Ku kľúčovým dielam svetového umenia patrí bez pochybností Posledná večera od Leonarda da Vinci, ktorú namaľoval na stenu jedálne kláštora Santa Maria delle Grazie v Miláne. Práve do tohto diela autor zahrnul všetky svoje dovtedajšie umelecké i vedecké poznatky a práve toto dielo ho preslávilo po celej Európe a neskôr i svete.
Dielo je zobrazením Ježišovho posledného jedla s apoštolmi predtým, ako bol zajatý a ukrižovaný. Leonardo da Vinci chcel zachytiť okamih tesne po tom, čo Ježiš vysloví slová, že ho zradí jeden z priateľov a následnú reakciu šoku a hnevu apoštolov. Na obraze ožívajú apoštoli Bartolomej, Jakub, Ondrej, Judáš, Peter, Ján, Tomáš, Jakub starší, Filip, Matúš, Tadeáš a Šimon.
Spoločne s Monou Lisou je aj najznámejším obrazom sveta. Bolo tak žiadané, že už za autorovho života vznikli desiatky jeho kópií. Do dnešných čias počet rozličných verzií Poslednej večere vzrástol na niekoľko tisíc, čím sa stala bezkonkurenčne najkopírovanejším umeleckým dielom v dejinách.
Stanislav Lajda A Jeho Rekonštrukcia
Volám sa Stanislav Lajda, pochádzam zo Žiliny, vyštudoval som Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, odbor Reštaurovanie maľby. Venujem sa širokospektrálnej tvorbe vrátane voľnej maľby, knižnej ilustrácii pre deti i dospelých - ilustroval som okolo 40 titulov, karikatúre, grafike a v neposlednom rade pedagogickej činnosti - desať rokov učím kresbu na Súkromnej strednej umeleckej škole v Žiline.
Leonardov život a dielo, no najmä fenomén Poslednej večere ma oslovil už ako desaťročného chlapca. Ako trinásťročný som vytvoril svoju prvú kópiu diela a od tých čias študujem históriu obrazu a zaoberám sa jeho zložitou a bohatou symbolikou. Aj to je možno dôvod, prečo ma niektorí novinári označili titulom žilinský alebo slovenský Leonardo. Po štúdiu reštaurovania na VŠVU som spracoval spomínanú tému ako teoretickú diplomovú prácu a v priebehu posledných desaťročí usporiadal viacero audiovizuálnych prednášok pre verejnosť, rôzne inštitúcie a spolky.
Stano Lajda študuje tento obraz vyše 40 rokov, má v počítači vyše 2000 kópii a štúdii, využíva aj detailné skeny vo veľkom zväčšení na internete. Pracuje pokorne a s láskou k obrazu, ktorý od detstva nosí vo svojom srdci. Rozhodol sa urobiť rekonštrukciu Leonardovej Poslednej večere v milánskom Kláštore Santa Maria delle Grazie, ktorej veľká časť bola zničená pri napoleonských vojnách a iných historických udalostiach. Dielo bolo prekryté nánosmi nekvalitných premalieb a tmavého smogu.
Na internete je možné vidieť stav originálu vo veľkom rozlíšení. Tu sa dá do najbližších detailov pozrieť hociktorá časť poškodeného originálu. Dopĺňať Leonarda je však robota veľmi náročná na čas, vyžaduje si veľa sústredenia, pokory, vrátane neustáleho štúdia množstva materiálov. Priestor môjho ateliéru mi umožňuje maľovať obraz iba v mierke 2,5 x zmenšenej. Konečná šírka obrazu je 3,5 metra. Je toho dosť, ale nie som si istý, či už niektoré veci odborníci nezistili napríklad pri reštaurovaní diela. Ja som však na ne prišiel sám, pretože pracujem bez akýchkoľvek poradcov a konzultácií. Bližšie ich opisujem v pripravovanej knihe. Som napríklad presvedčený, že v obraze Leonardo veľmi čitateľne zobrazil i iné biblické udalosti. Denno-denne som sám prekvapený, koľko sa dá z tohto silne poškodeného diela vyčítať.
V roku päťstého výročia úmrtia Leonarda da Vinci je naplánovaná prvá z cyklu putovných výstav v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne, ktorá už viackrát získala prvenstvo ako najlepšia galéria na Slovensku. Obsahom výstavy bude práve realizácia mojej rekonštrukcie Poslednej večere a luniet s erbami vojvodu Ludovica Sforzu - mecéna kláštora ako aj rekonštrukcia časti pôvodnej výzdoby interieru. Podľa mienky viacerých historikov umenia je moja rekonštrukcia najlepšia, aká do súčasnej doby vznikla.
História A Osud Poslednej Večere
Význam jeho výskumov, objavov a zručností v odboroch mechaniky, hydrauliky, letectva, astronómie, anatómie, botaniky, architektúry, scénografie, hudby, sochárstva a predovšetkým maliarstva už za jeho života prerástol hranice rodného Talianska. Mnohokrát pritom predbehol dobu aj o štyristo rokov. Cena jeho umeleckého prínosu je nevyčísliteľná. Ako príklad môžem uviesť takmer neznámy obraz Salvator Mundi, ktorý vydražili v novembrovej aukcii za rekordnú sumu 450 miliónov dolárov, čo je niekoľkonásobne viac ako suma vynaložená za dielo iného autora. Význam a cena majstra z Vinci má teda neustále stúpajúcu tendenciu.
Leonardo tradičné fresky maľované na mokrej omietke odmietol, pretože chcel dosiahnuť väčšiu svietivosť. Da Vinci vynašiel svoju vlastnú techniku s použitím temperových farieb na kameni. Leonardov experiment tempery na kameni bol však zlyhaním. Začiatkom 16. storočia sa farba začala odlupovať a rozpadať. Nepomohli ani skoré pokusy na obnovu, ktoré celý proces len zhoršili.
V roku 1652 sa pátri dominikáni rozhodli zväčšiť dvere do kuchyne tesne pod obrazom a nenávratne tak zničili časť obrazu. Kristus prišiel o nohy! Po príchode napoleonskych vojsk do Milána bola v miestnosti zriadená koňská stajňa. Neskôr tu bolo sídlo požiarnej zbrojnice a kasáreň. Až v roku 1934 sa kostol a kláštor vrátili do rúk dominikánov a z bývalej rehoľnej jedálne sa stalo štátne múzeum. 15. augusta 1943 zasiahla kláštorné nádvorie bomba, ktorá strhla východnú stenu miestnosti. Da Vinciho maľba, chránená a spevnená len doskami, ostala po dlhý čas vystavená napospas dažďu, prachu a teplotným výkyvom. Až v roku 1947 bola chýbajúca časť refektára znovu postavená a Leonardova Posledná večera dostala opäť strechu nad hlavou.
Na záchranu jedinečného diela sa podujali experti z celého sveta s použitím najmodernejších technológií. Medzitým bolo dielo aj s priľahlým kostolom a kláštorným komplexom zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Dnes je Leonardov obraz nepretržite monitorovaný. V miestnosti je konštantná teplota a vzduch je filtrovaný od mikročastíc prachu a nečistôt.
Symbolika A Interpretácia
Obraz s impozantnými rozmermi 4 x 9 metrov zachytáva dramatický moment, keď Ježiš oznámi apoštolom blížiacu sa zradu. „…zachvel sa v duchu a vyhlásil: Veru, veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“ (Jn 13, 21). Učeníci z Da Vinciho maľby sú, samozrejme, zmätení a pohnuto gestikulujú. Reč tela poukazuje na ich charakter a povahu. Judáš v zmätku vysype na stôľ soľ, čo podľa talianskej povery dodnes prináša smolu. Len Kristova tvár kontrastuje s dynamikou scény. Je pokojná a vyrovnaná.
Každý z apoštolov je na freske zobrazený v póze vystihujúcej jeho povahu a po psychologickej stránke v úlohe, ktorú zastáva v uvedenom príbehu podľa náboženského výkladu. Možno povedať, že dielo je symbiózou troch zložiek, ktoré Leonardo pri tvorbe diela mal na pamäti: tradícia, hodnovernosť a zložku, ktorá ho odlišuje od iných maliarov - anatomicko-fyziognomický prístup. Aby tento aspekt zdôraznil čo najrealistickejšie, študoval pózy, výrazy tvárí a fyziognómiu mnohých svojich súčasníkov, ktorých vzápätí namaľoval.
Ježiš sediaci pri stole a spolu s Ním dvanásť učeníkov. Na obraze sa nachádza aj množstvo symbolických detailov. Napríklad rozsypaná soľ pred Judášom je symbolom zrady. Špekuluje sa aj o druhu podávanej ryby, ak je to úhor môže predstavovať indoktrináciu a tým vieru v Ježiša Krista. Ježišove ruky ukazujú na chlieb a víno, čo je ikonografická interpretácia Eucharistie.
Mená Apoštolov Na "Poslednej Večeri"
Identifikácia apoštolov nie je určená Leonardom, ktorý sa nápisom tohto druhu vyhýbal (podľa neho rušili účinok obrazu, mená učeníkov sú založené na starej kópii Poslednej večere v Ponte Capriasku). Od Ježiša tretí vľavo (z pohľadu diváka) je Judáš, čo bolo na svoju dobu pomerne odvážne rozhodnutie. Judáš bol totiž tradične zobrazovaný na konci stola ďaleko od Ježiša a ostatných učeníkov. Sedí v tieni a je jediným z apoštolov, ktorý nedáva najavo emocionálnu reakciu. Všetci ostatní apoštolovia sú evidentne pobúrení.
Zľava doprava by to mali byť:
- Bartolomej
- Jakub mladší
- Ondrej
- Judáš
- Peter
- Ján
- Tomáš
- Jakub starší
- Filip
- Matúš
- Tadeáš
- Šimon Zelóta
Návšteva Cenacola
K milánskemu Cenacolu sa dostanete červenou linkou metra M1, stanica Conciliazione (Cenacolo Vinciano), alebo električkou č.18, zastávka Santa Maria delle Grazie. Cenacolo je otvorené denne okrem pondelka od 8.15 do 19.00 (posledný vstup je o 18.45) Prehliadka trvá 15 min. Cena vstupenky je 15 euro. Ide o predajcu autorizovaného Ministerstvom kultúry a vyhnete sa tak rôznym prirážkam a podvodom. Rezerváciu môžete spraviť aj telefonicky na čísle +39 02 92800360.
Vstupenky sa predávajú na dva mesiace dopredu a rýchlo sa rozchytajú, takže sa môže zdať, že návšteva Cenacola je prakticky nemožná. Nezúfajte, miesta sa priebežne uvoľňujú, niekedy sú to aj desiatky lístkov denne. Keď sa vám nepodarí rezervovať vstupenku cez internet ani telefonicky, môžete sa, najlepšie ráno, dostaviť do predajne lístkov pri Cenacole a informovať sa na voľné miesta. Je veľmi pravdepodobné, že pár vstupeniek bude k dispozícii. Nikto to však nezaručuje! Takisto, ak ste väčšia skupina, môžete mať každý vstupenku na iný čas.
tags:
