Ak človek ochorie, jeho prvé kroky by mali viesť k lekárovi, ktorý mu predpíše liek. Následne si ide pacient tento liek „vybrať“ do lekárne. Častokrát sú „klientami“ lekárne práve starší ľudia, osoby zdravotne postihnuté, nevládne, ktoré si osobne pre liek nevedia prísť, no i osoby, ktoré pre horúčku či nákazlivé ochorenie chcú ostať doma v posteli a nechcú vystavovať iných „čakajúcich“ v lekárni vírusom či baktériám.

Je teda pri výdaji lieku nutná osobná prítomnosť osoby, ktorej meno je napísané na „recepte“? Alebo môže tento pacient poslať za seba niekoho iného? Pri ktorých druhoch liekov by takýto postup prichádzal do úvahy?

Právne aspekty výdaja liekov

Základným „stavebným kameňom“ celej problematiky je zákon č. 362/2011 Z.z. o liekoch. Tento zákon vo svojich ustanoveniach stanovuje, že nadobudnutie vlastníctva liekov nedovoľuje zaobchádzať s liekmi inak, než je uvedené v zákone. Lieky je možné vydávať, ako mnohí vedia, v lekárni. Buď ide o nemocničnú lekáreň alebo verejnú lekáreň, resp. cez internet. V prvom rade je dôležité podotknúť, že ani zákon o liekoch ani iné právne predpisy nestanovujú, že vydať liek možno iba tej osobe, na ktorej meno je liek predpísaný.

To „podčiarkuje“ i zákon o liekoch, ktorý v jednom zo svojich ustanovení hovorí, že pri výdaji lieku, ktorý je uhrádzaný alebo čiastočne uhrádzaný z verejného zdravotného poistenia je pacient povinný na požiadanie osoby, ktorá liek vydáva, sa preukázať „kartičkou“ poistenca. Ale akou „kartičkou“ ? Pacientovou? Alebo tej osoby, ktorej liek idem vybrať? Na to už zákon nemyslí.

Aby mohol rodinný príslušník, opatrovateľka alebo iná zvolená osoba ísť vybrať liek predpísaný pacientovi, je vhodné, aby si od pacienta zaobstarala splnomocnenie na výber lieku tak, aby bolo možné overiť aj údaje z preukazu poistenca (napr. Zmluva, biznisDreamstime Meno, rodné číslo či adresa.

Nájom poľnohospodárskej pôdy

Zmluva o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely je upravená ustanoveniami § 663 Občianskeho zákonníka a zákona NR SR č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.

Ustanovenie § 12 ods. 4 a 5 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov v platnom znení. Podľa § 12 ods. 4 cit. zákona hovorí, že: „Ak ide o pozemok, ktorý je užívaný bez nájomnej zmluvy, doručí jeho vlastník užívateľovi pozemku návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy alebo výzvu na vrátenie a prevzatie pozemku. Ak ide o pozemok v podielovom spoluvlastníctve, postupuje sa podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 12 ods. 5 cit. V danej situácii je potrebné, aby vlastník doručil terajšiemu užívateľovi pozemku návrh nájomnej zmluvy. V prípade, že nedôjde medzi majiteľom a terajším užívateľom pozemku k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, užívateľ pozemku je povinný pozemok vrátiť do 30 dní po zbere úrody a nesmie ho ďalej užívať. Ak užívateľ nebude rešpektovať tento stav, môže sa majiteľ obrátiť na súd.

Ak sa rozhodne, že chce pozemok užívať sám, je potrebné doručiť súčasnému užívateľovi pozemku výzvu na vrátenie a prevzatie pozemku. Pokiaľ užívateľ pozemku dobrovoľne nevráti pozemok, môže sa majiteľ svojho práva na vydanie pozemku domáhať súdnou cestou. Ak užívateľ pozemku preukáže, že on sám navrhol uzavretie nájomnej zmluvy a majiteľ uzavretie nájomnej zmluvy neodmietol alebo užívateľa pozemku nevyzval na jeho vrátenie a prevzatie, má sa za to, že nájomný vzťah medzi majiteľom a spoločnosťou vznikol a riadi sa ustanoveniami zákona č. 504/2003 Z. z.

V prípade, že poľnohospodárska organizácia užíva pozemky bez právneho titulu, teda bez uzatvorenej nájomnej zmluvy, je nevyhnutné doručiť užívateľovi vašich pozemkov návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy alebo ho vyzvať na vrátenie a prevzatie pozemkov. Ak nedôjde k uzatvoreniu nájomnej zmluvy alebo ak bola doručená výzva na vrátenie a prevzatie pozemkov, je užívateľ pozemkov povinný pozemky vrátiť do 30 dní po zbere úrody.

Z obsahovej náplne otázky nie je zrejmé, či ste dodržali zákonné podmienky výpovede z nájmu. Výpovedná lehota je pri nájme poľnohospodárskych pozemkoch 1 rok, pričom končí všeobecne 1. októbrom nasledujúceho roka.

Podstatné údaje v zmluve o nájme poľnohospodárskej pôdy

V obsahu platnej zmluvy musí byť uvedené určenie, označenie zmluvných strán, čiže zmluva musí obsahovať určenie prenajímateľa a nájomcu. Pri fyzickej osobe je potrebné uviesť minimálne meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia a rodné číslo. Pri právnickej osobe nesmie chýbať názov, respektíve obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie. Ďalej musí byť uvedené presné vymedzenie predmetu nájmu, v tomto prípade pozemku. Ten je nutné vymedziť parcelným číslom, uviesť, či ide o pozemok parcely registra C evidovaný na katastrálnej mape alebo pozemok parcely registra E. Následne musí byť v zmluve uvedená výmera a druh pozemku, čo znamená, že je v nej aj to, či ide napríklad o ornú pôdu alebo trvalý trávny porast. Ďalšími neodmysliteľnými údajmi sú výška nájomného a jeho splatnosť a či je zmluva platná na dobu určitú alebo neurčitú. Samozrejme, všetko musí byť dohodnuté písomne.

Pre obe zmluvné strany je podstatné presné vymedzenie údajov tak, ako je uvedené vyššie. Len tak je zmluva platná a účinná. Veľký význam pre prenajímateľa má úprava nájomného, a to nielen úprava jeho výšky, ale aj určenie splatnosti. Musí byť presne určené, či sa nájomné platí mesačne, alebo len jednorazovo, napríklad za kalendárny rok. Rovnako je významná aj splatnosť, napríklad, či sa má nájomné platiť dopredu alebo spätne. Vhodné je uviesť aj to, ako má byť nájomné platené. Môže byť totiž hradené bezhotovostne na účet prenajímateľa alebo v hotovosti k rukám prenajímateľa. Ďalším najpodstatnejším bodom pre prenajímateľa je doba uzavretia zmluvy.

Nájomca by mal brať na zreteľ to, či je na základe zmluvy oprávnený dať prenajatý pozemok do podnájmu, či je povinný uhrádzať daň z nehnuteľnosti, či je povinný znášať náklady pri bežnom užívaní prenajatého pozemku, ktoré sú spojené s jeho udržiavaním, či má právo brať z predmetu nájmu plody a úžitky a či mu má na pozemku právo poľovať alebo rybárčiť. Ďalším najpodstatnejším bodom pre nájomcu je doba uzavretia zmluvy a štandardne sa uzatvára na dobu určitú s trvaním nájmu minimálne desať rokov.

Nájomca by mal brať na zreteľ, že nie je povinný platiť nájomné, ak mu vznikli mimoriadne okolnosti, ktoré nájomca nespôsobil a nemožno predpokladať, že by ich odvrátil alebo že by ich následky mohol prekonať.

Zákon poukazuje na to, že vlastnícke právo je jedným zo základných ľudských práv a slobôd, ktorému poskytuje osobitnú ochranu aj Ústava SR. Nová právna úprava hovorí, že ak oprávnený užívateľ pozemku vlastníkovi preukázateľne navrhol uzatvorenie nájomnej zmluvy a vlastník to do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu neodmietol alebo nevyzval užívateľa pozemku na jeho vrátenie, alebo neuzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou, predpokladá sa, že po dvoch mesiacoch od doručenia návrhu nájomnej zmluvy medzi nimi vznikol nájomný vzťah na neurčitý čas. Ten bude možné vypovedať k 1. novembru s výpovednou lehotou jeden rok.

Upravila sa tiež povinnosť navrhovateľa nájomnej zmluvy poučiť vlastníka o spôsobe a forme odmietnutia návrhu a o právnych dôsledkoch nekonania. Úpravou sa zabezpečuje aj zachovanie kontinuity užívania z titulu nájomnej zmluvy, ak je prenajímateľ nedostupný. Postavenie vlastníka sa však posilní tým, že doterajší nájomca bude mať povinnosť inštruovať osloveného prenajímateľa o možnosti odmietnuť návrh na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy.

tags: #Recept