Slovensko, hoci nie rozsiahle, je mimoriadne bohaté na tradície, najmä tie vianočné. Na štedrovečernom stole v rôznych kútoch krajiny nájdeme odlišné zvyky, ktoré vychádzajú z dedičstva našich predkov. Niektoré z nich sú hlboko zakorenené a ich pôvod je už nejasný. Jedna vec však spája takmer celé Slovensko: Štedrá večera sa koná 24. decembra večer. Touto oslavou začínajú pokojné vianočné dni, vrcholí sviatočná atmosféra a po jedle si rodiny rozdávajú darčeky.
Obsah štedrovečerného stola sa líši od regiónu k regiónu, niekedy prekvapivo len v názvoch jedál. Aspoň nie úplne. Hoci v okolí Bratislavy a na Hornom Považí je základom Štedrej večere kapustnica s hubami a smotanou, v strednej časti západného Slovenska prevládajú iné polievky. V okolí Nitry, vďaka maďarskej komunite, môžete naraziť na halászle (rybacia polievka), zatiaľ čo na úplnom západe je to kapustová polievka s fazuľou, hrachom a šošovicou. Horná Nitra a Dolné Považie si pochutnávajú na dvoch druhoch polievok - hubovej so smotanou na kyslo a sladkej hrachovej.
Západné Slovensko dodržiava tradíciu šupiny z kapra pod obrusom, ktorá má priniesť hojnosť a bohatstvo v nasledujúcom roku. Na štedrovečernom stole nesmú chýbať sviečky, misa plná ovocia a jabĺčko, ktoré sa pred večerou prekrajuje. Pekná hviezdička symbolizuje dobré zdravie členov rodiny. V mnohých rodinách na stole nechýba oblátka s medom (niekde v kombinácii s cesnakom) a štedrák, koláč s tvarohovou, makovou, lekvárovou a orechovou náplňou.
Zvyky a Tradície na Štedrý Deň
Štedrý deň patrí v slovenskej histórii k dňu s najväčším počtom rozmanitých zvykov a tradícií, ktoré sa líšia najmä v závislosti od konkrétneho regiónu. Veľa z rituálov, ktoré robili v minulosti naši predkovia už síce nedodržiavame, ale poniektoré sa predsa len zachovali až po dnešok. Či už dávate pod obrus šupiny z kapra, orechy po kútoch, prekrajujete jabĺčko, prestierate o jeden tanier navyše alebo si robíte krížik medom na čelo, dodržiavate tým ľudové tradície.
Pod obrus na štedrovečernom stole sa dávali šupiny z kapra, prípadne peniaze, čo malo rodine priniesť hojnosť. Na čelo robievala gazdiná ešte pred jedlom krížik pomocou cesnaku a medu. Muž - gazda zase rozkrájal najkrajšie jablko na kúsky, čo znamenalo, že rodinu tvorí každý jeden jej člen. Jablko sa v mnohých domácnostiach krája priečne a ak sa v jeho strede objavila hviezda, znamenalo to zdravie a šťastie a ak kríž, tak chorobu a dokonca smrť.
Na stole nemohol byť prestretý nepárny počet tanierov, pretože pre posledného pri stole by si mohla prísť smrť a prestieral sa tiež prázdny tanier ako symbol pohostinnosti pre náhodného hosťa. Večera sa začínala oblátkami a ako prvý chod sa okrem tradičnej kapustnice podávali šošovicová, hrachová, či hríbová polievka.
Rozdiely v Štedrovečerných Jedlách
Na slovenských štedrovečerných stoloch má svoje miesto už odnepamäti kapor, zemiakový šalát či vianočná kapustnica, oblátky s medom alebo prekrojené jabĺčko. Vedeli ste však, že túto vianočnú klasiku ľudia v jednotlivých kútoch Slovenska zamieňajú napríklad za rezne, pečenú morku či hus, ba dokonca za pirohy alebo bryndzové halušky?
Vianoce nie sú len o rozjímaní, pokoji a stretávaní sa s rodinou, ale tiež sviatkami hojnosti a dobrého jedla. V rôznych kútoch Slovenska sú tradičné vianočné jedlá rôzne. Závisí to najmä od rodiny či regiónu, v ktorom žije. Na stole počas štedrovečernej večere v minulosti nesmeli chýbať suroviny, ktorým ľudová viera pripisovala sily prírody. Boli to jedlá z obilnín, strukovín, ovocia, kapusty a často aj mak či cesnak.
Na prvý a druhý vianočný sviatok sa pripravovali jedlá, ktoré už nemuseli mať pôstny význam. Boli to mäso či rôzne zabíjačkové špeciality ako klobásy, jaternice či huspenina. Na silvestrovskú večeru sa obvykle podávali rovnaké jedlá ako na Štedrý večer - polievka z kyslej kapusty, strukovín alebo húb. Často aj opekance s makom i vianočné oblátky. Šťastie však malo priniesť jedenie bravčoviny a šošovica, ktorá symbolizovala dostatok peňazí. Na Nový rok sa mal každý dosýta najesť, aby v nastávajúcom roku netrpel núdzou o jedlo.
Regionálne Špeciality
Po prísnom celodennom pôste sa večerné hodovanie zvyčajne začína predjedlom - jedením oblátok s medom i cesnakom. Tie majú rovnako ako aj cesnak priniesť zdravie. Lúskanie orechov a porciovanie jablka sú spojené s ďalšou tradíciou. Aby ste sa aj o rok stretli všetci pri stole v rovnako dobrej kondícii, tak oriešok by mal byť zdravý a nepoškodený, rovnako ako hviezdica uprostred ovocia.
Po prípitku zvyčajne nasleduje polievka a tu prichádzajú aj prvé rozdiely. Kým niektoré rodiny tento chod vynechávajú úplne, na západe Slovenska by ste najčastejšie v tanieroch objavili šošovicovú na kyslo so sušenými slivkami. Pre stredné Slovensko je charakteristická kapustnica so sušenými hríbmi a slivkami, na Orave zas jedia oveľa striedmejšiu kapustnicu so zemiakmi. No a na východe nájdeme azda polievkovú všehochuť. Na štedrovečernom stole tam môžeme nájsť až tri nádoby s polievkami - fazuľová, kapustnica a kyslá hríbová s ryžou. Každý človek si potom do taniera vleje kúsok z každej a zmieša ich dokopy.
Hlavné jedlo už tradične väčšinou tvorí vyprážaný kapor s majonézovým zemiakovým šalátom, no môže sa miesto neho na tanieri objaviť aj zemiakovo-cibuľový šalát, zemiaková kaša, či opekané zemiaky. Komu kapor nie je pochuti, môže ho nahradiť pstruhom, šťukou, rybím filé či lososom. Niekto má rád vysmážané, niekto si zas tieto pochúťky pripraví na pare, masle či grile. Výnimkou na východe sú pirohy s bryndzou, cibuľou, zemiakmi a syrom, lokše s makom či zajac.
Prehľad Regionálnych Zvyklostí
Pozrite sa, aké zvyky sú bežné v západnej, strednej aj východnej časti Slovenska. Vianoce nie sú len o pár dňoch, kedy sa stretneme s blízkymi, hodujeme a vymieňame si darček. Začínajú sa už adventom, čo je obdobie štyroch týždňov pred Vianocami. Jeho hlavnou myšlienkou je tak pripraviť sa na príchod Vianoc a oslavu narodenia Ježiša. Štyri adventné nedele symbolizuje adventný veniec so štyrmi sviečkami. K zhotoveniu adventného venca sa najčastejšie používajú ihličnaté vetvičky spoločne s rôznymi dekoráciami, ako sú šišky, sušené plody, stuhy či ozdoby. Liturgická fialová farba zároveň symbolizuje pokánie. Ďalším obľúbeným symbolom adventu je adventný kalendár, ktorý slúži na odpočítavanie dní do Vianoc. Adventný kalendár môže mať rôzne podoby, napr. čokoládového kalendára, krabičiek či vrecúšok, pričom má vždy 24 políčok.
Štedrý večer, na ktorý mnohí tak túžobne čakajú, je vyvrcholením adventného obdobia. Okrem tradičnej hostiny a následného rozbaľovania darčekov je tiež typický spievaním kolied a vianočných piesní či vykonávaním rôznych vianočných rituálov a zvykov.
Západné Slovensko
Západ Slovenska je o niečo menej ovplyvnený kresťanstvom, preto sa už dnes počas adventu postí len málokto. Tesne pred Vianocami sa v mnohých rodinách pečie tiež tradičný štedrák z kysnutého cesta naplnený bohatou vrstvou maku, orechov, džemu a tvarohu. Na úvod večere sa tiež zvykne krájať jabĺčko. Ak v ňom nájdeme typickú hviezdu, budeme zdraví. Bohatstvo zas symbolizuje kapria šupina na stole.
- Zvyky: Pod obrus vianočného stola šupiny z kapra alebo peniaze pre dostatok financií, svieca ako symbol Vianoc, kresťansky založené rodiny si chodia pre „betlehemské svetlo“, rozkrojenie jabĺčka pre zdravie.
- Polievky: Kapustnica s hubami, s mäsom, bez mäsa, so slivkami, alebo so smotanou. V niektorých domácnostiach pripravujú na Vianoce dokonca šošovicovú, hríbovú, hrachovú či rybaciu polievku.
- Hlavné jedlo: Ryba na viacero spôsobov s majonézovým šalátom, zemiakovo - cibuľový šalát, opekané zemiaky.
Stredné Slovensko
Stredné Slovensko je veľmi pestrá oblasť, čo sa premieta aj do vianočných tradícií. Prežíva ich tu o čosi viac ako na západe. V niektorých kútoch Oravy možno ešte dodnes nájdeme aj najstaršie zvyky, ktoré môžu pôsobiť trochu nezvyčajne. Niektorí ľudia napríklad zvykli sedieť za štedrovečerným stolom bosí, pričom jednu nohu museli mať položenú na sekere. V mnohých rodinách sa pred večerou tradične modlia a deťom robia medový krížik na čelo, aby boli „dobré ako med“. Na štedrovečernom stole má svoje miesto najmä poctivá kapustnica, ktorú tu nájdeme v mnohých podobách. Ako hlavný chod sa podáva vyprážaná ryba s majonézovým zemiakovým šalátom, no často je nahradená aj vyprážanými rezňami.
- Zvyky: Otec rodiny spraví všetkým členom pred večerou na čelo krížik z medu, večeria sa úplne po tme, iba pri svetle sviečky, pred večerou sa celá rodina postaví a spoločne pomodlí, prekrojenie jabĺčka pre šťastie, fúkanie sviečky - ak dym stúpa rovno do hora, bude daný človek celý rok zdravý.
- Polievky: Kapustnica s hubami (v okolí Liptova), rybacia kapustnica (hlavne v okolí Žiliny) alebo hríbová či slivková polievka (oblasť okolo Rimavskej Soboty).
- Hlavné jedlo: Vyprážaná ryba (najčastejšie kapor alebo pstruh) a klasický zemiakový majonézový šalát. V okolí Martina sa ešte podáva aj pečená hus alebo kačka. V okolí Rimavskej Soboty sa zas robieva tzv. “slávnostný trojboj” - z kapusty, klobásy a jaterničiek.
Východné Slovensko
Východ Slovenska je najviac ovplyvnený kresťanstvom, preto sa tu zvykne dodržiavať pôst počas adventu. Pred večerou sa spoločne modlia za celú rodinu. Ani v tomto kúte Slovenska si neodpustia tradičnú oblátku s medom a cesnakom. Odlišnosti nájdeme pri hlavnom chode, kedy sa často podávajú pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom, a tiež šošovicový alebo fazuľový prívarok.
- Zvyky: Vianočný stromček zvyknú ozdobovať až v tento deň, spoločné modlitby, tanierik na stole je pre chýbajúceho člena rodiny alebo pre toho, kto v tomto roku v rodine zomrel, oblátka s medom a cesnakom, jablká a orechy, ktoré sú symbolom zdravia a hojnosti, umytie sa vo vode, do ktorej bola hodená minca - aby boli zdraví a bohatí.
- Polievky: Kapustnica s klobáskou a hríbikmi.
- Hlavné jedlo: Pirohy plnené bryndzou, cibuľou, syrom a so zemiakmi, hrachová polievky, ryba a majonézový šalát, lokše s makom.
Každá krajina, každý kraj a často aj každá rodina má tie svoje. Práve vianočné tradície sú tým, čo robí sviatky takými čarovnými, preto si ich každý rok znova pripomíname.
Tabuľka Regionálnych Rozdielov v Štedrovečerných Jedlách
| Región | Polievka | Hlavné Jedlo | Špeciality |
|---|---|---|---|
| Západné Slovensko | Kapustnica, šošovicová, hríbová | Kapor, pstruh, zemiakový šalát | Oblátky s medom a cesnakom |
| Stredné Slovensko | Kapustnica s hríbmi a slivkami | Kapor, rezeň, zemiakový šalát | Opekance s makom |
| Východné Slovensko | Kapustnica s klobásou a hríbmi | Pirohy, ryba, lokše s makom | Hrachová polievka |
Ako môžete vidieť, niektoré vianočné zvyky máme na celom Slovensku spoločné, v iných sa naše regióny odlišujú. Prvý sviatok vianočný, alebo tiež Boží hod či Božie narodenie, sa tradične oslavuje 25. decembra a je najdôležitejším dňom oslavy narodenia Pána. Podľa ľudovej tradície by vtedy mali ľudia odpočívať a nerobiť nič. Druhý sviatok vianočný oslavujeme 26. decembra a je známy aj ako Sviatok svätého Štefana, ktorý bol prvým kresťanským mučeníkom. Tento deň má však nielen náboženský, ale aj spoločenský význam. Rovnako ako tie kresťanské sú dňami radosti a pokoja oslavovanými v kruhu najbližších, ako aj prežívaním duchovnosti. Štedrý deň u pravoslávnych veriacich sa koná 6. januára, kedy sa pripravuje pôstna večera podobná vianočnej večeri u rímskokatolíkov.
Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou, ktorá je často v staroslovienčine. Ako hlavné jedlo sa podáva ryba ako symbol kresťanstva. Tradičné slovenské Vianoce sa spájajú aj s mnohými ľudovými pranostikami, teda ustálenými výrokmi, ktoré vznikali na základe pozorovania počasia a prírodných javov.
tags:
