Slovenská kuchyňa je rôznorodá a jej jedlá patria skôr medzi tie ťažšie. Prebrala prvky z Česka, Poľska, Maďarska či Ukrajiny, ale aj tak sa v nej nájdu pokrmy, ktoré sa tradovali celé stáročia, a to už od prvých ľudí žijúcich na našom území.
Už starí Slovania sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, ktoré významne ovplyvnilo ich stravovanie. Kuchyňa pozostávala z rozmanitých druhov strukovín a zeleniny, ktoré si vedeli dopestovať. Cudzie im však nebolo ani konzervovanie potravín formou údenia, solenia, sušenia alebo kvasenia.
Stravovanie našich predkov
Z rôznych historických prameňov vyplýva, že v minulosti sa na hygienu dbalo podstatne menej. To však neplatilo o kuchyni. O tom, že v nej muselo byť čisto, svedčí aj nápis kuchárskeho radcu zo 16. Pokrmy na jedálenskom stole odzrkadľovali nielen to, či bola rodina bohatá alebo žila z ruky do úst, ale aj to, či dodržiavala kresťanské zásady a pôsty.
V chudobnejších rodinách sa zvyklo jesť dva- až trikrát za deň. Na raňajky sa podávala polievka a chlieb. Obed či večera boli o niečo bohatšie, na tanieri sa objavovali teplé jedlá z mäsa aj zo strukovín, čo platí dodnes. Na pečenie mäsa sa využívalo ohnisko či ražeň. V našich končinách sa dochucovalo hlavne rascou, rozmarínom, cibuľou, cesnakom alebo kôprom. Ostatné koreniny, napríklad klinčeky, sa dovážali zo zahraničia a boli vzácnym tovarom. Ani voda na varenie nebola ľahko dostupná.
Obraz o stravovaní našich predkov na Slovensku nám prinášajú kuchárske knihy. Prvú slovenskú kuchárku napísal kuchár Ján Babilon. Obsahovala vyše 1 500 receptov rozdelených na kapitoly o omáčkach, mäsových pokrmoch, paštétach, o kvasení a pod. Na knihe s názvom Prvá slovenská kuchárska kniha v slovenskej reči pracoval 20 rokov a publikoval ju v roku 1870.
Na žiadnom stole nesmel chýbať chutný domáci chlieb. Na Slovensku sa začal piecť už v 14. storočí a bol pečený z druhu múky, ktorý bol dostupný, a neskôr zo zemiakov. Ak bolo múky málo, primiešavali sa do cesta korienky rastlín. V kresťanskej viere je chlieb darom od Boha.
Pre obdobia poznačené vojnou a pre chudobnejšie vrstvy boli príznačné hlavne strukoviny, kaše z pohánky, prosa či krúp. V horských oblastiach sa pestovali zemiaky, jedávala sa kapusta, ale v nížinách bol jedálniček pestrejší. Súčasťou stravy bolo aj mnoho mäsa, rýb, mliečnych výrobkov, tiež veľa ovocia a zeleniny. Obzvlášť obľúbená bola kapusta, ktorá sa dodnes na jeseň tlačí do sudov a takto kvasená vydrží aj celé mesiace.
Z ovocia sa pestovali jablká, hrušky či slivky, zvykli sa zbierať lesné maliny, jahody a borievky. Okrem spracovávania na lekvár alebo zavárania sa zo všetkých druhov ovocia pálil alkohol. Tak ako sa sušilo ovocie na zimu, tak sa sušili aj hríby, ktorých naše lesy poskytujú každoročne dostatok. Huby sa časom zapísali medzi sviatočné pokrmy.
Naši predkovia si z času na čas dopriali aj kúsok mäsa, ktorého v tých časoch nebolo veľa. Samozrejme, panské stoly sa pod ťarchou diviny, husaciny, hovädziny či bravčoviny priam prehýbali. Ku každému druhu mäsa museli mať špeciálnu omáčku na víne či pive. Chudobnejší chovali zvieratá predovšetkým na mlieko, vajíčka či kožušinu. Raz do roka sa zvykla konať dlhoočakávaná udalosť - zabíjačka. Stretla sa na nej rodina, priatelia, do sýtosti sa najedli a upravili mäso tak, aby mohli zo zásob čerpať dlhý čas. Svoje miesto na stole mali aj ryby, ktoré kresťania nevnímajú ako mäso.
Keď sa do Európy a na naše územie dostali z Ameriky zemiaky, nastal v stravovaní našich predkov veľký prevrat. Ich zaradenie do jedálničkov bolo veľmi pomalé a až v 19. storočí sa stali plnohodnotnou súčasťou slovenskej kuchyne. Zemiaky predstavovali pre Slovákov druhý chlieb. Navyše ich pestovaniu sa darilo aj v severných a chladnejších oblastiach. Ich použitie bolo skutočne všestranné.
Chlieb s masťou a cibuľou: Jednoduchá klasika
Klasické jedlo našich predkov. Aj keď chlieb s masťou a cibuľou nie je luxusným jedlom o to dôležitejšou súčasťou našej histórie je. Niekedy nebola veľmi z čoho variť a preto si naši predkovia vedeli pochutnať i na tomto extra jednoduchom jedle. Len si predstavte ako musel chutiť čerstvo upečený chlieb priamo z pece potretý poctivou zabíjačkovou masťou a posypaný cibuľou, ktorú si vlastnoručne vypestovali na poli.
Recept na chlieb s masťou a cibuľou
- Plátky chleba opraž na suchej panvici alebo v toastri, aby sa stali chrumkavými.
- Na panvici zohrej trochu tuku (približne 1-2 lyžice) a vlož nakrájanú cibuľu. Smaž na strednej teplote, až cibuľa zmäkne a získa zlatistý nádych.
- Keď sú plátky chleba hotové, natri ich na jednej strane tukom.
- Na natretú stranu chleba pridaj smaženú cibuľu.
- Nakoniec, podľa chuti posyp soľou a čiernym korením.
- Servíruj teplé alebo pri izbovej teplote ako vynikajúce občerstvenie. Môžeš ich podávať aj na tanieri s ďalšími lahôdkami.
Pečivo v súčasnosti
Chlieb patrí k tradičným potravinám, ktoré nájdeme pravdepodobne vo väčšine slovenských domácností. Čerstvo upečenému chlebu sa pritom nič nevyrovná. Dokonale chutí s masťou a cibuľou či nátierkou, ale aj maslom a domácim lekvárom.
Vôňu pečiva si mnohí pamätáme ešte z detstva. Viac ako polovica Slovákov si do chrumkavého pečiva zahryzne s chuťou i teraz, akurát druhy výrobkov sa s dobou menia. Prieskum spoločnosti BILLA Slovensko odhalil zaujímavé informácie o tom, kedy a aké pečivo najradšej konzumujeme. Pamätáte sa na Dubčekove rožky, lupačky, rožok s kakaom na raňajky či legendárny chlieb s masťou? Pre 17 % Slovákov sú to spomienky na detstvo. Viac ako polovica Slovákov si ho spája práve s vôňou čerstvo upečeného chleba, návštevou pekárne či starými rodičmi.
Podľa reprezentatívneho prieskumu spoločnosti BILLA, až 55 % Slovákov konzumuje pečivo viackrát denne a iba 1 % neje pečivo vôbec. Až 43,4 % Slovákov, prevažne ženy, síce uvažuje o znížení príjmu pečiva, ale vylúčiť úplne sa ho nechystá. Tretina opýtaných nechce na konzumácii pečiva meniť vôbec nič.
Množstvo informácií, ktoré dnes máme k dispozícii, má zjavne vplyv aj na výber pečiva. Až 34 % Slovákov odpovedalo, že si dôsledne kontroluje zloženie pečiva a 46 % aspoň niekedy. Taký biely rožok si dnes kúpi už len 12,4 %. Do popredia sa dostáva celozrnné pečivo (18 %) a celozrnný chlieb (16,2 %)
Tabuľka: Preferencie Slovákov v konzumácii pečiva
| Typ pečiva | Percentuálny podiel |
|---|---|
| Celozrnné pečivo | 18% |
| Celozrnný chlieb | 16.2% |
| Biely rožok | 12.4% |
Podľa prieskumu má najradšej práve čerstvé pečivo až 91 % Slovákov a na nákup sa za ním každodenne alebo takmer denne vyberie skoro polovica. Dve tretiny si ho potom najradšej doprajú na raňajky, každému šiestemu sa vyskytne na stole na večeru.
Alternatívy k tradičným raňajkám
Ak hľadáte alternatívy k tradičným raňajkám, slovenská kuchyňa ponúka množstvo ďalších možností:
- Obilné kaše s ovocím a medom
- Praženica so zeleninou
- Sójový jogurt s rožkom
Slovenská kuchyňa má, čo ponúknuť a rozhodne sa nemáme za čo hanbiť. Nemusíte každý deň jesť čínu, pizzu alebo steaky. Naučte sa objavovať špecifiká našej tradičnej kuchyne a pokojne s ňou experimentujte. Nebojte sa v sebe spájať klasické receptúry s novými nápadmi na servírovanie alebo s modernými surovinami.
tags:
