Reprezentačné Výdavky a Ich Daňová Uznateľnosť v Slovenských Podmienkach

V kontexte hospodársko-finančnej a daňovo-účtovnej praxe vzniká neustále množstvo otázok, najmä z oblasti zdaňovania. Cieľom tohto príspevku je pomenovať niektoré neštandardné výdavky z hľadiska posúdenia, či ide o daňové alebo nedaňové výdavky. Na túto problematiku existujú aj medzi daňovými odborníkmi rôzne názory.

Vo všeobecnosti je univerzálne daňovým výdavkom taký typ výdavku (nákladu), ktorý bol preukázateľne vynaložený, riadne zaúčtovaný v účtovníctve daňového subjektu (účtovnej jednotky) a jednoznačne súvisí s predmetom zdaniteľného príjmu. Špeciálne sa výdavkový režim charakterizuje ťažšie a náročnejšie, pretože platný zákon o dani z príjmov v SR obsahuje daňové výdavky a nedaňové výdavky uvedené len v príkladoch.

Najfrekventovanejším problémom z hľadiska dane z príjmov sa javí už veľa rokov rôznosť názorov na to, či zaplatený produkt (služba, výrobok) možno alebo nemožno zaúčtovať medzi daňové výdavky v zmysle § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Iné si o tom istom môže myslieť daňový subjekt (zamestnávateľ - pracovisko), iné daňový poradca a iné daňová kontrola. Ak má dokázať daňový subjekt na trhu (právnická osoba, napríklad eseročka alebo fyzická osoba - podnikateľ, napríklad živnostník alebo samostatne zárobkovo činná osoba) alebo v spoločnosti (občan - nepodnikateľ) správne zdaňovať túto problematiku, je dôležité naučiť sa sformovať účinnú prevenciu tak, aby ste sa vyhli zbytočným chybám a daňovým rizikám.

Reprezentačné Náklady a Obchodné Občerstvenie

Náklady tzv. reprezentačného na úhradu útraty za občerstvenie (jedlo a nápoje) patria podľa zákona o dani z príjmov medzi nedaňové výdavky, t. j. do ustanovenia § 21 zák. Ak firma dostane pracovnú návštevu kľúčového dodávateľa (odberateľa) zo zahraničia a pozve túto delegáciu na pracovný obed alebo obchodnú (biznis) večeru - je síce slušné a korektné túto útratu za hostí zaplatiť, ale nie je to možné zahrnovať a nárokovať si to ako daňový výdavok. Márna je diskusia o tom, že bez slušného obeda alebo večere by sa obchod nemusel podariť.

Pracovné Cesty a Ich Daňová Uznateľnosť

Konzultačno-poradenská firma podniká aj v investičnom poradenstve a v tej súvislosti vykonáva časť jej konzultantov aj veľa pracovných ciest nielen autom doma, ale i v zahraničí. Nie vždy je ich akvizícia potenciálnych investorov - získavaných klientov, úspešná. To znamená, že nie vždy sa zakončí kontraktom, a teda aj zdaniteľným príjmom. Firma má dilemu v tom, či všetky náklady na pracovné cesty, t. j. aj vrátane týchto z hľadiska obchodu neúspešných, a teda ekonomicky neefektívnych, sú daňovo uznateľné? Je možné ich zaradiť medzi daňové výdavky pre účel zníženia dane z príjmov? V kontexte charakteristiky predmetu vášho podnikania považujeme za výdavok každú realizovanú pracovnú cestu v zmysle ustanovenia § 19 zákona o dani z príjmov.

Rozhodujúcim kritériom v danej situácii je schopnosť preukaznosti skutočnej pracovnej cesty (t. j. nie či boli pracovníci pri ceste na rokovaní úspešní, ale či cestu skutočne aj vykonali). Toto dokumentujete napríklad správou z pracovnej cesty, záznamníkom o prevádzke motorového vozidla, resp. Z podstaty účtovníctva i zmyslu základu dane pri dani z príjmov je evidentné, že výnosy a náklady (v režime podvojného účtovníctva) alebo príjmy a výdavky (v režime jednoduchého účtovníctva) je nutné v danom prípade vnímať, chápať a kvalifikovať ako množinu tejto nákladovej položky spolu. Preto ide o výdavok nutný na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

Pobyt Obchodného Partnera a Daňové Hľadisko

Firma dostala návštevu bohatého klienta, ktorý prišiel k nej na 2-dňové rokovanie, lebo prejavil záujem stať sa jedným z kľúčových odberateľov jej výrobkov určených na export do zahraničia. Tento obchodný partner bol zo Španielska a rokovanie i pobyt sa konal v SR v hlavnom meste. Môže firma za obchodných partnerov zo Španielska zaplatiť výdavky za hotelový dvojdňový kompletný účet za pobyt (strava, nocľah, parkovné, telefóny z hotela) v Bratislave, ktoré musela pre úspech kontraktu vynaložiť z daňového hľadiska? Výška sumy a priori nerozhoduje, kľúčový je charakter nákladu (výdavku). Preto predpokladáme, že nejde o daňový výdavok uznateľný podľa § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Určitú malú šancu a rámcový predpoklad uznania takéhoto postupu za výdavok na dosiahnutie zdaniteľných príjmov by sme videli v dôslednej rekvalifikácii - zmene názvu a titulu u predmetnej nákladovej položky. Odlíšiť časť nákladov za „reprezentačné“ ako nedaňový výdavok od časti „nájom rokovacích priestorov v hoteli v rámci prenájmu obchodného salóna“ ako daňový výdavok. Právne formulácie musia byť dôsledné a vysvetlivky k zmluvám a účtom presné, aby plne naplnili ustanovenie § 19 zákona o dani z príjmov.

Lobbing a Daňová Uznateľnosť

V neistej dobe dneška a náročnej dikcii trhu nie je možné existovať bez kontaktov, za ktoré sa platí. Buď sú to úplatky načierno (korupcia), alebo oficiálne platby za lobbing pri získavaní zákaziek alebo podielu na trhu. Je možné tieto náklady, pokiaľ ich fakturujeme, považovať za daňové náklady (výdavky) bez toho, aby to daňový úrad pri možnej následnej kontrole správneho vyčíslenia dane neuznal ako nedovolené sprostredkovanie? Podľa nášho názoru sú náklady za lobbing vždy logickejšie, ako napríklad náklady na racketing (výpalné, vydieračstvo pod rúškom tzv. „platieb za ochranu“), ktoré sú na Slovensku už niekoľko rokov veľmi rozšírené, aj keď ide o protizákonnú aktivitu.

V prípade presnej formulácie „náklady lobbingu“ na faktúre vždy čo najpresnejšie opísať, čoho presne a kedy sa týkali a podporiť to masou dôkazov, lebo daňová kontrola sa k tejto forme výdavku bude stavať zásadne apaticky a antagonisticky. Ak máte známych právnikov medzi zamestnancami alebo dodávateľmi, podporte svoj názor aspoň dvoma expertízami na tento pojem alebo priamo zmluvou (dohodou) o lobbingu, kde dôslednou právnou formuláciou vylúčite možnosť pojmovej zámeny so sprostredkovateľskou činnosťou, vychádzajúc z princípu, že lobbovať znamená podporiť, intervenovať a pomôcť.

Buďte však pripravení, že pri aplikácii termínu lobbing platia v SR skôr negativistické nálady. Je ich viac ako pozitivistických, čo súvisí logicky s vysokou mierou korupcie a čiernej ekonomiky v súčasnosti.

Čistiace Služby a Daňové Výdavky

Pre pracovný systém i dobrý podnikateľský rytmus je potrebný nielen racionálny pracovný rozvrh dňa (tzv. time-manager), ale aj poriadok v dokladoch, v účtoch, v administratíve a čistota, hygiena a kultúra pracoviska. Domnievame sa, že vždy si do daňových výdavkov môže daňový subjekt nárokovať, zaradiť a neskôr pri možnom spore s daňovou kontrolou aj obhájiť akékoľvek druhy výdavkov (nákladov) za priame (napr. upratovanie) i nepriame (napr. technické služby na čistiaci cieľ.

Opäť podstatou pre daňový subjekt, je schopnosť dodávateľa služieb uvedený servis zabezpečiť. Obsah by mal dominovať nad formou aj v prípade čistiaceho servisu. V extrémnom prípade šetrenia si daňový subjekt môže čistiaci servis vykonať bezplatne aj sám. V danom prípade si však môže do daňových výdavkov (nákladov) zahrnúť aj účty za primerane nevyhnutné čistiace náradie a prostriedky.

aj platný zákon o účtovníctve v znení neskorších predpisov ukladá účtovné doklady daňového subjektu (účtovnej jednotky) zabezpečiť proti strate, zničeniu a poškodeniu, t. j. na zachovanie zdravia a dobrej koncentrácie na prácu je nutné pracovať v čistom pracovnom prostredí, aby sa chránili zmysly.

Bezpečnostné Služby a Ich Daňová Uznateľnosť

Ak firma podniká v obchode a kvôli niektorým vyhraneným problémom časti konkurencie a rivality pri akvizíciách a obsadzovaní trhu si objedná ako obranu proti rivalom aj služby ochranky - tzv. Zaujímavé je to vedieť aj preto, lebo bezpečnostné služby - služby za ochranu, sa v § 19 zákona o dani z príjmov medzi daňovými výdavkami necitujú. Zákon nemôže citovať presne možné daňové výdavky (náklady) taxatívne, preto ich uvádza len v príkladoch. V danom prípade je predpoklad, že daňová kontrola bude skúmať presné dôvody, prečo sa tradičné trhové komerčné aktivity firmy, ak sú na legitímnej báze, nezaobídu aj bez služby v štýle security.

Bezpečnostné služby sú na trhu aj v SR už roky odskúšaným a osvedčeným produktom. Hrana zákona by mohla v danom prípade pôsobiť kontroverzne a polemicky v tom, aby bol jasne a nespochybniteľne preukázaný dôvod a účel platieb za ochranu.

Klimatizácia a Daňové Hľadisko

Globálne otepľovanie zemegule má za následok v posledných rokoch nárast teploty počas letných horúčav, pričom tento trend sa má do budúcnosti prehlbovať. Predpokladajme, že firma vlastní aj poradenskú ekonomickú firmu, kde zamestnáva tucet pracovníkov, pričom hlavné sídlo má v Bratislave v centre mesta. Vzhľadom na náročnú duševnú prácu a potrebu vysokého stupňa presnej koncentrácie sa rozhodla v roku 2012 investovať do rekonštrukcie interiérov vlastnej budovy nemalú čiastku. Spočívala v tom, že celú kancelársku časť budovy (know-how firmy) dala vybaviť klimatizáciou v úhrnnej sume za 100-tisíc eur. Teraz zbiera odborné názory na posúdenie predmetnej investície, či mala alebo nemala charakter daňového výdavku. Či to bude vnímané zo strany daňovej kontroly ako nutný výdavok, alebo skôr ako luxusná nepotrebnosť.

Samozrejmosťou vybavenia kancelárií a iných „office-zariadení“ moderných firiem (akciové spoločnosti, holdingy, eseročky, štátne podniky) daňových subjektov z radov právnických osôb je aj určitá časť interiéru v podmienkach Slovenska zatiaľ ešte neštandardného, a preto aj nazývaného v daňovej praxi ako „náklady s charakterom tzv. pracovného komfortu“. Tak to bolo najmä v 90. rokoch, medzitým doba dozrela, modernizácia pokročila a trh i spôsob života priniesol pre Slovensko nielen viac búrok a záplav, ale aj zdravšie názory na nutné opatrenia proti evidentnej postupnosti trendu klimatických zmien.

Vybavenie kancelárie pracovníkov (nielen podnikateľov, majiteľov a šéfov, ale aj výkonných zamestnancov), napríklad z radov tzv. Jednoduchou formou klimatizácie je napríklad prenosný alebo zabudovaný väčší alebo menší ventilátor. Zložitejšou formou sú výkonnejšie klimatizačné jednotky. Podobný príklad evolúcie myslenia (vývoja názorov a odborných postojov) je na trhu motorových vozidiel. Aj v predaji áut sa v minulosti považovala klíma za luxus a nadštandard, pričom dnes ho väčšina automobiliek montuje ako samozrejmý základ výbavy motorových vozidiel.

Dobre vetraná miestnosť je nutná nielen kvôli ľahkému dýchaniu a prevencii voči ochoreniu (napr. pre odstránenie baktérií, bacilov a prašnosti a roztočov v ovzduší), ale aj kvôli kvalitnému okysličovaniu mozgu a podpore aktívneho, invenčného a kreatívneho mysle...

Výdavky na Reprezentáciu z Pohľadu Dane z Príjmov a DPH

Ako sa posudzujú výdavky (náklady) na reprezentáciu z pohľadu dane z príjmov a DPH? Z hľadiska dane z príjmov výdavky (náklady) na reprezentáciu sú podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov nedaňové, t. j. nie sú daňovo uznateľné.

Zákon o DPH síce nepozná pojem výdavky na reprezentáciu, ale v § 49 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH sa uvádza, že platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely reprezentácie. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje napr. na obchodné rokovania s obchodnými partnermi, teambuilding a pod.

Reklamné predmety

Za daňovo uznané sa považujú reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za kus. Za reklamný predmet sa nepovažuje tabakový výrobok a alkoholický nápoj okrem vína (ak ich podnikateľ sám nevyrába), ide o nedaňové výdavky.

Ak platiteľ DPH nakúpi reklamné predmety, ktoré spĺňajú podmienku ceny do 17 eur bez DPH, t. j. môže odpočítať DPH. Ak sa však rozhodne ich dodať na obchodné účely bezodplatne, považuje sa to za dodanie tovaru za protihodnotu a podnikateľ je povinný odviesť DPH na výstupe.

Podnikatelia (platitelia DPH) môžu bezodplatne poskytnúť obchodné vzorky. Zákon však stanovuje podmienku, aby skutočne šlo o primerané obchodné vzorky. Primeranosť posudzuje každý podnikateľ individuálne, zohľadňuje najmä obvyklú cenu.

Dôležité je vedieť, že pri darčekových košoch, kde je viacero položiek, sa nesleduje cena za položku, ale za celý darčekový kôš. Ak je víno napr. súčasťou darčekového koša, posudzuje sa samostatne a mali by súvisieť s obchodnou činnosťou podnikateľa.

Príklad:Spoločnosť nakúpila 60 kusov dresov v cene 15,50 eur bez DPH za kus a šortky v cene 12,50 eur bez DPH za kus. Ak je cena za futbalový set (dres + šortky) 28 eur bez DPH, spoločnosť si nemôže uplatniť odpočet DPH.

Alkohol

Alkoholický nápoj je definovaný v § 4 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z. ako pivo, víno a ovocné víno, ostatné fermentované nápoje a medziprodukty. Víno zahŕňa tiché víno, šumivé víno, tichý fermentovaný nápoj, šumivý fermentovaný nápoj, teda všetky druhy tichého vína aj šampanské. V prípade nákupu tvrdého alkoholu, resp. iného alkoholu, ako vymedzuje § 4 ods. 3 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ide vždy o nedaňový výdavok, ak nejde o podnikateľa, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti.

Káva, Obed a Alkohol ako Daňové Výdavky?

Je možné uznať výdavky podnikateľov na kávu, obed a alkohol ako daňové výdavky, čiže také, ktoré reálne znižujú základ dane? Vo všeobecnosti platí, že ide o výdavky podnikateľa na reprezentáciu a podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. ide o nedaňové výdavky. To však neznamená, že podnikateľ ich nemôže „zahrnúť do účtovníctva“, resp. nemôže zaplatiť firemnou kartou a odložiť bloček pre účtovníka. Tieto výdavky síce neznížia základ dane, znížia iba jej čistý zisk (nejde o tzv. daňový výdavok).

Obed v daňových výdavkoch podnikateľa

Pracovný obed s klientom je rovnako jednoznačne charakterizovaný ako výdavok na reprezentáciu, čiže nedaňový výdavok. V tomto prípade však existuje spôsob, ako si môže podnikateľ uznať aspoň určitú sumu stravného, na ktoré má nárok. Uplatnenie stravného do daňových výdavkov upravuje § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov.

Živnostník si môže uplatniť do daňových výdavkov stravné maximálne v rozsahu a vo výške ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Uvedené znamená, že živnostník si môže do daňových výdavkov uplatniť stravné najviac vo výške 5,10 eur za každý odpracovaný kalendárny deň. Živnostník si však nemôže uplatniť daňový výdavok na stravné, ak je zároveň aj zamestnancom alebo mu vznikol nárok na stravné v súvislosti s pracovnou cestou.

Rovnako si nemôže živnostník uznať ani stravné viackrát za deň ako kompenzáciu za iný deň.

Stravovanie spoločníkov a konateľov spoločností

Ako to bude v prípade spoločníkov a konateľov spoločností? Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom v súlade s § 152 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak má zamestnanec uzatvorený pracovný pomer, ktorému môže prispievať na stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce. Príspevok na stravu do limitu určeného zákonom je daňovým výdavkom spoločnosti.

Výdavky na reprezentáciu, dary a iné nepeňažné plnenia poskytované podnikateľom sú považované za nedaňové výdavky. Avšak, je dôležité viesť presnú evidenciu a dodržiavať platné zákony a predpisy pre správne posúdenie daňovej uznateľnosti jednotlivých výdavkov.

tags: