Vieme, že tento článok už bolo potrebné napísať dávnejšie. Sacharidy patria medzi základné živiny, ktoré sú v našom "kmeni" odcudzované a inak tomu nebude ani dnes. Nečakajte že ich budeme obhajovať alebo presadzovať. Skôr naopak. Lenže tak, ako sacharidy vedia metabolicky ubližovať, tak dokážu byť aj veľmi užitočné. Musíme poznať len všetky dôležité zákonitosti o tom, ako ich používať správne. A to je predmetom dnešného skromného článku.
Prečo optimalizovať výživu?
Dôležité je najprv vedieť, kvôli čomu optimalizujeme svoju výživu. Kvôli hmotnosti a estetike? Kvôli výkonnosti? Kvôli akému športu? Inak potrebuje sacharidy používať niekto, kto veľmi často športuje a inak niekto, kto trénuje len sporadicky a nemusí sa nikam s regeneráciou ponáhľať.
Úloha sacharidov v tele
Jediný dôvod, prečo manipulovať so sacharidmi a ich celkovým príjmom je ten, že si pomocou nich dokážeme zmanažovať rýchlejšie doplnenie zásob glykogénu (superkompenzácia = regenerácia). Má to však niekoľko "háčikov". Kto tieto "háčiky" nepozná, nebudú sacharidy slúžiť jemu, ale on sacharidom.
Nebezpečenstvo sacharidov
Prečo sú sacharidy tak nebezpečné pre náš organizmus? V skratke to treba chápať tak, že čím viac sacharidov skonzumujeme, tým viac sa na nich stávame metabolický závislí. Vysoká konzumácia sacharidov vedie k hormonálnej nerovnováhe a jedným zo základných príznakov je aj inzulínová rezistencia. Tá je príčinou mnohých ochorení a oslabeného organizmu (častá únava, nedostatok energie, podlomená imunita, iné).
Potraviny premieňajúce sa na cukor
Vôbec nemusíte konzumovať mnoho sladkostí alebo jednoduchého cukru. Úplne postačí, ak budete konzumovať potraviny, ktoré sa na cukor (glukózu) premenia veľmi krátko po konzumácii. Ktoré to potraviny sú? To by ste už mali vedieť. Pre istotu to zopakujeme: chlieb, pečivo, zemiaky, ryža, cereálie, cestoviny, pizza, múčne výrobky, banány, vločky, rôzne prílohy (pšeno, jačmeň, kus kus, amarant, iné), čiastočne aj strukoviny a v malom množstve ovocie a niektorá koreňová či hľuzová zelenina. Ovocie a zelenina však býva veľmi málo koncentrovaná, pretože obsahuje mnoho vody, strukoviny sú v tomto smere tiež relatívne bezpečné, pretože naopak obsahujú mnoho vlákniny. Lenže dokonca aj veľmi vysoký príjem bielkovín vedie k tomu, že nadbytok sa premení na glukózu.
Glukóza a jej vplyv
Všetky tieto potraviny (okrem vlákniny a tukov), skôr či neskôr nakoniec skončia v našom tele ako glukóza. Ak je glukózy príliš mnoho, stáva sa toxická. Glukóza pre naše telo nie je esenciálne palivo (to sa asi čudujete), pretože si jej dokážeme vytvoriť koľko potrebujeme (volá sa to glukoneogenéza). Dokonca aj mozog dokáže efektívne pracovať na štvrtej forme paliva (až na 75% z dennej potreby), ktorou je ketón. Ketón je bioprodukt mastných kyselín (z podkožného tkaniva alebo z výživy), ktorý sa môže tvoriť iba v pečeni.
Ketóny ako zdroj energie
Vlastne drvivá väčšina telesných systémov dokáže využívať ako hlavný zdroj paliva ketóny, až na pár výnimiek ako napríklad mužské semenníky a tak podobne. Dokonca aj deti sa rodia v keto-adaptovanom stave čo znamená, že ich telo vie veľmi efektívne využívať ako hlavný zdroj energie ketóny. Tie sa v pečeni vytvoria z podkožného tkaniva, alebo z tukov vo výžive. Mimochodom materské mlieko je najkvalitnejší a najkomplexnejší zdroj tukov (resp. mastných kyselín) na svete. Matka príroda sa nemohla pomýliť v tom, že nás predurčila na to, aby sme boli zdravý len vtedy, ak si po zvyšok života udržíme schopnosť spaľovať tuk ako hlavného zdroja energie.
Zásoby energie v tele
V tele má priemerne trénovaný muž zásobu sacharidov vo forme glykogénu (v pečeni a vo svaloch) v hodnote asi 1300 kcal, zatiaľ čo ak by mal tento 70kg vážiaci muž a iba 8% tuku (= cca 6kg podkožného tuku), tak má k dispozícii až 54.000kcal energie. To je pre neho zdroj energie asi na 21 maratónov. Ktoré palivo je podľa vás pre telo prirodzenejšie spaľovať? To, ktorého má málo (glukózu) a potrebuje ho len na výnimočné situácie (útok-útek), alebo bude radšej preferovať palivo, ktorého má dostatok a to aj v prípade, že človek nemá práve čo konzumovať?
Metabolizmus vlkov ako príklad
Ako to podľa vás funguje v prírode? Ako sa dá vysvetliť jav, že vlci aj dva týždne nemusia nič konzumovať (skôr nemôžu lebo nič neulovili) a sú aj napriek tomu schopní 20km striedavým šprintom naháňať stádo bizónov a pokúšať sa izolovať od svorky mláďatá? A to všetko bez toho, aby za ten čas nejedenia stratili čo i len gram svalovej hmoty, ktorá je pre nich nekonečne dôležitá (ako pre nás). Myslíte si že ich metabolizmus funguje na cukroch a vlci tieto cukry aj niekde potajomky konzumujú? To rozhodne nie. Rovnako ako vlci, aj my ľudia najlepšie fungujeme vtedy, keď sme prepnutý na režim "tuk spaľujúcej mašiny".
Spaľovanie tuku a hlad
Ak vám funguje správne metabolizmus, tak vaše telo si veľké kalorické porcie ukrajuje z vašich zásob podkožného tuku (napríklad z bokov) a naopak ochraňuje najdôležitejšie aktívne tkanivá (svaly a orgány). Zároveň je tento režim mentálne oslobodzujúci od bežného ustráchaného postoja: "odkiaľ príde moje ďalšie jedlo už o 3 hodiny". Tu platí len jedno pravidlo, podľa ktorého sa musíte v otázkach príjmu energie riadiť. Tým pravidlom je hlad. Kto je hladný, nech niečo zje, kto nie je, tak práve jeho telo stále konzumuje 200 až 300 kalórií veľkú porciu z jeho bokov alebo zadku.
Preceňovanie sacharidov
Problém dnešnej modernej doby spočíva v tom, že extrémne sa preceňuje význam sacharidov a cereálií v našej výžive. Dokonca sú tieto živiny považované za základ zdravej výživy. To ale spôsobuje že sa čoraz viac stávame závislí na jedle, ktoré nie len že je rýchlo dostupné, ale je aj metabolicky veľmi rýchle. Aké to má následky, si môžete overiť všade okolo seba (obezita, metabolický syndróm, civilizačné ochorenia, rakovina).
Ako sa telo zbavuje toxickej záťaže
Ak to už aj robíte, vaše telo má tajné zbrane a vie, ako sa tejto toxickej záťaže zbaviť. Spáli ju. Aspoň sa o to pokúša. Ak ju spaľovať nestíha, snaží sa ju uložiť ako zdroj energie (glykogén) v palivových nádržiach (svaly a pečeň). Ak sú aj tie plné (u necvičiacich permanentný stav), telo si cukor uloží vo forme tuku. Okrem toho, ak konzumujete pravidelne cukor (včítane potravín, ktoré sa naň premenia), telo prestáva spaľovať tuk ako hlavný zdroje energie a začne spaľovať už iba cukor.
Metabolické poškodenie
To je najvážnejšia zmena v metabolizme. Ups, práve tu nastáva bod zlomu, v ktorom sa začínate stávať vy verným služobníkom sacharidov. Hovorí sa tomu aj metabolické poškodenie alebo metabolická neflexibilita. Človek sa stáva na glukóze metabolicky závislý, pretože jeho telo zabudlo ako sa má spaľovať ako hlavný zdroj energie tuk (ketóny). Toto celé spôsobuje ešte ďalší paradox. Je ním inzulínová rezistencia pečene a svalov.
Inzulínová rezistencia
Tá spôsobuje, že nie len že dokonalo nezregenerujete (nenaplníte glykogénové nádrže vo svaloch a v pečeni), ale vďaka rezistencii ich nenaplníte vôbec a vždy ostávajú takmer úplne prázdne. Okrem negatívnych prejavov nedostatku energie a rýchleho nástupu únavy, to spôsobuje fatálne oslabenie pečene a jej detoxikačnej kapacity. Vaša imunita sa stáva ľahkým terčom pre baktérie, vírusy či iné ochorenia. Ak sa k tomu pridajú ďalšie stresové hormóny (nie len z práce, ale napríklad aj z dlhotrvajúcich vytrvalostných cvičení), ktoré cukrový metabolizmus umocňujú, máte o fatálny problém postarané.
Dôsledky nadmernej konzumácie cukru
Preto pravidelná konzumácia nie len sladkostí, ale aj ďalších potravín, ktoré sa na cukor premenia, je čistý hazard so zdravím. Na to najviac doplácajú deti a to už od útleho veku. Čím viac cukru konzumujete, tým viac inzulínu sa do krvi vylúči a cukor sa musí niekam upratať. Čím viac máte v krvi inzulínu, tým menej tuku spálite. A čo sa stane, ak vaše telo raz úplne prestane počúvať inzulín (to je stav hraničný s ochorením diabetes - inzulínová rezistencia)? Budete ho mať v krvi veľmi mnoho a môžete hádať koľko tuku bude vaše telo schopné spaľovať cez deň? Žiaden. Potom sa stane to, že vy budete už len tučnejší a tučnejší, alebo ak intenzívne športujete tak metabolicky neflexibilnejší a stále viac poškodenejší. Príjemná vízia, čo poviete?
Začarovaný kruh
A takto vzniká začarovaný kruh. Z toho plynie ponaučenie, že nie je pravda, že ľudia sa stávajú tučnejší preto, lebo sa menej hýbu a viac jedia. Pravda je taká, že jedlo, ktoré konzumujú, im spôsobuje v tele také zmeny, ktoré ich nútia viacej jesť a naopak menej sa hýbať. A toto nie je ideálna situácia, ktorá by sa dala nejako zvlášť dobre ovládať s vôľovými vlastnosťami.
Optimalizácia hormonálnej sústavy
Aby ste toto všetko chápali v najširších súvislostiach, vašou jedinou snahou za celý deň by mala byť optimalizácia hormonálnej sústavy. Tá sa vyznačuje nízkymi hladinami glukózy a tým pádom aj nízkymi hladinami inzulínu cez deň. Čím vyššie hodnoty inzulínu cez deň máme a čím častejšie si takúto nerovnováhu spôsobujeme, tým závažnejšie metabolické poškodenia vznikajú v našom tele a o to nedobrovoľnejší služobníci sa pre sacharidy stávame. A priberanie je len posledný ochranný mechanizmus, ktorý posilňujte tukové tkanivá.
Priberanie ako ochranný faktor
Keď niekto fyzicky cvičí, posilňuje svaly a oni sa zväčšujú a prispôsobujú záťaži. Keď sa niekto stravuje nesprávne, precvičuje tukové zásoby, ktoré taktiež rastú na objeme. Do týchto tukových zásob sa ukladajú toxické metabolické splodiny cukrového metabolizmu. Preto na tradičné detoxikácie zabudnite. Nie sú potrebné, pretože korienky či rôzne kúry vám toxíny z podkožného tuku nedostanú preč nikdy. Čiže priberanie je ochranný faktor, ktorý je potrebné pochopiť v širších súvislostiach. Ak vaša hormonálna sústava funguje správne, telo nemá dôvod energiu do tukov ukladať (tým pádom ani toxíny), ale ju používať ako hlavný zdroj energie.
Glykemický index a glykemická nálož
Preto neplatí tradičná poučka hovoriaca o tom, že: "sme to čo jeme". To naozaj neplatí. Sme to, čo sa naše telo rozhodne ukladať do zásob a čo sa rozhodne naopak spaľovať. Preto by ste sa mali orientovať v dôležitých pojmoch, akými sú glykemický index a celková glykemická nálož jedla. V preklade tieto pojmy znamenajú, že ako veľmi vybrané jedlo zvýši hladinu cukru v krvi po konzumácii. Čím menej, tým lepšie pre nás, aspoň cez deň.
Celozrnné cereálie
Riešením asi nie sú ani celozrnné cereálie, možno práve naopak. A hoci celozrnná múka obsahuje viac cenných látok (vitamíny B skupiny, klíčky, enzýmy, vlákninu), trávi sa ťažšie a pokiaľ jej skonzumujete veľký objem naraz (vysoká glykemická nálož), tak aj tak dôjde k nevhodnej hormonálnej odpovedi organizmu po jej konzumácii. Lenže problém je v tom, že táto "odpoveď" bude trvať omnoho dlhšie ako po konzumácii bielej múky alebo iných necelozrnných sacharidov (ryža, zemiaky, cestoviny, pizza, iné). Celozrnná múka hladinu cukru v krvi síce neovplyvní až tak extrémne vysoko, ako iné sacharidové produkty, ale zato celkový objem vylúčeného inzulínu bude pravdepodobne ešte vyšší, pretože po dlhšiu dobu bude hladinu cukru v krvi zvýšená. Z nášho pohľadu je ťažko hodnotiť, či je lepšie skočiť z 10-teho, alebo 12-teho poschodia. Najlepšie je neskákať vôbec. Alebo skákať ale s padákom. Veríme, že tieto informácie vám trochu pomôžu zorientovať sa vo fyziologických dejoch nášho komplikovaného tela, ku ktorému všetci potrebujeme čoraz dôslednejší manuál na použitie.
Veríme, že kontrola sacharidov a ich uvedomelé používanie pomáha nám všetkým pracovať na lepšej verzii samého seba.
tags: #Recept
