Kultúra 21. storočia je plná rôznych fenoménov. Najvýraznejšie prejavy fenoménov možno badať v internetovej kultúre, kde sa to len tak hemží samými „meme“ či kolážami a „.gifkami“, a rôzne portály sa predháňajú v tom, kto „postne“ väčšiu debilinu. Internetová „meme kultúra“ sa týka hlavne mladých a „geekov“ so sklonmi k závislosti na IT, bez rozdielu veku.
S rozmachom dostupností informácií sa do povedomia sveta dostala nová vlna akejsi subkultúry, ktorá zasiahla sociálnu skupinu žien na materskej, ženských, starých mám, ktoré sa nudia. Ak si chcete na webe pohľadať nejaký jednoduchý recept v štýle „čo dom dal“ (rozumej v chladničke mám jednu klobásu, pol bôčika, tavený syr v črievku, tri piva 12-tky a polozhnitú paradajku, o ktorej nemám ani potuchy, ako sa tam dostala), určite to tam nájdete.
Vlastne na tých všetkých plesnivých portáloch o varení, kde si gazdinky vymieňajú recepty a nápady, už nájdete recepty už takmer len na toto. Rozmohlo sa to ako pľúcny mor. Rozšírilo sa to rýchlo ako správa o fajke Moniky Lewinskej. Zbavíte sa toho rovnako ťažko ako túlavého psa, ktorému ste hodili suchú kôrku z chleba, lebo vám vypadla zo smetiaka. Tento trend prevýšil dokonca aj domácu „hand-made“ výrobu náušníc a šperkov.
Je to, vážení, marcipánová torta - presnejšie - torta poliata marcipánom. Marcipán sám o sebe nie je taký zlý. Je to jednoduchá cukrárska hmota, ktorej základ tvoria olúpané a rozdrvené mandle premiešané vodou a cukrom v rôznom pomere. Vzorec je jednoduchý: „Čím viac orechov a menej vody, tým je marcipán lepší a kvalitnejší.“
História marcipánu
Marcipán pochádza odkiaľsi z Orientu, približne z územia dnešnej Číny, odkiaľ ho orientálci priniesli do Benátok, niekdajšej obchodnej a námornej veľmoci, odkiaľ putoval na stoly papalášov. Dovoliť si ho mohli len „modrokrvci“, bohatí obchodníci a kurtizány až do objavenia Ameriky v roku 1492 (nie, nie v roku 1000, ako to bolo naozaj s tou Amerikou, resp. „Vinladom“). Keď sa zo znovuobjavenej Ameriky začala vo veľkom vyvážať cukrová trstina a trstinový cukor, stal sa artiklom objavujúcim sa aj na stoloch chudákov a plebsu. Odvtedy marcipán celkom zľudovel, čo spôsobilo kauzalitu vzniku jednej z najväčších pohrôm a armagedonov cukrárskeho umenia a chuti.
Marcipánová torta
Pre tých šťastnejších, ktorí nemajú ani potuchy o tom, čo taká marcipánová torta môže byť, vysvetlím, že ide o tortu rôznych tvarov, rôzneho počtu poschodí s všakovakou plnkou, ktorá je poliata farebnou, odpornou a smradľavou lepkavou vrstvou marcipánu. Nemusí to byť hneď pravý mandľový marcipán, ale hocijaký „fejkový“, ako to už dnes pri tom „pančovacom brainstormingu“ býva.
A aby toho nebolo málo, domáce cukrárky a gazdinky naserú už aj tak na dosť odpornú „home-made“ tortu gýčovité figúrky a písmenká. Tieto torty môžu mať skutočne tvar a výzor čohokoľvek. Od jednoduchej oválnej torty s jedným poschodím sa dá veľmi ľahko dostať k desaťposchodovej hranatej torte s hmotnosťou, ktorá prelomí stolík. Najviac ale vyhrávajú tie „najoriginálnejšie“ tvary prispôsobené tomu, čo má oslávenec, pre ktorého je torta upečená, rád.
Ak ste futbalista, očakávajte tortu v tvare futbalovej lopty. Ak máte radi pizzu, očakávajte tortu v tvare pizze. Ak ste štetka, ehm, no,...veď viete. Každopádne, keďže najväčšími producentkami marcipánových skvostov sú práve mamičky na MD alebo šikovnejšie babičky na dôchodku, väčšinou sa pečú torty pre deti.
Ak mamka, cukrárka, pečie pre dcéru, vyhráva motív Hello Kitty a Barbie, znova doplnené menom hrdinky z kníh červenej knižnice a „pattern“ pri priezvisku ostáva nezmenený. Ak ste futbalista, očakávajte tortu v tvare futbalovej lopty. Ak máte radi pizzu, očakávajte tortu v tvare pizze. Každopádne, keďže najväčšími producentkami marcipánových skvostov sú práve mamičky na MD alebo šikovnejšie babičky na dôchodku, väčšinou sa pečú torty pre deti.
Na oslave narodenín, kde nechýba torta tohto druhu, zvyčajne vzniká najprv asi 30 samostatných fotiek torty, potom ďalších 30 fotiek torty s oslávencom, torty a ďalších členov rodiny, torty so psom zavŕšené kompozíciou torta a tácka chlebíčkov. Po fotke torty č. 257 zisťujete, že torta ani nie je jedlá, a má len estetickú funkciu. Omyl, to nie je pravda. Po fotke č. 324 sa torta nakrája, dá na tanieriky a môže sa jesť. Odhalí sa korpus a záhadná plnka, plnená môže byť prakticky čímkoľvek.
Väčšinou je to aj tak rovnaký hnus ako vždy: trocha džemu, veľa margarínu a umelých prísad. Tvorivejšie „advanced level“ domáce cukrárky pridajú občas k vrstve džemu ešte aj nakrájaný banán, ktorý zmierni pocit, že prežúvate drevotriesku s kakaovým margarínom. O požívaní farebnej hmoty, ktorou je torta poliata, nemôže byť ani reči. Buď vám z nej bude zle, alebo vám z nej bude zle. Stačí si predstaviť trávenie toho množstva potravinárskeho farbiva, „fejkového“ sladkého marcipánu spoločne s drevotrieskou, s margarínom a džemom. Len na vlastné riziko.
Úchylka a zvrhlosť tohto typu cukrárstva doviedla ľudí do projektov, ktoré sa pričinili o to, že ľudstvo je zas o krok bližšie k svojej vlastnej záhube. Ide o reality show, v ktorých profesionálni cukrári pečú tie „najbombastickejšie“ marcipánom potiahnuté torty, aké na svete možno vidieť. Čoby len piekli, oni medzi sebou aj súťažia! Ak sa na chvíľku pohrúžite do sledovania takejto blbosti, uvedomíte si, že tá obludná torta, ktorú tam dávajú dokopy pomocou skrutiek, rúrok a rôznych podstavcov, má hodnotu približne tretiny vášho auta.
Vtedy je načase dať si tabletku na upokojenie, mávnuť rukou nad ľudskou debilitou a čo najrýchlejšie program prepnúť. Proti marcipánovým tortám sa nedá aktívne bojovať. Kým sa nezmení myslenie ľudí, dovtedy bude marcipánová torta klincom v rakve seriózneho cukrárstva.
Lucia Rusiňáková a jej torty
Lucia Rusiňáková má dve vášne, výrobu tort a maľovanie. Je to rôzne. Niektorí ľudia majú jasnú predstavu o tom, čo by si priali a vedia, aká náplň im najviac chutí. Vtedy sa snažím ich predstavy čo najlepšie naplniť. Sú aj takí, ktorí mi dajú len základné oporné body, ktorých sa mám držať a zvyšok nechajú na mňa. Zriedka sa stáva, že klienti nemajú ani najmenšiu predstavu o tom, čo by chceli.
Ja sa vždy aj veľa pýtam, aby som sa čo najviac priblížila tomu, čo majú radi a čo sa im páči. Najradšej tvorím také torty, pre ktoré sa aj ja sama nadchnem. Keď sa už neviem dočkať, kedy sa do výroby pustím a mám kopu nápadov, ako by sa dala daná požiadavka stvárniť. Mám rada torty, ktoré majú konkrétnu tému. Najkrajšie torty bývajú častokrát detské.
Piekla som už Mimoňa, autíčko McQueena, autodráhu, krokodíla, iglu či futbalový dres. Aj pre dospelých sa však dajú piecť torty rôznych tvarov a aj oni majú veľkú fantáziu. Spomenula by som dve - tortu Šijací stroj, ktorú som piekla pre maminu na narodeniny. Snažila som sa ho urobiť kompletne jedlý a vymodelovať dekorácie tak, aby vyzerali presne ako tie, ktoré ona používala.
Zároveň som celú tortu chcela ozdobiť slávnostným spôsobom, pretože išlo o okrúhle narodeniny. Druhou je práve torta Zimné mestečko. Myslím si, že momentálne letia torty bez poťahovej hmoty, jednoduché, romantické, zdobené kvetmi prípadne jedlou figúrkou. Dôraz sa kladie na jemnosť, precíznosť a kvalitné vyhotovenie, aspoň ja mám taký pocit.
Minulý víkend som piekla tortu s mascarpone a ovocím na významné životné jubileum jednej pani. Tento týždeň tortu nepečiem, mám totiž rozmaľovaný jeden väčší obraz, ktorému momentálne venujem väčšinu voľného času. Najčastejšie pre deti, najmä tie moje. Žiadne narodeniny, meniny, deň detí či iná príležitosť sa u nás bez torty nezaobíde.
U nás sú najobľúbenejšie tartaletky, ktoré si zamiloval aj môj manžel aj napriek tomu, že vôbec nie je na sladké. Veľmi nám chutia aj makarónky, tie má najradšej najmä moja mamina, cheesecake či rôzne zdravé koláčiky.
Pri tvorbe tort využívam aj ďalšiu vášeň maľovanie. Najčastejšie a najradšej maľujem olejovými farbami. Námety sú rôzne - portréty, krajina, detské motívy. Maľujem väčšinou to, na čo mám práve náladu a čo ma rovnako ako pri tortách nadchne a znamená pre mňa výzvu.
V poslednom čase ma inšpirujú známi maliari a zaujímajú ma dejiny umenia, ktoré doma po večeroch študujem. Mala som možnosť dvakrát vystavovať svoje obrazy v jednej bratislavskej čajovni. Niekoľko z nich sa aj predalo, čomu som sa veľmi tešila. Maľovať som sa nikdy neučila, som samouk.
Moje prvé pokusy boli portréty ceruzkou zobrazujúce obľúbených hercov či spevákov, ktorými sme si s kamarátkou výborne krátili voľné chvíle. Neskôr som od ceruzky prešla k uhlíku, akrylovým či momentálne obľúbeným olejovým farbám. Môj tatino ako mladý maľoval krásne obrazy, mali sme ich zavesené v obývačke a často som sa na ne dívala.
Torta Zimné mestečko
Torta Zimné mestečko bola v obľúbených príchutiach mojej rodinky - vanilkový korpus, gaštanový krém a lesné ovocie. Tortu som piekla pre nás, chcela som osláviť príchod adventu, na ktorý sa doma vždy veľmi tešíme. Chcela som najmä svojim deťom urobiť z prvého adventného víkendu niečo výnimočné.
Torta bola zdobená ručne vymodelovanými domčekmi, stromami a snehuliačikom. Jednotlivé predmety som maľovala jedlými farbami. Maľovaná bola aj samotná torta, konkrétne nebo a stromy. Ďalej som tortu ozdobila snehovými vločkami a guličkami z modelovacej hmoty. Prvý deň som vytvárala dekorácie na tortu, druhý deň som piekla korpus, vymiešala krém a tortu som naplnila.
Tretí deň som venovala poťahovaniu, dekorovaniu, maľovaniu a samozrejme aj foteniu torty. To mi zabralo veľa času, pretože kdekoľvek doma som ju odfotila, nebola som s výsledkom spokojná. Počasie bolo ten deň veľmi sychravé a zamračené a farby na fotkách neboli reálne. Veľmi ma prekvapilo a potešilo, že si moja torta vyslúžila najvyšší počet lajkov spomedzi všetkých súťažných výrobkov. Neznámi ľudia mi písali milé a povzbudivé komentáre, čo si veľmi vážim.
Som rada, že sa torta páčila aj odbornej porote a udelili mi tretie miesto. Tento úspech ma povzbudil a motivoval do ďalšej tvorby. Rada by som ju vďaka výhre v tejto súťaži prezentovala širšiemu publiku.
tags: #Torta
