podvýživou spôsobenou nedostatočným príjmom konkrétnych vitamínov, minerálov a živín - sa u detí stretáva často. Prieskum NutriCheq ukázal, že slovenské bábätká a batoľatá majú nedostatočný prísun železa a vitamínu D v strave. Veľmi to spolu súvisí. Mnoho maminiek je na konci tehotenstva a po pôrode anemických. Jednak preto, že tehotenstvo vyčerpalo ich zásoby železa, a aj preto, že došlo ku krvným stratám pri pôrode.

Kedy začať s príkrmami

Kedysi matky deti výlučne dojčili bez podávania tuhej stravy aj do siedmeho či ôsmeho mesiaca života. Dnes pediatri odporúčajú podávať deťom príkrmy od štvrtého, respektíve od šiesteho mesiaca, lebo jeho zloženie nestačí na rozvoj organizmu dieťaťa staršieho ako šesť mesiacov. Nestačí nielen na jeho rast, čiže na zväčšovanie hmotnosti a výšky, ale nestačí ani na rozvoj funkcií jednotlivých orgánov a mozgu, neurologických a kognitívnych funkcií dieťaťa. Navyše polročné dieťa sa už potrebuje učiť prijímať žuvaním a prehĺtaním aj inú potravu ako mlieko.

Preto začíname u nedojčených detí s príkrmami od štvrtého alebo piateho mesiaca a u dojčených detí od šiesteho mesiaca života. Od štvrtého mesiaca života začíname s ochutnávaním aj u detí, ktoré sú plne dojčené. Nie je to ešte výživa ako taká, skôr zoznamovanie sa s potravinami. V čase od štvrtého do ukončeného šiesteho mesiaca života je v imunite bábätka takzvané imunologické okno. Podávaním potravín v tomto čase rodič minimalizuje riziko alergickej reakcie v budúcnosti. Malými množstvami potravín cvičí imunitný systém dieťaťa na to, aby vedelo neskôr prijať dané potraviny v plnom množstve po dovŕšení šiesteho mesiaca. Je to také navykanie.

Sladkosti a deti: Kedy je ten správny čas?

Za veľmi rizikový druh potravín zase ja považujem cukríky a nekvalitné čokolády, sladené nápoje. Všetky sladkosti s pridaným fruktózovým sirupom, ktorý má pôvod známy/ kukurica?aká?/ aj neznámy, zlisované do homogénneho tvaru éčkami by som rovno zakázala. Škoda ľudskej práce na takéto blbosti. Nič prospešné v tom nieje okrem sladkej chuti, z ktorej sa dieťa na chvíľu vyteší a medzi pôžitkom a strávením mu to ešte stihne pokaziť zuby.

Ak silou mocou chce vaše dieťa sladkosti tak mu urobte palacinky s džemom alebo to riešte ovocím či kvalitnou čokoládou. Tým najhorším čo sa u nás na trhu nachádza sú lentilky, čínske cukríky skryté v plastových hračkách lisovaný prifarbený glukozový sirup. To radšej kúpte domov Glukopur ak už chcete. Alebo tie tradičné LIPO cukríky, hrôza, pozrite zloženie: cukor, glukozový sirup, čiastočne hydrogenizované rastlinné tuky - repkový a palmový- maltodextrín, kyselina citronová, protihrudkujúca zmes tj. Horečnaté soli mastných kyselín a farbivá. Kde tuto je niečo užitočné?? Nech ma v Nestlé majú radi ale toto patrí z výrobnej linky rovno do smetného koša. Alebo neprirodzené žuvanie chémie zvanej orbitky.

Takže ak sa rozhodnete svoje deti od ranného veku nedootravovať /toto môžete ovplyvniť/ začnite im piecť doma zdravé sladkosti. Začneme obilninami…zdrojom polysacharidov, cukrov, vlákniny nevyhnutnej suroviny vo výžive malých detí /zoberme do úvahy, že v niektorých krajinách sa populácia /85% / živí hlavne obilninami a ich vývoj je primeraný týka sa to však dospelých /.

Čo by malo dieťa jesť

Strava malých dojčiat od 6 mesiaca do 12 mesiaca by mala byť práve bohatá na sacharidy s kontrolovaným príjmom tukov a bielkovín /aj živočíšnych/ pretože ich nadmerný príjem môže viesť k vyššiemu riziku obezity u detí v predškolskom a školskom veku. Kvalitatívne zloženie prvých príkrmov od 5 - 7 mesiaca by malo už obsahovať aj prvé zložky mäsitého pokrmu a vajíčka /žĺtok/ a od 9 mesiaca rybu /treska, losos, makrela/. Rodičov vegánov chcem upozorniť, že ani fortifikované cereálie nenahradia využiteľné látky/železo/ pochádzajúce zo živočíšneho zdroja…

Polynenasýtené mastné kyseliny nachádzajúce sa v materinskom mlieku by mali byť nahradene postupne práve komplementárnou stravou pre rozvoj CNS, kognitívnych funkcií, zraku a tiež pre dôležitý obsah vitamínu D regulátora metabolizmu fosforu a vápnika, minerálov/správne zabudovanie vápniku do kostí :)/ podporujúcich rozvoj kostrového aparátu, zubov atď. pretože zdrojom železa v komplementárnej výžive je hlavne mäso /králičie, teľacie,morčacie z fariem a overených zdrojov/.Taktiež v tomto vývojovom štádiu je dôležitý vitamín A - retinol stimulujúci rast buniek, správny vývoj kostrových tkanív a reprodukciu buniek a vývoj zrakových orgánov.

Vitamín C askorbát má veľký význam pre tvorbu kolagénov, ktoré sú hlavnou zložkou spojivového tkaniva pre kožu, šlachy, chrupavky, kostí, cievnych stien a zubov. Bez vitamínu C vzniká detský skorbut krvácanie zavinené cievnou poruchou. Mlieko - do ukončeného prvého roka by dieťa nemalo piť kravské mlieko iba upravenú a obohatenú formulu sušeného detského mlieka. Opakujem iba v prípade ak kojenie nieje možné.

Pre deti od ukončeného 7. mesiaca je už vhodné zaradiť formu kravského, ovčieho alebo kozieho mlieka vo fermentovaných výrobkoch ako sú jogurty a tvarohové peny. Čo sa týka kozieho mlieka a kozích výrobkov, s dávkou opatrnosti, pretože ak aj poznáte zdroj radšej urobte test ako bude dieťa reagovať. Kozy totiž aj keď sa voľne pasú požerú všeličo, im jedovaté rastliny neveľmi škodia ak sa voľne pasú takže sa to odrazí na kozom mlieku.

Rizikové potraviny

Rizikové potraviny: huby - by som počkala až do 3 rokov, tiež s klíčkami zo strukovín pre možnú kontamináciu mikróbmi. Taktiež arašidy nemusia takéto malé deti. Pýtate sa ma na arašidové maslo. Jednoznačne výživné jedlo ale najskôr ak chcete skúsiť od dvoch rokov. Je to potenciálny alergén s vysokou nutričnou hodnotou a deti majú dosť iných lákadiel aj menej kalorických.

Čo robiť, ak dieťa odmieta jesť

Najväčšou chybou je, keď sa rodičia zmieria s tým, že dieťa niektorú skupinu potravín neje. Toto dnes vidím ako obrovský problém. Veľmi často sa mi stáva, že ku mne prídu rodičia s tým, že dieťa jedáva dokola štyri druhy jedál a iné nechce. Ale to je spôsobené chybou v prístupe rodičov tým, že časom akceptujú, že dieťa niečo nechce, a ponúkajú mu náhrady. Dieťa musí potravinu ochutnať desaťkrát, kým ju prijme. Musí vidieť, že uvarenú brokolicu s radosťou konzumuje mama alebo otec. Dieťa nebude jesť brokolicu, ak rodičov vidí jesť klobásku.

Výsledky prieskumu NutriCheq

Výsledky celoslovenského prieskumu NutriCheq ukázali, že len jedenásť percent batoliat jedáva dostatočné množstvo ovocia a zeleniny. Väčšina detí vo veku do dvoch rokov zároveň nemá na tanieri ryby a mäso tak často, ako by mali mať. Rýchle občerstvenie a údeniny konzumuje až pätina slovenských batoliat. Prieskum NutriCheq rovnako odhalil, že rodičia priskoro zavádzajú do stravy detí kravské mlieko.

Podľa najnovších údajov z prieskumu NutriCheq až 20 percent slovenských bábätiek a batoliat jedáva fastfood. Ide o to, v akej vekovej hranici. Pre dieťa do dvoch rokov nie je fastfood vhodný v žiadnom prípade. V tomto období musí byť výživa kvalitná. Keď nám dieťa staršie ako jeden rok občas ukradne jeden hranolček z taniera, nič sa nestane. No nemali by sme deti učiť, že fastfood je jedlo.

Minulý rok sme v oblasti jedenia fastfoodu deťmi dosiahli lepšie výsledky. Tento rok sme do kategórie fastfood doplnili aj párok a údeniny a vyšlo nám to horšie. Je to fastfood. Ľudia párok nepovažujú za fastfood, lebo si povedia, že kúpia kvalitný s vysokým podielom mäsa, čiže je to vlastne mäso. V princípe ide o mäso, no spracované mäsové výrobky obsahujú veľké množstvo soli a ďalších látok, ktoré im dodávajú chuť. A to je ten problém. Párok ani šunka podľa odborníčky nepatria do stravovania batoliat. Obe sú na úrovni fastfoodu. Aj šunka je údenina. Šunka aj párok sú údeniny.

Pitie kravského mlieka škodí bábätkám a batoľatám v prípade, že ho pijú ako náhradu materského alebo umelého mlieka. Takéto podávanie deťom škodí, lebo kravské mlieko neobsahuje dostatočné množstvo železa a ďalších živín, ktoré bábätká a batoľatá v intenzívnom raste potrebujú. Kravské mlieko nemá ani optimálne zloženie minerálov a správny bielkovinový pomer srvátka/kazeín. Preto nie je vhodné podávať ho malým deťom ako náhradu materského alebo umelého mlieka. Podávanie kravského mlieka v strave sa odporúča už od siedmeho mesiaca veku dieťaťa. Mlieko alebo mliečny výrobok má byť súčasťou jedálnička dieťaťa ako jeden z denných príkrmov. Takto je to úplne v poriadku.

NutriCheq je anonymný dotazník, po ktorého vyplnení dostane rodič okamžité vyhodnotenie stravovacích návykov dieťaťa a návrhy odporúčaní na odstránenie nedostatkov, ktoré pripravili lekári. Údaje, ktoré doň vkladajú rodiča, zároveň slúžia ako podklad pre každoročný celoslovenský prieskum stravovacích návykov bábätiek a batoliat. Realizuje sa od roku 2015.

Tabuľka odporúčaní pre stravovanie detí podľa veku

Nasledujúca tabuľka sumarizuje odporúčania pre stravovanie detí v rôznych vekových obdobiach:

Vek Odporúčania
0-6 mesiacov Výlučne materské mlieko alebo umelé mlieko
4-6 mesiacov (u nedojčených detí) Začatie s príkrmami (zelenina, ovocie)
6 mesiacov Začatie s príkrmami (zelenina, ovocie, mäso) u dojčených detí
7 mesiacov Zavedenie kravského mlieka vo fermentovaných výrobkoch (jogurty, tvaroh)
9 mesiacov Ryby (treska, losos, makrela), tvrdé syry (parmezán, pecorino, gouda)
1 rok Postupné zavádzanie pestrej stravy, obmedzenie sladkostí a spracovaných potravín
2 roky Arašidové maslo (s opatrnosťou), obmedzenie pridaného cukru a soli
3 roky Huby (s opatrnosťou)

Záver

Je dôležité dbať na správnu výživu detí od útleho veku, aby sa zabezpečil ich zdravý vývoj. Pediatri odporúčajú zavádzať príkrmy postupne a sledovať reakcie dieťaťa na jednotlivé potraviny. Obmedzte príjem sladkostí a spracovaných potravín a uprednostňujte čerstvé a kvalitné suroviny.

tags: