Vyza Dunajská: Charakteristika a Význam

V nasledujúcom článku sa pozrieme na vyzu dunajskú, jej charakteristiku a jej význam pre ekosystém Dunaja.

Vyza Veľká (Huso huso)

Najväčšia sladkovodná ryba, vyza veľká (lat. Huso huso), zmizla z našich končín spolu s výstavbou vodnej priehrady Železné vráta medzi Rumunskom a Srbskom začiatkom 60. rokov minulého storočia. Vyza veľká je najväčším druhom jesetera a žije v Kaspickom a Čiernom mori, odkiaľ dospelé jedince tiahnu do veľkých riek na svoje neresiská.

Rešpekt vzbudzuje jej ďalšia charakteristika - je to všežravec, ktorý môže vážiť až 1,5 tony a merať až 8 metrov. Model vyzy v Slovenskom národnom múzeu je dlhý 6,4 metra. Vyzu nevyhnali z riek iba umelé priehrady, ale ohrozili ju aj milovníci kaviáru, pretože kaviár z vyzy je vraj mimoriadne lahodný.

Čo je dnes ťažko dostupnou a drahou lahôdkou, bolo v stredoveku v Bratislave bežnou potravou. Kaviár z vyzy, ale aj iných rýb a dokonca zo slimákov, bol údajne súčasťou jedálnička najchudobnejších obyvateľov mesta a rybie ikry neraz vyhadzovali alebo používali ako krmivo pre ošípané.

Je to nenávratná minulosť, vyza veľká je ohrozeným druhom a figuruje v Zozname prísne chránených živočíšnych druhov. Dôvodom inštalácie modelu vyzy v novej expozícii SNM-Prírodovedného múzea je podľa jej autorov snaha priblížiť rozmanitosť živočíšnych druhov, ktoré sa na Slovensku nachádzali v minulosti.

Jeseter Malý (Acipenser ruthenus)

Jeseter malý (latinsky: acipenser ruthenus) je zvláštna starobylá ryba s pretiahnutým telom špicatým rypcom, asymetrickou chvostovou plutvou a kostenými štítkami na povrchu tela. U nás je pôvodná v povodí Dunaja.

Rozpoznávacie znaky:

• Hlava vybieha do špicatého rypca
• Ústa sú umiestnené na spodku hlavy a majú trubicovitý tvar
• Pred ústami sú 4 fúzy visiace nadol
• Väčšina tela bez šupín
• Na chrbte, na bokoch a na rozhraní boku a brucha po rade kostených štítkov
• Štítky na boku sú zo všetkých jeseterov najmenšie
• Horný lalok chvostovej plutvy je oveľa dlhší než spodný

Jesetery sú jednou z najprimitívnejších skupín v súčasnosti žijúcich rýb. Ich telo nesie radu znakov, s ktorými sa už u pokročilejších rýb nestretneme. Predovšetkým je to chrupavkovitá kostra ktorej osou je nepriškrcovaná struna chrbtová bez vyvinutých chrbtových stavcov.

Povrch tela je väčšinou holý s piatimi radmi kostených štítkov, korých tvar sa líši u jednotlivých druhov. Na násadci chvostovej plutvy a jej hornom laloku môžme nájsť kosoštvorcové šupiny veľmi primitívneho typu (tzv. ganoidné), ktoré sa vyskytujú napríklad ešte u kostlínov (Atractosteus spatula).

Horný lalok chvostovej plutvy je výrazne dlhší než spodný a chvostová plutva svojim tvarom (nie však stavbou) pripomína chvostovú plutvu žraloka. Plochá hlava vybieha do špicatého rypca a nesie výrazne spodné ústa, u väčšiny druhov vybiehajúce do trubice. Pred nimi visí štvorica tenkých fúzov.

Jeseterovité ryby sú v neveľkom počte druhov rozšírené vo vodách celej severnej pologule, žijú vo veľkých riekach alebo aspoň do nich tiahnu na neresoviská. V minulosti boli viac rozšírené, dnes je rada druhov ohrozená vyhubením alebo ich počet klesol na zlomok ich pôvodných stavov. U veľkých druhov sa dá ich ústup datovať už od stredoveku.

Staré kusy všetkých druhov boli už začiatkom 20. storočia vzácnosťou a staršie údaje o veľkosti najmä vyzy a jesetera veľkého pôsobia až neuveriteľne. V literárnych prameňoch panuje v tomto ohľade zmätok a niektoré kombinácie dĺžok a hmotností pôsobia naproste nezmyselne. Dnes sa u nás chová rada druhov jeseterovitých rýb v akvakultúre (umelý chov v bazénoch).

Platí to aj pre jesetera malého. Pokusy chovať tento druh v bežných kaprových rybníkoch skončili v 50. rokoch 20. storočia neúspechom. O niečo lepšie výsledky boli dosiahnuté v prípade chovu kríženca vyzy a jesetera malého, ktorý ojedinele unikol aj do voľných vôd.

Jeseter malý je pomerne rozšíreným druhom obývajúcim rieky ústiace do Čierneho, Azovského a Kaspického mora. Dodnes sa vyskytuje v Dunaji a pravidelne v malom počte preniká i do dolnej Moravy až k Suchohradu. Od polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia je údajne ojedinele ulovený aj na dolnom toku Dyje.

Občas sa stretávame aj s náhodnými úlovkami po celom území, kde bol jeseter nasadený alebo unikol z chovov. Väčšina takto ulovených jeseterov sú ale zástupci iných druhov, najčastejšie sa jedná o jesetera sibírskeho, ktorý je vďaka svojim rozmerom a relatívne ľahkému chovu najbežnejším jeseterom na našom území.

Základné údaje

Rozmery

• Dĺžka:
  • priemerná : 40 až 60 cm
  • obvyklé maximum: do 80 cm
  • rekordné hodnoty: v cudzine viac ako 125 cm
• Hmotnosť:
  • priemerná: 0,5 až 1,5 kg
  • obvyklé maximum: do 3 kg
  • rekordné hodnoty: v cudzine i cez 10 kg

Výskyt: Povodie Dunaja

Biológia druhu

Jeseter malý obýva spravidla väčšie výraznejšie prúdiace nížinné rieky - v tomto smere pre neho rieka Dunaj predstavuje ideálne prostredie. Väčšinou sa zdržuje v koryte, prípadne v blízkosti zráznejších brehov a ku brehu pláva len za potravou.

I keď je rybou dna, počas súmraku sa môže vyskytovať i v stĺpci a občas dokonca vyskakuje nad hladinu. Potravu jesetera malého tvoria vodný bezobratlovci, larvy, mäkkýše a občas aj drobné rybky.

Pohlavnú dospelosť dosahujú samce medzi 3 a 5 rokom života a samice o niečo neskôr vo veku 4 až 7 rokov. Väčšinou je to prekročenie dĺžky 40 cm. Pred neresom sa jesetery zhlukujú do početných húfov až o stovkách kusov a tiahnu proti prúdu.

Využívajú k tomu zvýšenie vody po jarnom topení snehu a v závislosti na veľkosti jarnej povodne prenikajú pomerne vysoko - možno i stovky kilometrov hore riekou. Neres prebieha v prúdnici na štrkovitom dne. Samce a mladšie samice sa zúčastňujú každoročne, staršie samice každé 2 až 3 roky.

Zdá sa, že počet výterov behom života samice nie je príliš vysoký, podľa niektorých autorov len raz alebo dva razy za život, pravdepodobne ale o niečo viac. Počet ikier sa pohybuje bežne medzi 15 000 - 45 000, výnimočne prekročí aj 100 000 ks. U starších samíc postupne klesá. V Dunaji je jeseter malý významnou a nezastupiteľnou rybou prúdiacich úsekov.

Rozmery a rast

Jeseter malý rastie pomerne pomaly a jedincov cez 65 cm a 1,5 kg sa uloví veľmi málo. Slovenským rekordom je ryba o hmotnosti 4,2 kg. Maximálny vek zistený v Dunaji bolo 13 rokov, v Rusku je to až 27 rokov - tu je priestor aj pre prekročenie hranice 1m, čo v Dunaji jeseter malý nedosahuje.

Prekvapivý je veľmi rýchly rast v prvom roku života, zvlášť keď ďalšie prírastky sú pravidelné ale podstatne menšie.

Športový rybolov

Športový lov je možný len na Dunaji, výnimočne na súkromných športových revíroch, kde sa častejšie vysádza jeseter sibírsky. V svojom pôvodnom prostredí obýva jeseter ťažné úseky so silným prúdením a jeho lov možno prirovnať k lovu mreny na položenú. U tejto ryby by malo platiť zvlášť "chyť a pusť", nakoľko sa rozvojom civilizácie pripravujeme o mnohé druhy nielen rýb.

Možný výber náradia pre lov jesetera malého

Položená: Prút strednej sily a dlhší s ohľadom na prúd, ideálny by mohol byť feederový prút kategórie heavy v dĺžke 390 cm. Monofilné vlasce v rozmedzí 0,16-0,22 mm.

Lúčoplutvovce (Actinopterygii)

Lúčoplutvovce (Actinopterygii) sú primárne vodné čeľustnatce dýchajúce žiabrami, medzi ktoré patrí väčšina recentných rýb (ďalšiu skupinu tvoria tzv. mäsitoplutvovce). Ich koža je slizovitá a sú v nej ploché šupiny rôznych typov.

Pôvodný typ šupín sú robustné ganoidné šupiny (jesetery). Neskôr sa menia na tenké a priehľadné elasmoidné šupiny, ktoré sú tvarovo rozlíšené na cykloidné (kapry) a z nich odvodené ktenoidné šupiny (ostrieže).

U väčšiny rýb je už kostra kostená. Chrbtica je rozdelená do stavcov a pôvodná chorda je zatlačená do zvyškov, ktoré sú medzi telami jednotlivých stavcov. Z bočných výbežkov stavcov sa v prednej časti tela tvoria rebrá, ktoré spevňujú steny brušnej dutiny.

V oblasti párových plutiev (prsné a brušné) sa vytvárajú kosti, ktoré tvoria základ budúcich končatín. V oblasti prsnej plutvy sa tvorí lopatkové pásmo a v oblasti brušných plutiev panvové pásmo. Ani lopatkové ani panvové pásmo nie je spojené s chrbticou, obe sú voľne uložené vo svaloch.

Jediná plutva, ktorá je spojená s chrbticou, je nepárová chvostová plutva. Plutvy obsahujú chrupkovité alebo kostené lúče, pomocou ktorých sa môžu vejárovito rozťahovať.

Dýchacím orgánom sú vnútorné žiabre uložené na 3.-7. žiabrovom oblúku, no častejšie u kostnatých rýb dochádza k redukcii na 4 páry žiaber. Žiabre sú tvorené zo silno prekrvených žiabrových lupienkov (ž. lístkov) a sú prekryté pohyblivým viečkom - skrelou.

Srdce rýb je dvojdielne, má 1 predsieň a 1 komoru. Z komory prúdi krv do tepny, ktorej bočné vetvy vedú do žiaber. V žiabrach sa krv okysličí a prechádza do chrbtovej tepny, ktorá sa vetví a vedie krv k jednotlivým orgánom. Odkysličená krv sa zbiera žilami, ktoré sa spájajú a vedú krv do predsiene srdca.

Tráviaca sústava je jednoduchá. Za ústnou dutinou nasleduje hltan a pažerák. V ústnej dutine sa môžu nachádzať zuby. Niektorým druhom rýb sa z posledného páru (7. páru) žiabrového oblúku vytvárajú pažerákové zuby (kapry). Pažerák sa rozširuje v žalúdok. Črevo je málo diferencované. Tráviaca sústava končí análnym otvorom.

Vyliačením prednej časti hltana vzniká u mnohých rýb zvláštny orgán - plynový mechúr, ktorý je vyplnený vzduchom. Jeho najčastejšia úloha je umožniť zmeniť hustotu tela relatívne k hustote vody, čo uľahčuje plávanie v rôznych hĺbkach bez nadmerného vynaloženia energie.

Ryby môžu meniť množstvo vzduchu v plynovom mechúre, aby sa prispôsobili zmenám tlaku vody pri rôznych hĺbkach. U niektorých druhov, plynový mechúr môže slúžiť aj ako doplnkový dýchací orgán.

Ryby nemajú kloaku a majú samostatné pohlavné vývody. Vylučovacím orgánom zárodkov rýb sú predobličky (pronefros), u dospelých rýb sú to väčšinou zadoobličky (opistonefros). Ryby vylučujú dusík v podobe amoniaku (NH3), resp. hydroxidu amónneho (NH4OH) - amonotelné živočíchy.

Mozog rýb je päťdielny. Významným zmyslovým orgánom rýb je bočná čiara. Je to kanálik na boku tela ryby, v ktorom sú nervové zakončenia. Tie sa dráždia pohybom vody. Bočná čiara umožňuje rybám orientáciu v tme alebo zakalenej vode.

K zmyslovým orgánom rýb patria aj oči, vnútorné ucho, vrátane statokinetického orgánu, čuchové jamky uložené na hlave a hmatové fúzy po bokoch ústneho otvoru.

Oplodnenie väčšiny rýb je, na rozdiel od drsnokožcov, mimotelové. Vzácne sa môžu rozmnožovať partenogeneticky. Väčšina druhov je vajcorodých.

Ryby tvoria približne 15% celosvetovej živočíšnej potravy. Tento údaj zahŕňa priamu ľudskú spotrebu rýb a produktov z rýb, ktoré sú významným zdrojom bielkovín pre miliardy ľudí na celom svete. Spotreba rýb je zásadnou súčasťou potravy v mnohých krajinách, najmä v oblastiach s vysokým prístupom k vodným zdrojom.

Cladistia

Plutváňotvaré (Polypteriformes) majú predĺžené, úhorovité telo veľkosti 40-120 cm. Je pokryté ganoidnými šupinami, ktoré sú tvrdé a lesklé. Na chrbte majú rad malých plutvičiek. Prsné plutvy sú mäsité a viac pripomínajú plutvy mäsitoplutvovcov.

Chordu majú zachovanú po celý život, no postupne je zatláčaná stavcami. Dýchať môžu nielen cez žiabre, ale majú aj pľúcne vaky, ktoré im pomáhajú dýchať vzduch - to je užitočné v prostrediach, kde je málo kyslíka.

Žijú v afrických riekach, najmä v tých s hustou vegetáciou a nízkym obsahom kyslíka. Sú schopné na krátke vzdialenosti sa pohybovať aj po súši a dokážu dýchať vzduch, čo im umožňuje prežiť aj v suchších obdobiach.

Bichir nílsky (Polypterus bichir) sa vyskytuje hlavne v oblastiach strednej a západnej Afriky, vrátane povodia rieky Níl a Čadského jazera. Môže dosiahnuť maximálnu dĺžku až 74 cm a hmotnosť približne 2,7 kg. Dolnú čeľusť má mierne dlhšiu ako hornú.

Jeseterotvaré (Acipenseriformes)

Jeseterotvaré (Acipenseriformes) sú charakteristické chrupavkovitou vnútornou kostrou a chordou prítomnou po celý život. Telo im pokrývajú ganoidné šupiny. Majú nesúmernú (heterocerknú) chvostovú plutvu. Ústa majú umiestnené na spodnej strane hlavy a v dospelosti nemajú zuby.

• Vyza veľká (Huso huso) patrí všeobecne medzi najväčšie druhy lúčoplutvých rýb. Dosahuje hmotnosti až 1 tony a najväčšie exempláre merajú až 8 m. Má krátky trojuholníkový rypáčik, ploché fúzy a chrbtové štíty, ktoré sú zvýšené len v strede. Žije v Čiernom, Kaspickom a Azovskom mori. V minulosti sa vyskytovala aj u nás v povodí rieky Váh.
• Jeseter malý (Acipenser ruthenus) dosahuje dĺžky 100-120 cm a hmotnosti až 16 kg.
• Jeseter ruský (Acipenser gueldenstaedti) dosahuje dĺžky až 2 m (max 4 m) a hmotnosti 115 kg (max 600 kg). Neresí sa v sladkých vodách. Rozlišujeme sťahovavú a nesťahovavú formu. Výnimočne sa vyskytuje aj v Dunaji. Je to cenná, hospodársky významná ryba. Patrí medzi najčastejšie lovené jesetery. Ikry jesetera sa spracúvajú na čierny kaviár.

Pravé Ryby (Neopterygii)

Pravé ryby (Neopterygii) sú zväčša malé až stredne veľké sladkovodné i morské ryby, ktoré sú charakteristické kostenou vnútornou kostrou a chordou silne zatlačenou stavcami. Telo im pokrývajú leptoidné (syn. elasmoidné) šupiny.

Prvokostnaté (Holostei)

Prvokostnaté (Holostei) majú ešte ganoidné šupiny a plynový mechúr s dýchacou funkciou. Šťukovcotvaré (Lepisosteiformes) sú dravé druhy, ktoré tvarom a veľkosťou pripomínajú šťuky. Majú nesúmernú (heterocerknú) chvostovú plutvu. V čreve majú špirálnu riasu, čo je ďalším pôvodným znakom.

• Šťukovec americký (Lepisosteus osseus) dosahuje dĺžku 70-120 cm. Žije v povodí Mississippi. Živí sa drobnými rybami, hmyzom a kôrovcami.
• Bahniakovec obyčajný (Amia calva) je jediným zástupcom radu. Dosahuje dĺžky 50 cm. Žije v zarastených jazerách a riekach východu USA.

Kostnaté (Teleostei)

Kostnaté (Teleostei) sú charakteristické telom pokrytým elasmoidnými (leptoidnými) šupinami (výnimočne sú bez šupín). Plynový mechúr stráca dýchaciu schopnosť a slúži výhradne ako hydrostatický orgán. Majú výborne vyvinuté časti mozgu zodpovedné za inštinktívne správanie. Je to najpočetnejšia skupina rýb s viac ako 20 000 charakterizovanými druhmi.

V nasledovnom prehľade sa budem venovať predovšetkým našim druhom rýb, hospodársky významným alebo inak zaujímavým druhom.

Čo som si pri písaní tohto článku všimol, že mnoho tu spomenutých druhov menilo slovenské druhové názvy z prívlastku "obyčajný" na niečo popisnejšie (napr. ostriež obyčajný → o. riečny, hlavátka obyčajná → h. podunajská, losos obyčajný → l. atlantický, a pod.). Tento trend je možné pozorovať v taxonómii a nomenklatúre po celom svete.

Úhorotvaré (Anguilliformes)

Úhorotvaré (Anguilliformes) sú ryby s typickým pretiahnutým až hadovitým telom bez brušných plutiev. Chvostová plutva splynula s chrbtovou a análnou plutvou do súvislého plutvového lemu. Väčšina úhorotvarých nemá šupiny a má bohato prekrvenú pokožku, takže sa u nich aj vo väčšej miere uplatňuje doplnkové kožné dýchanie.

• Úhor sťahovavý (Anguilla anguilla) je jedným z druhov vyskyjúcim sa aj v našich riekach. Samce dorastajú maximálne do 0,5 m, samice do 1,5-2 m. V dospelosti žije úhor v riekach Európy, vo vodách európskych ostrovov a tiež v afrických riekach. Na rozmnožovanie tiahne do Atlantického oceánu, kde sa v hĺbkach Sargasového mora neresí a potom hynie. Larvy potom Golfský prúd unáša k európskym a severoafrickým brehom. Cestou metamorfujú. Úhor je dravá ryba.
• Muréna obyčajná (Muraena helena) má hadovité telo bez šupín. Dorastá do dĺžky 1,5 m a hmotnosti 15 kg. Nemá párové plutvy. Vyskytuje sa v tropických moriach, no aj Stredozemnom mori.

Sleďotvaré (Clupeiformes)

Sleďotvaré (Clupeiformes) zastupujú morské aj sladkovodné druhy so štíhlym, vretenovitým telom, ktoré sa často zhlukujú do húfov. Ich telo je pokryté cykloidnými šupinami a ich plutvové lúče sú mäkké.

• Sleď obyčajný (Clupea harengus) je jedným z najrozšírenejších druhov rýb, ktoré sa vyskytujú v severnom Atlantiku. Meria zhruba 45 cm a váži do 1 kg. Jeho prirodzenou potravou sú drobné kôrovce a malé ryby, zatiaľ čo jeho predátormi sú morské vtáky, veľké ryby a morské cicavce ako tulene a veľryby, pre ktoré zohráva kľúčovú úlohu v ekosystéme.
• Sardinka obyčajná (Sardina pilchardus) je menším druhom, dosahuje dĺžku len 25 cm. Vyskytuje v severovýchodnom Atlantiku, Stredozemnom a Čiernom mori. Živí sa drobnými kôrovcami.

Kaprotvaré (Cypriniformes)

Kaprotvaré (Cypriniformes) sú prevažne sladkovodné ryby s cykloidnými šupinami a malým počtom tvrdých plutvových lúčov. Majú modifikované prvé stavce chrbtice na sústavu kostičiek (tzv. Weberov aparát), ktoré prepájajú vnútorné ucho s ich plynovým mechúrom.

Kaprovité (Cyprinidae)

Kaprovité (Cyprinidae) sú najväčšou čeľaďou sladkovodných rýb s počtom charakterizovaných druhov asi 2 000. 7. žiabrový oblúk sa u nich premenil na tzv. požerákové zuby.

• Kapor obyčajný (Cyprinus carpio) dosahuje veľkosť až vyše 1 m. V dospelosti sa kapor živí faunou dna. Obýva jazerá a mierne tečúce rieky. Pri ústí riek zostupuje i do mora. Rozoznávame niekoľko foriem domáceho kapra, predovšetkým však šupinatú, zrkadlovú a lysú formu.
• Karas obyčajný (Carassius carassius) je menší ako kapor, dosahuje veľkosť asi 40 cm. V závislosti od podmienok prostredia mení sa jeho vonkajší vzhľad. V zabahnených vodách so zlými podmienkami vytvára veľkohlavú formu s nízkym telom, v dobrých podmienkach má vysoké telo a rýchlo rastie. Je všežravý.
• Boleň dravý (Aspius aspius) je ďalšou kaprovitou rybou, ktorá dosahuje veľkosť až 1 m. Dospelé bolene sa živia drobnými rybami. Lovia veľmi hlučne. Vrážajú prudko do húfov rýb, vyskakujú z vody a ohlušujú ich úderom širokého chvosta. Boleň obýva rovinné rieky a nádrže, zriedkavejšie jazerá.
• Jalec hlavatý (Leuciscus cephalus) dosahuje veľkosť až 80 cm, bežne však jeho dĺžka nepresahuje 25 cm. Chrbát má sivý až sivozelený, boky striebristé, chrbtovú a chvostovú plutvu tmavú, brušnú a análnu plutvu červenú alebo oranžovú. Od ostatných druhov jalcov sa dá ľahko odlíšiť podľa vypuklého okraja análnej plutvy.
• Mrena severná (Barbus barbus) niekedy dosahuje i vyše 1 m a hmotnosť 25 kg. Pri ústach z mäkkými pyskami má 2 páry fúzikov. Valcovité telo je na chrbte tmavé, olivovozelené. Chrbtová a chvostová plutva sú sivé, ostatné plutvy sú červenkasté. Mladé mreny majú na chrbte a bokoch tela nepravidelné tmavé škvrny. Mrena je typickým druhom podhorských riek, zdržiava sa pri dne prúdiacej vody. V čase neresenia podniká až 200 km ťahy proti prúdu riek.
• Lieň sliznatý (Tinca tinca) je druh sladkovodnej a brakickej ryby žijúcej od západnej Európy až po Áziu. Má malé, červeno-oranžové oči a úzke ústa s malými bradavičkami v rohoch. Môže dosiahnuť dĺžky až 70 cm, ale väčšina jedincov je menšia. Obľubuje stojaté vody s ílovitým alebo bahnitým dnom a bohatou vegetáciou a nižším obsahom kyslíka. Na dne loví larvy komárov a ďalšie malé živočíchy.
• Belička európska (Alburnus alburnus) je malá sladkovodná ryba s podlhovastým, plochým telom s dĺžkou až 25 cm. Telo je strieborne lesklé, hlava špicatá a ústa smerujú nahor. Belička žije v riekach a jazerách celej Európy a západnej Ázie. Živí sa malými mäkkýšmi, hmyzom, larvami, drobnými kôrovcami a rastlinnými zvyškami. Belička má ekonomický význam najmä ako návnada pri športovom rybolove.
• Lopatka dúhová (Rhodeus sericeus) je malá ryba (7,5-10 cm), rozšírená najmä na Sibíri. Lopatky sú známe svojím jedinečným reprodukčným správaním; svoje vajíčka kladú dovnútra schránok lastúrnikov pomocou predĺženého kladielka. Tento spôsob rozmnožovania bol dlho považovaný za symbiotický vzťah, no novšie výskumy ukázali, že ide skôr o parazitický vzťah.

Slížovité (Balitoridae)

Slížovité (Balitoridae) sú malé ryby so spodnými ústami, okolo ktorých sú tri a viac párov fúzov.

• Slíž obyčajný (Barbatula barbatula) výnimočne patrí medzi druhy prispôsobené životu vo vodných tokoch celej Európy. Typicky dosahuje dĺžku okolo 12 cm. Má žltohnedú farbu s tmavšími škvrnami a pruhmi. Žije na dne riek a potokov s piesočnatým alebo štrkovým dnom, kde sa živí drobnými bezstavovcami.

Pĺžovité (Cobitidae)

Pĺžovité (Cobitidae) sú, podobne ako slížovité, malé ryby so spodnými ústami a 3-6 pármi fúzov.

• Čík európsky (Misgurnus fossilis) je európska sladkovodná ryba, dorastajúca do dĺžky 30 cm. Má dlhé, štíhle, pozdĺžne pruhované telo. Preferuje vodné prostredie s vyšším obsahom organických zvyškov na dne. Živí sa malými vodnými bezstavovcami, ktoré nachádza v substráte pomocou bradavičiek umiestnených okolo svojej dolnej čeluste.

Sumcotvaré (Siluriformes)

tags: