Stavebný Pozemok a Pestovanie Kukurice na Slovensku

Priaznivé podmienky pre poľnohospodársku výrobu určovali celý spôsob života tunajších ľudí. Obrábanie pôdy, pestovanie rastlín a chov zvierat ovplyvňovalo nielen stravovanie a stavebný vývoj obce, ale aj miestne zvykoslovie, ľudový odev, hudobné a tanečné prejavy a umeleckú a výtvarnú kultúru obyvateľov.

Historický Kontext Pestovania Obilnín a Kukurice

V 18. a 19. storočí sa na poliach v okolí dediny hojne pestovalo proso, s ktorým sa obchodovalo. Z obilnín sa pestovala predovšetkým pšenica a sladovnícky jačmeň. Výnosy z raži boli o 300 kilogramov nižšie ako u pšenice a z toho dôvodu sa pestovala len pre najnutnejšiu potrebu. Slama z raži mala veľké využitie. Vyrábali sa z nej „provéslá“ (povriesla), dávala sa do slamníkov a vyrábali sa z nej aj otiepky na pokrytie striech. Otiepky sa dávali na strechy „dolu klasmi“ (dolu rezanou stranou) a priväzovali sa k paliciam alebo latám. Kukurice sa pestovalo asi 5% z osevnej plochy. Zemiakom sa v miestnych podmienkach veľmi nedarilo, preto sa pestovali iba pre vlastnú potrebu. Na „rolách“ sa pestovala aj cukrová repa, fazuľa, šošovica, bôb a mak.

Pod vplyvom obilnej konjunktúry sa veľkostatok v druhej polovici 19. storočia začal orientovať na výrobu poľnohospodárskych produktov pre trh. Skončil zabehnutý tisícročný trojpoľný systém, úhorové hospodárenie a začali sa pestovať nové plodiny, predovšetkým kukurica, zemiaky a ďatelina. Cukrovú repu začali na veľkostatku pestovať po roku 1870. Pestovali aj sladovnícky jačmeň.

Dobrá úroda bola vždy závislá od kvalitne obrobenej pôdy. Najstarším známym typom náradia na oranie bolo radlo, ktoré neskôr nahradil drevený pluh. V druhej polovici 19. storočia bol drevený pluh nahradený položelezným so železnou odvalnicou, ktorú vyrábali dedinský kováči. Položelezné pluhy boli v prvej polovici 20. storočia nahradené železnými, vyrábanými vo fabrikách.

Obilie sa gepľami alebo ručnými mláťačkami mlátilo zväčša na humnách. Strojové mláťačky začali v obci zavádzať zväčša vyučení kováči a zámočníci. Roľníkom chodili mlátiť za podiel. Pred sejbou sa obilie morilo zmesou vápna a liadku, neskoršie sa už dali kúpiť aj hotové moridlá. Pri sejbe si dali roľníci obilie do konopnej plachty - kobera. Jednou rukou si pridŕžali dva rohy plachty, ktorú mali oviazanú ďalšími dvoma koncami okolo krku a druhou rozhadzovali osivo po poli. Takýmto spôsobom sa sialo na malých plochách aj v období, keď sa už na sejbu používali sejačky.

Keď obilie dozrelo, kosilo sa srpom. Bol to nástroj veľmi podobný kosáku, no na rozdiel od neho mal zúbkované ostrie. Kosák v tvare ako ho dnes poznáme, sa začal používať až v priebehu 18. storočia. Začiatkom 20. storočia sa už obilie kosilo kosou. Pri kosení obilia sa na kosu pripevňovala drevená alebo drôtená hrablica, aby sa pokosené obilie ukladalo rovnomerne.

V septembri sa vylamovala kukurica. Neošúpané klasy sa nosili na kopy a večer odvážali vozmi do stodôl. Kukurica sa ošúpala a nechali sa na nej iba vnútorné listy, ktorými sa zväzovala do viazaníc. Viazanice sa vešali na povalu, aby sa kukurica usušila. Keď bola vysušená, moržovala sa na drevených stoličkách s upevneným nožom. Zrná sa pomocou noža oddeľovali od klasov. Prázdnymi kukuričnými „gombami“ (šúľkami) sa kúrilo v peci alebo „šporheli“ (sporáku). Na moržovanie kukurice sa neskôr používali „moržuváky“ (moržováky). Obsluhovali ich dvaja ľudia. Jeden vkladal klasy do otvoru a druhý ťahal kľukou. Namoržovaná kukurica sa dávala do mechov. Kukuričné „kóroví“ (kôrovie) sa viazalo do snopov a zvážalo na kopy.

Daň z Pozemkov pre Podnikateľov

Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady upravuje aj daň z nehnuteľností. V nasledujúcej časti sa budeme zaoberať daňou z nehnuteľností, ktorá pozostáva z dane z pozemkov, dane zo stavieb, dane z bytov v tých prípadoch, ak daňovníkom dane z nehnuteľností je podnikateľ. Za podnikateľa považujeme osobu vymedzenú v § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Podnikateľ je daňovníkom dane z pozemkov ako vlastník nehnuteľnosti, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností. Vlastnícke práva je možné nadobudnúť kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zaopatrovacou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu. Daňovníkom dane z pozemkov je podnikateľ aj ako správca pozemku v prípade, že obec alebo vyšší územný celok mu prenechal pozemok do správy na základe zmluvy o výkone správy.

Na účely zákona sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu. Predmetom dane z pozemkov nie sú časti zastavaných plôch a nádvorí, ktoré sú zastavané stavbami, ktoré sú predmetom dane zo stavieb alebo dane z bytov, pozemky alebo ich časti, na ktorých sú postavené pozemné komunikácie s výnimkou účelových komunikácií a železničné dráhy a pozemky alebo časti zastavané stavbami, ktoré nie sú predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods.

Daň z pozemkov sa vypočíta vynásobením základu dane a sadzby dane z pozemkov. Pri ornej pôde, chmeľnici, vinici, ovocných sadoch a trvalých trávnych porastoch je hodnota pôdy za 1m2 uvedená v prílohe č. Hodnota pozemku za 1m2 pri lesných pozemkoch, na ktorých sú hospodárske lesy a rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy, sa určí podľa platných predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Hodnota pozemku za 1 m2 pri záhradách, zastavaných plochách a nádvoriach, stavebných pozemkoch, ostatných plochách okrem stavebných pozemkov sa určí podľa prílohy č.

Príklady Výpočtu Dane z Pozemkov

Príklad 1: Spoločnosť M. R. S. nadobudla ornú pôdu v apríli roku 2007 o výmere 450 m2. Daňová povinnosť vznikne daňovníkovi k 1. 1. 2008 a v lehote do 31. 1. 2008 je povinný podať daňové priznanie k dani z pozemkov.

Príklad 2: Obchodná spoločnosť podľa zákona o exekúcii a exekútorskej činnosti nadobudla vydražením ovocné sady o výmere 4 721 m2 na základe právoplatného rozhodnutia súdu o udelení príklepu dňa 14. 8. 2007. Daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti, t. j. 1. 9. 2007. Daňové priznanie daňovník je povinný podať do 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti, t. j. do 16. 9. 2007.

Príklad 3: Stavebná firma vlastní záhradu o výmere 1 400 m2, za ktorú podala daňové priznanie. Dňa 12. 6. 2007 bolo vydané stavebným úradom stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu. Parcela uvedená v stavebnom povolení má výmeru 1 000 m2. Vydaním stavebného povolenia sa záhrada zmenila pre účely dane z pozemkov na stavebný pozemok, čím došlo k zmene skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane k 1. 1. 2008 a v lehote do 31. 1. 2008 je stavebná firma povinná podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností za stavebný pozemok o výmere 1 000 m2 a za zvyšnú časť záhrady o výmere 400 m2.

Príklad 4: Fyzická osoba - podnikateľ, nadobudla do vlastníctva v roku 2007 priemyselnú stavbu a pozemky, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 200 m2 a ostatná plocha o výmere 230 m2. Zastavaná plocha priemyselnej stavby je 1 000 m2. Daňovník je povinný podať daňové priznanie k dani z pozemkov a k dani zo stavieb v lehote do 31. 1. 2008. K dani z pozemkov podáva daňovník daňové priznanie za zastavanú plochu o výmere 200 m2, pretože 1 000 m2 je zastavaných stavbou a nie je predmetom dane z pozemkov.

Daň zo Stavieb pre Podnikateľov

Podnikateľ je daňovníkom dane zo stavieb, a to predovšetkým, ak je vlastníkom stavby. Vlastnícke právo k stavbe môže nadobudnúť napr. od skoršieho vlastníka prevodom alebo prechodom nehnuteľnosti, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností. Ak stavbu nadobudne do vlastníctva niekoľko spoluvlastníkov, zákon o miestnych daniach umožňuje určiť daňovníka dane zo stavieb na základe dohody spoluvlastníkov stavby. Ďalej môže byť podnikateľ daňovníkom dane zo stavieb aj v prípade, ak stavbu v správe Slovenského pozemkového fondu (ďalej SPF) prenechá SPF podnikateľovi do nájmu. Podnikateľ je daňovníkom dane zo stavieb aj v prípade, ak stavby vo vlastnícke obce alebo vyššieho územného celku prenechá obec alebo vyšší územný celok podnikateľovi do správy.

Stavbu vymedzuje § 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (stavebný zákon), podľa ktorého stavbou je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Predmetom dane zo stavieb podľa zákona o miestnych daniach nie sú všetky stavby definované stavebným zákonom, ale iba tie stavby, ktoré sú vymedzené v predmete dane. Ďalšou podmienkou, aby stavba mohla byť predmetom dane, je spojenie nadzemného alebo podzemného podlažia stavby so zemou pevným základom.

Ak má stavba jedno alebo viac nadzemných alebo podzemných podlaží, ktoré sú spojené so zemou pevným základom, nachádza sa na území Slovenskej republiky a zároveň nie je stavbou, ktorá nie je predmetom dane podľa § 10 ods. 3 zákona o miestnych daniach, zaraďuje sa do predmetu dane zo stavieb podľa členenia uvedeného v § 10 ods. Na správne zaradenie stavieb do predmetu dane je podstatné, na aký účel sa konkrétna stavba skutočne využíva.

Investovanie do Pozemkov

Investovanie do pozemkov je jedným z najstabilnejších spôsobov, ako zhodnotiť svoj kapitál. Na rozdiel od investičných bytov alebo domov, investičný pozemok nevyžaduje žiadnu pravidelnú údržbu. Stavebné pozemky sú najlepšou možnosťou pre dlhodobú investíciu. Ich hodnota rastie spolu s dopytom po bývaní. Je dôležité uvedomiť si, že voľných pozemkov je stále menej a menej, v dôsledku čoho sa postupne dostávame do situácie, že kúpiť samostatný pozemok je stále náročnejšie a náročnejšie.

Poľnohospodárske pozemky sú často prehliadanou, no veľmi perspektívnou investíciou. Ich cena je spravidla nižšia ako pri stavebných pozemkoch, no vďaka strategickému umiestneniu a možnostiach využitia dokážu priniesť zaujímavé výnosy. Priemyselné pozemky zohrávajú kľúčovú úlohu v ekonomike. Slúžia na výstavbu výrobných hál, skladov, logistických centier, či obchodných parkov. Sú atraktívne pre developerov, ale aj pre investorov, ktoré ich kupujú s cieľom dlhodobého zhodnotenia. Rekreačné pozemky sa stávajú čoraz obľúbenejšou investičnou príležitosťou, najmä v dôsledku rastúceho dopytu po relaxe v prírode.

Kľúčové Faktory Pri Investovaní do Pozemkov

• Lokalita: Ide o najdôležitejší faktor pri investovaní do akéhokoľvek typu nehnuteľnosti.
• Územný plán: Pred kúpou pozemku si určite overte, aké využitie povoľuje územný plán obce alebo mesta.
• Vlastnícke vzťahy a právny stav: Skontrolujte list vlastníctva, exekúcie, záložné práva, či vecné bremená.
• Budúci rozvoj oblasti: Skúste zistiť, či sa v okolí pozemku, o ktorý máte záujem plánuje nejaká výstavba. Napríklad výstavba diaľnice, obchodného centra, či rezidenčných štvrtí.

Riziká Investovania do Pozemkov

• Dlhá návratnosť investície: Pozemky nezarábajú pasívne, ako prenajímané byty. Ide o stratégiu dlhodobého investovania a v podstate ide o najjednoduchšiu stratégiu.
• Nízka hodnota pozemku bez určenia na výstavbu: Ak Váš pozemok nie je určený na výstavbu, jeho hodnota môže byť nízka.
• Pozemok bez infraštruktúry a inžinierskych sietí je menej atraktívny.

Investovanie do pozemkov môže byť vysoko výnosné, ak viete, ako na to. Dôležité je správne si vybrať lokalitu a zvážiť stratégiu zhodnotenia. Ak uvažujete o kúpe investičného pozemku, dôkladne sledujte danú oblasť a potenciálny rozvoj, kde pozemok plánujete kúpiť.

Poľnohospodárske Družstvo Spišské Bystré

Pri vjazde do obce Spišské Bystré od Popradu vás uvíta krásne upravený areál miestneho družstva so zrekonštruovanými maštaľami. Poľnohospodárske družstvo Spišské Bystré v okrese Poprad patrilo medzi veľkých pestovateľov zemiakov tak, ako sa na Spiš patrí. Aj tu však podľahli ekonomickému tlaku a túto tradičnú plodinu vyradili.

V súčasnosti dosahujú úrody pšenice 8-9 ton na lepších parcelách. Pestujú 150 ha repky, zhruba 250 ha pšeníc, 200 ha jačmeňa, okrajovo ovos pre mladý dobytok a triticale, zvyšok pripadá na krmoviny na ornej pôde. Upustili od pestovania olejného ľanu. Avšak minulý počasím výnimočný rok prekvapil aj Spišiakov. Zvyčajne so zberom silážnej kukurice začínajú okolo 20. septembra, minulý rok však ukončili siláže už 9. septembra. Podobne aj zber obilnín: „Žatvu začíname okolo 10. augusta, minulý rok sme ukončili zber 31. júla.

Spišskobystrania zvádzajú nekonečný boj nielen s počasím, ale aj s kameňmi. Z hľadiska účinnosti sa ako najlepšie ukázalo to najjednoduchšie - zber. V súčasnosti nahradili ručný zber mechanizovaným. Družstevníci volajú služby a prednostne odkameňujú pozemky s krmovinami. Ako stavebný materiál končia pod cestami, prípadne pod vynovenými maštaľami.

Chovajú až 1 200 jedincov dobytka všetkých kategórií. Tristo dojníc plemena červený holštajn dosahuje úžitkovosť približne 10 000 l mlieka, čo je v ťažkých prírodných podmienkach aj ich hranica pre ekonomickú výrobu. Majú aj mäsový program tvorený šľachtiteľským chovom pinzgauského plemena a mäsových plemien limousine a charolais. Mladý dobytok väčšinu roka pasieme na 380 ha v oplôtkoch. Výkrm býkov do jatočnej hmotnosti asi 700 kg je v maštali. Podnik s rozsiahlou ŽV v podhorskej oblasti si môže dovoliť predávať slamu obilnín. Stelú totižto repkovou hmotou. Jej zber nevyžaduje veľké špecifiká. Repka sa zberá kombajnami bez drvenia, hmotu zberajú štandardné zvinovacie lisy a viažu do sieťky. Podmienkou je nechať hmotu preschnúť na poli, inak balíky plesnivejú.

Problémy s Vlastníckymi Vzťahmi Pod Hospodárskymi Dvormi

Mnohí poľnohospodárski manažéri sa zhodujú v tom, že keby mali vyriešené vlastnícke vzťahy pod objektmi hospodárskych dvorov, že by im to zľahčilo modernizáciu budov. Súčasný stav však častejšie reprezentujú zarastené a opustené objekty, ktoré sa neraz stávajú terčom ekologickej kriminality.

„Je to dedičstvo minulosti v ktorom absentuje aj štát, pretože sa dostatočne jasne nevyjadril. Vlastníci pôdy pod strediskami, ktoré ich majú v liste vlastníctva sú ich majiteľmi. My sme majiteľmi maštalí, hospodárskych budov a silážnych žľabov. Majitelia pôdy si často za pozemkami pod hospodárskymi budovami nárokujú na komerčné ceny, čo nevedia mnohé poľnohospodárske podniky zaplatiť a bráni im to v ďalšom rozvoji,“ hovorí Ľubomír Grell z Poľnohospodárskeho družstva Plavé Vozokany okres Levice.

„Klasifikácia je taká, že už to nie je orná pôda, ale klasifikuje sa to ako stavebný pozemok a tam je cena vyššia. Keď sú objekty napríklad na výmere niekoľkých hektárov, tak sú to značné prostriedky na to, aby sa to mohlo v jednom podniku vysporiadať,“ pripomína Grell problémy, ktoré riešia mnohí jeho kolegovia najmä v nástupníckych organizáciách po niekdajších JRD.

„Okrem toho, v prípade Slovenského pozemkového fondu je daná cena, za ktorú je možné pôdu odkúpiť. Tam je to jednoduchšie. Máme ale objekt skladového hospodárstva a bývalého objektu živočíšnej výroby a tam je približne 50 vlastníkov. Každý vlastní po 15-20 árov. Niektorí súhlasia s odpredaním, iní nie. Ak do toho ešte zasiahne smrť vlastníka, tak sa stratí ďalšie množstvo času, keďže to musí prejsť cez dedičské konanie,“ pripomína Grell.

„Najlepšie by bolo, keby štát presne určil cenu takéhoto pozemku, aj keby to bolo regionálne odstupňované, napríklad podľa charakteru územia, bonity pôdy a podobne. Nemyslím si, že v takto rozbitých strediskách by sme mali nejakú budúcnosť. Každý predseda to radšej nerieši a investuje na tom, kde má vysporiadané vlastnícke vzťahy,“ dodáva Ľubomír Grell.

tags: