Chlieb v podstate patrí medzi naše najstaršie potravinové články. Ak by sme mali označiť nejakú potravinu, ktorá sprevádza ľudstvo takmer celou históriou, mohol by to byť chlieb.
Jeho konzumácia je taká bežná a rozšírená, že aj v otčenáši spomenutý „chlieb náš každodenný“ nenecháva nikoho na pochybách, že je tým myslená všetka strava človeka. Takú veľkú úlohu zohrával a zohráva chlieb v živote ľudí. Len ten, kto poznal jeho nedostatok, vie aký je vzácny.
Najstaršie zmienky o chlebe
Jedna z najzákladnejších potravín, chlieb, má podľa všetkého až 30 000 rokov. Podľa posledných výskumov ho mohol jedávať už prahistorický človek. Pochopiteľne, išlo o predchodcu chleba, ako ho poznáme dnes.
Najstaršou formou chleba bol nekvasený posúch plochého tvaru.Chlieb má veľmi starú históriu, ktorá je veľmi podobná tej ľudskej.
Najstaršie zmienky o chlebe sa datujú k 11. storočiu, keď ho pripravovali hlavne na dvoroch a v kláštoroch. V jeho ceste bola vo väčšej miere zastúpená ražná múka, kvások sa odoberal z vtedajších pivovarov. Vo svete je jeho história ešte väčšia.
Odborníci sa domnievajú, že pre chlieb tak prevratný proces kvasenia bol objavený asi pred šiestimi tisíckami rokmi v dávnom Egypte. Vtedajšieho chleba si ľudia vážili nie len ako výborný pokrm, ale využívali ho ako platidlo. I podľa cirkvi je chlieb považovaný za Boží dar.
Prvé formy chleba
Pred 8 tisíc rokmi, kedy sa ľudia naučili pestovať proso, upiekli aj chlieb. Išlo o zmes z vody a múky, upečenú na ploských horúcich kameňoch.
Chlieb bol známy v ére „homo erectus“ a bol pripravený mletím obilia medzi dvomi kameňmi a získaný produkt bol potom zmiešaný s vodou na vytvorenie druhu pasty. Výsledná zmes bola pečená na horúcom kameni.
„Bol ako placka, alebo ako palacinka - len z múky a vody,“ citujú zahraničné médiá Lauru Longo z talianskeho Ústavu pre pravek a rannú históriu: „Je to ako druh pita chleba, ktorú piekli na horúcom kameni. Konečný výsledok bol chrumkavý ako sušienka, ale veľmi chutný.“
Pieklo sa na rozžeravených kameňoch, alebo v popole. Z pôvodného pečenia na kameňoch sa neskôr vyvinula pekárska pec.
Chlieb v starovekom Egypte
Pokračujúc v čase v príbehu chleba zisťujeme, že rozhodujúcu kapitolu napísali Egypťania, podľa niektorých historikov okolo roku 484 425 pred naším letopočtom. V skutočnosti, v čase, keď Rimania stále držali jednoduchú kašu z múky a Gréci ako varené miešané pasty na sporáku, Egypťania už systematicky uplatňovali to, čo oveľa neskôr bude nazývané „kvások“.
V skratke mohli dať na stôl bochníky napučané a chutné, voňavé a vonné. Toto sa vtedy považovalo za tajomný fenomén, možno takmer nadprirodzeného pôvodu.
Ako dosiahli Egypťania tento cieľ? Zistili, že k získaniu „magického“ výsledku bolo dosť, aby sa k cestu pridali kúsky zvyšného cesta od predchádzajúceho dňa. Zvyšky cestovín boli starostlivo strážené, akoby boli sväté.
Bolo to tak, že približne 3500 pred naším letopočtom Egypťania objavili kvasenie a s kusom zvyšného cesta mohli produkovať jemnejší a voňavý chlieb. Pre nich bol chlieb nielen zdrojom jedla, ale bol tiež považovaný za zdroj bohatstva.
Robotníci na pyramídach boli často vyplácaní chlebom. Egypťania výrazným spôsobom zdokonalili jeho prípravu aj pečenie.
Chlieb v starovekom Grécku a Ríme
Z Egypta prešlo pečenie do Grécka. Tiež sa ukázalo, že Gréci boli vynikajúci pekári v skutočnosti v tom čase, keď vyrábali viac ako 70 rôznych chlebov. Dodali do receptov základné zložky ako mlieko, olej, syr, med a aromatické byliny.
Boli tiež prví, ktorí pripravili chlieb v noci, aby sa ubezpečili, že je celosvetovo čerstvejší a chrumkavejší.
Prvé pekárske spoločnosti vytvorili starí Rimania. Bolo to približne v roku 150 pred naším letopočtom. Vtedy sa začalo s pečením viacerých druhov chleba. Bohatí občania totiž chceli špeciálne pre nich biely chlieb.
Vývoj chleba v stredoveku a novoveku
Od začiatku 13. storočia sa začalo s normovaním chleba a mnoho pekární, predovšetkým v Anglicku, malo v prípade, že normy neplnili, problémy so zákonom. V tomto období sa datuje aj začiatok značkovania chleba pekárom. Na každom bochníku bolo viditeľné, kto ho piekol.
Čo je vlastne chlieb?
Ale čo je chlieb? Chlieb je potravinový výrobok získaný zo zmesi vody a múky, ktorý sa nechá nakvasiť, nasleduje tvarovanie cesta a následné pečenie. Je založený na múke (bežnej alebo celozrnnej) alebo z iných druhov obilnín, ktoré sú obohatené a často charakterizované čisto regionálnymi prísadami.
V stredomorskej tradícii má dôležitú úlohu pri zásobovaní primárnymi komponentmi. Jeho taliansky názov „pane“ pochádza z najstaršej kuchyne, keď používali termín „cumpanaticum“ (teraz vychutnať) akýkoľvek prípravok, ktorý by mohol sprevádzať chlieb, s dôrazom na jeho základnú úlohu.
Chlieb v rôznych kultúrach
Tento úžasný produkt je dnes rozšírený kdekoľvek na svete a každá krajina, každá kultúra a každá tradícia má svoj chlieb a jeho typické zložky. Proces vývoja chleba sa môže definovať napriek jeho starým koreňom a neustále sa vyvíja.
Vďaka širokému rozšíreniu v krajinách sveta pekári neustále vytvárajú nové formy, nové druhy a kombinácie zložiek spolu s objavmi nových, zdravších a inovatívnych zložiek a to aj vďaka vývoju a zavádzaniu nových strojov, ktoré dali možnosť neustáleho zlepšovania.
Druhy chleba a pečiva
Okrem tradičného chleba existuje mnoho ďalších druhov pečiva s bohatou históriou a pôvodom:
- Rožky: Pochádzajú z Viedne. Keď Turci dobývali roku 1683 Viedeň, pekársky majster Wendler si všimol ich symbol - polmesiac. Zo strachu či z vtipnej podnikavosti, začal piecť pečivo takého istého tvaru.
- Knäckebrot: Pochádza zo severu Európy. Keďže boli letá a doby zrenia v severnej Európe krátke, prichádzali vynaliezaví severania na originálne nápady, ako zakonzervovať svoju úrodu. Napríklad cielené odstránenie nadmernej vlhkosti pri pečení. Tak vznikli chrumkavé, tvrdé chleby, ktoré bolo možné skladovať niekoľko mesiacov.
- Pohánkový chlieb: V posledných rokoch si pohánkový chlieb získava pozornosť nielen medzi milovníkmi zdravej stravy, ale aj medzi ľuďmi hľadajúcimi alternatívy k tradičnému pečivu. Tento druh chleba, ktorého základnou zložkou je pohánková múka, ponúka nielen jedinečnú chuť, ale aj radu zdravotných benefitov.
Chlieb v slovenskej kultúre
Chlieb je v našich končinách jednoznačne stabilný a tradičný artikel. V minulosti sa považoval za prejav pohostinnosti aj úcty. Všetci dobre poznajú vítanie hostí chlebom a soľou.
Naši predkovia nedovolili, aby chlieb padol na zem, no keď spadol, zdvihli ho a pobozkali. Ako opisuje autor Vojtech Majling v knihe Poklady tradičnej slovenskej kuchyne „chlieb v rodine vždy krájal otec, ale ešte predtým nad ním spravil kríž. Pred konzumáciou sa chlieb vždy pobozkal. Ľudia si tento pokrm veľmi vážili. Bol symbolom života, prejavom úcty k roľníkovi a všetkým, ktorí prispeli k tomu, aby rozvoniaval na stole.“
V každej časti Slovenska sa pritom chlieb piekol inak a nešlo len o typ múky. Na Orave si gazdiné piekli chlieb samy doma a potom jedna druhú navštevovali, aby sa pozreli, čo sa tej druhej podarilo. Piekol sa v murovanej peci z kameňa, neskôr z tehál, ktorá bola umiestnená v kuchyni.
Recept: Bylinkový chieb v kvetináči
Na záver, tu je recept na bylinkový chlieb pečený v kvetináči:
Na prípravu potrebujeme:
- 1/2 kg hladkej múky
- 200 ml mlieka
- 1 kocka kvasníc/42g/
- 2 menšie cibule
- 1 strúčik cesnaku
- 50 g masla
- 2 vajcia
- kryštálový cukor
- 1/2 lyžičky soli
- 1/2 lyžičky feniklu
- 1/2 lyžičky rozmarínu
- muškátový oriešok,slnečnicové semená
- 2 hlinené kvetináče priemer 14cm a maslo na vymastenie kvetináčov
Postup:
- Do hrnčeka s vlažným mliekom rozdrobíme kvasnice, pridáme lyžičku cukru, premiešame a kvások necháme v teple vzísť.
- Na masle speníme nadrobno pokrájanú cibuľu a pretlačený cesnak.
- K múke pridáme kvások, vajcia, soľ, lyžicu cukru, na jemno posekaný fenikel, rozmarín /čerstvý alebo sušený/, štipku postrúhaného muškátového orieška a spenenú cibuľu s cesnakom.
- Vypracujeme cesto, prikryjeme ho utierkou a na teplom mieste necháme asi 20 minút vykysnúť.
- Potom ho rozdelíme na dve polovice, ktoré dáme do vymastených kvetináčov a necháme ešte 15 minút kysnúť.
- Vrch bochníkov potrieme vodou a posypeme slnečnicovými semenami.
- Pečieme vo vyhriatej rúre asi 40 minút.
- Upečené chleby necháme vychladnúť a až potom ich vyklopíme z kvetináčov.
tags:
