Kyslomilné rastliny milujú pôdu s nízkym pH. Svojich zástupcov pritom majú ako na poli trvaliek, tak aj kríkov, ovocia a dokonca zeleniny. Aby však tieto rastliny dobre rástli, bohato kvitli alebo plodili, treba im vytvoriť správne podmienky.
Kyslá pôda a jej charakteristika
Kyslé pôdy (na prvý pohľad sú čierne a výrazne kypré) sa vyskytujú prevažne na miestach, kde predtým bolo rašelinisko, v podhorských a horských oblastiach. To však nie je jediný dôvod ich kyslosti. Takú pôdu možno nájsť aj tam, kde dlho rástli ihličnaté dreviny a hromadilo sa napadané ihličie, ktoré sa rozkladá dlhšie ako lístie. Navyše pri tlení ihličia vznikajú látky, ktoré pôdu výrazne okysľujú.
Prečo je dôležité poznať pH pôdy?
Rôzne druhy rastlín sú prispôsobené na rôzne typy pôdy a platí to aj o pH (kyslosti) pôdy. Jednotlivé druhy rastlín majú takisto rôzny rozsah pre pH pôdy v ktorej môžu prosperovať. Väčšine úžitkových aj okrasných rastlín vyhovuje neutrálna až mierne kyslá pôda s pH 6 - 7 a preto sa tieto hodnoty pH pôdy považujú za ideálne. PH pôdy ovplyvňuje pestované rastliny viacerými spôsobmi. Kyslosť pôdy má v prvom rade vplyv na rozpustnosť potrebných minerálov v pôde a schopnosť rastlín tieto živiny čerpať z pôdy. Znamená to že napriek dostatku živín v pôde nemusia byť pre rastlinu pri nesprávnom pH pôdy dostupné.
Ako zistiť pH pôdy
Záhradkár je ale človek zvedavý a určite sa neuspokojí len s povrchným odhadom. V špecializovaných záhradkárskych predajniach je možné si kúpiť jednoduchý pH test na rýchle stanovenie pôdnej reakcie.
Meranie pH pôdy sa vykonáva pomocou látok, ktoré so zmenou pH menia farbu. Takéto látky označujeme ako indikátory pH. Medzi najpraktickejšie a zároveň cenovo najdostupnejšie patria lakmusové indikátorové papieriky na meranie pH. Pri samotnom testovaní zoberieme skúmanú vzorku suchej pôdy (stačí zopár gramov), vložíme ju do pohára, zalejeme destilovanou vodou (čím teplejšia tým lepšie) cca. v pomere 1:1, dôkladne premiešame a rozdrobíme pôdu vo vode, necháme pár hodín vylúhovať a do takto pripraveného roztoku ponoríme jednorazový indikátorový papierik. Farba papierika sa do pár sekúnd zmení a daný farebný odtieň (od červenej (kyslá) cez žltú a zelenú (neutrálna) až po modrú (zásaditá)) nám signalizuje pH testovanej pôdy. Pri testovaní sa používa destilovaná voda, pretože jej pH je neutrálne (7), zatiaľ čo voda z vodovodu je zásaditejšia a ovplyvnila by meranie.
Ďalšou alternatívou ako zistiť pH pôdy je použitie pH metra (elektronický merač kyslosti pôdy pH), ktorý funguje na princípe merania vodivosti pôdy, ktorú ovplyvňuje aj kyslosť látok. PH metre sú cenovo dostupné a tiež praktické, keďže ich stačí zapichnúť do pôdy a prístroj na displeji ihneď zobrazí dané pH pôdy.
Ak má pôda hodnotu pH menšiu ako päť, je kyslá.
Úprava pH pôdy
Ak chceme pri zásaditej pôde pH naopak znížiť, pridávame viac humusu a podporujeme život v pôde. Vysoké pH obyčajne napovedá o nedostatku mikroorganizmov v pôde a nedostatku humusu.
Kyslosť pôdy môžeme podľa potreby zvýšiť, prípadne znížiť podľa druhov rastlín, ktoré chceme v záhrade pestovať. V prípade kyslých pôd, môžeme pH zvýšiť pridaním vápna (drveného vápenca) alebo drevného popola. Ak máme naopak príliš zásaditú pôdu a potrebujeme jej pH znížiť, je to možné pridaním rašeliny, zapracovaním čerstvého organického materiálu (ihličie, oziminy, mulč,...) do pôdy, prípadne pridaním síry či hnojív.
Ak chceme pH zvýšiť, tak pridávame postupne vápno. Pridávaním vápna znižujeme kyslosť pôd.
Aby sa zabránilo vysokej kyslosti pôdy, môže sa pristúpiť k určitým úpravám pôdy na zvýšenie úrovne pH a neutralizáciu kyslej pôdy. Poľnohospodárske vápno je najúčinnejšou cestou na zvýšenie hodnôt pH s cieľom zlepšiť zdravie plodín a produkciu.
Vápno zlepšuje účinnosť hnojív a herbicídov. Vďaka tomu sú rastliny pripravené prijímať viac živín z hnojenia a má to ekonomické dôsledky aj pre vás, keďže hnojenie v podstate „nespláchnu“ najbližšie výdatné dažde.
Pre úpravy pH pôdy k rastlinám môžete použiť multibakteriálne pôdne hnojivo NovaFerm Multi, ktoré obohacuje pôdnu mikroflóru a prispôsobuje pH pôdy podľa potreby rastlín. Tiež zvyšuje a sprístupňuje množstvo dusíka, draslíka a fosforu v pôde a zvyšuje odolnosť a zdravie vašich rastlín.
Vhodné druhy vápna
V záhradníctve sa najčastejšie používajú 2 druhy vápna:
- Dolomitický vápenec
- Dusíkaté vápno
Dusíkaté vápno, okrem samotného vápenca, obsahuje cca 20% organicky viazaného dusíka. Výhoda dusíkatého vápna spočíva aj v likvidácii slimákov a ich vajíčok. Je preukázané, že správna aplikácia dusíkatého vápna znížila množstvo slimákov až o 90%.
Vápno citeľne znižuje hladiny železa a mangánu v pôde, ktoré zapríčiňujú kyslosť pôdy. Zároveň zvyšuje mikrobiálnu aktivitu.
Kyslomilné rastliny
Ak si plánujete založiť kvetinovú záhradu práve na takých miestach, radšej si všetko dôkladne premyslite. V prvom rade treba zmerať hodnotu pH pôdy a na základe toho vybrať vhodnú skladbu okrasných rastlín. No netreba zúfať. Hoci trávniku sa na takej pôde veľmi dariť nebude (navyše by sa v ňom tvoril mach) a nepochutnáte si ani na zelenine a ovocí, je tento typ zeme ideálny na pestovanie najkrajších okrasných drevín - rododendronov a azaliek.
Medzi najznámejšie rastliny do kyslej pôdy sa radí vres obyčajný (Calluna vulgaris) a vresovec (Erica carnea). Vres kvitne od augusta do októbra a vyniká fialovými, ružovými alebo bielymi kvetmi, zatiaľ čo vresovec poteší svojim skorým kvitnutím už vo februári. Obe rastliny tvoria husté, nízke kríky a sú ideálne do skaliek, trvalkových záhonov alebo ako pôdopokryvné rastliny.
Nemenej obľúbené trvalky sú aj rododendrony (Rhododendron) alebo hortenzie kalinolisté (Hydrangea macrophylla), ktoré v kyslej pôde vykvitajú sýto modro a zaujmú tak na prvý pohľad.
Kyslomilné trvalky a kry
- rododendrony (Rhododendron)
- hortenzie kalinolisté (Hydrangea macrophylla)
- vres obyčajný (Calluna vulgaris)
- vresovec (Erica carnea)
- pieris japonský (Pieris japonica)
Ovocné kríky v kyslej pôde
Kyslá pôda nie je doménou len okrasných trvaliek - darí sa v nej aj niektorým ovocným kríkom. Aby sa im darilo, vyžadujú aj pôdu s nízkym pH, pravidelnú zálievku a dôsledné mulčovanie.Pravdepodobne najznámejších zástupcom kyslomilného ovocia sú čučoriedky. Rozhodnúť sa môžete pre pestovanie kanadských čučoriedok (Vaccinium corymbosum). Tie sú obľúbené nielen pre svoje veľké plody, ale aj lahodnú chuť a vysoký obsah antioxidantov.Ďalším vďačným kríkom je brusnica pravá (Vaccinium vitis-idaea), nízka rastlina s drobnými lesklými listami, ktorá kvitne bielo a neskôr vytvára červené bobule.Zabudnúť nesmieme ani na kľukvu veľkoplodú (Vaccinium macrocarpon) - známu pod názvom americká brusnica.
- kanadské čučoriedky (Vaccinium corymbosum)
- brusnica pravá (Vaccinium vitis-idaea)
- kľukva veľkoplodá (Vaccinium macrocarpon)
Zelenina v kyslej pôde
Zatiaľ čo väčšina bežne pestovanej zeleniny uprednostňuje neutrálnu až mierne zásaditú pôdu, existujú aj výnimky, ktorým sa darí lepšie skôr v kyslejšej pôde. Typickým zástupcom môžu byť zemiaky, ktoré priamo vyžadujú mierne kyslé prostredie.
Nároky zeleniny na pH pôdy
Väčšina druhov zeleniny uprednostňuje pH od 6,5 do 7,0, nasledujúcim druhom zeleniny sa však bude dariť aj v kyslej pôde (pH pod 6,0) alebo zásaditej pôde (pH nad 7,0).
| Druh zeleniny | pH |
|---|---|
| Baklažán | 5,5 - 6,8 |
| Cesnak | 5,5 - 7,5 |
| Cibuľa | 6,0 - 7,5 |
| Cvikla | 6,5 - 7,5 |
| Dyňa | 6,0 - 7,5 |
| Karfiol | 6,0 - 7,5 |
| Melón | 5,5 -7,0 |
| Mrkva | 5,5 - 6,8 |
| Pór | 6,0 - 7,5 |
| Rebarbora | 5,0 - 6,8 |
| Reďkovka | 5,5 - 6,5 |
| Ružičkový kel | 6,0 -7,5 |
| Sladké zemiaky | 5,5 - 6,5 |
| Šalotka | 6,5 - 7,5 |
| Špargľa | 6,5 -7,5 |
| Uhorka | 6,0 - 7,5 |
| Zeler | 5,5 - 7,5 |
| Zemiaky | 5,8 - 6,5 |
tags:
