Orechy a semienka sú obľúbenou chuťovkou, vhodnou na maškrtenie, ale aj na zasýtenie. Nie je však orech ako orech, a keďže dnes už vieme pohodlne zohnať nielen bežné - vlašské orechy, ale aj rôzne ďalšie exotickejšie varianty, bolo by dobré vedieť, v čom sa odlišujú, čo obsahujú a ako si vybrať tie, ktoré sú pre naše telo najvhodnejšie. Pozrime sa teda spolu na túto obľúbenú pochúťku!
Čo odlišuje ovocie od zeleniny?
Odpoveď na túto otázku sa zdá byť na prvý pohľad jednoduchá, avšak v skutočnosti to tak vôbec nie je. Botanická klasifikácia sa totiž neraz značne líši od toho, čo považujeme za ovocie a zeleninu v bežnom kulinárstve. Kým ovocie si zvyčajne spájame so sladkou chuťou a používame ho najmä v dezertoch, zeleninu si predstavujeme ako menej sladkú a vhodnú do hlavných jedál či príloh.
Z botanického hľadiska je ovocím plod kvitnúcich rastlín. Naopak, za zeleninu sa považujú ostatné časti rastlín, ako listy, stonky či korene. O zaradení medzi ovocie nerozhoduje sladkosť plodu, ale semená. Podľa najznámejšieho amerického slovníka Merriam-Webster je ovocím všetko, čo na rastline narastie a slúži ako prostriedok, ktorým rastlina rozosieva semená do okolia. Z botanického hľadiska sú teda za ovocie považované plody kvitnúcich rastlín.
Aké orechy poznáme?
Orechov existuje obrovské množstvo a my sa dnes spolu pozrieme na 10 najčastejších (a najobľúbenejších) druhov, s ohľadom na to, aké omega kyseliny obsahujú, koľko v nich je cukru a ostatných zaujímavých živín!
Čo nájdeme v orechoch
Orechy môžeme vo svojej podstate klasifikovať ako semienka, najmä stromov alebo strukovín, ako je tomu napríklad pri arašidoch. Mnohé, vrátane kešu alebo vlašských orechov, rastú ako semená plodov v kožovitých obaloch, a tie zvyšné botanici zaraďujú do skupiny známej ako „pravé oriešky“ - tie sú tvrdé, suché a rastú priamo na svojej rastline či kríku. Do tejto skupiny patria napríklad lieskovce alebo gaštany (áno, gaštany tiež botanicky zaraďujeme medzi oriešky!).
Orechy sú obľúbenou pochúťkou nielen pre svoju chrumkavú konzistenciu a lákavú chuť, ale aj pre obsah dobrých tukov - omega-3 a omega-6 mastných kyselín. Orechy sa pýšia aj obsahom vlákniny, bielkovín, vitamínov a minerálov.
„Dobré“ tuky
To, že tuky vieme rozdeliť na nasýtené a nenasýtené podľa obsahu mastných kyselín, a aj to, že niektoré sú vhodnejšie ako tie ostatné, už určite viete. Oriešky vo všeobecnosti patria medzi potraviny s vysokým obsahom tých správnych - nenasýtených mastných kyselín, z ktorých nás budú pri orieškoch zaujímať najmä omega-3 a 6. Keďže oriešky sú bohaté na tuky, získavame z nich aj vyššie množstvo kalórií, preto by sme ich mali konzumovať vždy v rozumných množstvách. V našom jedálničku by však rozhodne nemali chýbať, keďže príjem omega-3 a 6 mastných kyselín pozitívne vplýva na naše zdravie.
Takýto zdroj dobrých tukov znižuje hladiny LDL cholesterolu a naopak zvyšuje hladiny HDL cholesterolu, ktorý má pre naše telo ochranný význam. Ukázalo sa, že chráni naše cievy pred rozvojom aterosklerózy a nepriamo tak znižuje kardiovaskulárne riziko. Tuky v našom tele majú však aj ďalšie pozitívne účinky, keďže slúžia napríklad ako rozpúšťadlo pre v tukoch rozpustné vitamíny - vitamíny A, D, E a K. Slúžia okrem iného aj ako „suroviny“ pre tvorbu hormónov!
Prehľad vybraných druhov orechov
Všetky orechy (liesky, mandle napokon aj gaštany) sú ovocia, presnejšie škrupinové a patriace do škrupinovín.
- Vlašské orechy sú v našich končinách najbežnejším druhom - dajú sa pohodlne kúpiť aj dopestovať a sú vhodné na široké použitie. Vlašské orechy obsahujú vysoký podiel omega-3 a 6 mastných kyselín, nájdeme v nich však aj vitamín E, B9, ale aj nejaké to množstvo bielkovín. Na 100 g vlašských orechov pripadá 15,23 g bielkovín a 13,71 g sacharidov.
- Mandle sú obľúbenou pochúťkou, ale aj súčasťou sladkostí či dezertov. Pre botanikov predstavujú zvláštnu skupinu, keďže niektorí autori mandle radia k ovociu, bežne ich však zaraďujeme medzi orechy. Mandle sa môžu pýšiť vysokým obsahom bielkovín - 21,15 g bielkovín na 100 g, ale aj obsahom nenasýtených mastných kyselín a minerálov ako železo, fosfor a draslík. Na 100 g mandlí pripadá aj 21,55 g sacharidov.
- Kešu sa vďaka svojej jemnej konzistencii stali, okrem obľúbeného snacku, aj zložkou vegánskych dezertov (keďže po namočení krásne zmäknú a dobre držia spolu). Kešu sú orechy s najvyšším obsahom sacharidov - nájdeme v nich 30,19 g sacharidov na 100 g. Okrem toho obsahujú aj 18,22 g bielkovín na 100 g a dostatok železa.
- Lieskové orechy obsahujú okrem omega-3 a 6 mastných kyselín aj vysoké množstvo vitamínov A a E. 100 g lieskovcov poskytuje zároveň 14,95 g bielkovín a 16,7 g sacharidov.
- Pekanové orechy patria k tým novším a modernejším druhom. Majú výbornú chuť a sú akousi „jemnejšou“ verziou klasických vlašských orechov. Obsahujú vysoký podiel omega-3 a 6 mastných kyselín, ale aj vitamíny - konkrétne A a E. Na 100 g obsahujú pekanové orechy len 9 g bielkovín a 14 g sacharidov, čo z nich robí jedny z orieškov s celkovo najnižším obsahom sacharidov.
- Arašidy hoci arašidy patria technicky skôr k strukovinám ako k orechom, pýšia sa najvyšším obsahom bielkovín zo všetkých orechov - na 100 g poskytujú až 25,8 g bielkovín. Nájdeme v nich aj 16,13 g sacharidov na 100 g, ale aj bohatú dávku polyfenolov, antioxidantov, flavonoidov a aminokyselín.
- Para orechy sú známe aj ako brazílske orechy a patria k tým najchutnejším. Majú veľké plody, takže ich stačí zjesť naozaj zopár. Okrem omega-3 a 6 mastných kyselín obsahujú aj selén. Na 100 g para orechov pripadá 14 g bielkovín a 12 g sacharidov.
- Pistácie obsahujú dobrý pomer nenasýtených mastných kyselín a vedci ich pravidelne odporúčajú ako zložku racionálnej výživy. Na 100 g pistácií pripadá 20,16 g bielkovín a 27,17 g sacharidov, čo z nich robí po kešu orechoch oriešky s druhým najvyšším obsahom sacharidov.
- Makadamové orechy pochádzajú z Austrálie a pýšia sa špecifickou chuťou. Okrem nenasýtených tukov obsahujú aj mnoho vitamínov a minerálov - najmä vitamín B1, horčík, mangán a meď. Na 100 g makadamových orieškov pripadá len 8 g bielkovín (čo je najmenej zo všetkých) a 14 g sacharidov.
- Píniové orechy sú nedocenené a pritom sa ideálne hodia na prípravu pesta a šalátov. Obsahujú vápnik, vitamíny E a K, a na 100 g píniových orieškov pripadá 14 g bielkovín a cca 13 g sacharidov.
Kontroverzné druhy zeleniny a ovocia
Určite ste sa stretli s rôznymi pochybnosťami o tom, či je napríklad melón ovocie alebo zelenina, rovnakú otázku pozná aj paradajka či tekvica. A čo paprika a hrášok? Nie je to až tak jednoduché rozoznať, a to sa druhy ovocia a zeleniny učia v školských laviciach už v prvých ročníkoch.
- Paradajky - sú podľa znakov, že obsahujú semienka a dokonca aj chutia sladko, jednoznačne ovocie. Hoci vedci sú o tom striktne presvedčení, kulinárske zvyky hovoria o niečom inom. Paradajky sa nikdy a nikde nespracovávali na sladko, teda nie až tak nasladko, aby mohli ísť napríklad do dezertu. Preto ich niektorí výživoví odborníci považujú napriek ovocným znakom za zeleninu. Nájde sa aj niekoľko odborných názorov, ktoré ju radia k plodovej zelenine a tam by mali podľa väčšiny aj správnosti patriť.
- Papriky - sú na tom podobne ako paradajky. Niektoré papriky sú štipľavé, no iné sladkasté, sú aj plodovou časťou rastliny, a preto by mali byť ovocím. Avšak, stále pre nich existuje skupina plodovej zeleniny.
- Tekvica - je plodová zelenina. Hoci mnohé druhy sa používajú aj do sladkých koláčov a naozaj chutia sladko, tekvice sú tým, čím sa zdajú byť na prvý pohľad - zeleninou.
- Cuketa - tiež patrí medzi plodové zeleniny a zaraďuje sa aj druhom tekvíc. Bola totiž vyšľachtená z klasickej tekvice. Taktiež sa používa do sladkých jedál a koláčov, bežne ju nájdeme aj v slaných pokrmoch.
- Melón - patrí k tekviciam a cuketám, teda k plodovým zeleninám. Hoci pri tekviciach je väčšia polemika zaradenia, melón je jednoznačne zeleninou. Väčšinou sa totiž ani v kuchyni nepripravuje na sladko a ani sa nijako nespracováva.
- Baklažán - je plod ľuľka baklažánového a považuje sa za ovocie. Tiež ho však v kuchyni spracovávame skôr ako zeleninu.
- Olivy - plody olivy európskej sú ovocím, keďže rastú na strome, ktorému sa častejšie hovorí olivovník. Patria k tomu ovociu, ktorému sú bližšie slané jedlá.
- Avokádo - je plod rastliny s názvom hruškovec americký. Ide o ovocie, ktorého využitie v kuchyni je celkom všestranné, avokádo totiž zvládne kombináciu so zeleninou aj ovocím a rôznymi príchuťami.
- Fazuľa - pre niektorých ovocie, pre iných zelenina. V Ázií sú tradičné sladké pokrmy z fazule, napríklad obľúbené mrazené nanuky. Takže platí, že je sladká a aj kulinársky využívaná ako ovocie. Patrí však medzi strukoviny.
- Hrášok - hrachové struky majú veľmi blízko k zelenine. Hrášok sa nasladko takmer vôbec nespracováva. Je však plodom rastliny. Tu prichádza k ďalšej polemickej skupine - strukovinám, teda k zelenine ako mnohé iné strukoviny.
- Rebarbora - trvácna zelenina. Mohutnejšia rastlina, ktorá sa ale v kuchyni často používa na sladko. Rebarborové koláče sú naozaj pochúťkou.
Zaujímavosti o orechoch
- Označenie "orech" používame pre veľa plodín, ale nie všetky skutočne do orechov patrí. Botanický orech je definovaný ako jednosemenný suchý nepukavý plod a patria sem napríklad lieskové či vlašské orechy.
- Na rozdiel od arašidov známych ako búrske oriešky, ktoré sa radia do strukovín, pretože sa pri dozrievaní sami otvárajú. Ďalšou výnimkou sú mandle a kešu.
- Para orechy sú semená juvie obyčajný, vysokého stromu, ktorý rastie divoko v dažďových pralesoch Južnej Ameriky. Domorodí zberači vyberajú semená zo opadaných drevnatých kapsúl.
- Najväčší kešu strom na svete je staršie ako 100 rokov a nachádza sa na pláži Pirangi do Norte v Brazílii a rozkladá sa na neuveriteľné ploche 8500 m2.
- Pistacia pistáciový vyplodí za sezónu až 200 kilogramov pistácií. Oriešky dozrievajú v takzvaných latách, ktoré pripomínajú strapec hrozna. Vnútri tvrdé schránky sa nachádza typicky nazelenalý oriešok. Svoju zelenú farbu získava z rovnakého pigmentu ako špenát.
- Guinessův rekord v konzumácii arašidového "masla" drží Andre Ortolf z Nemecka, ktorý 17. novembra 2017 dokázal zjesť 378 g za 1 minútu.
- Tým, že namočíte orechy cez noc do vlažnej vody, zlepšíte ich výživové hodnoty. Máčanie totiž aktivuje proces klíčenia, ktorý zvyšuje množstvo vitamínov, minerálov a enzýmov.
tags:








