V súčasnej dobe sa stretávame s alarmujúcimi číslami týkajúcimi sa plytvania jedla na Slovensku. Vysoké množstvo plytvaného jedla na Slovensku je alarmujúcim problémom, ktorý si vyžaduje okamžitú pozornosť a riešenia. Problém plytvania jedlom vyžaduje okamžité riešenia a prístup ku koncepčným stratégiám.
Alarmujúce Štatistiky Plytvania Potravinami
Podľa nedávnej štúdie sa až 30% celosvetovo vyprodukovaného jedla nikdy nenajde na tanieri spotrebiteľa. Podľa nedávnych štúdií, Slovensko patrí medzi krajiny s vysokou úrovňou plytvanie jedlom. Ročne sa vyhodí viac ako 250 000 ton potravín, ktoré by sa dali inak využiť.
Reprezentatívny prieskum odhaľuje znepokojujúcu pravdu o plytvaní potravinami na Slovensku. Výsledky prieskumu poukazujú na to, že 37 % Slovákov vyhadzuje potraviny, ktoré nestihnú skonzumovať, aspoň raz týždenne, pričom viac ako 6 z 10 respondentov uvádza, že potraviny vyhadzuje aspoň raz do mesiaca.
Podľa zistení prieskumu je hlavným dôvodom vyhadzovania potravín pre takmer 40 % respondentov uplynutý dátum spotreby. Okrem toho, viac ako 51 % Slovákov potraviny vyhadzuje preto, že sa im pokazia. Výsledky prieskumu poukazujú aj na ďalšie alarmujúce aspekty - až 26,3 % respondentov priznáva, že potraviny vyhadzuje z dôvodu nadmerného nákupu, ktorého následkom je, že ich jednoducho nestihnú spotrebovať.
Adriana Samek, Country Sales Lead spoločnosti Munch, na tieto výsledky reaguje: „Tieto výsledky poukazujú nielen na obrovský objem plytvania potravinami, ale aj na neefektívne a neekonomické nakupovanie, ktoré má tiež negatívny vplyv na životné prostredie.
„Tieto čísla podčiarkujú, že problém plytvania potravinami siaha aj do samotného finančného rozpočtu domácností, keďže takmer 22 % domácností minie mesačne sumu do 200 eur na potravinové nákupy a celkovú sumu do 400 eur dosiahne 69,3 % respondentov. Okrem toho, 67,8 % Slovákov „zbytočne“ míňa na jedlo sumu až do 20 eur mesačne, čo len umocňuje ekonomické aj environmentálne straty,“ dopĺňa A.
Príčiny Plytvania Jedlom
Potravinami sa plytvá z viacerých dôvodov - problémy so spracovaním, nadprodukcia, nestabilné trhy, veľké nákupy, zlé plánovanie si nákupného zoznamu a podobne. Food waste alebo potravinový odpad môžeme rozdeliť na dve skupiny, a to strata potravy (food loss) a plytvanie potravinami (food waste). Ide o zníženie množstva, respektíve zníženie kvality potravín v dôsledku rôznych rozhodnutí a krokov, ktoré vykonajú dodávatelia.
Patrí sem potravinový odpad, ktorý vzniká pri produkcii (zhnité kusy ovocia, skazené potraviny pri preprave,…) Food loss, teda vo voľnom preklade strata potravy, je problém spojený najmä s veľkými potravinovými reťazcami, ktoré dodržiavajú vládnej nariadenia najjednoduchšími spôsobmi a takéto jedlo okamžite vyhadzujú. Sem patrí všetok odpad, ktorý vzniká v dôsledku rozhodnutí maloobchodníkov, poskytovateľov stravovacích služieb a konečných spotrebiteľov.
Napríklad ak príde do obchodu dodávka s ovocím a obchodníci si vyberajú, ktoré kusy ovocia chcú predať a ktoré nie (napríklad pre “horší” vzhľad alebo farbu), ide o food waste. Taktiež sem patrí všetko jedlo, ktoré vyhodíme v domácnostiach alebo ktoré vyhodia či nespracujú reštauračné reťazce.
Téma potravinového odpadu sa týka aj Slovákov. Dostupné štatistiky uvádzajú, že až 40 - 50 % komunálneho odpadu je tvoreného biologickým odpadom. Bežný Slovák vyrobí v priemere okolo 100 kg potravinového odpadu ročne, čo je dohromady takmer 550 tisíc ton vyhodeného jedla (niektoré údaje uvádzajú dokonca 900 tisíc ton ročne).
Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) priniesla pohľad na plytvanie potravinami na globálnej úrovni. Čím neskôr sa potravinami v potravinovom reťazci plytvá, tým väčší je dopad na životné prostredie. Väčšina (50 - 60 %) potravinového odpadu končí na skládkach.
Veľkým problémom pri plytvaní potravinami je aj plytvanie pitnej vody. Existuje predpoklad, že ročne sa na výrobu potravín, ktoré končia v odpade, minie približne také množstvo vody, ako je trojnásobok objemu Ženevského jazera, najväčšieho alpského jazera. Napríklad ak vyhodíte 1 kilogram hovädzieho mäsa (napríklad odrezky alebo nedojedené zvyšky), vyhodí sa s ním aj 50 000 litrov vody, ktorá bola použitá na jeho výrobu.
Ročná hodnota vyhodeného jedla je celosvetovo približne 825 miliárd €. ¼ vyhodeného jedla by dokázala nakŕmiť všetkých ľudí trpiacich hladom, ktorí sa nachádzajú na Zemi. Územie veľké ako Čína sa využíva na produkciu jedla, ktoré sa vyhodí. 25 % svetových zásob pitnej vody sa používa na výrobu jedla, ktoré sa nikdy neskonzumuje.
Dopady Plytvania Potravinami
Plytvanie potravinami je celosvetový problém, ktorý významným spôsobom negatívne ovplyvňuje naše životné prostredie. Spolu s nezjedeným jedlom totiž končia v koši aj vzácne prírodné zdroje, akými sú voda, pôda, energie a práca, ktoré sa spotrebujú pri pestovaní, spracovaní a distribúcii.
Uhlíková stopa potravinového odpadu je až 3,5 miliárd ton oxidu uhličitého, čo je 8 % celkovej svetovej produkcie skleníkových plynov. Väčšiu uhlíkovú stopu ako potravinový odpad majú len Čína a USA. Až 28 percent poľnohospodárskej pôdy (1,4 miliardy hektárov) sa používa na dopestovanie potravín, ktoré skončia ako odpad. Je to plocha, ktorá sa rovná rozlohe Číny, Mongolska a Kazachstanu.
Snahy o Zníženie Plytvania Potravinami
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR), ktoré je členom Platformy Európskej Únie pre potravinové straty a plytvanie potravinami, si, našťastie, taktiež uvedomuje závažnosť tejto situácie. Ministerstvo si dalo za cieľ zvyšovať povedomie o tejto problematike a taktiež hľadať možné riešenia, ako znížiť potravinový odpad.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR) ako jeden z členov Platformy Európskej Únie pre potravinové straty a plytvanie potravinami si taktiež uvedomuje závažnosť problému týkajúceho sa plytvania potravinami, a preto sa hlási k tejto iniciatíve. Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov (VZ OSN) určilo 29. september za Medzinárodný deň povedomia o potravinových stratách a plytvaní potravinami.
Hlavným cieľom je najmä zvyšovať povedomie o tomto probléme, ako aj hľadanie riešení na všetkých úrovniach potravinového reťazca, zmiernenie negatívnych dopadov a taktiež zníženie potravinových strát vo výrobe potravín i v dodávateľských reťazcoch už v najbližších rokoch.
Okrem Európskej komisie sa k iniciatíve Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) OSN a k ďalším organizáciám v rámci globálnej výzvy na boj proti potravinovým stratám a plytvaniu potravinami pripája aj MPRV SR, ktoré si plne uvedomuje závažnosť tohto celosvetového problému. Jedným z dlhodobých cieľov MPRV SR je preto zvyšovať u obyvateľov Slovenskej republiky povedomie o tejto problematike.
V EÚ skončí v odpade ročne takmer 89 miliónov ton potravín. Na Slovensku je to 35 až 168 kilogramov na osobu ročne. Mrhaniu potravinami a jedlom pritom môžeme predchádzať niekoľkými spôsobmi. Predovšetkým ide o plánovanie našej spotreby jedla, ale aj správnym rozoznávaním údajov, ktoré sú na výrobkoch uvedené.
Ide najmä o rozlišovanie dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti. Podľa EU štúdie vydanej v roku 2002 sa v EÚ každoročne vyhodí 153 miliónov ton potravín, čo je viac ako sa do Európy dovezie. Toto množstvo je porovnateľné s tým, koľko sa za rok vyprodukuje potravín na celom území Číny.
Na Slovensku sa redistribuuje menej než 1 % vyhodených potravín, konkrétne Potravinová banka Slovenska v roku 2020 rozdelila 4850 ton potravín. Na Slovensku sa najčastejšie vyhadzuje chlieb, pečivo, ovocie, zelenina a varené jedlá. Domácnosti sú podľa niektorých dát najväčší plytvači potravinami, no problémy s redistribúciou jedla majú aj obchodné reťazce či farmári, častokrát kvôli nepružným legislatívnym bariéram.
Všetky tieto fakty a mnohé ďalšie zdieľali hostia na panelovej diskusii Free Food, ktorá sa konala 25. apríla 2024. Osvetľovali súvislosti spojené s plytvaním potravinami na Slovensku, pomenovali problémy, ktorým čelia a naznačili potrebné riešenia. Za výrobcov potravín diskutovala Jana Venhartová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska, za obchodníkov Martin Krajčovič, predsedu Slovenskej aliancia moderného obchodu, za charity Viktor Porubský zo Slovenskej katolíckej charity.
Riešenia a Iniciatívy
Jednou možnosťou je zavedenie kampaní na osvetlenie verejnosti o dôsledkoch plytvania jedlom a ako môžeme každý prispieť k zníženiu tohto problému. Munch je inovatívna aplikácia, ktorá pomáha redistribuovať nadbytočné jedlo a potraviny pred uplynutím dátumu spotreby a je jedinou svojho druhu na Slovensku.
Samek preto apeluje: „Verím, že zmena spotrebiteľského správania, podporená napríklad aj dostupnými technologickými riešeniami, môže viesť k zlepšeniu situácie, pokiaľ ide o plytvanie potravinami. Naša platforma premieňa prebytočné zásoby na prístupnú a hodnotnú príležitosť, vďaka čomu prispievame k udržateľnejšiemu životnému štýlu. S Munch majú spotrebitelia možnosť efektívne hospodáriť so svojimi zdrojmi a zároveň šetriť peniaze.
V portfóliu partnerov spoločnosti Munch sú reštaurácie, pekárne, cukrárne, hotely, obchody a iné typy prevádzok, ktoré ponúkajú svoje nepredané, ale stále vysoko kvalitné jedlo alebo potraviny pred uplynutím dátumu spotreby so zľavou.
Spoločnosť Munch založili v roku 2020 študenti Botond Zsoldos, Bence Zwecker, Albert Wettstein a Kirill Perepelica so spoločným poslaním bojovať proti plytvaniu potravinami prostredníctvom technológií. Ich víziou bolo zaviesť do potravinárskeho priemyslu udržateľný prístup, z ktorého by profitovali majitelia podnikov aj spotrebitelia.
Reštaurácie, pekárne, cukrárne, obchody s potravinami a hotely využívajú platformu Munch na predaj svojich kvalitných nepredaných potravín za zvýhodnené ceny. V novembri 2022 sa spoločnosť Munch spojila s českou aplikáciou Nesnězeno, ktorú založil Jakub Henni. Na konci roku 2023 vstúpil Munch na slovenský trh a v minulom roku na rumunský trh.
V Maďarsku spoločnosť Munch získala prestížne ocenenie "Udržateľná spoločnosť roka" a "Cenu za predchádzanie plytvaniu potravinami" na národnej výstave poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu. Zákazníci môžu aktuálne na Slovensku využívať platformu v bratislavskom a trnavskom regióne. Munch pomohol lokálne zachrániť viac ako 37 000 balíčkov jedla, čo je v prepočte viac ako 26 ton potravín.
Odporúčania a Záver
Dúfame, že tento článok vám poskytol pohľad na problematiku plytvanie jedlom na Slovensku a ako ju môžeme riešiť spoločne. S rozšírením informácií a vzdelaním sa môžeme postarať o lepšiu budúcnosť pre našu krajinu a zachovať životné prostredie pre ďalšie generácie. Vrcholme činy a začnime teraz!
tags:
