Slovenské príslovia a porekadlá: Múdrosť ukrytá v slovách

Slovenské príslovia a porekadlá, podobne ako rozprávky, sú zrkadlom bohatosti slovenského jazyka. Vyjadrujú a odrážajú ľudové múdrosti, životné skúsenosti a pozorovacie schopnosti. Väčšinou nimi vtipne alebo satiricky vystihujeme a hodnotíme rôzne situácie - v prísloviach aj s morálnym, výchovným poučením. Príslovia a porekadlá sú ako staré dobré rady, ktoré sa neraz potvrdia.

Frazeologizmy sú ustálené slovné spojenia, zložené z dvoch a viacerých slov, ktoré sa nepriamo vyjadrujú k určitým situáciám. Môžu mať obrazný význam, byť expresívne. Patria sem príslovia, porekadlá, prirovnania či pranostiky a ďalšie úslovia. Presne vymedziť rozdiely medzi nimi je pomerne náročné, ale pokiaľ ich človek v reči použije, určite jej dodá istú razanciu a dôraz.

Vzťahy medzi ľuďmi a spoločenské cnosti/neresti

Táto časť článku sa zameriava na príslovia a porekadlá, ktoré sa týkajú medziľudských vzťahov, spoločenských cností a nerestí. Tieto krátke, no výstižné výroky odrážajú múdrosť a skúsenosti našich predkov v oblasti medziľudskej komunikácie a správania.

Egoizmus, sebaobrana a samoľúbosť

• Aj červík sa skrúca, keď ho pristúpia.
• Akým si ty mne, takým ja tebe pánom.
• Bližšia košeľa ako kabát.
• Biť zakázano, ale brániť sa dovoleno.
• Bráň sa chlap, abo skap!
• Každý sa bráni, ako môže.
• Každé hrable k sebe hrabú.
• Každý k sebe hrabe.
• Každý hrabe uhlie ku svojmu hrncu.
• Každá líška svoj chvost chváli, dokiaľ si ho nepopáli.
• Každému svoje najmilšie.
• Každý len najlepšie sebe verí.
• Každý Cigán svojho koňa chváli.
• Každý je sebe najbližší.
• Každý najlepšie vie, kde ho čižma tlačí.
• Každý richtár podľa seba súdi.
• Každý sebe strebe.
• Kde ho svrbí, tam sa drbí.
• Najprv sebe, potom tebe.

Vzájomná odplata

• Aká otázka, taká odpoveď.
• Aká pôžička, taká návratka.
• Aká príveta, taká odveta.
• Ako do hory voláš, tak sa ti ohlási.
• Aký "pamodaj", taký "bodajzdrav".
• Aký pomáhaj pánboh, taký pánboh daj.
• Aký si ty mne, taký ja budem tebe.
• Čo nechceš, aby iný tebe činil, nečiň ani ty jemu.
• Dačo za dačo, za nič nič.
• Ani kura darmo nehrebie.
• Ani pánubohu darmo neslúžime.
• Ani pes darmo nešteká.
• Dar za dar, zadarmo nič.
• Ruka ruku umýva, aby obe boli čisté.
• Zato dávajú krave sena, aby dala mlieka.

Priateľstvo

• Akí sme, takí sme - naši sme!
• Dobrá studňa v suchu vodu dáva: dobrý priateľ v núdzi sa poznáva.
• Dobre tomu, kto má priateľov, beda tomu, kto ich potrebuje.
• Dobrého priateľa si váž ako drahý poklad.
• Dobrý priateľ nad zlato.
• Dobrí priatelia sa s jednou jahodou podelia.
• Dobrí sa znášajú a zlí sa kolú medzi sebou.
• Kto priateľa miluje, svojho neľutuje.
• Kto ťa napomína, maj ho za priateľa.
• Lepšia hrsť priateľstva ako voz dukátov.
• Lepšie je mať sto priateľov ako jedného nepriateľa.
• Lepšie mať priateľov ako nepriateľov.
• Lepšie priateľstvo ako peniaze.
• Nie to priateľ, čo miluje v šťastí, ale ktorý pomáha v nešťastí.
• Priatelia ako sa povadia, tak sa zase pomeria.
• Priateľovi aj o polnoci (pomôžem).
• Priateľstvo blízko nepriateľstva býva.
• Nových priateľov nadobudni, starých nezabudni!
• Starý chlieb, staré víno, starý priateľ vždy dobrý.
• Starodávny priateľ je najlepší.
• V potrebe priateľa poznáš.
• Všade sa to nájdu ľudia.
• Zlato sa probuje v ohni a priateľ v nešťastí.

Hnev a trpezlivosť

• Ak chceš byť horším, nebudeš lepším.
• Dva tvrdé kamene nemelú dobre.
• Kto so všetkými chce byť dobrý, nebude s nikým.
• Daleko od hneva, daleko od hroma.
• Hnev priateľstvo ruší.
• Hnev, zlý poradník.
• Keď sa nahneváš dnes, zajtra sa vyvŕš.
• Nahnevaný žiaden nebol dobrý.
• Nedaj sa uchytiť hnevu.
• Nepojčíš-li na týden hněva, pojčíš na celý rok.
• Potlačuj hnev, kým je malý.
• Za hnevom ľútosť chodí.
• Kde obe strany nie sú v zhode, tam je tretí ku ich škode.
• Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom.
• Kto nevie sám seba kryť, ten nemôže múdrym byť.
• Kto svoje viny ľutuje, odpustenie dosahuje.
• Lepšie banovať, ako panovať.
• Neber každé slovo na vážku.
• Nedochoď konca rečiam.
• Nenávisť je zlý kamarát.
• Nie je ťažko medzi dobrými dobrým byť.
• Nepriateľa, ktorý uteká, nestíhaj.
• Nerob si nepriateľov.
• Neodplácaj zlým za zlé, ale dobrým.
• Nerob si u ľudí zájesť.
• Nevedomosť hriechu nečiní.
• Maj s každým pokoj.
• Najlepšie je len svätý pokoj mať.
• Pomsta človeka na mnoho nesie.
• Pre málo ani kňaz nič neriekne.
• Prvá chyba odpustená.
• Radšej po dobrom ako po zlom.
• Rujný pes máva potrhané uši.
• Srditých psov vlci žerú.
• Staré hriechy nespomínaj.
• Škarede hľadí, ale pekne myslí.
• To nie je chlap, ktorý bije, ale ktorý drží.
• Kto nevie trpieť, nevie panovať.
• Trpezlivosť, pekná cnosť.
• Človek hlúpy neustúpi.
• Múdrejší ustúpi.
• Vŕšiť sa najmä na slabom nie je pekná vec.
• Zlosť rozum zaslepuje.

Opatrnosť so zlými a nerozumnými

• Bujaka za rohy nechytaj.
• Boha nehnevaj, čerta nepopudzuj, lebo nevieš, komu sa do ruky dostaneš.
• Čertovi musíš aj vo dne posvietiť.
• S čertom najlepšie mať pokoj.
• Špatnému čertovi peknú tvár ukáž.
• Zapáľ Bohu sviecu a čertovi hlaveň.
• Kto chce pokojne na svete žiť, musí v jednej ruke oheň a v druhej vodu nosiť.
• Kto sa mieša do otrúb, toho svine zožerú.
• Nedráždi lajno, nech nesmrdí.
• Od lajna sa len zababreš.
• S lajnom sa nebabri, lebo smrdí.
• Maj s ledačinou pokoj.
• Myš, nehraj sa s mačkou!
• Nahnevaj vlka, zabije ti žriebä.
• Nedrážď sa s mačkou, bo ťa poškriabe.
• Nedrážď sršňa!
• Nehraj sa s ohňom, dlapku si opáliš.
• Nechoď za každým svetlom, bo zabŕdneš.
• Nepapri mu zakalenou trieskou pod nosom.
• Chráň sa pred nepriateľom, i pred najmenším.
• Nepriateľ, i ten najmenší, mnoho škodiť môže.
• Neumelému, neskúsenému nezver všetko.
• Od surového si ľahko grobianstvo utŕžiš.
• Besnému psu sa vyhni.
• Cudziemu psu never.
• Hoď psovi koštiaľ, čertu hlaveň, aby mlčal.
• Lepší dobrý pes, než zlý človek.
• Maj so psom pokoj.
• Mrcha psovi chlieb hádžu.
• Nebuď psa, keď spí.
• Never psovi, pohryzie ťa.
• Radšej psovi kus chleba, ako dať sa pohrýzť.
• So psom sa hraj, a palicu v ruke maj.
• Radšej buďme dobrí zďaleka, ako zblízka zlí.
• S každým pekne, s neveľa dôverne.
• Škodiť môže každý.
• Hockomu never!
• Kto ľahko uverí, hneď sa v leb uderí.
• Kto ľahko verí, ľahko sklamaný býva.
• Len blázon každému verí.
• Ver, ale komu!
• Zle je i všetkým veriť, i nikomu.
• Kto sa ovcou robí, vlci ho zjedia.
• Nenechaj psa doma, keď ideš k vlkovi na hostinu.
• Nepriateľ zmierený, vlk skrotený - všetko jedno.

Koniec trpezlivosti

• Abys’ ty mňa nezjedol, zjem ja teba.
• Čo veľa, to veľa!
• Hadovi musíš na hlavu stúpiť.
• Hrubého Janka hrubým bijú.
• Keď nejde po dobrotky, tedy po zlotky.
• Láska niekedy tiež praská.
• Na tvrdú šiju tvrdú palicu.
• Kto mrchavého psa hladí, zle si poradí.
• Strunu dotiaľ naťahujú, kým nepraskne.

Susedstvo a známosť

• Dobrý sused lepší ako rodina.
• Dobrý sused otec, mať.
• Lepší sused blízky ako priateľ ďaleký.
• Od dobrého suseda hate robiť netreba.
• Dobrý sused najlepšia ohrada.
• Od susedov ani sliepka nebýva dobrá.
• Zlý hlad, vojna, mor, oheň - horší zlí susedia.
• Dobrá známosť za hotové peniaze stojí.
• Lepšia známosť ako peniaze.

Návštevy a pohostinstvo

• Bár sa ja vám vydieram, len ma vy držte!
• Čo máme, to dáme!
• Čo strovíš s milými, to Boh vynahradí s inými.
• Kde ťa radi majú, nechoď často, a kde neradi, nikdy.
• Chleba a noža nespúšťaj zo stola.
• Inde kurča ješ, doma svoje rež!
• Častý hosť nebýva vzácny.
• Do hostiny nebuď ani prvý, ani posledný.
• Hosť a ryba na tretí deň smrdí.
• Hosťa si musíme uctiť.
• Hosťovi čo najlepší kúsok.
• Hosťovi prvé miesto.
• I psa hosťovho nachovajú.
• Keď hosť príde, prvá starosť o jeho kone, druhá o kočiša, tretia o neho.
• Kto moc hostí domov vodí, chytro po žobraní chodí.
• Moc hostí a málo kostí.
• Niet tej dediny, kde by nebolo hostiny.
• Prišiel hosť na holú kosť.
• Prišli hosti, aby hrýzli kosti.
• Kto by rád, tomu nedávajú, a kto nechce, toho ponúkajú.
• Kto chce blížnych povážiť, musí sebe ukrivdiť.
• Ľudia s ľuďmi a psi so psi.
• Medzi ľuďmi po ľudsky, doma bieda vždycky.
• To je dom, čo ľudia chodia doň.
• Musím už len so svetom žiť.
• Neponúkaj nôž, ale chlieb.
• Kde ťa neprosia, nech ťa čerti nenosia.
• Na hody nezvaný býva u dverí čestovaný.
• Nevolaný hosť má miesto za dvermi.
• Nezvaných hostí pod stôl sádžu.

Úcta

• Akého ťa vidia, takého ťa uctia.
• Aký hosť, taký obrus.
• Dolu klobúk pred takým človekom!
• Každému poctivosť.
• Komu česť, tomu česť, pastierovi trúba.
• Kto druhého ctí, sám z toho chválu má.
• Kto sám nemá cti, ten ani druhého nectí.
• Kto uctí psa, uctí pána.
• Nehľaď na psa, ale čí je pes.
• Prv si mne dvojil, a už mi tykáš.

Spolky

• Bez jedného kola bude plot stáť.
• Bez jedného žiaka bude škola.
• Bez jednej lastovičky bude leto.
• Bez jednej niti môže plátno byti.
• Bez jednej ovce bude salaš.
• Dobrý človek sa všade vmestí.
• Dobrých ludzí všadze sa moc zmescí, ale zlých ešte vác.
• Dobrých sa moc zmestí, a jeden zlý všetko pohubí.
• Dva chrbty viacej unesú ako jeden.
• Dva kone viacej utiahnu ako jeden.
• Dvaja - rada, traja - zrada.
• Jeden chlap - žiaden chlap.
• Jeden kôl plot neudrží.
• Jeden strom nečiní háj.
• Jeden žeravý uhoľ hreje sa od druhého.
• Jedno drevo nie je hora.
• Môžeme sa pästiť, keď sa môžeme zmestiť.

Príslovia a porekadlá o jedle a pití

Jedlo a pitie sú neoddeliteľnou súčasťou ľudského života. Príslovia a porekadlá o jedle a pití odrážajú nielen praktické skúsenosti s prípravou a konzumáciou jedál, ale aj kultúrne a spoločenské aspekty stravovania.

Chlieb

• Chlieb (a koláč) - chlebíček dar boží.
• Chlebíček náš tatíček.
• Chlebové kôročky kto jedáva, ten červené líčka dostáva.
• Kto chlieb nosí, i chlieb ho nosí.
• Kto si nevie chleba odkrojiť, nevie si naň ani zarobiť.
• Lepší kus chleba na ceste ako pero za klobúkom.
• Domáci chlieb sa najskôr prije.
• Chlieb sa nikdy nepreje.
• Koláče sa prejedia, chlieb nie.
• Z jednej pece chlieb sa prije.
• Chlieb kyslý ako nácesta.
• Chlieb široký ako lúka.
• Chlieb vysoký ako doska.
• Kus chleba ako konský pysk.
• Kus chleba ako ovčí pysk.

Mäso

• Keď je hus, dobrý kus; keď je prasa, nadto zasa.
• Mladá žena, hus pečená, holba vína - najlepšia od suchotín medecína.
• Pečienka a víno, to je biglajz na tvár.
• Z malých vtáčkov najlepšia je - hus.
• Mäso tvrdé ako capina.
• Mäso tvrdé ako podošva.

Polievka

• Polievka ako čo by gate vyplákal.

Kapusta (zelie)

• Bez zelia nieto veselia.
• Kapusta je dobrá, keď sviňa cez ňu nepreskočí.
• Kapusta kole ústa.
• Kapusta sedem ráz prihrievaná je najlepšia.
• Kto nerád kapustu, to je mrcha gazda.
• Od kapusty vlasy bolia.
• Tota hyža nepusta, dze śe vari kapusta.
• Kapusta kyslá ako štiak.
• Kapusta tvrdá ako trnina.
• Kapustnica ako víno.

Kaša

• Kaša - mať naša.
• Kaše sa najedz a pozri na strechu, už si lačný.
• Kto nemá zubov, nech jedáva kašu.
• S horúcou kašou zájdeš do Prievidze.

Šošovica

• Netreba jej šošovicu jesť.
• Od šošovice budeš pekný.
• Šošovica dobrá vára, tá ľuďom zadok otvára.

Raky

• Jedz raky, smrkaj tabaky, chyť sa za bruch, vždy si jednaký.
• Raky sú najlepšie, keď sa ovos sype.
• Údený sleď a nadievaný rak robia dobrý zrak.

Rozličné

• Čo nie je pre oči, nie je ani pre ústa.
• Huby jedz, ale meno im vedz!
• Loházka sa každá na sadlo obráti.
• Od mlieka brucho narieka.
• Čos’ jedol? Niečo pod zuby.
• Pätoraké jedlo a samá polievka.
• Štvoro jedál, samý hrach.
• Dobre je, keď sa huba obleje, ale lepšie, keď sa do nej naleje.

Nápoje

• Huba, ryba, dyňa, sviňa potrebuje pohár vína.
• Od piva hlava krivá.
• Od piva hlava sa kýva.
• Opitý od vína letí nabok, od piva na chrbát, od pálenky na nos.
• Pivo śe peni, voda śe nepeni.
• Víno i starého rozihrá.
• Víno skáč, pivo sráč, pálenka spáč.
• Ocot tuhý ako jed.
• Nápoj tuhý ako môťovský ocot.
• Nelej doň vody, už krčmár nalial.
• Pálenka, len si rúrami smrdí.
• To víno razí sudom!
• Víno ako voda.
• Víno ako olej.
• Víno, čo ho môže žena desať holbí vypiť a neopije sa.
• Drapák, drapliak, kočvardina, krupinské víno, ločprdina, zabiják.
• Besnica, čečina, čertovica, gramatika, nešťastnica, sečka, strcuľa, strcuľka.

Voda

• Kto pije vodu, teho nevodzi.
• Kto chce dlho žiť, má len vodu piť.
• Voda hlavu nepomúti.
• Voda rozum nepomúti.
• Voda mladým, víno starým.
• Voda čistá ako krištáľ.
• Voda studená ako ľad.
• Voda studená, že zuby láme.

Tabuľka vybraných prísloví a porekadiel

Príslovia a porekadlá sú skrátka nadčasové - môžeš ich použiť kedykoľvek, pretože takmer na každú situáciu nejaké nájdeš a ešte budeš vyzerať inteligentne.

tags: #Polievka