Mladinový koncentrát Chocolate Brown Ale je mladinový koncentrát na výrobu vrchne kvaseného piva typu Brown Ale, čo je polotmavé vrchne kvasené pivo s ovocnými tónmi a lahodnou orechovou dochuťou. Súčasťou balenia sú v dvojitom obale balenia kvasnice M15 Empire Ale. Mladinový koncentrát je zabalený v kvalitnom vaku z tvrdej fólie. Každý sáčok je naplnený za studena s využitím najmodernejších technológií dusíka pre poskytnutie maximálneho bezpečia pred kontamináciou výrobku. Postup plnenia pri nízkych teplotách si zachováva delikátnu chuť a vôňu.
Vlastnosti:
- Horkosť IBU 26-34
- Alkohol 4% alc.
- Farba jantárová
- Kvasnice: M15 Empire Ale
- Vyrobíte 23l
Návod na prípravu
- Vyčistite a sterilizujte celé vybavenie.
- Vyberte vrecko kvasníc a chmeľu z dvojitého obalu koncentrátu.
- Postavte sáčok do horúcej vody na 15 minút.
- Otvorte sáčok a nalejte extrakt do sterilizovanej fermentačnej nádoby.
- Uvarte 3L vody a pridajte ich do fermentačnej nádoby.
- Pridajte dávku kvasných cukrov a dôkladne miešajte, kým sa nerozpustí.
- Dolejte až 23litre studenej vody a premiešajte.
- Kontrolujte teplotu vody, až padne pod 25 ° C, tak môžete pridať kvasinky a dôkladne premiešať.
- Uzavrite fermentačnú nádobu a kvasnú zátku naplňte vodou.
Fermentácia
- Umiestnite fermentačnú nádobu na ľahko umývateľný povrch, je bežné že počas prvých dvoch dní vypenie.
- Uistite sa, že sa jeho teplota pohybuje okolo 20-23 ° C po dobu aspoň 8 dní.
- Akonáhle kvasná zátka prestane prebublávať, fermentácia je ukončená a môžete pokračovať ďalším krokom.
- Stočte pivo do fliaš alebo súdka.
- Pred stáčaním vložte do fľaše fermentačný drops (1 ks na 0,5 l), alebo lyžičku maltózy (môžete použiť aj cukor asi 3 g na 0,5 litra).
- Uložte fľaše, alebo súdok na teplom mieste (20-23 ° C) po 14 dní, kedy prebieha sekundárna fermentácia.
- Presuňte fľaše na chladné miesto po najmenej 7 dní, do okamihu, než je pivo čisto a kvasnice usadené na dne.
História piva
Pivo existuje už niekoľko tisícročí. Začiatky piva sa datujú ešte do čias Mezopotámie a Egypta, kde sa kvasený jačmenný nápoj pil primitívnymi slamkami. So súčasným pivom mal spoločný akurát tak jačmeň a proces kvasenia. Išlo totiž o hustú kašu, ktorá sa dala jesť skôr lyžicou ako piť.
Prvá písomná zmienka o pivu v Česku pochádza z roku 993. Pivo v minulosti vyrábali prevažne mestá a kláštory, neskôr šľachta. Prvá zmienka o pivovare na území Českej republiky pochádza z roku 1118, keď bol založený pivovar v obci Cerhenice. Aj keď je považovaný za najstarší pivovar, zrejme existovali pivovary aj skôr. V samotnej Plzni sa pivo varilo už od prelomu 13-teho a 14-teho storočia.
Aj Plzeň pozná svoje Bostonské pitie čaju (udalosť, pri ktorej obyvatelia Bostonu hodili do mora 342 debien čaju). Nesúvisí síce s bojom amerických kolónií za nezávislosť, no tiež išlo o protest. Plzenčania z protestu pred nekvalitným pivom nechali na námestie vyliať 36 sudov piva. Bolo to v roku 1838. O 4 roky neskôr vzniklo pivo Pilsner Urquell.
Pilsner Urquell
Začalo to sládkom menom Josef Groll, ktorého do Plzne pozvali mešťania, aby uvaril pivo. Použil nový postup spodného kvasenia piva, ktorý mal od svojho otca. V čom to pivo však bolo iné, boli ingrediencie a český postup trojitého rmutovania v medenom kotli. Plzeňská voda je mäkká a kvalitná. Žatecký červeňák je vychýrený chmeľ a novinkou bol svetlý slad. Vzniklo zlatisté pivo, ktorého kvalita prekvapila aj samotného Grolla a mešťanov.
Svetlý ležiak, ktorý vznikol v Plzni, sa okamžite stal obľúbeným pivom nielen v meste, ale aj v celej krajine. Už o 35 rokov neskôr meštiansky pivovar v Plzni vyprodukoval najviac piva spomedzi všetkých českých zemí. Postupne sa rozšíril aj do sveta. Pivo Pilsner Urquell bolo založené v roku 1842. Ide o spodne kvasený ležiak. Má 4,4 percentný obsah alkoholu a 11,74 stupňa a stále sa pripravuje podľa rovnakej receptúry.
Ján Píry, obchodný sládok pivovarov Topvar opisuje pivo Pilsner Urquell takto: "Je to originál, ktorý položil základy spodne kvaseného typu piva pilsner, pils. Je to pivo, ktoré má svoje osobitné vlastnosti. Značka Pilsner Urquell je svetlý ležiak s obsahom alkoholu iba 4,4%. Je to špecifické pivo, menej prekvasené, vďaka čomu má menej alkoholu. V tom spočíva jedinečnosť tohto piva, jeho chlebnatá chuť a profil, ktorú podľa mňa nemá žiadny iný spodne kvasený ležiak."
Starostlivosť o pivo
Je veda dokázať pivo správne uvariť. Správne pripraviť slad, správne vybrať chmeľ a jeho množstvo, použiť kvalitnú vodu, zvoliť kvasinky, ktoré pivo nepokazia. A to všetko uvariť, vykvasiť a nechať ležať. To je však iba polovica práce. Druhú polovicu práce odvádza každý krčmár za výčapom. Tam už nastupuje pivná kultúra.
Podľa Václava Berku to stojí a padá na pivnej kultúre. Dôležitá je hlavne starostlivosť o pivo a starostlivosť o pivné zariadenie. Pretože ak sa výčapný nedokáže postarať o svoje zariadenie, môže urobiť všetko, no to pivo nebude také, ako keď opúšťa pivovar.
Činitele, ktoré najviac vplývajú na zmenu chute a vône piva, podľa Jána Píryho:
- Kyslík - Preto nechceme, aby sa pivo tlačilo kompresorom, alebo sa čapovalo z výšky. Vtedy totiž pivo oxiduje. Kyslík poškodzuje pivo a mení jeho chuť aj vôňu.
- Teplota skladovania piva - Od 5 do 10 stupňov piva je to ideálne. Čím je vyššia, tým viac sa mení charakteristika piva.
- Svetlo - Svetelné žiarenie mení chuť a vôňu piva. Vzniká tzv. svetelná príchuť. Svetlo neprejde cez kov, preto sa predáva v plechovkách. Sklená fľaša svetlo prepúšťa. To robí variabilitu toho, že to isté pivo môže ľuďom z fľašky a plechovky chutiť inak.
Ako správne čapovať Pilsner Urquell?
Ideálne je, aby pohár mal teplotu piva, aby pivo nedostalo šok. Keď je pohár teplý a natečie do neho pivo, na stenách unikne oxid uhličitý a hosť už nemá taký zážitok, aký by mohol mať.
Ak pohár nie je dobre umytý, pena urobí "pic" a je dole, úplne zmizne. Ak pohár nie je mokrý, znamená to, že ho nikto neumyl. Pena ale omnoho lepšie priľne na sklo mokrého poháru. Takže keď sa hosť napije, pena urobí nádherný krúžok na pohári. Podľa počtu krúžkov dokážete potom povedať, na koľko dúškov ho vypil," hovorí Václav Berka.
Čisté trubky, umyté poháre a správny spôsob čapovania piva vedú iba k jednej veci. Aby sa pivo čo najviac podobalo na to isté pivo, ktoré opustí pivovar. Ján Píry hovorí, že o dokonalom pive nielen v pivovare, ale aj v pohári, sníva každý sládok.
Možno ste si všimli, že na Slovensku vzniká čoraz viac remeselných pivovarov, ktoré ponúkajú iné pivá, ako tie, na ktoré sme tu boli zvyknutí. Ide o rôzne voňavé horne kvasené pivá, tmavé pivá či pšeničné pivá.
Pivovarnícke pojmy
| Pojem | Definícia |
|---|---|
| Aeróbne kvasenie | Prvá fáza kvasenia piva, prebieha za prítomnosti kyslíka. Tu sa kvasníce pridané do mladiny rozmnožia na potrebné množstvo. |
| AIO pivovar | Malý domáci pivovar, ktorý nepoužíva viac nádob, ale všetky procesy sú urobené v jednej nádobe (All In One). |
| ALE | Typ najčastejšie anglického, alebo belgického vrchne kvaseného piva. |
| Anaeróbne kvasenie | Nasleduje po vyčerpaní kyslíka z mladiny. Kvasnice sa prestávajú množiť a začnú premieňať cukor na alkohol. |
| APA - American Pale Ale | Pôvodom takisto pochádza z Anglicka avšak názov American si zaslúžilo na základe použitia americkej odrody chmeľu. Na rozdiel od ležiaku vzniká vrchným kvasením pri vyšších teplotách nad 25C. Špeciálny typ kvasníc vytvára v pive sladšiu chuť ako pri pive IPA. Vyššie teploty kvasenia zas produkujú vyššie estery čím pivo často dostáva ovocný nádych. |
| Bajonet | Slangové označenie typu narážacej hlavy, oficiálny názov je korb. |
| Cider | [sidr] nie je pivo, ale nápoj vzniknutý skvasením šťavy z padaných jabĺk. |
| CIP | Anglická skratka Clean In Place. CIP je súbor niekoľkých nádob, kde sú uchovávané umývacie a sanitačné roztoky. Tie sa potom používajú na umývanie potrubných systémov, nádob tak, že umývací roztok je vrátený späť a používaný opakovane. |
| CKT | Cylindricko - kónické tanky. Používajú sa pri modernom spôsobe kvasenia. Výhody oproti klasickej technológii je predovšetkým v možnosti vyššej automatizácie, skrátenia celého procesu kvasenia, lepšej regulácie. Ide o veľkokapacitné nádoby, ktoré umožňujú výrobu piva vo väčšom množstve. |
| Degustácia | Ochutnávanie alebo senzorické hodnotenie kvality všetkých požívatín. Degustácia má presne stanovené pravidlá, podľa ktorých sú jednotlivé potravinárske výrobky hodnotené. |
| Dekapena | Z vyplavených vyčerpaných kvasníc. |
| Dekokcia | Spôsob rmutovania piva. Jedná sa o tradičnú českú technológiu, kedy časť sladového roztoku je prečerpaná do vedľajšej nádoby a tam je táto časť, teraz už nazývaná rmut ohrievaná a nakoniec povarená nezávisle na zvyšnej časti diela. Technológia potom rozlišuje dekokciu na jedno, dvoj a troj rmutovú. Pri domácom varení piva a pri malých pivovaroch sa takmer nepoužíva. |
| Domovarič | Označuje milovníka piva, ktorý doma v malých množstvách varí svoje vlastné pivo. Či už v hrnci od babičky, gulášovom kotlíku, alebona malom pivovare AIO. |
| Dormancia jačmeňa | Jav, charakteristický pre niekoľkotýždňové obdobie po zbere, kedy obilky jačmeňa klíčia pomaly a nejednotne aj za podmienok ideálnych na klíčenie. |
| EBC | Farba piva, posudzovaná podľa stupnice European Brewery Convention - EBC. Každý pivný štýl má svoje určité farebné rozmedzie. |
| EPM | Extrakt pôvodnej mladiny, inak povedané stupňovitosť. Meria sa pred procesom kvasenia a udáva obsah rozpustených cukrov v mladine. |
| Fermentácia | Kvasenie, alebo premena látky za účasti enzýmov mikroorganizmov, pri ktorej vznikajú látky energeticky chudobnejšie alebo sa nové látky syntetizujú. |
| Flash | Označenie jedného z troch typov narážacej hlavy, ľudovo sa nazýva "žehlička". |
| Hektoliter | Dutá miera metrickej sústavy a dá dokopy 100 litrov piva (26,4 amerického galónu alebo 22 britských galónov). |
| Humno | Oddelenie sladovne, kde v chladnom prostredí klíči namočený jačmeň za vzniku zeleného sladu. |
| Hvozd | Vežová stavba štvorcového pôdorysu, kde dochádza k sušeniu sladu. Hvozdenie je záverečnou fázou pri výrobe sladu, má za cieľ previesť zelený slad s vysokým obsahom vody do skladovateľného stavu a vytvoriť tak aromatické a farebné látky. |
| Hvozdenie sladu | Záverečná fáza výroby sladu. Zelený slad je na hvozde najprv predsušený pri teplote do 60°C následne potom vyhriaty a dotiahnutý pri teplotách od 80°C do 105°C. |
| Chladiace štoky | Zastávali funkciu predchladenia mladiny a oddelenia od kalov. Boli konštruované, ako veľké ploché misy, na ktoré sa prečerpala mladina z varne, s hĺbkou cca 15-25cm. Dochádzalo však tu ku častej kontaminácii a tak boli nahradené najprv usadzovacími, potom vírivými kaďami. |
| Chladový zákal piva | Tvorí sa pri ochladení piva na 0°C, pri opätovnom zvýšení teploty na 20°C sa zákal rozpustí. |
| Chmeľ | Jedna z troch základných surovín na výrobu piva, je predstavovaný usušenými chmeľovými hlávkami samičích rastlín chmeľu európskeho. Chmeľ poskytuje pivu typickú horkú chuť, prispieva k tvorbe charakteristickej arómy a má ďalšie technologicky dôležité vlastnosti. |
| Chmeľovar | Jedná sa o intenzívne varenie sladiny s chmeľom. Čas prídavku, množstvo a odroda chmeľu závisí od typu vyrábaného piva. Chmeľovar prebieha v mladinovej panvici. |
| Chmeľový cíz | Je plechová nádoba s dierkovaným jalovým dnom, ktorá zachytáva vo varne vyvarený chmeľ z mladiny. |
| IBU | Jednotka horkosti piva (z anglického originálu International Bittering Unit). Značí teda stupeň horkosti piva. Jedna IBU jednotka sa rovná jednému miligramu takzvaných iso-alfa horkých kyselín na liter piva. |
| Infúzia | Postup rmutovania, kde je celý objem diela je ohrievaný spoločne. Nedochádza tak k povareniu diela. Je to postup typický pre malé pivovary a domácich varičov. |
| IPA - Indian Pale Ale | Je najznámejší pivný štýl, ktorý vychádza z typu piva Pale Ale. Je charakteristická horkejšou chuťou v porovnaní s ležiakmi, jantárovou farbou, citrusovou až kvetinovou chuťou a arómou. Záleží, aká odroda chmeľu bola pri jej výrobe použitá. Samotná IPA má mnoho ďalších druhov, no základné rozdelenie je na Session a Imperial. Session má zvyčajne nižší obsah alkoholu - menej ako 5 percent -, vďaka ktorému je ľahšie a dobre sa pije. Imperial býva s vyšším obsahom chmeľu, ktorému vďačí za horkejšiu chuť. |
| KEG | Anglická skratka pre označenie suda. |
| Kopačka | Zariadenie, ktoré slúži na rozhrňovanie mláta pri scedovaní a jeho vyhrňovaní na skončenie scedovacieho procesu. |
| Kremelina | Sypké alebo pórovité hlinky diatómové, v ktorých výhradným zložením zostali škrupiny rozsievok, ktoré slúžia ako pomocný materiál pri filtrácii piva, keď vo vnútorných kanálikoch kremeliny sa usadia kaly vzniknuté pri kvasení a zvyšné kvasničné bunky. Tento proces prebieha na filtri. |
| Kvasnice | Inak povedané pivovarské kvasinky, sú hubovité jednobunkové organizmy, ktoré premieňajú skvasiteľné cukry na etanol (alkohol) a oxid uhličitý počas hlavného kvasenia za súčasného vytvárania chuti piva, trvajúceho 6 až 13 dní v spilkách. |
| Kvasinkové pivo | Väčšina ľudí si myslí, že kvasnicové pivo je vlastne pivo nefiltrované, ale nie je tomu tak. Kvasnicové pivo môže byť filtrované aj pasterizované, odlišnosť od nefiltrovaného piva je však v tom, že sa do hotového piva dodatočne pridávané rozkvasené kvasnice. |
| Ležiacka pivnica | Priestor, v ktorom prebieha dozrievanie piva za určitej teploty a doby zrenia. |
| Ležiak | Získal svoje označenie nielen vďaka spodnému kvaseniu. Jeho názov je odvodený od toho, že po kvasení sa necháva odstáť, takzvane ležať. Je typický nižším obsahom alkoholu a menšou horkosťou v porovnaní s Ale. |
| Lietajúci pivovar | Ide o druh malého pivovarníctva tzv. pivovar bez pivovaru. Nazývaný je aj kočovný. Je to neustále populárnejšia cesta pre amatérskych sládkov s vlastnými receptúrami piva, ktoré varia vo varni oficiálneho minipivovaru, kde si prenajmú zariadenie aj so sládkom. K takémuto spôsobu varenia netreba patričnú živnosť, nakoľko oficiálne varí „prenajatý“ sládek. |
| Lom mladiny | Priehľadná sladina sa po začiatku chmeľovaru zakalí a začnú sa tvoriť vločky, spôsobené denaturáciou bielkovín. Lom mladiny je kontrolovaný po ukončení chmeľovaru. Dobre ohraničené vločky a číra mladina svedčia o správnom priebehu chmeľovaru. |
| Lúhová várka | Pri varniach, ktoré nie sú vybavené systémom CIP, sa čistenie nádob vykonáva lúhovou várkou. V prvej varnej nádobe sa pripraví 1 - 3% roztok lúhu, ktorý potom prejde všetkými nádobami a celým potrubným systémom ako skutočná várka. Tiež označovaná ako náduvník. |
| Máčanie jačmeňa | Proces, ktorý prebieha v náduvníku. Obsahuje približne tri fázy, pri každej najprv dochádza k zaplaveniu jačmeňa vodou, po určitú dobu, a potom nasleduje vzdušná prestávka, pri ktorej sa z nádoby odsáva oxid uhličitý. |
| Mladina | Základný medziprodukt pri výrobe piva. Ide o ochmelenú sladinu, ktorá je výstupným produktom pri varení piva. Mladina postupuje s varňami na hlavné kvasenie, kde po prídavku kvasníc sú cukry pretvárané kvasinkami na alkohol a oxid uhličitý. |
| Mladinová kaďa | Nádoba v ktorej prebieha varenie sladiny so chmeľom. V mláte zostávajú zvyšky extraktu a niektoré ďalšie výživné látky. Tieto zvyšky bývajú používané na kŕmenie. |
| Náduvník | Nádoba na namáčanie jačmeňa pri výrobe sladu pred sladovaním. Tiež označovaná ako máčací štok. |
| Nefiltrované pivo | Pivo, ktoré pred stáčaním do sudov či fliaš neprechádza filtráciou, je viac alebo menej zakalené, pretože v ňom zostávajú kvasinky a mikročastice. Milovníci piva to ocenia, pivo má totiž bohatšiu a plnšiu chuť. |
| Odstreľovanie kvasníc | Technologická operácia, pri ktorej sú po ukončenom kvasení zo spodnej časti CKT pomaly odpustené zvyšky kvasníc. |
| Pasterizácia | Tepelné ošetrenie piva. Tým je pivo chránené proti infekcii, ktorá by v krátkom čase spôsobila pokazenie. Technologicky sa rozdeľuje pasterácia na prietokovú (pivo je pasterizované pred naliatím do fliaš), tunelovú (pivo je pasterizované až po stočení do fliaš spolu s obalom) a modernú „studenú“ (ultrafiltráciu). |
| Patok | Posledná voda, ktorá sa použije na vysladenie mláta v scezovacej kadi, a obsahuje 1 až 2% rozpustených látok. Táto voda sa už do mladinovej panvice nevracia, ale putuje do zberača patokov, odkiaľ je potom používaná ako voda vystieracia. Túto technológiu využívajú niektoré pivovary, ktorým ide predovšetkým o kvantitu, nie o kvalitu. |
| Pivo | Staré slovanské slovo označujúce "nápoj najobyčajnejší a najrozšírenejší". |
| Pivovar | Technologický celok vyrábajúci pivo. |
| Pivovarské kvasnice | Špeciálne kmene kvasníc, ktoré premieňajú cukrové látky v mladine na alkohol a oxid uhličitý. Pivovarských kmeňov kvasníc existuje veľké množstvo, použitý typ kvasníc má potom zásadný význam na chuť hotového piva. |
| Pluchy | Obalovej časti zŕn. |
| Prietlačné tanky | Nádoby slúžiace na uchovanie prefiltrovaného piva. |
| Rmut | Zmes sladového šrotu s vodou podrobená rmutovaniu, tj pôsobeniu sladových enzýmov hlavne na škrob a bielkoviny obsiahnuté v slade. |
| Rmutovací diagram | Časový a teplotný harmonogram prípravy mladiny. |
| Rmutovanie | Najdôležitejší proces pri varení piva, ktorý nasleduje ihneď po vystieraní. Zmes sladového šrotu a vody sa za neustáleho miešania ohrieva. Pri ohreve sú zaraďované časové oneskorenia, ktoré má vplyv na optimálne pôsobenie sladových enzýmov. Tým je určovaný základný chuťový charakter vyrábaného piva. |
| Sanitácia | Proces chemického čistenia pivného vedenia od narážacej hlavy po výčapný kohút, ako aj samotného pivovaru. |
| Scedovacia kaďa | Nádoba, v ktorej prebieha scedzovanie, oddelenie medziproduktu od časti zŕn. |
| Scedzovanie | Proces pri výrobe, pri ktorom dochádza k rozdeleniu rmutu na mláto a číry roztok. |
| Slad | Inak obilnina (zrno); na výrobu piva sa používa spravidla jačmeň, prípadne pšenica, ale sú aj pivá z raže a ovsa; zrno sa pred varením piva nechá naklíčiť a usušiť v procese zvanom sladovanie, aby sa vytvorili enzými, ktoré budú pri varení piva štiepiť polysachariy na jednoducé cukry. |
| Slaďák | Robotník zamestnaný pri výrobe sladu. |
| Sládek | Titul technického úradníka, ktorý v pivovare vyrába pivo. |
| Sladina | Prvý medziprodukt pri výrobe piva. Ide o sladký neochmelený roztok cukrových, bielkovinových a ďalších látok, ktorý vznikne scedzovaním diela. |
| Spilka | Oddelenie v pivovare, kde prebieha kvasenie mladiny v kvasných nádobách. |
| Spodné kvasenie | Je využívané na výrobu ležiakov, pričom kvasia pri nižšej teplote. |
| Sladový šrot | Našrotovaný slad alebo nesladovaná obilnina, ktorá sa ďalej používa v pivovarníctve. |
| Šrotovanie | Prvý proces pri výrobe piva. Slad je rozšrotovaný tak, aby došlo k obnaženiu vnútornej časti zrna, ale zároveň aby obalová časť zrna zostala zachovaná. |
| Stout | Vrchne kvasené tmavé pivo typu ale vyrábané pomocou praženého sladu, charakteristické hustou penou, tmavou farbou a niekedy ovocnou príchuťou. Často ide o silné pivo (alc. až 8% obj.), nezriedka podobné pivu Porter. Typickým príkladom je pivo Guinness. |
| Stupňovitosť piva | Sa určuje podľa množstva extraktu (cukru) v pôvodnej uvarenej mladine. Ak je teda pivo „desina“, znamená to, že má 10-percentný podiel extraktu v pive pred jeho kvasným procesom. Môže sa označovať aj skratkou EPM. Stupňovitosť piva sa teda neviaže na obsah alkoholu. |
| Usadzovacia kaďa | Uzavretá valcovitá nádoba s plochým dnom, pripojená na chladiaci agregát. Slúžila na odstránenie kalov z horúcej mladiny a zároveň na jej schladenie na zákvasnú teplotu. |
| Varňa | Časť prevádzky v pivovare, kde dochádza k hlavnému vareniu piva. |
| Varič | Pracovník obsluhujúci varňu. |
| Vírivá kaďa | Valcovitá stojatá nádoba, do ktorej je pri určitej teplote a rýchlosti napúšťaná mladina, tým dochádza k vírovému efektu, ktorý zhromaždí kal na strede dna nádoby a číra mladina môže byť oddelená. |
| Vrchné kvasenie | Charakterizuje vyššia teplota kvasenia a týmto procesom vznikajú pivá typu Ale. |
| Vystieracia kaďa | Nádoba, v ktorej prebieha miešanie sladového šrotu s vodou. |
| Vystieranie (Výstierka) | Miešanie sladového šrotu s vodou určitej teploty. |
tags: #Recept
