Keď niekomu poviete slovo Svätá Helena, tak väčšina ľudí nevie, o koho sa jedná. Zopár vie, že ide o manželku cisára Konštantína Veľkého, ktorá objavila zvyšky kríža, na ktorom ukrižovali Ježiša Krista. Ešte menšia partia si spomenie na sopku St. Helen na západnom pobreží USA a tá najmenšia časť vie, že ide o ostrov v južnom Atlantiku. Už len pohľad na mapu Vám napovie, že ostrov leží uprostred ničoho. Z jednej strany, na západ, je to 4000 km do Brazílie, z druhej strany, na východ, je to takmer 2000 km k Angole.
Najbližší ostrov je Ascension, ktorý je odtiaľto vzdialený 1384 km a ďalší Tristan da Cunha 2431 km. Ešte donedávna spájala St. Helenu so svetom iba lodná doprava a aj tá nechodila ako hodinky. Loď RMS Helena bola jediným spojením „Svätcov“ (prezývka obyvateľov St. Heleny) ako sa dostať do sveta. Najbližším prístavom je 6 dní plavby vzdialené Kapské mesto.
Nie nadarmo takmer každý občan bol od prírody moreplavcom a tých zopár, čo dorazili do Európy či Afriky, sa len veľmi nepravidelne vracali späť. Oceán, počasie, poruchy RMS Helena robila čo sa dalo, ale napokon nastal čas rozlúčiť sa aj s ňou. Rozlúčke napomohol fakt, že Svätci postavili na skale uprostred oceánu letisko! Stavba trvala neuveriteľne dlho v extrémne ťažkých podmienkach, ale napokon sa sen stal skutočnosťou a St. Helena má letisko (skratka HLE).
Už nie je nutné tráviť dni a týždne na mori, ale ostrov sa dá navštíviť kedykoľvek. Tak toto je Svätá Helena.
Ako sa dostať na Svätú Helenu
Na ostrov sa lieta 1 x do týždňa z Johannesburgu (v sobotu) a počas sezóny 2 x (utorok, sobota). Odlet je vždy ráno o 09:00 z Joburgu (JNB). Všetky cesty si treba naplánovať tak, aby ste v piatok večer prespali v Johannesburgu a na druhý deň išli na letisko. Ideálne lety má spoločnosť Emirates s odletom z Viedne okolo 22:00, ranný prestup v Dubaji a poobede o štvrtej pristávate v Joburgu. Šetríte si čas a zároveň ho máte dostatočne veľa, aby ste bez stresu stihli sobotňajší odlet.
Letenku do Johannesburgu si vždy kupujte meniteľnú za poplatok t.j. čím vyššia cena tým flexibilnejšia letenka. Nekupujte lacné letenky, pretože počasie na Svätej Helene je nepredvídateľné, lety často meškajú a vy nemusíte chytiť Váš let domov. Zmena Vás môže stáť veľké peniaze. V BUBO preferujeme tento let v business či first class. Večerný let do Dubaja operuje úplne nový Boeing 777-300 The Gamechanger s inovovanou businesskou a firstkou a Airbus A380 je klasika na trase Dubaj Johannesburg. Tieto letenky sú zároveň flexibilnejšie. Nezabudnite na víza do Južnej Afriky, ktoré si musíte vybaviť ešte pred odletom. Minimálne 1 mesiac pred cestou podajte víza na veľvyslanectve JAR.
Je piatok poobede, pristanete v Joburgu, absolvujete pasovú, lekársku (odmerajú Vám teplotu) kontrolu a po vyzdvihnutí batožiny vstúpite do modernej príletovej haly. Túto noc musíte prespať v Joburgu. Odporúčame hotel Intercontinental, ktorý je rovných 68,7 metrov vzdialený od príletovej haly. Prejdete cez cestu a ste tam. Rýchly a jednoduchý check in bezchybnou angličtinou či afrikaans. Slnko zapadá a je čas na večeru.
V sobotu ráno si dajte budík na 06:00 tak, aby ste boli o 06:30 už na check ine na let na St. Helena. Obligátnych 68,7 m na letisko, schody na poschodie, tam doprava na terminál B. A už tam svieti na tabuli nápis St. Helena SA8131. Neuveriteľný pocit, že áno je to pravda lieta sa sem! Samotný check in býva dosť zdĺhavý keďže veľa cestujúcich nemá v poriadku papiere. Preto sem choďte vždy včas.
Dámy na check ine zaujíma okrem pasu a vašej letenky aj fakt či máte poistenie. Poistenie liečebných nákladov na sumu vyššiu ako 500.000 libier je nutné k ceste na St. Helenu. Klasické cestovné poistenie tento limit nespĺňa. Informujte sa v BUBO ako získať vyššie poistné krytie. Poistku si vytlačte aj v angličtine vrátene jasného uvedenia poistných limitov! Ak máte len akúsi plastovú kartu tak Vás nemusia pustiť do lietadla keďže cestujúci je povinný dôveryhodne dokázať, že je poistený. Ak nemáte tak začne zdĺhavý rozhovor, ktorý značne check in predĺži.
Wow. Check in complete! Cesta začína. Ak je možné vyberte si sedadlo na PRAVEJ časti lietadla tj. rad F. Sv. Helenu si naplánujte vždy ako posledné miesto vašej cesty a v čase 1 týždeň po plánovanom návrate odporúčame, aby ste si nedohadovali žiadne dôležité stretnutia, keďže meškanie letov je normálne. Po prílete na St.Helenu budú od Vás žiadať potvrdenie/dôkaz o spiatočnom lete. Wifi v príletovej hale nie je.
Ak ste prišli včas tak máte ešte čas na nákupy na letisku či na dobrú kávu alebo roiboos. Čaká Vás 6 hodinový let s neistým koncom. Dajte si niečo! Boarding začína cca 40 minút pred odletom. A tu sa začína dlhý príbeh letov na St. Helenu. Ak je počasie na Helene v tomto momente dobré a umožňuje lietadlu pristáť tak v Johannesburgu sa začne boarding.
Lietadlo lieta presne na čas, pretože je extrémne dôležité aby aj na Sv. Helene pristálo v rámci tzv. weather window. Neskôr sa totiž nedá a cesta späť je takmer nemožná. Nastúpime do Embraeru E190 s posádkou, ktorú tvoria dvaja plnohodnotní piloti a medzi cestujúcimi sedí aj technik. Stroj musí byť tip top keďže letíme na jedno z najnáročnejších letísk na svete. Niekto to volá nebezpečné.
Podľa dostupných informácií, ktoré mám sú zatiaľ len 4 ia piloti s licenciou na pristávanie na St. Helene a to je svetová rarita. Rovnako ako ostrov či jeho letisko. V iných zdrojoch nájdete počet 7, to však nemám potvrdené priamo na mieste. Každopádne posádka je schopná a vie do čoho ide.
Vždy som miloval odlet a prílet do Joburgu. Nekonečné mesto, ktoré charakterizuje množstvo zlatistých kopcov. Vyťažená zlatonosná ruda, ktorú sa teraz opäť snažia spracovať najmodernejšou technikou. O chvíľu ostane mesto za nami a začína buš, červená krajina. Krajšia než Alpy, Himaláje...toto je Afrika..miesto odkiaľ pochádza človek. Ponad Botswanu preletíme do namíbijského Windhoeku. Cestou dostanete v business class malý sandwich a výborné víno. Káva nič moc. Niečo podobné je aj v economy.
Vo Windhoeku náš špeciálny Embraer pristane. Ostanete sedieť v lietadle (víza do Namíbie nie sú v tomto prípade nutné) a lietadlo je zakázané opustiť. Táto technická prestávka slúži na dotankovanie a poslednú technickú kontrolu. Technik ešte raz skontroluje všetko čo sa dá a nastane moment pravdy. Kapitán sa spojí s vežou na St.Helene a spýta sa aké je počasie a aké bude počasie.
Ak je odpoveď pozitívna tj. je 98 percentná pravdepodobnosť pristátia tak lietadlo z Windhoeku odletí smer St. Helena. Ak nie je tak lietadlo sa otočí, bude krúžiť 3 hodiny ponad púšťou Namib, aby sa palivo minulo a vráti sa späť do Johannesburgu . Začne čakanie na počasie . V chladných mesiacoch jún-október sa toto stáva dosť často. V našom stroji pilot zahlásil letíme!!! Na všetkých bolo vidieť úľavu.
Mojou spolusediacou bola 59 ročná Angličanka Jill, ktorá tento let už absolvovala tretí krát, ale toto bolo prvýkrát čo sa jej podarilo odletieť. Dvakrát predtým sa let toľkokrát rušil až sa musela vrátiť domov. Faktom je, že to bolo v júli keď je počasie na Helene zlé. Plánujte preto starostlivo a poriadne čítajte tento blog. Na úseku Windhoek - Helena sa podáva v business class teplé jedlo a výborný dezert. Na výber sú väčšinou dve možnosti. Let si krátim fotením oceánu pomedzi oblaky. Sfarbenie a tiene na oceáne mi pripomínajú let vrtuľníkom ponad Beringove more na ostrov Little Diomede.
St.Helena je len obyčajný kus skaly, bývalá sopka, ktorá trčí z oceánskeho dna. Ostrov nemá azda ani pol metra vodorovnej plochy a nikto o ňom nikdy nevedel. Až v roku 1502 keď na neho natrafil náhodou portugalský moreplavec da Nova. Šanca, že ho nájdete bola mizivá. Rovnako to platí počas letu. Oblaky, ktoré sa držia veľmi nízko spôsobujú fakt, že ostrov zbadáte aj z lietadla na poslednú chvíľu. A je to pastva pre oči. Cítil som sa asi rovnako ako onen Portugalec, keď zbadal zem.
Ak sedíte na pravej strane pri okne F row, tak vidíte ako sa lietadlo rúti k masívnemu bralu s názvom The Barn. Táto nepekná skala vo Vás vyvolá pocit...“och bože a tu majú pristáť ?“ Čo keď netrafia? Lietadlo sa začne triasť, oceánsky vietor si s ním robí čo len chce. My ale nekompromisne klesáme a naraz zbadáte runway medzi dvoma bralami končiacu v zráze 300 metrov nad hladinou mora. Oblaky sa rozostúpia a vidíte celý ostrov...už sme skoro tam. Pilot na prvý šup pristane a odmenou je búrlivý potlesk. Vedia prečo. Jediný let týždenne je tu a pristál na jednom z najodľahlejších letísk sveta. Welcome to St. Helena!
Z lietadla vystúpite a môžete hneď fotiť. Je to totálna rarita. Veď celá oblasť Ascension-Helena-Tristan da Cunha je väčšia než Európa a dokopy tu žije približne 6000 ľudí. Keď vstúpite do príletovej haly tak Vás čaká pasová kontrola a obligátne otázky. „Máte poistenie? Na akú sumu? Odkiaľ ste? Zo Slovenska? Tak ste 27 siedmy v poradí. Ďakujem, že ste tu!“
Na pás vykladajú Vašu batožinu a okolo sa obšmieta pes. Hľadá drogy? Kdeže. Hľadá med a banány! Dovoz akéhokoľvek medu je prísne zakázaný, rovnako čerstvá zelenina, mäso, ovocie. Keď máte batožinu v rukách na colnom odovzdáte malý papierik (dajú Vám ho v lietadle) ktorý vyplnený odovzdáte. Taška ešte raz prejde rontgenom (keby pes zlyhal) a ste tam. V malej príletovej hale nájdete hneď po pravej strane malú zmenáreň. Ak nemáte britské libry tak si vymeňte hotovosť. Aspoň 1000 euro. Dostanete za ne lokálnu menu Svätohelenskú libru. Už doma si vymeňte peniaze na britské libry, ktoré platia na ostrove, nemusíte si ich potom meniť na letisku. Používanie kariet je extrémne obmedzené a je to ostrov cashu. Peniaze potom miňte na ostrove!!! Jediné miesto, kde Vám ich vymenia späť je letisko v Joburgu, ale v nevýhodnom kurze. Nedovážajte žiaden med, ovocie, zeleninu, mäsové produkty.
Kto tu žije? Kto tu býval?
Ak idete na izolovaný ostrov kdesi v PNG tak nájdete pôvodné kmene. St.Helena však bola taká izolovaná, že ani tí tu nežili. Až keď da Nova narazil v roku 1502 na tento ostrov tak sa začalo jeho osídlenie. Možno s určitosťou povedať, že ľudia tu žijú presne 517 rokov. Imigračné pracovníčky boli veľké černošky so skriňovým zadkom, vravím si hmm hotentoti, ale ako? Pani na colnom mohla mať tak 140 cm a mal som pocit, že som na Sulawesi. Robert bol čierny, Kevin absolútne biely ako keby bol z Kilmarnocku, kde slnko svieti 3 x za rok. Aaron mal nezameniteľné indické črty. Nuž a Basil ten bol čierny, hnedý, biely. Svätci sú vlastne mikrokozmom našej planéty. Spája ich oddanosť britskej korune avšak genofond je parádne zmiešaný.
Portugalský námorník neznámeho pôvodu, bledí Angličania, vysokí Holanďania, čierni Angolčania, fešní Francúzi, robotníci z Kantonu dovezení okolo 1800 atď atď. A každý deň tu pristáli tri obrovské lode, ktoré viezli tovar z Indie/Indonézie do Európy. Genofond sa miešal a miešal. Neviem Vám povedať ako vyzerá obyvateľ Heleny, môžem iba citovať 83 ročného Basila či 82 ročného Roberta a jeho 100 ročnú matku. „Sme jediní kozmopolitní občania sveta. U nás neexistuje rasová nenávisť, v našej krvi koluje krv všetkých národov.“ Majú svätú pravdu, veď sú Svätci.
Faktom, je že na tomto malom ostrove uprostred južného Atlantiku musela zastaviť každá loď. A každá tu niečo nechala. Úradným jazykom je angličtina. Miestny dialekt má perfektný prízvuk. Dlhý, veď času bolo dosť. Svätci od nepamäti logicky žili s oceánom a všetky ich cesty viedli cez oceán. Prvý let prišiel až v roku 2017. V ťažkých časoch opúšťali ostrov a hľadali prácu buď v Juhoafrickej republike alebo vo Veľkej Británii. Tento maličký národ ak to tak môžem povedať má vo svete zopár jedinečných komunít.
Miestne zvyky sú vyslovene britské veď Británia drží nad týmto kúskom ochrannú ruku. Zaujímavosťou je, že vzhľadom na geografiu ostrova tu bolo postavených relatívne málo domov a tie sú teda dlhodobo obývané. Pri každom druhom rozhovore so Svätcami sa dozviete, že tam a tam straší. Vraj. Mnohé deti na ostrove majú imaginárnych priateľov. Nuž prvý večer mi samému v celom hoteli nebolo do reči, ale zvykol som si.
Tvrdý život, veľa práce, jednoduchá strava je receptom na dlhovekosť a osobne som dodnes veľmi prekvapený ako dobre ostrovania vyzerajú. Svätá Helena je celoročná destinácia. Teploty sú vždy nad 20 stupňov. Najlepšie obdobie je koniec novembra až apríl t.j. miestna zima. Je pravda, že na niektorých miestach keď prší a duje vietor tak vám mrzne aj krv...ale o pár metrov ďalej je pokoj a svieti slnko. Od mája do októbra je miestne leto. Dusné horúce počasie sprevádzané vetrom a veľmi často hmlou. Hmla sa drží hlavne okolo letiska a v tomto období bývajú najčastejšie rušené lety. Ak sem cestujete v tomto období tak s tým vždy počítajte.
Po prílete na Helenu Vás čaká krátka 20 minútová jazda do hotela. Väčšina hotelov t.j. dva hlavné sú v hlavnom meste Jamestown. Nemusíte však túto cestu merať naraz, ale začnite pozerať už teraz okolie okolo seba. Je sobota 14:30. Okolie letiska má púštny charakter. Máte pocit, že ste kdesi v Negevskej púšti. Skala, skala, zráz a k tomu hmla a nepretržitý vietor. Neprejdete ani 2 km a pred Vami sa zjaví Millenium forest. Umelá výsadba pôvodných stromov. Každý si tu môže zasadiť ten svoj a mať meno na pamätnej tabuli. Po ľavej strane vidíte hrozivo sa tváriacu skalu The Barn, ktorú si pamätáte z lietadla. A hneď pred sebou runway. Tu ste pristáli. Ech.
Len sa otočíte a vidíte kopec Flagstaff, plný rozprávkových stromov. V nízko rastúcej tráve pred Vami pobehuje jediný endemický vták „wire bird“ alias kulík ostrovný. Všetky ostatné sem prišli na lodiach a keďže dolet nemajú ako Embraer tak tu aj ostali. Pomalou jazdou, aby sme kulíka nevyplašili, sa vrátime na hlavnú asfaltovú cestu a jednu z mála obojsmerných ciest. Ďalšie 2 km a príroda začína byť brutálne zelená. Ideme okolo Deadwoodu. Zaujímavý názov, ktorý vychádza z faktu, že pôvodne tu bol jeden veľký les avšak človek ho postupne zničil. V tejto časti bolo množstvo mŕtvych stromov, preto ten názov. Za Deadwoodom máme Longwood. Tu sa nachádza dom v ktorom Napoleon zomrel a strávil tu posledné roky svojho života. Všade vidíte kvety.
Začneme jemne stúpať, cesta sa zužuje a po pár stovkách metrov je všetko totálne zelené, vysoké stromy a krajina pripomína Švajčiarsko. Dom, v ktorom Napoleon zomrel. Na mnohých miestach vidíte ľanovník novozélandský, ktorý sem bol dovezený a nesmierne sa mu tu darí. Sú tu doslova celé lesy ľanovníka. Táto rastlinka zabezpečila zdroj príjmov ostrovanom potom ako bol otvorený Suezský prieplav a lode prestali chodiť cez Helenu. Keď ho nechtom, kameňom, nožom začnete šúchať, tak sa ukážu jemné, pevné vlákna. A práve tie používala do roku 1966 britská pošta. 6 mlynov, ktoré ľanovník spracovávali tvorilo ekonomickú kostru ostrova. Skončilo to umelými vláknami. Záujem o ľanovník klesol na nulu, nikto sa o neho nestaral a rozšíril po obrovskej ploche. Úzka strmá cesta za Longwoodom ide okolo ľanovníka a vysokých eukalyptov. Malá tabuľka vraví, že práve tu je miesto tzv. Halleyho observatória. Mladý anglický astronóm Edmond Halley sem prišiel, aby spravil definitív...
tags:
