K jedným z najobľúbenejším orechom patrí pistácia. V nasledujúcich riadkoch si povieme niečo o týchto orechoch a možnosti ich pestovania. Pistácie sú neuveriteľne obľúbené a všestranné jedlo, ktoré je známe svojou lahodnou chuťou a množstvom zdravotných výhod. Sú známe svojou vysokou nutričnou hodnotou, ktorá zahŕňa zdravé tuky, bielkoviny, vlákninu, draslík, fosfor, tiamín, meď, mangán a vitamín B6. Sú tiež bohaté na antioxidanty, ktoré pomáhajú chrániť bunky pred rôznymi chorobami.
Čo sú pistácie?
Pistácie síce rastú na stromoch, avšak sú to „len“ jedlé jadierka ovocia z pistáciového dreva. Aspoň nie v pravom slova zmysle. Hneď na začiatku vám však prezradíme, že pistácie nie sú orechy.
Patrí do čeľadi ľadvinkovitých (Anacardiaceae). Jedná sa o nízky púštny strom s typickou šedou kôrou, dorastajúci do výšky 3-9m. Je to dlhoveká rastlina dožívajúca sa až 200 rokov. Pochádza z juhozápadnej Ázie a blízkeho východu. Existujú dôkazy o použití pistáciových orechov niekoľko tisícročí pred naším letopočtom. Dnes okrem oblasti svojho pôvodného výskytu sa pestuje v mnohých častiach sveta, v Stredomorí, Austrálii, severnej Afrike, Kalifornii a v mnohých ďalších oblastiach.
K najvýznamnejším producentom pistácií sú: Irán, USA, Turecko, Čína, Sýria, Grécko...
Listy pistácie pravej sú kožovité, zložené s 3-9 oválnych listov dlhých až do 9cm. Jedná sa o dvojdomú rastlinu, takže je nutné pestovať samičie a samčie rastliny. Kvitne červenými drobnými kvetmi v strapcoch. Samičie rastú v redších súkvetiach. Pestuje sa 1 samčí strom na 6-8 samičích. Opeľovanie je zväčša zabezpečené vetrom.
Plodom je jednosemenná kôstkovica elipsovitého tvaru. Oplodie je na začiatku dužinaté, neskôr zaschlé ku škrupine. Škrupina sama praská, alebo je pomerne jednoducho rozlúsknuteľná. Semeno - oriešok pistácie je typickej zelenej farby, obalené tenkou šupkou červenkastej farby.
Rod pistácia má asi 11 druhov, takže okrem druhu pistácia vera existujú aj ďalšie druhy líšiace sa veľkosťou stromu, listov, niektoré sú opadavé, iné vždyzelené. Samozrejme veľké rozdiely sú aj v plodoch.
- Pistacia atlantica Desf. - púštny druh, veľmi suchovzdorný pochádzajúci zo saharskej oblasti.
- Pistacia chinensis L. - ako už meno napovedá pochádza z Číny, kde sa aj pestuje. Dorastá do výšky až 25m.
- Pistacia lentiscus L. - nižší neopadavý ker, alebo menší strom. Niekedy pestovaný aj ako bonsaj. Plody veľkosti čierneho korenia, spočiatku červené neskôr čierne rastúce v strapcoch. Plody sú jedlé a lisuje sa z nich aj olej. Je veľmi vhodný na pestovanie v nádobe.
- Pistacia terebinthus L. -Pestuje sa hlavne pre živicu a zo semien sa lisuje terebintový olej. Plod je veľkosti hrachu, semeno je chutné a jedlé.
Pistácia pravá (Pistacia vera) je subtropický opadavý jednopohlavný ker. Kvitne väčšinou červenými až purpurovými kvetmi, z ktorých samčie sú usporiadané v hustých hroznách a samičie sú zasa redšie. Tmavo sfarbený plod pripomína olivy dlhé asi 2 cm. Dužinaté oplodie dozrievaním vysychá a získava žltú až načervenalú farbu.
Pestovanie pistácií
Jedná sa o subtropickú rastlinu, ktorá však znesie vysokú škálu teplôt. V lete znesie teploty aj 48°C. naopak v zimnom období aj teploty klesajúce k -10°C (podľa niektorých zdrojov aj nižšie). Pistácii vyhovuje suchšie prostredie. Pôda musí byť dobre priepustná, piesčitá, neznáša ťažké substráty v ktorých dochádza k hnilobe koreňov. Pistácia je tolerantná aj k zasoleným pôdam, pH môže byť od 5-8. Pre dozrievanie potrebuje dlhšie suché slnečné počasie.
Spomedzi ovocných drevín patria pistácie medzi tie, ktoré najviac odolávajú suchu. Vyžadujú si stanovište s plným slnkom. Darí sa im v priepustných pôdach, na kamenistých svahoch. Uprednostňujú piesočnato-hlinitú pôdu dobre zásobenú vápnom a stanovište s ročnými zrážkami okolo 200 až 400 mm. Neznášajú kyslé a zamokrené pôdy. Stromy treba chrániť pred mrazivými vetrami a jarnými mrazíkmi, pretože veľmi skoro kvitnú (ešte pred rozvinutím listov). Optimálna letná teplota sa pohybuje okolo 25 °C. Vyšľachtené odrody bez ochrany poškodzuje pokles teploty na -12 °C, plané formy však vydržia aj -25 °C.
Aby dobre prosperovala je nutné v zime zabezpečiť rastline obdobie vegetatívneho odpočinku. Ako bolo spomenuté v prvej časti článku, jedná sa o dvojdomú rastlinu, preto ak chceme vypestovať úrodu, je nutné pestovať samčie aj samičie rastlinky. Väčšinou sa rozmnožuje štepením. Je ich však možné rozmnožiť aj vysievaním semienok. Semená pred samotným výsevom niekoľko hodín máčame v teplej vode. Pestovať môžeme v skleníku, prípadne je aj možné pestovanie v nádobe, kde nezabúdame dopriať rastline zimný odpočinok.
Zaujímavé je, že na svoj normálny vývoj potrebujú relatívne krátke obdobie vegetačného pokoja s dlhšie trvajúcim poklesom teplôt okolo -7 °C. Inak dochádza k deformácii listov a kvetov. Sadenice (2- až 3-ročné, vysoké asi 60 cm) vysádzame na trvalé stanovište s tým, že prvé 2 roky ich budeme chrániť pred mrazmi prikrývkou. Neskôr ich chránime len pred extrémnymi mrazmi. Zlé vyzretie dreva a tým aj zníženie mrazuvzdornosti zapríčiňuje najmä prehnojovanie dusíkom a nadbytok vody. Pistácie množíme semenom, vegetatívne štepením i odkopkami. Semenáče začínajú rodiť asi v 8. roku po výseve, vrúbľovance v 3. až 4. roku. Semená si udržujú klíčivosť nanajvýš 3 roky.
Pistácia 'Pontekes'
Pistácia 'Pontekes' - vzpriamený ker alebo strom s rýchlym rastom. V našich podmienkach dosahuje výšku 2-2,5 m. Je to veľmi dobrá odroda s vysokými výnosmi. Stredne veľký plod (0,96-0,99 g) je oválneho tvaru, škrupina je jednostranne zahnutá. Farba jadierok je zvonka zelená (zelenšia ako v Egine) a zvnútra zeleno-biela až bielo-zelená. Pomer jadier a škrupín je 56-57 %.
Pestovanie odrody Pontekes
Hoci vyšľachtené formy sú mrazuvzdorné do -10 °C až -12 °C, odporúčame pestovať mladé rastliny ako prenosné. Rastie veľmi pomaly a dožíva sa viac ako 100 rokov. Semená dáme najskôr do teplej vody na 3 dni. Potom sú semienka pripravené na tzv. studenú stratifikáciu, ktorá trvá obvykle 45 dní. Semienka teda vložíme do chladničky v piesku a dáme do igelitového vrecúška. Hĺbka výsevu by sa mala pohybovať okolo 1 cm. Optimálna teplota je izbová, okolo 23 - 25 °C. Stanovisko by malo byť slnečné alebo polotieň. Na pôdu pistácia nie je náročná. Zálievka by mala byť pravidelná, hlavne cez leto, aby substrát príliš nevyschol. Ak rastlinu pestujete v nádobe, tak je vhodné ju na zimu premiestniť do chladnej miestnosti s teplotou do 6 °C. Vzhľadom k tomu, že pistácia je opadavá, nevyžaduje svetlo. Zálievku obmedzte a hnojenie stopnite. Pri pestovaní v záhrade znesie pistácia i nízke teploty a je považovaná za mierne mrazuvzdornú. Určite ale neuškodí, ak ju budete chrániť lístím alebo čečinou. Aby ste dosiahli tvorbu plodov, je nutné pestovať aspoň dve rastliny naraz.
Zber a spracovanie
Pistácie zberáme striasaním alebo obíjaním, keď začínajú pukať. Potom ich musíme dobre usušiť.
História pistácií
V histórii sa pistáciam hovorilo zelené mandle. Podobne ako mandle sú totiž prastarou rastlinou, ktorú poznali a využívali už dávne kultúry. Pistácie boli údajne jednou z potravín, ktoré si Adam priniesol so sebou na Zemi zo záhrady Eden. A aby nezostalo iba pri dohadoch, naservírujeme vám aj fakty! Archeológovia našli v Iraku pozostatky pistácií už z roku 6750 pred n. Pochádzajú z oblasti Sýrie a Iránu, odkiaľ sa rozšírili do celého sveta. Aj slávny grécky lekár Dioskurides, ktorý žil v 1. storočí n. l., sa o pistáciách zmieňuje vo svojich spisoch.
Prvé pistácie sa na stromoch objavujú až medzi 15-20 rokom od ich zasadenia. V neposlednom rade sú pistácie takmer vždy zbierané výhradne ručne, čo len zvyšuje náklady na pestovanie a aj ich cenu.
Najväčším producentom pistácií je USA.Najväčšia časť produkcie pistácií z Ameriky putuje na trh do Číny. V roku 2019 sa na svete vyprodukovalo vyše 655 tisíc ton pistácií a na rozdiel od väčšiny iných orechov produkcia pistácií kontinuálne nerastie. Stromy rečíka pistáciového totiž plodia v dvojročných cykloch - jeden rok sa môžu pestovatelia tešiť na veľkú úrodu, druhý rok je pistácií málo.
Prečo sú pistácie drahé?
Možno ste touto otázkou teraz zaskočení, avšak pravda je taká, že pistácie patria medzi najdrahšie orechy na svete. A prečo je tomu tak? Ich vysoká cena je spôsobená niekoľkými faktormi, avšak za zmienku stojí hlavne ich pomalý rast a tiež to, že pistáciové drevo rodí jadierka len raz za dva roky.
Pistácie a zdravie
Pistácie obsahujú viac železa ako šošovica. A keďže je prítomná aj meď, železo sa lepšie vstrebáva. Ak teda nimi „omastíme“ napríklad zeleninový či ovocný šalát s vysokým obsahom vitamínu C, máme výborný liek na chudokrvnosť. Pistácie skvalitňujú potenciu. Obsahujú vitamín E v najúčinnejšej gama forme, ktorý pôsobí ako silný antioxidant. Vysoký obsah draslíka a minimálny sodíka pomáha pri normalizácii vysokého krvného tlaku, len nesmieme pistácie jesť solené.
Pistácie patria medzi jedny z najzdravších orechov vôbec. Práve vitamín B6 je pre nás veľmi dôležitý a pomáha regulovať cukor v krvi, ako aj tvorbu hemoglobínu - molekuly, ktorá prenáša kyslík v červených krvinkách. Pistácie obsahujú aj vysoké množstvo antioxidantov, ktoré chránia bunky pred rôznymi chorobami a v porovnaní s inými orechmi viac antioxidantov obsahujú už len vlašské a pekanové orechy. Medzi najväčšie výhody pistácií určite patrí aj to, že obsahujú menej kalórií ako iné orechy. Na porovnanie, 100g pistácií obsahuje 562kcal, 100g mandlí obsahuje 637kcal a 100g pekanových orechov obsahuje až 729 kcal.
Keďže pistácie pomáhajú udržiavať dobrú hladinu cukru v krvi ,sú vhodné aj pre ženy v tehotenstve, ktoré trápi napríklad tehotenská cukrovka. Ukázalo sa, že pistácie zlepšujú zdravie srdca tým, že znižujú hladinu LDL („zlého“) cholesterolu a zvyšujú hladinu HDL („dobrého“) cholesterolu.
Zelenkasté jadrá pistácií obsahujú podľa odrody 23 % bielkovín, 15 % sacharidov a 40 až 60 % nenasýtených tukov.
Pistácie sú relatívne odolné voči suchu a môžu dobre rásť v suchých a polosuchých klimatických podmienkach.
Pistácie sú tvorené takmer z polovice tukmi, obsahujú málo sacharidov, ale zato veľké množstvo bielkovín. V 100 gramoch pistácií je celých 20 gramov bielkovín! Tieto zelené zázraky sú tiež plné vitamínov a ďalších prospešných látok. Sú bohaté predovšetkým na železo, meď a draslík. Ďalej obsahujú aj významné množstvo selénu a horčíka. Pomáhajú redukovať „zlý“ cholesterol a znižovať krvný tlak. Celkovo prispievajú k zdraviu srdca a k zníženiu rizika srdcových ochorení.
Využitie pistácií
Pistácie sa používajú čerstvé, sušené, pražené a solené. Používajú sa v cukrárenskom priemysle, ako súčasť zmrzlín ,krémov, do čokolád a ako sú časť tureckého medu. Je možné z nich lisovať olej. Široké využitie má aj živica z kmeňa. Škrupiny z pistácií je možné použiť v domácnosti ako drenážnu vrstvu do pestovateľských nádob, prípadne ako „substrát“ pre pestovanie orchideí.
A čo môžete robiť z pistáciami? Pistácie môžete jedávať na veľa rôznych spôsobov. Okrem slanej a praženej verzie, ktorú si môžete dať ako desiatu, olovrant alebo len tak pred TV, vám určite odporúčame prihodiť zopár kúskov aj do rôznych šalátov. Okrem toho ich môžete pridávať aj do pečených alebo nepečených zákuskov ako napríklad tiramisu, muffinov alebo si z nich pripraviť domácu pistáciovú zmrzlinu.
Ak chcete zachovať čerstvosť, skladujte lúpané pistácie vo vzduchotesnej nádobe na chladnom a tmavom mieste. Pistácie sa výnimočne dobre spájajú s rôznymi príchuťami, vrátane čokolády, citrusových plodov, bobúľ a korenín ako kardamón alebo šafran.
Ďalšie možnosti využitia
- Podobne ako mandľové alebo kešu mlieko, aj pistáciové mlieko si môžete vyrobiť doma tak, že rozmixujete namočené pistácie s vodou a zmes precedíte.
- Pistáciový olej lisovaný za studena je gurmánsky olej na varenie s bohatou, orieškovou príchuťou. Výborne sa hodí na polievanie šalátov, pečenej zeleniny alebo aj ako olej na namáčanie chleba.
- Šupky nevyhadzujte!
Zaujímavosti o pistáciách
- Pistáciový princíp si zakladá na tom, že váš kalorický príjem večerného maškrtenia bude nižší, pokiaľ budete jesť nelúpané pistácie.
- To, čomu hovoríme pistácie, je tak v Iráne známe ako „usmievavý orech“ a v Číne dokonca „šťastný orech“.
- Medzi oddaných milovníkov pistácií patrila aj Kráľovná zo Sáby. V skutočnosti požadovala, aby pre ňu bola vyčlenená úroda pistácií v celom regióne.
- Pokiaľ je v jednom kontajneri prepravovaných príliš veľa pistácií, môže dôjsť k ich samovoľnému zahriatiu a vznieteniu.
- Pistácie sú vlastne semená stromu rečík pistáciový.
tags:
