Starostlivosť o detskú výživu je jednou z najdôležitejších úloh, ktorým čelí každý rodič. Výber správnych potravín, ich načasovanie a postupné zavádzanie môže ovplyvniť zdravie a vývoj dieťaťa na celý život. Jedným z kľúčových momentov vo výžive dojčiat a batoliat je otázka, od kedy môže dieťa bielok. V každom prípade vajíčka by sme mali našim deťom dopriať, a to už od útleho detstva.
Prečo sú vajíčka dôležité pre deti?
Vajcia sú základnou súčasťou ľudskej stravy už po stáročia. Obsahujú vysoké množstvo bielkovín, vitamíny A, D, E a K, minerály ako železo, fosfor a zinok a tiež zdravé tuky. Zatiaľ čo žĺtok je známy svojimi tukmi a vitamínmi, bielok sa skladá takmer výlučne z bielkovín. Tieto bielkoviny sú pre telo ľahko stráviteľné a hrajú dôležitú úlohu pri raste svalov, regenerácii tkanív a podpore imunity.
Štúdia, ktorú viedla Lora Iannotti z Brown School, Washington University ukázala, že kŕmenie detí vajíčkom zlepšuje vývoj a funkciu ich mozgu. Konkrétne výskum ukázal, že konzumácia jedného vajca denne počas šiestich mesiacov výrazne zvyšuje hladinu cholínu a DHA kyseliny v mozgu detí, látok, ktoré sú veľmi dôležité pre zdravie mozgu. Už predchádzajúce výskumy ukázali prospešnosť konzumácie vajec, okrem iného sa ukázalo, že zlepšujú rast.
Výskum realizovaný v júni priniesol výsledky, že vajíčko denne podporuje rast detí a zabraňuje podváhe, či zakrpatenému vzhľadu. Dojčatá, ktoré dostávali denne jedno vajce vo veku 6 až 9 mesiacov, mali vyššiu hladinu dôležitých živín, napríklad vitamínu B12, v krvi ako deti, ktoré nekonzumovali vajcia pravidelne.
Podľa odborníčky sú vajcia ľahko dostnupnou možnosťou, ako dať dieťatku v malom množstve stravy, veľké množstvo dôležitých živín , potrebný je však ich denných príjem. Vajíčka majú veľmi vysokú výživovú hodnotu. Vaječný žĺtok a bielok sú zdrojom 13 % vysoko kvalitných bielkovín. Bielkoviny z vajíčok sú biologicky hodnotnejšie ako napríklad bielkoviny z mäsa, mliečnych alebo rastlinných výrobkov. Majú vysoký obsah esenciálnych aminokyselín, ktoré si ľudský organizmus nevie sám vyrobiť. Tieto esenciálne aminokyseliny sú pre ľudský organizmus nevyhnutné.
Vaječný žĺtok obsahuje 12 % tukov s vysokým obsahom nenasýtených mastných kyselín (ext. zdroj omega - 3 mastné kyseliny) a esenciálnych mastných kyselín. Obsah cukrov je zanedbateľný. Vajcia sú aj hodnotným zdrojom vitamínov A, D, E, K a vitamínov skupiny B a karoténov. Lecitín v žĺtku, ktorý obsahujú vajíčka viac ako maslo, mlieko či kaviár, je potrebný pre činnosť nervových buniek. Lecitín dokonca znižuje cholesterol. Vajíčka obsahujú aj minerálne látky, z ktorých obzvlášť významné je najmä železo s vysokou mierou využiteľnosti a selén.
Cholesterol vo vajíčkach a deti
Odborníci upozorňujú na obsah cholesterolu v žĺtku. V súčasnosti sa však vie, že hladinu cholesterolu v krvi neovplyvňuje ani tak obsah samotného cholesterolu v prijatej potrave, ale predovšetkým nadmerný príjem nasýtených mastných kyselín a tzv. transmastných kyselín, ktoré sa nachádzajú najmä v lacných margarínoch, pokrmoch pripravených fritovaním, v hotových jedlách a podobne.
| Zložka | Množstvo v bežnom vajíčku | Množstvo v Omega vajíčku |
|---|---|---|
| Omega-3 mastné kyseliny | 20 mg | 120 mg |
Na trhu sú dokonca aj Omega vajcia, ktorých výnimočnosť spočíva vo vysokom obsahu omega-3 mastných kyselín a vitamínu E, nosnice sú totiž kŕmené surovinami bohatými na tieto zložky. Zatiaľ kým v bežnom vajíčku je 20 mg omega-3, v Omega vajci je týchto prospešných kyselín o 100 mg viac. Pritom z hľadiska energie i obsahu celkového tuku sú na tom rovnako. Podobne jestvujú aj vajíčka so zvýšeným obsahom selénu, ktorý je zas účinnou zbraňou proti rakovine.
Kedy zavádzať vajíčka do stravy dieťaťa?
Vajíčka zavádzame do stravy najmenších detí už v 1. roku života a to iba varený žĺtok. Po 6. mesiaci začíname s mäsovo- zeleninovým príkrmom. Ak ho už dieťatko s chuťou papá, môžeme mäsovo-zeleninový príkrm podávať päťkrát týždenne a dvakrát týždenne miesto mäsa podáme pol až jeden varený slepačí vaječný žĺtok. Samozrejme, že začíname od ¼ žĺtka. Tak, ako dospelý človek, aj dieťa nad 1 rok by malo obmedziť príjem cholesterolu na 300 mg denne. Keďže vajíčko obsahuje 213 mg cholesterolu, deti by ich nemali jesť veľmi často.
Alergie na vajíčka
Alergie na potraviny sa najčastejšie objavujú v prvých rokoch života. Tráviaci systém dieťaťa sa v tomto období len vyvíja, a preto môže reagovať citlivejšie na niektoré zložky stravy. Bielok obsahuje špecifické proteíny, ako je ovomucoid a ovalbumin, ktoré môžu vyvolať alergické reakcie. Všeobecné odporúčania pediatrov uvádzajú, že bielok by mal byť do stravy zaradený po prvom roku života dieťaťa, keď je tráviaci systém lepšie pripravený spracovávať zložité bielkoviny.
Niektoré novšie štúdie však naznačujú, že postupné zavádzanie potenciálnych alergénov, vrátane bielku, už medzi 6. a 12. mesiacom veku môže pomôcť znížiť riziko vzniku alergií. Zaradenie bielku do jedálnička dieťaťa vyžaduje starostlivú prípravu a sledovanie. Bielok by mal byť podaný v malej dávke, vždy tepelne upravený, a reakcie dieťaťa by mali byť pozorne sledované. Alergia na bielok je relatívne bežná u malých detí, ale väčšina detí z nej v priebehu rokov vyrastie. Medzi najčastejšie príznaky alergie patrí vyrážka, ekzém, zažívacie ťažkosti, opuch pier alebo dýchacie ťažkosti.
Ako ponúkať vajíčka deťom?
Aj naši pediatri odporúčajú vajce pridávať do stavy už od polroka života - v prvom rade žĺtok, v ktorom je najviac živín. Môžete po rozmiešať spolu so zemiakovou či mrkvovou kašičkou alebo zavariť do polievky. Bielok je odporúčaný zvyčajne od jedného roka, keďže ide o potenciálny alergén.
Na overenie, či vajce nespôsobuje alergickú reakciu, sa odporúča ponúkať ho v malých množstvách tri dni po sebe. Prvý deň veľmi malé množstvo, druhý a tretí deň o niečo viac. Počas týždňa môžeme podávať vajíčko pravidelne namiesto mäsa. Je potrebné striedať mäso, ryby, vajcia aj strukoviny. Aby malo bábätko pokryté všetky zdroje železa, zinku, aj omega-3 mastných kyselín a iných dôležitých látok. Podľa výživových poradkýň do 8. mesiaca môžeme v jednej porcii podať tretinu až polovicu vajca, od 8.
Ak má vaše dieťa alergiu na bielok, nie je nutné úplne vylúčiť vajcia z jedálnička. V niektorých prípadoch môže byť dieťa alergické iba na surový bielok, ale dobre toleruje tepelne upravené vajcia, napríklad v pečive. Akonáhle dieťa bielok dobre znáša, môže táto zložka výrazne obohatiť jeho stravu. Bielok je významným zdrojom kvalitných bielkovín, ktoré podporujú rast a vývoj svalovej hmoty. Obsahuje tiež aminokyseliny, ktoré telo samo nevyrába, a je tak ideálnym doplnkom stravy malého dieťaťa.
Treba si uvedomiť, koľko cholesterolu dostáva dieťa z iných potravín. Ak sa v jeho jedálničku nachádza plnotučné mlieko, syr, jogurt, zmrzlina alebo mäso, nemalo by vajcia jesť veľmi často. Stačí 2 - 3 vajcia do týždňa.
Ako skladovať vajíčka a udržať ich čerstvé?
- Pri nakupovaní vajíčok sa vyhýbame ich nákupu na miestach, kde nie je dodržiavané riadne skladovanie (predaj z auta, na tržnici, v stánkoch a pod.).
- Nenakupujeme vajíčka, ktoré sú vystavené priamemu slnečnému žiareniu.
- Nekupujeme vajíčka s prasknutou alebo poškodenou škrupinou.
- Po každom nákupe uložíme vajíčka na svoje miesto do chladničky a to do priehradky alebo na poličku.
- Skladujeme ich pri teplote + 4 + 5 stupňov Celzia.
- Vajíčka skladujeme v chladničke na najchladnejšom mieste, nie vo dverách chladničky, ktoré sú „najteplejším miestom“ chladničky.
- Vajíčka z kartónového obalu vyberte!
- Vajíčko uložíme tupým ( širším ) koncom hore.
- Ak je vajíčko v chladničke dlhšie ako 10 dní, treba ho prevrátiť, aby sa žĺtok neprilepil ku škrupine.
Spotrebná doba vajíčok
Od uloženia vajíčka do chladu mu plynie spotrebná doba. Zvyčajne je to 28 dní, pri správnom skladovaní aj o niekoľko dní viac. Vajíčka sa môžu predávať najneskôr 7 dní pred uvedeným dátumom minimálnej trvanlivosti.
Je dôležité vedieť, že pri vysokých teplotách sa salmonela ničí, preto je z hľadiska bezpečnosti konzumácie vajce potrebné prehriať ich aspoň cez 70 stupňov Celzia, čiže nekonzumovať ich v surovom stave.
Prepeličie vajíčka
Prepeličie vajíčka majú veľmi vysokú výživovú hodnotu a okrem iného, obsahujú takzvané ovomukoidy a ovoinhibítory. Tieto účinne pôsobia proti alergii na peľ, trávy a roztoče.
Prepeličie vajíčka obsahujú bielkoviny, cukry, stopové prvky, hlavne selén a zinok a veľký obsah vitamínov A, B1 a B2, D a tiež železa. Ich najcennejšími prednosťami je však obsah omega 3 a 6 mastných kyselín.
Odporúčajú sa deťom aj športovcom ako zásobáreň bielkovín. Takisto priaznivo pôsobia na našu imunitu. Vajíčka sú drobné ( pomer je 1 ku 5 - slepačie vajce ku prepeličiemu) ale veľmi hodnotné.
Prepeličie vajíčka sa považujú za delikatesu. Varené, aj surové. Patria medzi najzdravšie a najbezpečnejšie spomedzi vajec. Zaujímavosťou je aj to, že prepeličie vajíčka neprenášajú salmonelózu.
Zaraďovanie nových potravín, vrátane bielku, nie je iba otázkou výživy. Je to tiež príležitosť, ako dieťa učiť novým chutiam a textúram. Pozitívny zážitok spojený s ochutnávaním nových jedál môže mať dlhodobý vplyv na vzťah dieťaťa k stravovaniu.
Otázka od kedy môže dieťa bielok je zásadná pre každého rodiča, ktorý chce podporiť zdravý vývoj svojho dieťaťa. Sledovaním odporúčaní, konzultáciou s pediatrom a pozorným sledovaním reakcií dieťaťa môžete minimalizovať riziká a obohatiť jedálniček svojho dieťaťa o túto výživnú zložku. Pamätajte, že každé dieťa je jedinečné, a preto je dôležité pristupovať ku každému kroku individuálne a s ohľadom na potreby vášho malého stravníka.
tags:
