Slovensko je krásna a rozmanitá krajina a rozdiely nájdete nie len v prírode, ale aj v kultúre, zvykoch a tradíciách. To sa týka aj najkrajších sviatkov v roku. Vianoce sa v každom kúte našej krajiny jemne líšia a každý má rád tie svoje zvyky. Čo je ale všade rovnaké, že Vianoce sú o rodine, že sa stretnú všetci pokope a užijú si vzájomnú prítomnosť.
Na sviatky narodenia Ježiša, teda Vianoce, sa v kresťanských rodinách pripravujú členovia domácnosti už 4 týždne vopred. Toto obdobie sa nazýva Advent a je to čas, kedy sa chodí častejšie do kostola, nakupujú sa darčeky, upratuje sa, či vyzdobujeme svoje príbytky. Symbolizuje ho adventný veniec so 4 sviečkami, ktoré predstavujú 4 nedele do Štedrého dňa.
S Adventom sa spája aj pôstne obdobie a príprava na sviatky hojnosti. „Ľudia v minulosti počas Adventu nekonzumovali mäso, ale skôr ryby. Na Slovensku sa pôst už stáročia dodržiava a končí sa polnocou na Štedrý deň, takže ešte aj tento celý deň je pôstny, preto je Štedrá večera štedrá, ale bezmäsitá. Dnes sa pôst počas Adventu v rodinách už veľmi nedodržiava a upúšťa sa z neho.
Prípravy a zvyky pred Štedrou večerou
Čo si ako prvé predstavíte, keď sa povie slovo Vianoce? Určite je to stromček, vôňa dobrého jedla nápojov či koláčikov. Čoraz častejšie sa pritom zabúda na typický symbol kresťanských sviatkov. „Kedysi vo svete aj u nás nebol znakom vianočný stromček, ako to vnímame dnes, ale bol to Betlehem. Naše domácnosti sa pomaly ale isto premieňajú na krásne vyzdobené miesta, rozžiarené stromčeky a svetelnú výzdobu majú snáď všetky obchodné centrá či rôzne firmy takmer od začiatku decembra. To je znak toho, že sviatky sú už pomaly tu.
„Výzdoba domov, interiérov aj exteriérov je novodobou záležitosťou a vianočná výzdoba k nám prišla až koncom 90. Američania si dlhé roky extrémne zdobia interiéry a exteriéry, pričom dominujú rôzne druhy svetielok.
Kedy zdobíte stromček vo vašej rodine? Mnohí ho majú už od začiatku decembra, aby si ho užili, tešili sa na Vianoce a nasávali sviatočnú atmosféru. Tento symbol má poriadne dlhú tradíciu. Vianočný stromček pochádza zhruba zo 17. storočia.
„Objavil sa najskôr v nemeckých krajinách u aristokracie, potom u mešťanov a postupne sa rozširoval ďalej a až začiatkom 20.storočia sa objavil už aj na slovenskom vidieku. Na vidieku bol spočiatku stromček maličký, bol to iba vrcholček stromu, ktorý visel vždy z povaly a bol skromne ozdobené sušeným ovocím, neskôr medovníčkami, či ozdobami, ktoré si domáci vyrábali sami zo slamy. Vianočné gule a ozdoby, ako ich poznáme dnes sa o slovo prihlásili až neskôr.
„Vo svete bolo koncom 18. Mohli si ich dovoliť iba ľudia, ktorí na to mali. U nás sa stromčeky až do Druhej svetovej vojny zdobili iba ručne vyrábanými ozdobami. Až po vojne sa už aj na Slovensku objavilo prvé výrobné družstvo v Čadci, ktoré sa venovalo výrobe ozdôb z fúkaného skla a výrobňa tam funguje dodnes, pričom si vyrábajú vlastné návrhy ozdôb.
Okrem medovníčkov či sušeného ovocia sa v minulosti na stromček vešali aj sladkosti, čo obľubovali hlavne najmenší členovia rodiny. „V 30. rokoch 20. storočia si gazdinky vyrábali prvé salónky. Bol to pálený cukor, ktorý sa balil do pestrofarebného trblietavého papiera. Firmy postupne prišli na trh aj s čokoládkami či sladkosťami určenými presne na stromček.
„Vianočné kolekcie sa ako prvé vyrábali v krajinách, ktoré mali dlhodobú cukrársku a čokoládovú výrobu. V 20. storočí sa dali kolekcie kúpiť už aj u nás a po 2. svetovej vojne bolo módne, že na vianočnom stromčeku museli okrem ozdôb visieť aj salónky z obchodu.
Dnes sa už oproti tradičným stromčekom veľmi zmenil ich výzor. Nebývajú zavesené z povaly, ozdôb je viac, pribudli elektrické svetielka a v našich obývačkách už mnohí preferujú skôr veľké stromčeky. „Dnes je škála ozdôb, výška stromčeka a rôznych možností na vkuse každého z nás. Na trhu je pestrý výber živých stromčekov, či sú to borovice, jedličky alebo smreky.
Štedrý deň a tradičné jedlá
Na Štedrý deň začíname oficiálne sláviť Vianoce. Najväčším sviatkom je však až 1. sviatok vianočný - deň Kristovho narodenia. Na Štedrý deň sa dodržiava pôst, ktorý končí o polnoci. „Názov Štedrá večera nám sám o sebe hovorí, že jedla bolo viac. Kedysi na Slovensku boli v rôznych regiónoch rôzne počty jedál, najmenej boli 3 jedlá, na východnom Slovensku až 12 chodov, čo symbolizovalo 12 mesiacov v roku. Išlo o jedlá, ktoré sa bežne varili počas roka. Na žiadnom stole nesmel chýbať med a cesnak.
U mnohých to boli aj pirohy, slíže, opekance či bobaľky s makom. „Potom to museli byť oblátky, ktoré piekli učitelia na prelome 19. a 20. storočia. Ďalším chodom bývali obilninové kaše. „Varili sa na sladko osladené medom. Neskôr sa k nim pridala krupicová kaša osladená medom a rozpusteným maslom a škoricou. Potom aj biela ryžová kaša na sladko,“ vymenovala etnologička.
V každej rodine musela byť na stole aj vianočná polievka, ktorá bola pre každý región iná. „Mohla to byť rybacia polievka, strukovinová, fazuľová so širokými rezancami, dubáková, biela mliečna polievka. Samozrejmosťou už po stáročia, najmä v katolíckych rodinách, bola ryba, pretože bol ešte pôst a dodržiavali sa cirkevné nariadenia.
„Od 13. storočia bolo cirkevnou vrchnosťou dovolené počas pôstu konzumovať ryby a všetky živočíchy, ktoré prežili vo vode. V stredoveku bolo preto pôstnym jedlom aj mäso z vydry alebo bobra. Ryba ostáva tradičným jedlom aj ďalej a ryby sa jedli nie len čerstvé ale aj údené, sušené či kyslé,“ povedala s tým, že u protestantov, ktorí nemali pôst, boli na stole zabíjačkové špeciality ako klobásky, huspenina či slanina.
V obci Voľa sa podávala koncom 19. Na Božie narodenie sa koncom 19. storočia podávala tákáto smotanová mačanka. Konkrétne tento... Od 16. storočia sa v Čechách rozvíjalo rybnikárstvo, ktoré postupne prišlo aj na Slovensko a cielene sa chovali kapry, ktoré sa vykrmovali s úmyslom, aby sa kupovali na vianočný stôl a mali potrebnú váhu.
„Kapor sa stal tradičnou rybou, ktorú Slováci mali dlhé roky na stole vo varenej alebo pečenej forme. Vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom sa u nás ustálil až oveľa neskôr. „Zemiakový šalát s majonézou je novodobá záležitosť, začína sa objavovať až po Druhej svetovej vojne v 50.rokoch, ale od vtedy sa stal tradičnou súčasťou večere.
No a záver Štedrej večere vždy tvorili koláče z kysnutého cesta plnené slivkovým lekvárom, tvarohom alebo orechmi. Báječné lekvárové pirohy s makom ako dezert i pochúťka na vianočný stôl. Toto je... Toto bolo klasická Štedrá večera, ktorá sa viaže k začiatku 20.storočia, ale tým, ako sa mení spôsob nášho života, menia sa aj podávané chody.
Ľudové zvyky a tradície
Aké by to boli Vianoce bez rôznych ľudových zvykov, ktoré dodržiavali naši predkovia. Niektoré sa udržali a preniesli až do dnešných dní a iné už pomaly zanikli. Je ale fajn vedieť, ako to kedysi fungovalo. „V minulosti na Štedrý deň skoro ráno ženy piekli vianočný chlebík. Kým sa ženy od skorého rána obracali v kuchyni, muži pripravovali drevo a stravu pre dobytok. Deti mali tiež svoju úlohu, aby im čas strávený čakaním na Ježiška zbehol čo najrýchlejšie.
„V mnohých rodinách sa stromček zdobil až na Štedrý deň, to robili staršie deti s mladšími. Aj Štedrovečerný stôl bol ináč usporiadaný ako dnes. „Nohy stola sa obmotali reťazou a každý, kto sedel za stolom mal nohy položené na reťazi. Malo to symbolizovať súdržnosť rodiny. Pod stolom bola sekera a ostrie symbolizovalo tuhé silné zdravie pre všetkých členov rodiny. Dávala sa tam aj slama, čo symbolizovalo narodenie Ježiša Krista v chudobnej maštaľke v Betleheme.
Gazdinky museli poriadne vyzdobiť aj stôl a myslieť na každý detail a symboliku. „Hore na stôl sa dával vždy nový domáci, ručne vyšívaný biely obrus vyšívaný krížikovou červenou výšivkou. Na neho sa dávali oriešky a jabĺčko. Každý člen rodiny si pred večerou prerezal jabĺčko a pozrel sa na jaderník. Ak bol pekný a jablko bolo zdravé, tak to symbolizovalo pevné zdravie.
Čo sa jedlo počas Štedrej večer v minulosti? Na stôl sa dávalo aj pečivo, respektíve medovníčky, vyzdobené v tvare zvierat a presne také druhy a počet, koľko mali domáci vo svojom hospodárstve. To pečivo sa nekonzumovalo, ale malo symbolizovať, aby sa zvieratám dobre darilo. Bolo tam ešte aj obilie a strukoviny, ktoré sa na gazdovstve pestovali, aby sa aj v budúcom roku dobre darilo úrode.
No a zvyk, ktorý bol rozšírený na celom území Slovenska a pretrváva dodnes je tiež spojený so symbolikou. „Počas večere mohol obsluhovať iba jeden človek a ostatní mali sedieť. Zatiaľ čo v minulosti naši predkovia trvali na dodržiavaní tradícií a silno verili v ich silu, dnes z nich dodržiavame iba zlomok. Mnohé tak poznáme už iba z rozprávania.
Dnes si ich dodržiavanie asi nevieme ani predstaviť. „To, že sa pod stôl dávala slama alebo nádoba s mliekom dnes už nemá až taký význam, pretože aj keby sme ho chceli dodržiavať, tak ľudia z mesta budú ťažko zháňať slamu. V minulosti ale mali pre ľudí veľký význam. Niektoré vám zase môžu pripadať až bizarné.
„Platil taký zvyk, že si každý mal upratať svoje veci, aby nikomu neviseli kabáty na vešiaku, lebo sa hovorilo, že ten, komu bude visieť kabát, že sa v novom roku obesí. To je zvyk, ktorý dnes neberieme vážne. Podobne je to aj s jedlom a počtom chodov počas večere. „Hoci sa navarilo viacero druhov jedál, to neznamenalo, že boli plné hrnce jedla. Vždy sa v minulosti jedlo tak, že z každého jedla si každý dal jednu lyžičku a mal ochutnať. Aj tu vidieť starostlivosť a šetrnosť, aby sa s jedlom neplytvalo.
Tieto jedlá kedysi nesmeli chýbať na štedrovečernom stole. Poznáte ich? Pripravujú sa ešte u vás niektoré? Mnohé ľudové zvyky sú ale natoľko symbolické, že by bolo fajn, keby sa obnovili a ľudia si ich uctili. „Mne sa veľmi páčilo, že počas Adventu, teda 4 týždne pred sviatkami, sa ľudia snažili zmieriť a mali si odpustiť všetky hádky. Hovorilo sa, že kto nie je s niekým uzmierený, tak si nesmie ani sadnúť k Štedrovečernému stolu.
Rovnako by sme mali dbať aj na to, že sviatky nie sú len o darčekoch a preplnených stoloch, ale hlavne o rodinnej súdržnosti. „Mali by sme myslieť ekologicky a ekonomicky ako naši predkovia a teda neplytvať s jedlom. Urobiť si Štedrú večeru príjemnú, ale aby sviatky neboli o konzumácií obrovského množstva potravín a koláčov. Naše gazdinky sa dnes starajú, aby sviatky boli hojné, ale niekedy je jedla až toľko, že ho nestihneme skonzumovať a potom ho vyhadzujeme,“ uzavrela historička a etnologička Katarína Nádaská.
Regionálne rozdiely a počet chodov
Vianočná večera v minulosti predstavovala najštedrejšie jedlo celého roka. Jej zloženie aj počet chodov sa líši v závislosti od lokality, ale aj vierovyznania. Vianočná kapustnica, ktorá tvorí základ štedrovečerného menu v mnohých rodinách dodnes, má množstvo podôb. Nadnesene možno povedať, že čo rodina, to vlastný recept. Kým katolícke rodiny pripravovali vianočnú kapustnicu bez mäsa, prípadne len s varenou rybou, v evanjelických rodinách nechýbala v kapustnici aj klobása.
Hojne naložený štedrovečerný stôl symbolizoval prosperujúce gazdovstvo a bohatú úrodu v budúcom roku. V mnohých domácnostiach pozostávala vianočná večera aj z 12 chodov. U rímskokatolíkov mala večera 7 alebo 12 chodov. U Rusínov, pravoslávnych veriacich a gréckokatolíkov, ich bolo 9. Pre Bratislavu a okolie boli na Štedrý deň typické rôzne kaše zo strukovín a obilnín. Najznámejšia je tzv.
Aj spôsob konzumácie tradičných vianočných oblátok sa líši v závislosti od regiónu. Ani tradičná vianočná kapustnica sa nejedáva na celom Slovensku. V niektorých regiónoch ju nahrádza šošovicová, hríbová, hrachová či hŕstková polievka. Mnohé domácnosti zvyknú na Štedrý deň pripravovať aj viacero druhov polievok.
Priebeh Štedrej večere
Tradičná večera začína prekrojením jabĺčka, ktoré sa rozkrája a každý dostane svoj kúsok. Nasleduje konzumácia vlašských orechov. Každý si sám vyberie svoj oriešok, ktorý otvorí a zje. Po ovocí nasledujú vianočné oblátky. Po otvorení večere nasleduje prípitok, tradične to bývalo tzv. „hriatô“ - domáce pálené s karamelizovanou slaninkou. Následne prichádzajú na rad hlavné chody, ako prvé polievka.
Štvrtým chodom večere sú kaše - kukuričanka, Ježiškova kaša, fazuľová fučka a šošovicový prívarok. Ďalší chod predstavujú múčne jedlá - rezance alebo opekance s makom. Po nich nasledujú pirohy a to či už na sladko opäť s makom, alebo na slano s kapustou či bryndzou. V minulosti zvykli naši predkovia pripravovať tieto múčne jedlá doma, no dnes, keď ich väčšina rodín konzumuje už len symbolicky, siaha čoraz viac ľudí po polotovaroch.
Po týchto jedlách prichádza rad na hlavné jedlo rybu so šalátom. Toto dnes už pre nás tradičné vianočné jedlo sa v tejto podobe začalo konzumovať približne od druhej polovice 20. Sviatočné menu končí koláčikmi či rôznym sušeným ovocím, ktoré si v mnohých domácnostiach nechávajú ako „vyhrýzanie“ k otváraniu darčekov.
Štedrej večeri predchádzalo postenie počas celého dňa. Odtiaľ pochádza aj známa veta: Keď vydržíš celý deň nepapať, uvidíš zlaté prasiatko. Samotná večera začínala až potom ako vyšla prvá hviezda. V mnohých rodinách zvyknú prestierať na Štedrý deň aj miesto navyše. Jabĺčko, cesnak a oriešky v rámci večere symbolizujú zdravie. Ak je v jabĺčku po rozrezaní pekná hviezdička, bude zdravá celá rodina.
Počas celej večere sa od stola nesmie vstávať, ani gazdiná. Ak tak niekto urobil, tradovalo sa, že do roka zomrie. Podobný symbol znamenal aj plameň sviece na sviatočnom stole. Pokiaľ svieti pekne dohora, rodina sa v rovnakom počte stretne aj o rok.
Rusínske Vianoce a Štedrá večera
Rusíni žijúci na Slovensku slávia Vianoce. Aj keď mnohí žijú v Bratislave. Rusíni žijúci na Slovensku slávia v utorok Vianoce. Okrem iných zvyklostí majú aj štedrú večeru, ktorá pozostáva i zo siedmich chodov. "Všetky jedlá sú na štedrovečernom stole, niekde sú druhy jedál rôzne, záleží aj od dediny. Večera sa začína na slovenské pomery netradične chlebom a cesnakom, ktoré symbolizujú zdravie.
Hojnosť domu má priniesť fazuľa a hrach, ktoré sa robia ako prívarok. Po nich nasledujú osmažené huby s cesnakom a potom sú to sladké bobáľky, malé pampúšiky z kysnutého cesta podávané s makom. "Neskôr jeme pirohy, ktoré my robíme na tri spôsoby, jedny sú so slivkami, ďalšie s klasickou bryndzovo-zemiakovou plnkou a tretie s hubami. Až po pirohoch nasleduje polievka, my robievame dva druhy, buď klasickú kapustnicu alebo rybaciu. Predposledným chodom je ryba so šalátom alebo so zemiakmi a na záver sa podáva tzv. slivčanka, teda polievka zo sušených sliviek s medom a cukrom, niekedy aj so zemiakmi," doplnil Lajčák.
U Rusínov žijúcich v najvýchodnejšej časti Slovenska sa ešte je aj tzv. hubová mačanka. "Možno to vyzerá, že sa prejedáme, ale nie je to tak, z každého jedla v podstate ochutnáme," upozornil Lajčák. Na celú večeru by mal stačiť každému jeden tanier. Nikto nesmie od stola odísť, takže všetky jedlá sú poukladané na stole alebo blízko neho. Symbolika toho je, že všetci by sme sa mali dožiť ďalších Vianoc a nikto by nemal chýbať.
Na štedrú večeru sa Rusíni pripravujú už od rána, zdobia vianočný stromček, pripravujú stôl, ktorý symbolizuje súdržnosť rodiny. Nohy stola sú preto obviazané reťazami. Pod ním by mala byť slama, ktorá zase symbolizuje narodenie Ježiša Krista v chudobných pomeroch. Rusíni sa ešte pred štedrou večerou umývajú vo svätenej vode, do ktorej vhodia mince, aby boli úspešní a darilo sa im po celý rok. Svätená voda sa potom vylieva pod strechou domu.
Okrem jedál a ostatných súčastí stola je na ňom pripravené jedno prestieranie navyše, ktoré ostáva prázdne. "Tento zvyk má dve symboliky, jednak je miesto pripravené pre tých, ktorí už medzi nami nie sú, na druhej strane je pre okoloidúceho pocestného," priblížil Lajčák. Snaží sa zísť celá rodina. Rusíni bežne uctievajú oba sviatky, takže majú štedrú večeru 24. decembra aj 6. januára. Dnešné Vianoce sú však špecifické, pretože práve v nich žije rusínska tradícia a zvyky, ako boli zaužívané kedysi.
"My sa ich snažíme zachovávať, aj keď nie vždy je to vzhľadom na dnešné pomery možné. Napríklad kedysi sa na štedrovečerný stôl kládlo zrno, osivo a pod., ktoré symbolizovalo hojnosť. Dnes, keď sa už málokto venuje poľnohospodárstvu, si tento zvyk pripomenieme aspoň pár zrnkami," vysvetlil Lajčák. Aj Rusíni podľa neho využívajú vianočné sviatky predovšetkým na to, aby sa stretla celá rodina. Nie vždy sa to však dá, keďže nie všetci členovia ostali bývať doma. "Ja napríklad bývam v Bratislave, vedia tu o mne, že som Rusín a snažím sa aj tu dodržiavať naše tradičné zvyky.
Ideálny čas na Štedrú večeru
Keď zažiarila prvá hviezda na nebi, mohla sa začať Štedrá večera. Tak to bolo kedysi. A dnes? Keďže na štedrovečernom stole máme množstvo dobrôt od výmyslu sveta a čaká nás niekoľko chodov, dôležitý je čas, kedy začneme. Štedrovečerná večera by mala mať deväť chodov. Pre súdržnosť rodiny by mal každý člen ochutnať z každého druhu jedla. Oblátka s medom, orechy, chlieb s censkaom, po predkrmoch obľúbená kapustnica alebo šošovica, ďalej ryba či filé so zemiakovým šalátom a to všetko ukončené zákuskami!
Samozrejme, že najlepšie je poriadne sa najesť v dopoludňajších hodinách. No bez Štedrej večere plnej jedla to jednoducho nejde! Telo je vystavené na prijatie väčšieho množstva jedla aj v popoludňajších hodinách, no je dôležité vedieť presne v ktorom čase. Najlepší čas na vianočnú večeru je medzi štvrtou a piatou hodinou. Vtedy je telo pripravené na konzumáciu množstva jedla.
Je pravda, že u väčšiny rodín sa vianočné večere začínajú v priemere o šiestej či siedmej. Okolo siedmej až ôsmej hodiny však pracujú obličky na maximum, takže učite neprospeje, ak by ste sa zaťažili tukmi, cukrami a alkoholom. Hovorí sa, že naposledy by sme mali jesť tri hodiny pred spaním. V tomto prípade sa tým neriaďte. Aj keď pôjdete spať neskoro v noci, po deviatej hodine už radšej nič nejedzte. Doprajte organizmu odpočinok od nezdravých jedál.
Ako vyzerá Štedrá večera vo vašej rodine? Trávenie je počas Vianoc vystavené zaťažkávacej skúške, a ak nechcete svojmu žalúdku ešte viac ublížiť, mali by ste si sviatočnú večeru dobre naplánovať.
Tipy pre zdravšie trávenie počas Vianoc
- Raňajkujte aj obedujte striedmo, ideálne je, ak si dáte polievku, ktorá žalúdok zohreje a roztiahne, ale pritom nebudete prejedení.
- Mali by ste mať triezvy úsudok a nenakladať si obrovské porcie. Už len vzhľadom na to, že chcete zjesť toho viac než počas klasickej večere.
- A či už servírujete kapustnicu, šošovicovú alebo rybaciu polievku, tento chod rozhodne nevynechávajte ani večer. Stále platí, že polievka žalúdok pripravuje na ďalšie pokrmy.
tags:
