Informácie o alergénoch sú poskytované priamo poskytovateľom tejto ponuky, nie spoločnosťou Slevomat.cz, s.r.o. - organizačná zložka Slovensko. Poskytovateľ nesie výlučnú zodpovednosť za správnosť týchto informácií.
Alergény v ponukách reštaurácií
Hanoi Garden
Čaká vás stôl plný misiek, ktoré budú obsahovať voňavé dobroty, aké ste ešte s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy neochutnali. Na výber máte 3 vietnamské degustačné menu - tradičné menu, vegan menu a menu s morskými plodmi.
Potom vás už čaká hlavné jedlo servírované v niekoľkých miskách, a po ňom si vychutnáte dezert - vyprážaný banán so šľahačkou alebo zmrzlinou, v prípade vegan verzie s kokosovým sorbetom.
Alergény Obsahuje nasledujúce alergény:
- 1
- 2
- 3
- 4
- 5
- 6
- 7
- 11
Alergény Obsahuje nasledujúce alergény:
- 1
- 5
- 6
- 11
Alergény Obsahuje nasledujúce alergény:
- 1
- 2
- 3
- 6
- 7
- 11
- 14
Príklady alergénov v jedlách
M2: 150g Peč. treska na toskánsky spôsob s paradajkami a olivami, opek.
- 1
- 2
- 3
M4: 300g Plátky brav.
- 1
- 2
- 3
- 4
- 5
- 6
350g Vyprážaný syr, hranolky, tat.om.
- 1
- 2
- 3
- 4
- 5
- 6
- 7
- 8
Vypráž. bravčové karé pln. angl. slaninou, eidamom, ryža a op.
- 1
- 2
- 3
- 4
Pizza Sedliacka / Margharitta s cibuľou, fefer.
- 5
Zeleninový šalát so syrom, oliv. olejom, gril.
- 6
Kur.steak s gril.zeleninou na sezamovom oleji s čiernou ryžou.
200g Grilované kuracie prsia s pestom, 1/2 ryža, 1/2 op.
Alergény:
- 1 obilniny obsahujúce lepok
- 2.
Ďalšie ponuky a alergény
1. jalapeňos dressing 9.50€.
2. Cestoviny LINGUINE AGLIO OLIO PEPERONCINO s chilli, pečeným cesnakom a sekanými sušenými paradajkami, strúhaný parmezán, rukola 9.50€.
PONUKA DŇA: Kotlíkový guľáš so zemiakmi, kváskový chlieb 9.90€.
Grilovaný cyperský syr HALLOUMI, batatové hranolky, smotanový cream fresh s kôprom 11.90€.
Využitie benefitných bodov
Využite body zo zamestnaneckých programov. Na túto ponuku môžete využiť body týchto benefitných spoločností:
- Benefit Plus - previesť body Ako funguje prevod benefitných bodov?
Termín Platnosť do 22. 12. 2025.
Záhradné vňate a bylinky
Žiť zdravo neznamená len zaradiť do jedálnička množstvo zeleniny či ovocia. Ide aj o to, či ich vieme správne pripraviť. Najprirodzenejšími a zároveň aj najhodnotnejšími dochucovadlami sú záhradné vňate a bylinky.
Obsah vitamínu C v rastlinách
Aby sme si urobili aspoň malý prehľad o hodnotách prírodných, voľne rastúcich rastlín, ale i chutných vňatiek a konzumných listov zelenín, pozrime sa na ich obsah vitamínu C*, aj keď ten nie je jediným reprezentantom ich výživovej a ochrannej hodnoty.
Na porovnanie:
- sedmokráska obsahuje 32 mg vitamínu C
- púpava 43 mg
- materina dúška 50 mg
- pŕhľava dvojdomá 105 mg
Čerstvo odrezaný hlávkový šalát obsahuje 10 mg vitamínu C, jeho obsah však po zbere z hodiny na hodinu rýchlo klesá, jabĺčka majú 7 až 10 mg, citrón okolo 40 mg.
Vysokú hodnotu však má aj tá časť zeleniny - vňatky a listy, ktoré neraz považujeme za balast a odhadzujeme ich do odpadu. Ako príklad nám opäť poslúžia hodnoty vitamínu C.
- Vo vňati cesnaku je 120 mg
- cibule zimnej 200 mg
- mrkvy 80 mg
- chrenu 140 mg
- petržlenu 170 mg
Preto využívajme nezištnú pomoc, ktorú nám príroda aj záhrada ponúkajú.
Bazalka
Považuje sa za kráľovnú voňačiek, a nielen kuchynských. Aj jej botanický názov o tom svedčí - jej vôňa bola hodná kráľov (basileus - kráľ). U nás ju liečitelia využívali na privolanie lásky - roztieraná po pokožke slúžila ako prirodzená vôňa lásky.
Je veľa druhov bazalky. Napríklad bazalka pravá je jednoročná rastlina. Pre jej teplomilnosť ju predpestovávame v byte alebo skleníku (výsev sa robí v marci). Von ju vysádzame až po májových mrazíkoch. Vyžaduje si plné slnko, ľahšiu humóznu pôdu a dobrú závlahu.
Voňavé lístky zbierame pred kvitnutím - vtedy obsahujú najviac silíc. Aby sme kvitnutie oddialili, včas zaštipneme vrcholce rastlín. Bazalka obsahuje železo, fosfor a 60 mg vitamínu C. Celkovo pôsobí osviežujúco, zvyšuje tvorbu žalúdočných štiav, znižuje nadúvanie, podporuje chuť do jedla, užíva sa pri nevoľnosti a zvracaní. Nie je vhodné ju užívať v tehotenstve.
Používajú sa najmä čerstvé lístky do omáčok, polievok, zeleninových šalátov, mletého mäsa, cestovinových jedál či na pizzu. Ak ju zalejeme octom alebo olejom, získame účinné ochucovadlo na šaláty.
Rozmarín
Starí Rimania túto voňavú rastlinu nazývali morská rosa, pretože sa jej dobre darilo na morskom brehu. Rozmarín ochraňuje, lieči aj očisťuje. Rozmarín je vždyzelený krík v prírode dorastajúci až do výšky 2 m, v črepníku však podstatne menej. Keďže je citlivý na mráz, na zimu ho radšej umiestnime na slnečný oblok do bytu.
Môžeme ho pestovať zo semena, ale na zachovanie odrodovej pravosti ho radšej zakoreňujeme z polodrevitých odrezkov vo vlhkom piesku. Jeho vôňa pôsobí na človeka akosi dvojsmerne - raz stimuluje naše mozgové a srdcové funkcie, raz zasa vhodne utlmuje stres, odháňa depresiu, rozpúšťa nervové napätie, tlmí bolesti hlavy a migrénu.
Zaháňa únavu, zlepšuje trávenie (najmä ťažkých jedál). Na liečebné aj kulinárske účely používame čerstvé alebo drvené sušené listy a kvety trhané po celý rok, najlepšie na začiatku kvitnutia. Pre jeho výraznú arómu ho používame v menších dávkach a len krátko pred tepelným dokončením jedál, aby vonné silice nevyprchali.
Používa sa na aromatizáciu olejov, octov, dresingov, majonéz a marinád.
Šalvia
Salvere znamená po latinsky liečiť. Šalvii sa hovorí tiež babské ucho či posvätná bylina. Už od antiky je symbolom večného života. Vraj kto pestuje šalviu a v máji jej veľa zje, ten bude múdry a bude dlho žiť. Ktovie, koľko pravdy je na tomto tvrdení.
Šalvia lekárska je poloker vysoký asi 60 cm. Vyžaduje si suchšiu, slnečnú polohu a vápenatú, priepustnú pôdu. Množíme ju výsevom semien alebo zakoreňovaním polodrevnatých odrezkov. V mrazivých polohách ju chránime zimným prekrytím - slamenou prikrývkou. Neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom, ale za občasné prihnojenie zrelým kompostom sa vie odvďačiť. Na jednom stanovišti vydrží až desať rokov.
Jej príbuzná šalvia muškátová (Salvia sclarea) je dvojročná rastlina, ktorá bohato kvitne. Je silne aromatická až opojná, vonia akoby po levanduli a muškáte. Obsahuje látky obmedzujúce potenie. Má veľmi silné protizápalové a dezinfekčné účinky, pôsobí proti hnačkám, zlepšuje trávenie, činnosť žlčníka a pečene. Veľmi účinne pôsobí ako kloktadlo pri zápaloch v ústnej dutine, hrdle a pri angíne. Odstraňuje zápach z úst a znižuje hladinu cukru v krvi.
Šalvia má silnú korenistú vôňu a horkastú chuť, preto sa s ňou musí koreniť opatrnejšie. Najčastejšie sa používajú čerstvé listy, na sušenie sa zbierajú pred kvetom. Kvet sa často používa na zdobenie jedál, šalátov a múčnikov. Pre výraznú chuť i vôňu stačí použiť pri korenení jedál na jednu porciu len jeden až dva lístky.
Pitie čaju zo šalvie lekárskej by nemalo byť dlhodobé, lebo obsahuje menej vhodný tujón.
Borák
Traduje sa, že je to rastlina, ktorá podporuje odvahu človeka. Možno aj to bol dôvod, prečo sa jeho modré kvety dávali pred bojom križiakom do nápojov. Táto jednoročná bylina dosahuje výšku asi 60 cm a je celá posiata jemnými chĺpkami, ktoré však nie sú prekážkou pri jej konzumácii.
Borák sa pestuje zo semien v záhrade alebo črepníku. Vyhovuje mu plné slnko, stredne ťažká, priepustná a dobre zavlažovaná pôda. Semená vysievame od apríla každé dva až tri týždne, aby sme mohli počas vegetácie neustále zberať mladé a chutné lístky. Semená klíčia prekryté tenkou vrstvou pôdy. Lístky zberáme podľa potreby.
Olej vylisovaný z jeho semien obsahuje množstvo žiaducich polynenasýtených mastných kyselín a až 25 % vzácnej gama-linolenovej kyseliny, ktorá pozitívne ovplyvňuje atopický ekzém, ťažko liečiteľnú neuropatiu, predmenštruačný syndróm, sezónne alergie a zápalové stavy. Čaj z listov pôsobí detoxikačne, posilňuje srdce a uvoľňuje hlieny. Okrem toho pôsobí aj dezinfekčne, pomáha pri reumatizme, proti psychickej skleslosti, depresii.
Využíva sa aj v kozmetike - upokojuje podráždenú pokožku. Celá nadzemná časť boráka s príjemnou chladivou uhorkovou chuťou pôsobí v jedlách veľmi osviežujúco. Je vynikajúcou šalátovou vňaťou. Ak ho rozmixujeme s chladnou vodou a citrónom, pripravíme si osviežujúci zelený nápoj.
Je vhodný do nátierok, tvarohu či jogurtu. Spolu s tvarohom a špenátom môže tvoriť náplň cestovinových taštičiek. Jeho kvety sú jedlou ozdobou mnohých slaných aj sladkých jedál.
Trebuľka
Nazýva sa tiež stoklások, svinská rasca alebo pôstne korenie. V Anglicku sa považuje za bylinku čistiacu krv a cez Veľkú noc sa tu pojedá vo veľkom. Vo francúzskej kuchyni patrí k tzv. Je to jednoročná bylina z čeľade mrkvovitých, ktorá pomerne dobre odoláva mrazu, preto ju po poslednom, teda jesennom, výseve do pareniska môžeme zberať prakticky po celú zimu.
Veľmi rýchlo sa vyvíja, takže za päť až šesť týždňov po výseve ju už môžeme zberať. Dorastá do výšky asi 50 cm. Aby sme mohli zberať stále čerstvé mladé voňajúce lístky, tak si ju vysievame po troche každé dva až tri týždne. Trebuľku môžeme pestovať v záhrade na hriadke i v nádobe. Na pôdu nie je náročná, ale potrebuje, aby bola stále mierne vlhká. Lepšie jej svedčí polotieň, na plnom slnku rýchlo vykvitá a po dozretí semien odumiera. Rada sa sama vysemeňuje.
Listy sa podobajú na svetlejší petržlen a podľa druhu sú buď ploché, alebo skučeravené. Tie aj výraznejšie voňajú. Trebuľku lesnú (A.
Čerstvé lístky obsahujú až trikrát viac vitamínu C ako citrón (140 mg). Trebuľka zlepšuje trávenie, výrazne bráni nafukovaniu aj po čerstvých kysnutých koláčoch, do ktorých sa preto pridáva. Je vhodná pri žlčníkových a pečeňových diétach.
Používame predovšetkým čerstvé mladé lístky, ale ak jej máme prebytok, môžeme ju zamraziť do ľadových kociek. Do tepelne upravovaných pokrmov ju pridávame až na tanieri. Veľmi dobré využitie má v šalátoch, nátierkach, najmä tvarohových, smotanových omáčkach a polievkach, na obložených chlebíkoch či v zemiakoch.
Koriander
Pochádza zo stredomorskej oblasti. Je známy aj ako čínsky petržlen. Často sa používa v arabskej a indickej kuchyni. Obsahuje dodecenal, ktorý je až dvakrát účinnejší než niektoré antibiotiká.
Koriander je jednoročná rastlina z čeľade mrkvovitých. Dorastá do výšky 80 cm. Vytvára dva druhy listov. Spodné listy sa podobajú na petržlen - a najmä tie sa konzumujú. Tým, že ich trháme ešte pred kvitnutím (môžeme ich skladovať v chladničke zabalené v mikroténových vreckách), odďaľujeme tvorbu horných, čiarkovitých lístkov, ktoré signalizujú tvorbu kvetov a plodov.
Na ochucovanie jedál sa používajú zrelé plody, ktoré sa tesne pred použitím rozdrvia (drvené totiž rýchlo strácajú arómu). Semená (plody) sa musia zberať až po úplnom dozretí, lebo nezrelé nepríjemne páchnu. Aj čerstvo nastrúhaný koreň sa používa v kuchyni.
Koriander sa pestuje podobne ako petržlen - buď v záhrade, alebo v nádobe. Hlavnými zložkami koriandra sú najmä silice, vitamín C, sacharidy a minerály. Podporuje chuť do jedla, zlepšuje trávenie, má protikŕčové účinky, bráni nafukovaniu, používa sa pri chrípke a hnačkách.
Listy sa nesušia, používajú sa len čerstvé. Pridávame ich do jedál až po ich tepelnej úprave. Plody tesne pred použitím rozdrvíme a trochu popražíme, aby sme zvýraznili ich chuť. Nasekané lístky možno pridať do šalátov, ostrých fazuľových polievok, majonéz či dusených pokrmov. Koriandrové semená sa používajú pri nakladaní zeleniny, ale dávajú sa aj do perníkov.
Rukola
V poslednom čase mnoho ľudí prišlo na chuť horkastej byline, ktorej listy aj chuť sú podobné púpave. Je to rukola siata, zvaná tiež roketa. Táto rýchlorastúca letnička pochádza zo Stredomoria. Patrí medzi kapustovité rastliny. Odpradávna je známa aj ako perzská horčica. Starí Rimania z nej pripravovali šaláty a ostro chutnajúce semená používali ako korenie.
Je výbornou dietetickou bylinou. Jedlu dáva sviežu pikantnosť. Rukola nie je náročná na pestovanie. Pokojne si ju vypestujeme aj doma v črepníku. Túto jednoročnú rastlinu vysokú 50 cm vysievame v apríli a potom výsev opakujeme dva- až trikrát. Lístky zberáme o päť až šesť týždňov - zrežeme ich asi 3 cm nad zemou, keď vyrastú nové, môžeme to ešte raz alebo dvakrát zopakovať.
Pestujeme ju v polotieni, na prudkom slnku totiž rýchlo vybieha do kvetu a stráca listy. Ako skoro každá kapustovitá rastlina, aj rukola obsahuje pre nás zaujímavé preventívne liečebné glukosinuláty (vzniká z nich sulforafan, ktorý je účinný pri prevencii rakoviny). Má aj antibiotický účinok. Posilňuje imunitný systém, pôsobí proti plesniam a virózam, jarnej únave a zlepšuje trávenie. Obsahuje silice, minerály aj vitamín C.
Zápary z rukoly sa používajú na dezinfekciu rán, ale aj do prípravkov na čistenie pleti či vlasových vôd proti padaniu vlasov. Rukola sa udomácnila už aj u nás a často ju nájdeme v listových a zeleninových šalátoch, na pizzi, v cestovinách, plnkách, nátierkach, majonéze, omáčke, ako ozdobu na chlebíčkoch, v dusených jedlách, omeletách, paštétach. Je vynikajúca, ak chceme zvýrazniť chuť cukety.
Kapucínka
Vo svojej juhoamerickej domovine je trvalka, u nás sa pre svoju citlivosť na mráz pestuje len ako letnička. Po výseve koncom apríla a začiatkom mája sa zakrátko rozrastie a vyšplhá sa až do výšky 3 m. Kapucínka sa považuje za jedno z najúspešnejších rastlinných antibiotík, už Indiáni ju úspešne využívali na liečenie rán.
Kapucínka pôsobí antisepticky, podporuje trávenie, užíva sa pri liečbe dýchacích a močových problémov, semená pôsobia proti hlístam, stimuluje pleť a rast vlasov pri plešatosti. Zápar z listov zvyšuje odolnosť proti bakteriálnej infekcii. Takisto je účinná pri liečbe zápalov nosnej sliznice, nachladnutí, chrípke a suchom kašli.
V kuchyni sa najčastejšie používajú čerstvé listy a kvety, na liečebné účely sa suší. Je vhodná do zeleninových a ovocných šalátov, tvarohových a vajcových nátierok, polievok, oživuje koktaily, pudingy a sladké pokrmy. Môžeme ju nasekať a pridať do rizota alebo k cestovinám.
Tipy na záver
Na zimu si môžete bylinky nasušiť alebo zamraziť v ľadových kockách, ktorými potom ľahko dochutíte polievky či omáčky. Pri spracovaní zeleniny nezabúdajme na vysokú výživovú hodnotu vňatiek a listov a nevyhadzujme ich do odpadu.
tags: #Salat
