Osivo - týmto pojmom označujeme tie semená, ktoré prešli uznávacím pokračovaním, t.j. ktoré boli vyčistené, bola u nich zistená klíčivosť, pravosť druhu a kultivaru a bol im vystavený uznávací list. To, čo nakupujeme v obchodoch je osivo. Na etikete pri osive zistíme všetky potrebné údaje, ktoré potrebujeme vedieť ako pestovatelia.
Osivo jednotlivých druhov zeleniny sa navzájom líši veľkosťou, tvarom, farbou, vôňou. Tieto vonkajšie znaky sú pri posudzovaní akosti osiva len orientačné. Rozhodujúci význam pre akosť osiva zeleniny majú jeho vnútorné znaky.
Klíčivosť a energia klíčenia
Klíčivosť sa zisťuje skúškou odmeranej vzorky osiva podľa metodiky určenej Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym. V podstate ide o vyklíčenie priemernej vzorky osiva v optimálnych podmienkach. Vyjadruje sa v percentách. Energia klíčenia je rozhodujúcim znakom životnosti semien. Je to schopnosť osiva vyklíčiť za určité obdobie. Zisťuje sa súčasne pri skúške klíčivosti Väčšina osiva zeleniny má najväčšiu energiu klíčenia v prvom roku po zbere. Rýchle klíčenie osiva je pre rovnomerné vzchádzanie rastlín veľmi dôležité. Niektoré druhy semien zeleniny si zachovávajú klíčivosť niekoľko rokov aj v bežných podmienkach uskladnenia.
Hmotnosť 1000 semien sa vyjadruje v gramoch. Podľa nej sa riadi aj výsevok.
Predsejbová príprava semien
Skôr, ako pristúpime k vlastnému výsevu semien, môžeme pouvažovať nad využitím predsejbovej prípravy semien.
- zisťujeme kvalitu osiva,
- zlepšujeme kvalitu osiva,
- ovplyvňujeme rýchlosť klíčenia, lepšie vzchádzania a v konečnom dôsledku zvýšenie úrod.
Morenie osiva je preventívnou ochranou osiva, predovšetkým pred hubovými chorobami, v niektorých prípadoch aj proti škodcom. Osivo sa morí tak, že sa semená obaľujú vrstvou ochranného prípravku, a to buď suchou cestou (práškovými moridlami), alebo mokrou cestou (tekutými moridlami).
Triedenie (kalibrácia) osiva má význam pri priamej sejbe a pri použití sejačiek na presnú sejbu. Osivo sa triedi podľa:
- mernej hmotnosti (prúdom vzduchu a vyplavovaním),
- veľkosti (na sitách).
Namáčanie je najjednoduchší spôsob predsejbovej prípravy osiva, ktorý urýchľuje klíčenie a zabezpečuje vyrovnanejšie vzchádzanie. Po miernom osušení nabobtnaných semien ich vysievame do dostatočne vlhkej pôdy. Pomaly klíčiace semená (mrkva, petržlen, cibuľa) namáčame 30-60 hodín (po 12 hodinách vymeníme vodu a semená necháme 30 minút na vzduchu). Rýchlejšie klíčiace semená plodovej a hlúbovej zeleniny namáčame 10-12 hodín.
Naklíčovanie je v podstate predlžovanie namáčania osiva pri optimálnej teplote a dostatku vzduchu. Osivo najprv namáčame, aby nabobtnalo a potom ho necháme naklíčiť. Naklíčujeme na vrecovine alebo na plastickej fólii, prikryté vlhkou vrecovinou, pri teplote miestnosti 18 °C, pri teplomilnej zelenine zvyšujeme teplotu na 25- 28 °C. Najmenej dvakrát denne treba osivo premiešať a ak oschýna, pokropíme ho. Naklíčovanie skončíme, ak približne jedna tretina semien vytvorí klíčky. Naklíčené semená sejeme do vlhkej pôdy a po vysiatí podľa potreby zavlažujeme. Klíčky sa nenechávajú narásť príliš dlhé, aby sa osivo mohlo siať sejačkou.
Pôsobenie striedavých teplôt sa priaznivo prejavuje predovšetkým pri niektorých druhoch teplomilnej zeleniny. Nabobtnané semená sa vystavujú 10-12 dní striedavým teplotám (12 hodín 20 °C a 12 hodín 0-3 °C). Keď začne osivo klíčiť, pôsobenie chladu sa predlžuje na 16 hodín denne. Odporúča sa tiež zmrazovanie nabobtnaných semien pri teplote -3 °C až -5 °C počas 3 až 5 dní. Prehrievanie semien sa odporúča pri tekvicovej zelenine. Semená sa prehrievajú tri hodiny pri teplote 55-60 °C, alebo 10 hodín pri teplote 40 °C.
Stimulácia osiva sa v zeleninárskej praxi používa zriedka. Jej účinok sa môže prejaviť vyššou klíčivosťou semien, rýchlejším klíčením, lepším rastom a vývinom a vyššou úrodou.
Obaľovanie (granulovanie) sa používa tam, kde chceme dosiahnuť presný výsev a pri sejbe drobných, sploštených semien a semien nepravidelného tvaru. Semená sa môžu pomocou dokonalejších strojov obaliť aj viac vrstvami rozličných látok, ktoré zlepšia výživu mladej rastlinky, chránia semeno a rastlinku pred chorobami, škodcami atď. Prednosťou obaľovaného osiva je tiež to, že ho možno použiť na automatickú sejbu do balíčkov alebo na rovnomernú sejbu. Vzniká í ak úspora pracovných síl a zvyšuje sa produktivita práce pri predpestovaní priesad pri jednotení.
Priama sejba a druhy zelenín pestované z priamych výsevov
Priama sejba (do voľnej pôdy): Pod pojmom sejba rozumieme správne rozmiestnenie osiva do pôdy v horizontálnom a vertikálnom smere, t. j. plošne i do hĺbky. Je jednou z najdôležitejších operácií v poľnohospodárstve a od jej akosti závisí ďalší vývin rastlín a ich ošetrenie. Prednosťou priamej sejby je, že pri nižších nákladoch dosahujeme obyčajne vyššie úrody. Náklady sú znížené predovšetkým o položku na pestovanie priesad a vysádzanie. Naproti tomu pri priamej sejbe je trojnásobne až štvornásobne vyššia spotreba osiva, čo sa veľmi nepriaznivo prejavuje pri zelenine, ktorej semená sú veľmi drahé (napr. karfiol). Priama sejba je náročnejšia na prípravu pôdy. K nákladom prispievajú nielen náklady na sejbu, ale aj na jedno až dve plečkovania a jednotenie.
Termín sejby závisí od účelu pestovania zeleniny, od nárokov jednotlivých druhov zeleniny a od dĺžky vegetačného obdobia. Podľa uvedených skutočností sa vykonáva jarná, letná a jesenná sejba.
Spôsoby sejby
- Sejba naširoko. Semená sú rozdelené rovnomerne po celej ploche pozemku, pričom sa neprekrývajú. Nevýhodou je, že nie je možné využiť mechanizáciu na ošetrovanie porastu počas vegetácie. Používa sa len na malých plochách.
- Sejba do riadkov. Vzídené rastliny sa prekrývajú aspoň v jednom smere. Výhodou je možnosť riadkovej kultivácie. Do riadkov sa vysieva napr. šalát, reďkev, špenát.
- Sejba do dvojriadkov a pásová sejba. Ide o riadkovú sejbu, pri ktorej sa vždy určitý riadok nevyseje, čím sa umožní úplná riadková kultivácia.
- Štipková sejba a sejba do hniezd. Ide o riadkovú sejbu, pričom je na jednom mieste sústredených niekoľko semien. Skupiny rastlín sa kryjú v jednom alebo vo dvoch na seba kolmých smeroch. Takto sejeme napr. uhorky, tekvicu.
Výsevok je množstvo osiva potrebného ma vysiatie jednotky plochy. Vyjadruje sa v kg.ha-1, alebo v g.m-2. Na hmotnosť výsevku má vplyv druh plodiny, vlastností osiva, spôsob pestovania, termín výsevu atď.
Výsevy na predpestovanie priesad
V našich klimatických podmienkach musíme veľkú časť zeleninových druhov pestovať z predpestovaného sadiva. Ide najmä o teplomilnú plodovú zeleninu, zeler, skoré kultivary šalátu a hlúboviny.
- Sejba do debničiek. Jej prednosťou je ľahká manipulácia s debničkami. Pred naplnením sa debničky a zemina dezinfikujú a pripravia sa pomôcky na sejbu.
Dezinfekcia debničiek je nevyhnutná ochrana, ktorá sa vykonáva roztokom modrej skalice, vápenného mlieka, prípadne sa debničky opaľujú plameňom. Zemina sa dezinfikuje horúcou parou alebo chemickými prípravkami, podľa návodu výrobcu.
Plnenie a povrchová úprava. Po naplnení dezinfikovanou zeminou sa povrch urovná a mierne spevní utláčadlom, predovšetkým v rohoch debničiek a povrch sa môže zjemniť zeminou preosiatou hustým sitom. Keď je debnička naplnená, sejeme naširoko alebo do riadkov, a to buď ručne, alebo použitím výsevných pomôcok (výsevné vrecúško, výsevná lopatka). Semená zasypeme zeminou alebo pieskom. Takto vysiate semená opatrne zalejeme z krhličky s jemným kropáčikom alebo hmlovkou. Označíme menovkami a uložíme do skleníka alebo do pareniska s optimálnymi podmienkami na klíčenie. Tento spôsob využívame pri predpestovaní priesad zeleniny (napr. zeleru, papriky, baklažánu, rajčiakov a ďalšej zeleniny), pri ktorej chceme dosiahnuť skorý zber.
- Sejba do pareniska alebo fóliovníka. Rastliny, ktoré vyklíčili v parenisku alebo fóliovníku, majú väčší priestor pre svoj rast a vývin. Po urovnaní a miernom utlačení pareniska alebo záhonov vo fóliovníku osivo sejeme buď ručne naširoko, alebo sejačkou do riadkov. Semená zalejeme a prikryjeme pareniskovými oknami alebo uzavrieme fóliovník. Tento spôsob sejby používame na predpestovanie toho druhu zeleniny, ktorý budeme rozsádzať, alebo ktorý zostane v parenisku, či fóliovníku až do vysádzania do voľnej pôdy.
- Sejba do črepníkov a balíčkov umožňuje dobré zakoreňovanie vyklíčených rastlín a vytvorenie pevnejšieho koreňového balu. Týmto spôsobom možno dosiahnuť vysokú produktivitu práce a efektívne predpestovanie sadiva, pretože prácu možno zmechanizovať použitím balíčkovača, ktorý je vybavený zariadením na pneumatickú sejbu obaľovaného osiva do rašeliiiocelulózových balíkov.
- Sejba na výsevné záhony je prevažne jednoduchá a najmenej nákladná. Záhony bývajú široké asi 1,20 m. Záhony prekypríme, urovnáme povrch a mierne spevníme. Sejeme viacriadkovými sejačkami. Povrch záhonov zavlažíme a prikryjeme, napr. čečinou.
Organizácia práce a využitie mechanizačných prostriedkov
Technika priamej sejby - pod týmto pojmom rozumieme spôsob zapracovania osiva do pripravenej pôdy. Na malých plochách využívame rozličné ručné sejačky, na veľkých plochách viacriadkové sejačky, a to buď prívesné, alebo nesené traktormi. Pri použití sejačky treba nastaviť výsevok, hĺbku sejby, medziriadkovú vzdialenosť podľa návodu výrobcu. Pri predpestovaní zeleniny používame značkovacie rastliny, ktoré sa vyznačujú tým, že ich semená klíčia rýchlejšie než semená hlavnej pestovanej plodiny. Preto ich v malom množstve pridávame do osiva pomaly klíčiaceho druhu (napr. šalát do mrkvy), aby sa včas označili riadky, čím sa umožní skorá medziriadková kultivácia. Rovnomerný riedky výsev zabezpečujeme použitím sejačiek na presnú sejbu (napr. typu Nibex), čím uľahčíme ošetrovanie (jednotenie) vzídených rastlín. Organizácia práce musí zabezpečiť plynulú nadväznosť všetkých prác. Pred začatím prác je potrebné pripraviť stroje, osivo a pôdu. Pri sejbe sledujeme kvalitu (napr. dodržiavanie hĺbky sejby, medziriadkovú vzdialenosť). Po výseve je potrebné obnoviť pôdnu kapilaritu a podporiť vzlínanie vody k vysiatym semenám zavalcova- ním pozemku alebo osiaty pozemok pobránime, čo je nevyhnutné pri sejbe namáčaného alebo naklíčeného osiva.
Technológia predpestovania priesad
Pod pojmom predpestovanie priesady rozumieme pestovanie mladých rastlín v optimálnych podmienkach do fázy vytvorenia 3-6 pravých lístkov. Prvoradým predpokladom na dosiahnutie vysokých úrod kvalitnej zeleniny sú kvalitné priesady.
Požiadavka na akosť priesad
Priesady majú mať hrubú stonku, dobre vyvinuté korene a majú byť husto olistené. Hypokotyl majú mať krátky. Listy majú mať dobre vyvinuté čepele. Znakom dobre predpestovaných priesad sú zdravé klíčne lístky. Priesady nemajú byť slabé. Počet listov závisí od druhu zeleniny a od spôsobu predpestovania priesad.
Spôsoby predpestovania priesad sa volia podľa obdobia, druhu zeleniny a účelu pestovania. Priesady možno predpestovať riedkou sejbou na záhony, rozsádzaním, balíčkovaním a pestovaním v črepníkoch.
Účelom predpestovania zeleninových priesad je dosiahnuť skorý zber, pestovanie teplomilných druhov zeleniny v drsnejších podmienkach, v ktorých by z priamej sejby zle dozreli. Ďalej je to pestovanie zeleniny s dlhým vegetačným obdobím, získanie z jedného pozemku v jednom roku niekoľko úrod, a konečne úspora osiva. Nevýhodou je prácnosť a vyššie náklady, i keď sa mnoho prác pri predpestovaní môže zmechanizovať.
Riedky výsev na záhony, pikírovanie
Technika predpestovania priesad na záhonoch. Ide o riedku sejbu naširoko alebo do riadkov na pripravené záhony. Po vzídení sa rastliny nerozsádzajú, ale ponechávajú sa na záhonoch až do vytvorenia 3-5 pravých lístkov a potom sa vysádzajú do voľnej pôdy. Prednosťou je, že tento spôsob je lacný, jednoduchý a priesady sú otužilé. Nevýhodou je nevyrovnanosť priesad. Preto je potrebné pred vysádzaním rastliny triediť, pričom odpad môže byť až 50 %.
Rozsádza sa vo fáze klíčnych alebo prvých pravých lístkov. Tento spôsob spočíva v tom, že mladé rastliny vyberáme z miesta vysiatia a rozsádzame ich tak, aby boli rovnomerne rozložené na pestovateľskej ploche. Týmto vypestujeme vyrovnané a zdravé priesady. Prednosťou rozsádzania je tiež to, že na ďalšie pestovanie sa vyberú najlepšie vyvinuté rastliny. Priesady vytvoria mohutnejšiu koreňovú sústavu, pretože pri rozsádzaní sa skráti hlavný koreň, čím sa donúti vytvoriť vedľajšie korene. Rozsádzať môžeme do debničiek, pareniska, balíčkov, črepníkov a pod.
- Rozsádzanie do debničiek. Debničky si pripravíme podobne ako na sejbu, t. j. vy dezinfikujeme ich a naplníme akostnou kompostovou zeminou. Povrch zeminy urovnáme, mierne utlačíme a vhodným značkovacom (roštovým, kotúčovým, valcovým) vyznačíme riadky. Vzdialenosť pri rozsádzaní do debničiek je 30 X 30 mm. Rastliny určené na rozsádzanie vyberáme z debničiek z jednej strany, skrátime im korene a rozložíme ich na sklenú doštičku. Ako pomôcku zásadne používame vysadzovací kolík, ktorým urobíme kolmú, dostatočne širokú jamku. Rastlinu uchopíme za klíčny lístok a vsunieme ju až po klíčne lístky do jamky. Šikmým zapichnutím kolíka a pritlačením zboku ju upevníme tak, aby sa rastlina neuvoľnila. Z hľadiska organizácie práce pri rozsádzaní rastlín do debničiek začíname vždy od stredu debničky ku kraju. Vysadené rastlinky hneď zalejeme a prenesieme do skleníka alebo do pareniska.
- Rozsádzanie do pareniska.Technika práce je rovnaká ako v prípade rozsádzania do debničiek, avšak je prácnejšia, menej pohodlná, pretože pracujeme pokľačiačky. Povrch pareniska pohrabeme, mierne utlačíme a vo vzdialenosti 50-70 mm značkovacom vyznačíme riadky. Rozsádzané priesady hneď zalejeme, prikryjeme pareniskovými oknami a pri slnečnom počasí ich zatienime.
Balíčkovanie, sadenie do črepníkov a nádob
Balíčkovanie je spôsob predpestovania priesad, pri ktorom vysádzame rastliny s vyvinutými klíčnymi lístkami buď do zemiakových, alebo rašelinovo-substrátových balíčkov, alebo do týchto balíčkov vysievame po jednom, obyčajne obaľovanom semene. Rastliny v balíčkoch dobre zakorenia, a preto ich pestujeme až do obdobia vysádzania. Význam balíčkovania spočíva v tom, že umožňuje rastlinám vytvoriť kompaktný koreňový bal, s ktorým sa vysádzajú do voľnej pôdy, dobre zakorenia a ďalej rastú nerušene, bez tzv. presádzacieho šoku. Výhodou balíčkovania je to, že sa práce môžu zmechanizovať. Ideo balíčkovacie stroje (balíčkovače), resp. plniace a sejacie linky zahraničnej i našej výroby. Napr. balíčkovače typu Dewa, ktoré umožňujú dva spôsoby výroby sadiva, a to priamym vystreľovaním obaľovaného i neobaľovaného osiva do balíčkov, alebo normálnym rozsádzaním do otvoru vytlačeného do balíčka. Balíčkovač našej konštrukcie (BS-1) je určený na automatickú výrobu balíčkov rozličných veľkostí (napr. 40 X 40, 50 X 50, 75 X 75, 100 X 100 s výškou 40 - 80 mm) z rašelinových substrátov, buď s možnosťou sejby obaľovaného osiva, alebo ručného rozsádzania rastlín. Balíčkovač sa pripravuje podľa pokynov výrobcu. Príprava zemi...
tags:
