Je bežné, že deti sú po jedle špinavé, aj keď im dáte podbradník. Ako je možné, že má jedlo na krku a nie v krku? Nuž, zázrak! Niekedy sú deti zakydané aj za ušami, hlavne keď začnú s papaním pomáhať. Ale v pohode vyrastú (aj zakydané). Dnes majú 35 a 30 rokov.
Bežná realita: Deti a neporiadok pri jedle
Nie ste jediná, ktorej dieťa je zakydané všelikde. A keď sa zaženie ručičkou, tak aj okolie je okraslené. A syn sa učí jesť sám, ešte stále mu to nejde dokonale, takže ten tiež vyzerá po papani!
Dávam pozor, keď kŕmim dieťatko, aj vyplúva jedlo, steká mu, snažím sa ho lyžičkou zobrať, ale aj tak má okolo pusky. Ale obľúbila si plastový zberný podbradník, teraz používam ten. Len žiaden kus textílie jej nezabráni zašpiniť sa na tváričke, to by musela mať burku. Tiez som to nezistila hned, az dakedy rano! Ona to tak mala, ze v uchu a aj za uchom a pri tom umelom osvetleni som to nejak nepostrehla. Len dobre, ich umyjes, vyriesene plastikom, plienkou, navleckami. Ale castokrat som zaprplana i ja! A ja zas tolko domaceho oblecka nemam! Asi sa zakrutim do plachty i ja.
Moja mala najlepšie jedla na začiatku... krásne otvárala pusinku, skoro sme vôbec nemuseli umývať. Ako je väčšia a všetko musí vidieť a preštudovať, tak sme zababraní až až. No ale čo, ju umyjem prípadne aj prezlečiem, stoličku umyjem, dlážku tiež. Veď je to dieťa... a som dokonalá matka práve tým, že seba nestresujem a dieťa neterorizujem.
Skúsenosti iných mamičiek
Nášim tiez stekalo za krk a kedze boli obidve baculate s faldikmi, bola to zabava povytierat potom. Tak ale ozaj je pravda, ze nebyvali nejak extremne upatlane. Dakujem za prispevky, tak nie som jedina 🙂) Veru nie si 🙂)
Prosím o radu, moj syn je prvák a je nonstop spivany, problém sme s tym mali uz v skolke,ze chodil spinavy bud od jedla alebo z vonku od trávy či blata,vzdy som mu vysvetľovala ze veci su musi vazit,davat pozor ked je,jest nad stolom a tanierom, vonku sa zbytočne nehadzat o zem,necupnut ci na kolena na trávu, nechodit po blate, davat pozor aby nespadol...lenze to nosil stare tepláky, mal ich aj zo desat a bolo mi jedno ci ich vyhodim. lenze uz chodi do školy, tesila som sa ze to prejde, že tam sedi v lavici a nemôže byt spinavy, musi chodiť slušne oblečený.
Ma asi stvrie gate, lenze on chodi do družiny a je špinavý furt. od trávy,blata,lebo chodia von,hraju futbal,ci od jedla. Teraz mi za dva dni zaspinil troje gate,rifle od trávy a blata,na stehne od fixy hnedej pritom ma v druzine tepláky ktore si ma prezliect ale nerobí to. vcera jedol vecer vonku hranolky s kečupom, upozornovala som ho aby si daval pozor ze ma blede tepláky, on si kecupovu ruku utrel o vrecká... Rano som mu dala cierne gate,zaspinil sa cely od pasty, ja som si to nevsimla az po ceste do školy. Vynadala som mu ze teraz tam bude cely den spinavy ci sa nehanbi. ma aj oblecenie drahsich znaciek ako zara,next,Nike,topanky protetika a pod. lebo tie lacnejsie hned vytaha a znici,roztrha,tie drahšie majú kvalitnejšie látky. Ale o to mi nejde,musi sa naučiť vazit si veci aj oblečenie. Ja v jeho veku som mala jedni rifle a topanky od cinanov. upozronujeme ho,nadavame,mal uz hračky schovane či rozprávky zakazane...co s nim? Aj vy to tak mate s chalanmi? Mam este babo stvormesacne,ktore kaka,grcka,zaciname s prikrmami, takze nasa práčka ide nonstop. susicku nemam...
Raptory (alebo aj Eliška s Ninkou) sú deti veľmi pohyblivé, pre tento účel ich môžeme nazvať aj živými. No a to znamená, že žiadne oblečenie na nich nevydrží čisté dlhšie ako 5 minút. Šance sa zvyšujú ak im zakážem skákať do mlák, zmrzlinu, ovocie a vlastne akékoľvek jedlo. No ale zasa nie som bachar, ale mama, takže im to pochopiteľne nezakazujem. Iba keď ideme fotiť. No lebo nebudem vám ukazovať fotky špinavých detí, všakže. Taktiež ich nenavliekam do nepohodlných vecí, kúsavých svetrov, pančušiek, balerínok, umelých materiálov a flitrov. Na to majú čas dovtedy, kým si to samé vyberú. Vďaka ich temperamentu som sa tiež rozhodla, že nebudú mať náušnice, aby si ich nevytrhli aj s ušnicou.
Ako zvládnuť neporiadok a udržať čistotu
Je to začarovaný kruh: práve ste vyčistili kútik a už o niekoľko sekúnd je opäť špinavý a je v ňom neporiadok. Rodičia vedia, o čom je reč: hneď ako do ich života vstúpia deti, z upratovania ako pravidelnej úlohy sa stavá úloha trvalá, keď sa snažia udržať domov čistý a útulný. Ale keďže rodičovské dni nikdy nemajú dosť hodín, je ťažké stíhať domáce práce.
Tipy a triky pre čistý domov
- Obuv nechajte vonku: Obuv na von by mala radšej zostať vonku - okrem prípadov, keď je potrebné ísť na nočník.
- Preferované miesto na jedenie je jedálenský stôl.
- Ochrana podlahy: Veľkou pomôckou môže byť veľká plastová ochrana podlahy, ktorá sa zvyčajne používa na kancelárske stoličky a umožňuje vidieť podlahu alebo koberec pod ňou.
- Uteranie povrchov v kúpeľni: Utieranie suchých a mokrých povrchov v kúpeľni ich udrží čisté dlhšie. S touto úlohou môžu pomáhať deti už od dvoch rokov.
- Kreativita s obmedzeniami: Zakryte citlivú podlahu starým kobercom, ktorý ju ochráni. Staré tričko ochráni detské oblečenie pred lepidlom a škvrnami od vodových farbičiek.
- Umiestnenie čistiacich prostriedkov: Na rýchle priebežné upratovanie je optimálne umiestniť čistiace prostriedky tam, kde sú potrebné: čistiaci prostriedok na WC v kúpeľni, leštidlo na nábytok v obývačke atď.
- Pravidlo piatich minút: Môžem to vyčistiť a upratať za menej ako päť minút? Ak áno, dokončite úlohu hneď - pokiaľ sa neponáhľate. Tým sa skráti celkový zoznam úloh.
Nejedáctvo u detí
Denisa Rapčová zvíťazila v kategórii MAMA influencerka v ankete MAMA ROKA 2024. Jej profil „Nejedáčik“ pomáha mamičkám, ktoré poznajú problém s nejedáctvom u detí. V jedení sme urobili doslova míľové kroky. Takýto posun však nevidíme zo dňa na deň, sú to často „myšacie“ kroky, ktorými sa posúvame vpred. Posun vidíme, až keď porovnávame dieťatko v čase. Nejedáctvo nie je len o papaní. Pri nejedáctve je potrebné budovať s dieťatkom vzťah s jedlom. Cez spoločné nakupovanie, varenie, pečenie alebo rôzne senzorické hry učíme dieťatko vnímať jedlo cez jeho vôňu alebo štruktúru. U nás bol veľmi dlho problém ochutnať jedlo, ktoré prišlo našej Julke „špinavé“, a bála sa ho. Až keď sme postupne prekonali strach z jedla a špinavých rúk, začalo sa jedlo postupne aj ochutnávať.
Začiatky s detičkami, ktoré odmietajú papať, sú niekedy naozaj ťažké. Cítila som sa bezmocná, často so slzami v očiach, či sa Julke niečo nestane, keď nechce takmer nič papať. Jedlo nám začala odmietať už v čase prvých príkrmov, keď mala šesť mesiacov. Zaťala sa a prestala otvárať ústa. Pre mňa to bolo veľmi stresujúce obdobie. Bála som sa s ňou chodiť von, všade sme so sebou brali termosku s vodou a nádobu s mliečkom. Zo začiatku sme pri jedle čítali knižky na odpútanie pozornosti. Presne som vedela, pri akom zvieratku sa Julka zasmeje, otvorí ústa a ja jej konečne vložím do úst lyžičku s jedlom. Keď ma prekukla a vedela, čo príde, nepomáhali pri jedle ani knižky a skončili sme pri pozeraní rozprávok. Všetko z toho malo len krátkodobý efekt. Naše nevedomé nútenie do jedla situáciu zhoršuje a dieťatko v nás stráca dôveru. Ako mama som cítila svoje zlyhanie na plnej čiare. Hlavne som si myslela, že sme v nejedáctve samé, keď všetky deti v okolí pekne papali.
Rady od odborníčky
Jednou z rád, ktoré som dostávala, bola: „Nechaj ju vyhladovať, veď žiadne dieťatko ešte od hladu neumrelo.“ Nemôžeme si však mýliť akceptovanie prirodzeného pocitu hladu a úmyselné vyhladovanie. Ak necháme dieťatko zámerne vyhladovať a nedáme mu niekoľko hodín papať, situácia sa môže ešte zhoršiť. Dieťatko bude podráždené, plačlivé, stratí v nás dôveru a nakoniec do neho nedostaneme vôbec žiadne jedlo.
Keď sme prišli k starým rodičom, mali pocit, že vedia lepšie nakŕmiť naše deti ako ja s manželom. Nad dievčatami stálo niekoľko hláv a čakalo, komu skôr otvoria ústa. Ja som sedela a čakala, čo sa bude diať. Zo začiatku nám nikto neveril, že naše dievčatá odmietajú akékoľvek jedlo. Ak s vami niekto nežije v jednej domácnosti dlhší čas, problém sa mu nemusí zdať až taký vážny. Julka a Natálka neotvorili ústa nikomu, bez ohľadu na to, kde a aké jedlo im bolo podávané.
Jedným z „aha“ momentov bolo obmedzenie „mlsiek“ počas dňa. Ako rodičia nechceme, aby bolo naše dieťatko hladné. Často preto siahneme po rôznych náhradách v podobe chrumiek, ovocných kapsičiek alebo piškót. Povieme si, že „aspoň niečo spapá, keď už odmieta varené“. Neuvedomujeme si, že práve takýmito mlskami si dieťatko zaplní bruško a následne odmieta varené jedlo.
S odstupom času viem, že prvé príkrmy nie sú preteky o tom, ktoré dieťatko koľko spapá a čo všetko sme mu stihli zaviesť. Počas prvých príkrmov môže dieťatko spapať aj 2 - 3 lyžičky z jedla a je to v poriadku. Dieťatko sa v tomto čase ešte stále len zoznamuje s jedlom práve cez jeho chuť, vôňu alebo štruktúru. Každé dieťatko si ide v tomto zoznamovaní vlastným tempom.
Kedysi som dievčatá kŕmila bez toho, aby som sa najedla spolu s nimi. Jedlo som považovala za najväčšiu prioritu dňa. Dnes je jedlo o pokoji a radosti. Pri každom jedle sa snažíme sedieť všetci za jedným stolom. Deti nás veľmi rady zrkadlia a spoločné stolovanie je pri malých nejedáčikoch jeden z kľúčových krokov.
Neexistuje univerzálne jedlo, ktoré by v svojich začiatkoch spapalo každé dieťatko, ktoré odmieta jesť. Každé dieťatko má svoje vlastné preferencie. Pri našich dievčatách som dlho nedokázala nájsť spoločný prienik. Z tohto dôvodu som cez deň varila niekoľko jedál, každej dcérke zvlášť. Natálka od začiatku zbožňuje lievance a vafle, Julka si k nim napr. našla cestu až keď mala 2 roky. Julka mala obdobie, kedy každý deň papala len halušky. Ja som sa ich naučila pripravovať z akejkoľvek zeleniny, aby sa nám neobkukali. Na druhej strane, Natálka sa zo začiatku s haluškami len hrala a odmietala ich papať. Postupom času sme dokázali rozšíriť obmedzený jedálniček. Dnes sa u nás už nevarí široká paleta jedál pri každom jednom chode. Dievčatá sa naučili papať to, čo jedávame my.
Celé to stojí na našej trpezlivosti a milujúcom prístupe. Nejedák sa často potrebuje s jedlom stretnúť až 15-krát, aby sa rozhodol ho vyskúšať. Možno nás dieťatko odmietne 10-krát, ale na ten jedenásty bude vďačné, že sme to nevzdali. Dôležité je dieťatko vnímať. Všímať si, aké potraviny nám napr. viac papá a odraziť sa od nich. Práve v potravinách alebo jedlách, ktoré dokáže dieťatko spapať, cíti bezpečie a istotu. Následne pre nás práve tieto obľúbené potraviny predstavujú most k rozšírenému jedálničku. Malý nejedáčik si dá skôr do úst obľúbené jedlo rozšírené o novú potravinu, ako keby sme pred neho dali úplne nové jedlo. To by ho mohlo len vystrašiť. Pokiaľ dieťatku nerozširujeme obľúbené jedlo o nové potraviny, dôjde k tzv. vyhoreniu. Dieťatko sa „prepapá“ aj toho jedného obľúbeného jedla, ktoré nám bolo ochotné ako-tak spapať, a začne ho odmietať.
Hygiena rúk u detí
Už v najútlejšom detstve si osvojujeme dôležité návyky, ktoré si nesieme so sebou do dospelosti a ďalej ich vštepujeme našim deťom. Medzi ne patrí aj umývanie rúk - stále najjednoduchší a pritom veľmi účinný spôsob, ako chrániť svoje zdravie a brániť šíreniu infekčných ochorení. Denne sa dotkneme množstva povrchov, ako sú kľučky, držadlá v autobusoch, rúčky nákupných košíkov a vozíkov, mobilné telefóny, tlačidlá vo výťahu. Berieme do rúk množstvo predmetov, nevedomky sa popritom dotýkame vlastnej tváre. Všetky hygienické činnosti má dieťa vykonávať zo začiatku pod kontrolou dospelých - doma s rodičmi, alebo v materskej škole pod kontrolou pedagógov. Rodičia by mali začať od seba a ísť príkladom svojim deťom. V rámci aktivít v materskej škole je potrebné nájsť okrem iného dostatok času aj na kontrolu správnej hygieny rúk. Malé deti trávia väčšinu dní v predškolských zariadeniach, kde sú v úzkom kontakte a právu tu dochádza k šíreniu infekčných ochorení typických pre detské kolektívy. Preto je mimoriadne dôležité, aby pedagógovia dbali na správne a najmä časté umývanie rúk u detí. Prevádzkovatelia by tiež mali venovať pozornosť aj dôkladnej hygiene všetkých povrchov v predškolskom zariadení.
Deti by sa mali učiť tejto činnosti hravou formou, môžu byť použité napríklad nástenky s kresbami správneho umývania rúk. Deti treba oboznámiť aj s ochoreniami, baktériami alebo vírusmi spôsobom, akým môžu problematike porozumieť - napríklad použiť farebnú encyklopédiu, alebo spolu s deťmi vykresľovať farebne obrázky s baktériami. Takouto hravou formou sa deťom vysvetlí, prečo je hygiena rúk dôležitá a ako pomáha v boji s chorobami,” dodáva Jana Hamade. Hygiena rúk nie je len vecou čistoty, ale predovšetkým ochrany zdravia. Pri dotyku s kontaminovaným povrchom sa na ruky môže preniesť patogén, ktorý môže putovať ďalej na ďalší povrch či predmet, alebo pri kontakte s ústami, nosom či očami preniknúť do tela a spôsobiť ochorenie. Takýmto spôsobom sa dokáže šíriť množstvo ochorení, vrátane takých, u ktorých sú známejšie prenosy vzdušnou cestou, ako napríklad chrípka. Hepatitída typu A je dokonca známa ako tzv. choroba špinavých rúk. Spôsobuje ju vírus hepatitídy A, ktorý u človeka spôsobuje vírusový zápal pečene.
Vírus sa najčastejšie prenáša rukami, obyčajne pri nedodržaní zásad osobnej hygieny - obzvlášť pri nedostatočnom umývaní rúk po toalete a pred jedlom, pri tesnom kontakte, hlavne v rodinách a v detských kolektívoch. Tento vírus je značne odolný proti vplyvom vonkajšieho prostredia. Na rukách prežije niekoľko hodín a na povrchoch 2 až 60 hodín. Choroba začína príznakmi pripomínajúcimi chrípku a gastrointestinálne príznaky spojené s bolesťou brucha, kĺbov, celkovou nevoľnosťou, zvýšenou teplotou, prítomný býva i tmavý moč. Pôvodcami nákazy sú herpetický vírus Epstein - Barrovej. Prameňom nákazy je výhradne človek, často bezpríznakový nosič. Nosičstvo v rekonvalescencii je dlhodobé, vírus sa vylučuje slinami a nosohltanovým sekrétom. K prenosu dochádza pri priamom kontakte slinami (najmä pri bozkávaní) a infekčnými kvapôčkami, nepriamo kontaminovanými predmetmi. Nákaza prebieha rôzne, predovšetkým v závislosti na veku a infekčnej dávke. Typický klinický obraz je charakterizovaný povlakovou angínou a obojstranným zdurením podčeľustných a krčných uzlín, horúčkou a zväčšením sleziny. Častou komplikáciou je postihnutie pečene. Rotavírusy sú príčinou náhle sa objavujúcich gastroenteritíd najmä u malých detí. Spôsob prenosu je fekálno-orálny, za faktor prenosu sa považujú najmä ruky znečistené stolicou infikovanej osoby alebo predmety znečistené kontaminovanými rukami. Na prenose nákazy sa zúčastňuju aj potravinové články a pitná voda. Na vyvolanie ochorenia stačí malá infekčná dávka. Ochorenie si neraz vyžiada u malých detí hospitalizáciu, z dôvodu rozvinutia dehydratácie.
V klinickom obraze dominuje celková slabosť, horúčka, zvracanie, vodnatá stolica, bolesti brucha s kŕčmi. Hnačky môžu trvať 3 - 8 dní. Norovírusy sú častou príčinou akútnej gastroenteritídy s náhlym začiatkom s nevoľnosťou, zvracaním, kŕčmi v bruchu, vodnatou hnačkou. Tak ako v prípade rotavírusov sa prenášajú znečistenými rukami, predmetmi či vdýchnutím aerosólu. Proti norovírusom neexistuje očkovanie. Často sa vyskytujúca infekcia, najmä u školských detí. Ide o ľahko prebiehajúce ochorenie bez horúčky, ktoré začína mierne zvýšenou teplotou a bolesťami hlavy. O niekoľko dní sa objavuje motýľovitá vyrážka na tvári (u dospelých chýba), neskôr na končatinách. Častý je výskyt v kolektívoch, možný aj v malých epidémiách. Pôvodcom nákazy je Parvovírus B 19, prameňom nákazy je človek a k prenosu dochádza vzdušnou cestou pri priamom kontakte s chorým. Dôležitú úlohu v prevencii zohráva dodržiavanie zásad osobnej hygieny.
tags: #Deti
