Ak je vaším cieľom sezónne pestovanie zeleniny alebo ovocia, určite by ste mali siahnuť po fóliovníku. Na rozdiel od skleníka je fóliovník ľahký, prenosný a zabraňuje rýchlemu odvetrávaniu vody zo zeminy. Vďaka veľkému objemu nahromadeného vzduchu je vo fóliovníku vždy ideálna teplota, ktorá nekolíše, čo je prospešné pri pestovaní akýchkoľvek rastlín.
Ak chcete ušetriť peniaze na vykurovacích telesách, použite teplo vášho domu či chaty. Fóliovník tak umiestnite z južnej, juhovýchodnej či juhozápadnej strany domu a takto zúžitkujete “odpadové teplo”. Čo sa týka svetla prenikajúceho dnu, viete si pomôcť umiestnením k bielej stene, ktorá svetlo bude odrážať.
Pestovanie zeleniny vo fóliovníku
Jednou z obľúbených rastlín, ktorú si môžete vypestovať vo fóliovníku sú paradajky. Či už ide o kríčkové alebo cherry paradajky, ktoré vypestujete aj v menšom fóliovníku alebo tyčkové, ktoré však potrebujú o čosi viac miesta. Základom je však posadiť ich v období, keď sú teploty trvalo nad 0 °C.
Ak ste milovníkom leča alebo uhorkového šalátu, okrem paradajok by vám vo fóliovníku nemala chýbať paprika či šalátové uhorky. Tieto rastliny potrebujú stabilnú teplotu, ktorú musíte udržiavať v hodnote presahujúcej 30 °C. Aj keď je možné vypestovať tieto rastliny aj v nižších teplotách, prejaví sa to na oneskorenej úrode a zmene chuti plodov. POZOR! Paprika a uhorky sa s paradajkami “neznášajú”, preto ich nevysádzajte blízko seba.
Pestovanie ovocia vo fóliovníku
Okrem zeleniny vám fóliovník pomôže aj pri pestovaní ovocia. Vinič je tak vhodnou voľbou, keďže vďaka jeho mohutnosti môže poskytnúť iným rastlinám tieň.
Pestovanie kiwi v záhrade
Plody aktinídie (kiwi) obsahujú vysoký podiel vitamínov C, B, E, stopových prvkov a minerálov. Ako pestovať kiwi doma, aby ste si mohli vychutnať šťavnaté plody plné chuti?
Aktinidia je rýchlo rastúca liana s opadavými listami, ktorá rýchlo vytvorí bujnú vegetáciu, ktorá sa nezaobíde bez opory. Vytvára dlhé výhonky s listami, ktoré dokážu odparovať veľa vody, preto je potrebné im zabezpečiť vhodné miesto a dostatočnú vlhkosť. Pre majiteľov menších záhrad alebo terás môže byť pestovanie kiwi v kvetináči zaujímavou možnosťou. Aj toto je možné, ale vyžaduje si to dôkladnejšiu starostlivosť ako výsadba do otvorenej pôdy. Nádoba na výsadbu kiwi by mala byť dostatočne veľká a hlboká. Na pestovanie si vždy vyberte kvetináč s otvormi na odtok vody a nezabudnite na drenážnu vrstvu.
Pestovanie kiwi v záhrade je v našich podmienkach celkom možné, za predpokladu, že budete dodržiavať základné pravidlá. Vyberte si pre rastlinu slnečné a chránené miesto, ideálne pri južnej stene domu alebo plote. Pamätajte, že kivi miluje teplo a svetlo, ale neznáša silný vietor.
Výber odrody kiwi
Na trhu je niekoľko odrôd vhodných pre našu pestovateľskú oblasť. Aktinídie môžu byť obojpohlavné, kde vám môže postačiť len jedna rastlina. Vo väčšine prípadov sú však jednopohlavné, kedy potrebujete vysadiť vedľa seba samčiu a samičiu rastlinu pre správne opeľovanie. K jednej samčej rastline môžete vysadiť aj 5 samičích. Najosvedčenejšie odrody sú: Hayward, Ken´s Red, čiastočne samoopelivé je napr. Jenny, Issai.
Pre estetické účely sa často pestuje aj Actinidia kolomikta, ktorá sa vyznačuje farebnými listami (samčia rastlina). V krátkom čase vytvorí súvislú zelenú stenu, ktorá sa postupne vyfarbuje.
Kvitnutie a opeľovanie kiwi
Samčie kvety obyčajne po rozkvitnutí a opelení samičích opadnú. Vyrastajú na výhonkoch v zhlukoch, obyčajne po troch. Samičie kvety vyrastajú väčšinou samostatne. Kvitnú cca 10 dní, v máji až v júni podľa stanovišťa. Opelené kvety žltnú, neskôr hnednú a opadnú a na ich mieste sa začnú tvoriť malé plody.
Keďže kvitne v období neskorých jarných mrazíkov je vhodné ak sú vysadené na chránenom mieste, resp. im v tom období zabezpečte ochranu.
Mrazuvzdornosť kiwi
Ak chcete, aby vaša kiwi rastlina prežila mrazy typické pre strednú Európu, musíte si vybrať vhodnú odrodu. V tomto ohľade je skvelou voľbou Actinidia arguta - takzvaná kiwi bobuľa alebo mini kiwi. Táto rastlina je plne mrazuvzdorná až do -25 °C.
Stanovisko a pôda pre kiwi
Aktinídia vyžaduje slnečné stanovište, v horúcom lete aj zatienenie. Miesto chránené pred vetrom a silným prievanom. Ideálne je čiastočné zatienenie a primerane otvorené miesto pre včely a opeľovanie. Ideálna poloha je južná, juhovýchodná, chránená východná alebo chránená západná.
Pôda by mala byť mierne kyslá, výživná a dostatočne vlhká. Rastlina trpí stresom zo sucha a stráca listy, ktoré rýchlo vysychajú.
Aktinídie sa vysádzajú v trsoch s rozmermi 4 x 3 metre. V prípade menších sponov si rastliny navzájom konkurujú a výhonky sa prepletajú. Netreba sa obávať, že by medzery na začiatku výsadby vyzerali neesteticky.
Rastliny sa vysádzajú do vopred pripravenej jamky. Vloží sa do nej výživný kompost, ktorý sa zmieša s rašelinou. Ak je pôda ílovitá, vykopte hlbšiu jamu a na dno dajte kamene a štrk.
Pestovateľská opora pre kiwi
Pestovateľská opora je dlhodobá investícia (rastlina žije 40 až 50 rokov), preto je dôležité zabezpečiť oporu, ktorá je odolná, stabilná a trvácna. Siete sú užitočné len v počiatočných fázach rastu, pre mladé rastliny. Keď kivi zosilnie, bude ich potrebné nahradiť pevnejšou oporou. Ideálne je vybudovať stabilnú konštrukciu s napnutými drôtmi, ktorá by nemala byť vyššia ako 2 metre.
Rez kiwi
Rez kiwi je v mnohých ohľadoch podobný rezu viniča. Je dôležité nepodceniť tento krok, aby sme dosiahli zdravú rastlinu a bohatú úrodu. Kiwi plodí na jednoročnom strome, ktorý vyrastá z dvojročného (minuloročného) výhonku.
Kiwi možno strihať v rôznych ročných obdobiach. V každom ročnom období je vhodné zamerať sa na niečo trochu iné. Záleží na tom, aký konkrétny rez robíte.
- V lete sa vykonáva prerezávanie, aby sa odstránili neestetické a dlhé výhonky, ako aj konkurenčné výhonky. Plodné výhonky sa skracujú po 5 - 8 listoch u samičích rastlín. U samčích rastlín sa výhonky skracujú na 1 m. Nezabudnite, že výhonky kvitnú a plodia na jednoročnom dreve, ktoré sa nesmie rezať.
- Po zime môžete odstrániť suché, staré, mrazom poškodené a inak poškodené výhonky.
Dozrievanie a spracovanie kiwi
Ovocie za správnych podmienok dorastie do očakávanej veľkosti v závislosti od odrody (drobnoplodé, veľkoplodé). Dozrievajú na jeseň, od októbra do decembra, keď počasie nemusí byť dlhodobo priaznivé. Malé odrody sú odolnejšie voči chladu. Veľkoplodé odrody sa môžu zbierať aj nedozreté. Dozrievajú rýchlo aj vo vnútorných podmienkach.
Existuje mnoho spôsobov spracovania kiwi. Ak očakávate, že budete mať veľa plodov, myslite aj na spracovanie, aby ste využili všetky plody.
Pestovanie broskýň
Broskyne patria medzi populárne ovocné stromy v slovenských záhradách. Na jar sa tieto stromy obsypú krásnymi kvetmi, ktoré lákajú opeľovače. Odrôd broskýň existuje viac ako dosť. Z hľadiska toho, kedy sa dočkáme jednotlivých plodov, je možné odrody rozdeliť na skoré, stredné a neskoré.
Broskyne sa radia do rodu Prunus, v ktorom nájdeme aj mnoho ďalších ovocných stromov (napríklad marhule, čerešne, višne, slivky či ringlóty). Čo sa stanoviska týka, preferujú broskyne presvetlené miesta, dobre chránené pred vetrom. Z hľadiska pôdy treba dať pozor na to, aby bola dobre priepustná a nezadržiavala príliš veľké množstvo vody.
Pôdu voľte kyprú, ľahkú a skôr suchšiu. Optimálne je na pestovanie broskýň pristúpiť v nadmorskej výške 200 až 400 metrov. U mladých stromčekov pamätajte na pravidelnú a dostatočnú zálievku. Alternatívou k broskyniam sú nektarinky. Pravidlá pre ich pestovanie pritom platia prakticky totožné. Rozdiel však môže spočívať v odolnosti.
Výsadba broskýň
K výsadbe broskýň je vhodné pristúpiť skôr na jar. V oboch prípadoch je nutné pamätať na odstránenie všetkých poškodených a odumretých korienkov. Následne strom postavte zhruba na 2 až 4 hodiny do vody. Medzitým vyhĺbime dostatočne veľkú jamu, do ktorej umiestnime silný vyšší kolík na oporu stromu v prvých rokoch jeho života.
Následne môžeme do samotnej jamy umiestniť stromček. Akonáhle jamu zasypeme, zeminu ušľapeme a strom zalejeme aspoň 10 litrami vody. Pokiaľ sa snažíte o tvorbu celého broskyňového sadu, je vhodné dodržiavať spon o veľkosti 6×6 metrov.
Starostlivosť o broskyne
Aby sa broskyni dobre darilo, odporúčame tento strom priebežne prihnojovať. Pred mrazmi treba dobre chrániť predovšetkým mladé broskyne. Drobné vetvičky sa totiž môžu vplyvom snehu a mrazu poškodiť. Preto je vhodné drevinu na toto obdobie včas pripraviť. Poslúžiť vám na to môže klasická jutovina či netkaná textília.
Rez broskýň
Aby sa broskyni dobre darilo, treba priebežne pristúpiť k jej rezu. Pokiaľ sa rozhodnete pre výsadbu stromu na jar, môžete prvý strih broskyne vykonávať prakticky hneď po výsadbe. Pri prvom reze je nutné si vybrať zhruba 5 najsilnejších výhonkov, z ktorých bude v budúcnosti tvorená celá koruna. Tieto výhonky potom zrežte na zhruba 3 vyrašené púčiky. Pamätajte na to, že posledný púčik musí smerovať z koruny smerom von.
- Pokiaľ je broskyňa mladá, k rezu pristupujeme až trikrát ročne (na jar, počas leta a na začiatku jesene). Pri letnom a jesennom strihu sa vetvy skracujú zhruba o tretinu.
- Akonáhle broskyňa dosiahne vek štyri roky, stáva sa z nej takzvaný plodný stromček, a k rezu už pristupujeme odlišne. V tomto momente už stačia len dva rezy ročne, nie tri. Na jar je vhodné skontrolovať, či sa terminálny výhonok nijako nepredlžoval. Silné výhonky skráťte, slabé môžete rovno odstrániť. Na prelome leta a jesene potom všetky výhonky skráťte zhruba o jednu tretinu.
Pestovanie marhúľ
Lahodné ovocie, ktoré neodmysliteľne patrí k typickým záhradám v našich končinách. Presne tak je možné charakterizovať marhule, ktorých pestovanie sa u nás teší veľkej popularite. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie marhule vo vašej záhrade, určite vás bude zaujímať, akú konkrétnu odrodu zvoliť.
Odrody marhúľ
Skoré odrody marhúľ sú charakteristické tým, že plody sa na strome objavujú už v júni a júli. Jednotlivé odrody spravidla tiež vynikajú dobrou odolnosťou voči mrazu. Plody marhúľ bývajú chuťovo vyvážené.
Tieto odrody marhúľ sa tešia popularite predovšetkým pre veľkosť svojich plodov a dobu zrenia. Skvele sa hodí do oblastí s mierne teplým podnebím. S neskorými odrodami marhúľ sa spája úroda na konci sezóny. Plody totiž dozrievajú až na konci leta a na jeseň.
Medzi mrazuvzdorné odrody marhúľ je možné zaradiť odrodu Ledana. Hojne odporúčaná býva aj odroda Velita, ktorá zároveň vyniká pomerne slušnou odolnosťou voči hubovým chorobám. V čase kvitnutia znáša mrazíky dobre, rovnako ako prípadné nárazové jarné mrazíky.
Pokiaľ budete marhuľu pestovať vo vyšších polohách, kde sa očakávajú nielen prízemné, ale aj kotlinové mrazíky, je možné odporučiť odrodu Lerosa.
Výsadba marhúľ
Stromčeky marhúľ je možné do záhrady vysadiť ako na jeseň, tak na jar. Z hľadiska pôdy preferujú skôr suchší variant ľahšieho typu. Príliš ťažká pôda totiž môže zaťažovať korene. Studeným a zamokreným pôdam sa vyhnite.
Pred samotnou výsadbou je nutné skrátiť všetky korene a prípadne odstrániť tie poškodené (až na zdravú časť). Vysadené stromčeky je vhodné vyviazať ku kolom a zaistiť im ochranu proti poškodeniu zverou.
Pri výsadbe marhule sa hojne používajú takzvané podpníky. Zjednodušene povedané sa jedná o rastlinu (alebo jej časť), ktorá slúži na očkovanie či vrúbľovanie inej rastliny. Jej zásluhou sa podporí prežitie zasadenej rastliny. Ako podpníky pre marhule sa pri kvalitných pôdach používajú marhuľové semenáče. V prípade ťažšej alebo suchšej pôdy je možné zvoliť myrobalán. V ťažších vlhkých pôdach je možné pracovať so slivkovými podpníkmi.
Starostlivosť o marhule
Starostlivosť o marhule spočíva predovšetkým v častej zálievke mladého stromu. Tie staršie stačí zalievať už iba v období sucha. Marhule začínajú plodiť väčšinou druhý až tretí rok po výsadbe. Vôbec najvyššiu plodnosť stromy spravidla dosahujú medzi desiatym až dvanástym rokom.
Rez marhúľ
Jednou z veľmi dôležitou disciplínou pri pestovaní tohto ovocného stromu je bezpochyby správne strihanie marhúľ.
- Jarný rez marhúľ sa vykonáva v období od začiatku pučania až do mája. Ide o výchovný rez, pri ktorom sa odstraňujú suché, choré či poškodené výhonky. Tento rez je zásadné prevádzať najmä pri novo vysadených stromčekoch.
- K letnému rezu marhúľ sa pristupuje v období od polovice júna až augusta (preto sa mu niekedy hovorí aj augustový rez marhúľ). Jeho úlohou je podnietiť rast nových vetiev. Tvorbu mladých letorastov dlhších ako 25 cm je možné podporiť skrátením vetví o tretinu až polovicu.
- Na jeseň sa môžete zamerať na zastrihávanie konármi obťažkaných stromov, pri ktorých sa jednotlivým vetvám nedostáva dostatok svetla. Bez jesenného rezu by marhuľa nemusela mať na jar dostatok sily na to, aby mohli vyrašiť nové púčiky.
- Ako radikálny rez marhúľ sa označuje ten, ktorý sa vykonáva bezprostredne po výsadbe. Vtedy treba odstrániť všetky výhonky, ktoré rastú príliš nízko a mohli by deformovať kmeň rastliny. Okrem toho je nutné skrátiť aj všetky ostatné výhony, ktoré sa najčastejšie strihajú na jednu tretinu až dve tretiny dĺžky. Ideálnym obdobím pre tento rez je prvá jar po jesennej výsadbe stromu.
Pestovanie hrušiek
Hrušky sú takou pomyselnou klasikou slovenských záhrad. Ich plody sa skvele hodia nielen na priamu konzumáciu, ale aj na výrobu kompótov alebo napríklad destilátov. Zaujíma vás, akú odrodu si vybrať na pestovanie? Na aké stanovište túto ovocnú drevinu vysadiť, aby sa jej skvele darilo? A na čo si dať pozor?
Odrody hrušiek
U týchto odrôd sa úrody dočkáte spravidla od začiatku augusta do začiatku septembra. Pýšia sa sladkou a šťavnatou chuťou a sú určené na priamu konzumáciu.
Jesenné hrušky spravidla dozrievajú v septembri. Ich dužina je príjemne sladkastá, šťavnatá a rozplývavá. Tieto odrody sa tiež hodia buď na priamu konzumáciu, alebo krátkodobé uskladnenie.
Konzumná zrelosť týchto hrušiek nastáva zhruba od januára do apríla. Aj vzhľadom na to sú väčšinou určené na uskladnenie. Z obľúbených odrôd možno spomenúť napríklad hrušku Erika, Amfora či Blanka a Bohemica.
Zatiaľ čo niektoré odrody hrušiek sú vhodné do teplejších oblastí s nadmorskou výškou od 200 do 350 metrov, iné je možné vysadiť v lokalitách s nadmorskou výškou od 200 do 500 metrov. Medzi hrušky do vyšších polôh sa radí napríklad Alice, Erica, hruška Lucasova či Alfa.
Ako samoopelivosť sa označuje schopnosť opelenia kvetu prenesením vlastného peľu z prašníka (peľnice) na bliznu. Medzi samoopelivé odrody hrušiek patrí napríklad hruška Condo či hruška Patten. Spomenúť môžeme tiež čiastočne samoopelivú odrodu s označením hruška Suvenír.
Stanovisko a pôda pre hrušky
Hrušky majú všeobecne vyššie nároky na podmienky stanovišťa. Dariť sa im bude najmä v teplých a stredných polohách, pričom priemerná ročná teplota stanovišťa by sa mala pohybovať medzi 7,5-9 °C.
Čo sa týka pôdy, tú voľte hlbokú, stredne ťažkú až ťažšiu. Mala by byť slabo kyslá až neutrálna, ideálne je pH medzi 6,0-7,2 pH. Naopak nevhodné na pestovanie sú vápenité a podmáčané pôdy. Dôležitá je tiež správna orientácia stanovišťa na svetové strany, kde hruškám prospieva najmä juhovýchodná, juhozápadná či južná expozícia.
Výsadba hrušiek
Pre samotnú výsadbu hrušky treba vyhĺbiť dostatočne veľkú jamu (s rozmermi zhruba 1 m × 60 cm). Pred zasadením stromčeka odstráňte jeho odumreté korene a namočte ho do vody. Väčšina mladých stromov bude v prvých rokoch života potrebovať vhodnú oporu. Preto do vyhĺbenej jamy zatlčte aj kôl. Po zasadení stromu do pôdy ho nezabudnite zaliať zhruba 15 litrami vody.
Pri výsadbe hrušky môžete použiť aj prípravok Plantasorb, ktorý pomáha v pôde udržovať vodu a uvoľňuje ju pre potreby rastliny v suchom období.
Choroby hrušiek
Medzi najvýznamnejšie choroby hrušiek sa radí takzvaná hrdza hrušková, hostiteľom je borievka. Choroba sa pritom vyskytuje práve v miestach, kde sa nachádzajú oba tieto stromy. Prevencia pred výskytom choroby spočíva v tom, že by ste nemali oba hostiteľské stromy pestovať v tesnej blízkosti. Pokiaľ teda chcete mať v záhrade hrušku, aj borievku, zasaďte ich aspoň 300 metrov od seba (záleží však aj na prúdení vzduchu a podobne).
Rez hrušiek
Rez hrušiek sa vykonáva podľa prakticky rovnakých zásad ako rez jabloní. Táto drevina všeobecne rez znáša veľmi dobre. Keďže má tendenciu rásť strmšie smerom nahor, je vhodné ju...
Ako pestovať zeleninu?
Niektoré druhy zeleniny neklíčia priamo v záhone. Rastú vonku v záhrade alebo na balkóne až od určitej veľkosti. Ak by ste chceli pestovať zeleninu, ako napr. rajčiaky, predkultivujte ich v skleníku alebo v dome a byte na parapete. Mimoriadne dobre prosperujú priesady v malých kvetináčoch so špeciálnym substrátom, keď sú na svetle a teple.
Každý druh zeleniny má odlišné rastové podmienky. Aby bol váš záhon sezónne rozmanitý, odporúčame vám vopred ho dobre naplánovať a rôzne druhy nasadiť kombinovane. Užitočné informácie o tom nájdete na obaloch od semien a v kalendároch výsadby.
Ktorá zelenina je vhodná pre začiatočníkov?
Pravou zeleninou pre začiatočníkov je reďkev. Reďkev rastie veľmi rýchlo, nemá vysoké nároky na pôdu a nepotrebuje veľa živín. Už po štyroch až šiestich týždňoch môžete zbierať prvú zeleninu. Ak chcete sadiť reďkev, nepotrebujete čas kultivácie - jednoducho nasadíte semená od marca do pôdy do hĺbky asi 1 cm. Pritom dodržte vzdialenosť asi 5 cm. Reďkev znesie slnko a polotieň.
Pre začiatočníkov je vhodný aj šalát, cuketa a fazuľa kríčková. Ak chcete pestovať šalát, saďte ho od marca do stredu leta priamo vonku v záhrade, ale možné je aj pestovanie vnútri. Semená pokryte pôdou iba zľahka. Dbajte pritom na vzdialenosť 25 cm. Aby šalát dobre rástol, potrebuje trocha vetra.
Cuketa rastie lepšie, keď ju od marca doma predkultivujete a po zamrznutých svätých v máji vysadíte do teplej pôdy na slnečné alebo polotienisté miesto v záhrade alebo na balkóne. Cuketu prvý raz oberiete asi po dva a pol mesiaci - úroda je bohatá aj v prípade začiatočníkov.
Fazuľu kríčkovú sadíte od mája do júla do hĺbky asi 2 až 3 cm. Pritom zasadíte do pôdy vždy malé skupiny troch až šiestich fazúľ. Potom nechajte asi 40 cm vzdialenosť a dajte do záhona ďalšie hniezdo. Existuje veľa odrôd fazule, ktoré rastú veľmi rýchlo a ľahko sa pestujú. Fazuľa je relatívne nenáročná, má však rada voľnú vápenatú pôdu a slnečné až polotienisté miesto. Fazuľu oberáte priebežne až do obdobia mrazu.
Pre začiatočníkov sú vhodné aj mangold, cibuľa, cesnak, zemiaky, špenát, hrach a rajčiaky.
Ktorú zeleninu treba predkultivovať vo vnútri?
Niektoré druhy zeleniny, ako paprika, rajčiak, uhorka a tekvica pochádzajú pôvodne zo Strednej a Južnej Ameriky. Neklíčia priamo v zeleninovom záhone, pretože sú zvyknuté na teplejšiu klímu. Z tohto dôvodu predkultivujte semená v teplom a chránenom prostredí skleníka alebo na parapete.
Domáce zeleninové rastliny si naopak poradia s regionálnym počasím a vyrastú aj vtedy, keď ich vysadíte priamo do záhona. Niekedy však pestovanie trvá dlhšie - a vedie k väčšej strate.
Začnite s pestovaním v správny čas
Pri všetkých druhoch zeleniny je pre celý ďalší vývoj rastlín dôležitý termín výsadby a s tým spojený začiatok pestovania. Prvými kandidátmi na pestovanie v záhrade sú papriky a rajčiaky. Vysadíte ich už na začiatku februára do malých črepníkov. V apríli nasleduje pestovanie ružičkového kelu, ako aj byliniek bazalky a kôpru, potom prichádzajú oneskorenci, ako čakanka a kel v máji a čínska kapusta v júni. V kalendári výsadby nájdete niekoľko dôležitých termínov na pestovanie zeleniny vo vlastnej záhrade.
Tipy na pestovanie zeleniny
Keď príde správny čas na začiatok pestovania zeleniny, dáte semená rastlín na vlhký substrát a ľahko ich zatlačíte. Po zatlačení pokryjete osivo pôdou. Množstvo pôdy zodpovedá pritom veľkosti semena. Špeciálnym prípadom sú rastliny klíčiace za svetla, ako napríklad bazalka: Takéto rastliny sa vyvíjajú iba vtedy, keď sú položené na pôde a keď majú dostatok svetla.
Veľmi dobrým miestom na pestovanie zeleniny je vyhrievaný skleník, v ktorom sú dlhodobo perfektné svetelné a teplotné podmienky. Pre domáce použitie na parapete existujú špeciálne miniskleníky. Alternatívne pokryte výsadbové nádoby priehľadnou fóliou alebo plastovým krytom. Klíma je pre klíčenie veľmi dôležitá, pretože osivo potrebuje dostatočnú vlhkosť a nesmie vyschnúť. Pravidelne kontrolujte substrát a prípadne ho polejte trochou vody.
Tip: Veľmi veľké semená, ako napríklad fazuľu, namočte vopred cez noc do teplej vody. Potom budú klíčiť rýchlejšie.
Starostlivosť o klíčky
Kým vašu zeleninu vysadíte do vašej záhrady, budete potrebovať trochu času. Počas niekoľkých týždňov po výsadbe v skleníku alebo na parapete dbajte na to, aby bol substrát dlhodobo vlhký a aby nádoba bola na čo najslnečnejšom a najteplejšom mieste. Optimálna je teplota medzi 22 °C a 25 °C. Po určitom čase vykuknú z pôdy prvé výhonky. Mladé rastlinky sú ešte veľmi citlivé, nedotýkajte sa ich. Pri výsadbových nádobách dbajte teraz na to, aby sa v pôde nehromadila vlhkosť, pretože dlhodobo poškodí mladé korienky. Ak výhonky získajú svetlo, znížte teplotu prostredia na asi 18 °C. Pri príliš veľkom teple a nedostatku svetla sú výhonky mladých rastlín slabé a tenké.
Pikírovanie rastlín
Keď jednotlivé rastliny narastú niekoľko centimetrov do výšky, je ich potrebné pikírovať, prípadne rozjednotiť. Pritom vezmete zeleninovú rastlinu opatrne zo substrátu a obozretne od seba oddelíte korienky. Na to použijete buď malú lyžičku, drevenú paličku alebo špeciálny pikírovací kolík. Následne dáte rozjednotené rastliny do vlastných kvetináčov, aby mali dostatok miesta na rast. Tento medzikrok pikírovania a presádzania je potrebný, aby malé rastlinky získali dostatok miesta pre svoj vývoj v chránenom prostredí. Pre zeleninovú záhradu ešte čas neprišiel, pretože jemné rastliny by vonku dlho neprežili.
Ak sadíte rôzne druhy zeleniny, začnite teraz s plánovaním zeleninového záhona.
Dobrí a zlí susedia
Nie všetky zeleninové rastliny sa tolerujú, keď ich vysadíte v priamom susedstve. Kým by niektoré rastliny iba súperili o živiny, iné si dokonca vzájomne škodia. Hlávkový šalát a odrody kapusty napríklad spolu vynikajúco obývajú záhon, pretože nesúperia o živiny. Petržlen a šalát je lepšie sadiť oddelene. Konkurujúce si rastliny saďte buď do rôznych záhonov, alebo ich oddeľte neutrálnou odrodou zeleniny, ktorá slúži ako medzivýsadba. Vďaka šikovnému plánovaniu a rozdeleniu týmto spôsobom optimálne využijete miesto vo svojej záhrade.
tags:
