Strukoviny sú hospodársky dôležitou plodinou a predstavujú najkoncentrovanejší zdroj bielkovín rastlinného pôvodu, ktoré sa úspešne využívajú vo výžive ľudí. Sú tiež účinným prostriedkom na zvýšenie úrodnosti pôdy, pretože obohacujú pôdu o vzdušný dusík, ktorý pútajú hrčkotvornými baktériami. Svojou koreňovou sústavou, ktorá preniká hlboko do pôdy, zlepšujú tiež fyzikálny stav pôdy. Patria sem rastliny z čeľade bôbovitých (Fabaceae).
Hrach siaty (Pisum sativum subsp. hortenze)
Čeľaď: bôbovité - Fabaceae
Biologická charakteristika druhu
Hrach pochádza pravdepodobne z južnej Ázie. Je rozšírený po celej zemeguli. Je to jednoročná, poliehavá, popínavá rastlina. Koreňovú sústavu tvorí hlavný koreň a pomerne dlhé bočné korene. Stonka je jednoduchá, málo rozkonárená, mäkká, štvorhranná. Bočné stonky vyrastajú z pazúch vyššie postavených listov, čo znižuje stabilitu rastliny a spôsobuje jej políhanie. Listy sú párnoperovité, špirálovité postavené, zložené z jedného až troch párov listov. Posledný pár listov a vrcholový nepárny lístok vyrastajú v úponky. Kvety vyrastajú z pazúch listov jednotlivo alebo po dvoch, na rozlične dlhej stonke. Sú päťpočetné, biele, typicky bôbovité, samoopelivé. Plodom je struk rozdelený dvoma chlopňami. Tvar straku je rozličný, charakteristický pre určitý kultivar. Struk obsahuje 4 -12 semien, ktoré sú guľaté, zvráskavené alebo hranaté, so žltou alebo zelenou šupkou. Botanicky ich delíme na:
- cukrový - nezrelé semená sú sladké, guľaté, struk jemný,
- stržňový - nezrelé semená sú ploché, hladké, zrelé sú zvráskavené, tvrdé. Vhodné sú na priamy konzum i na konzervovanie,
- na vylupovanie - struky majú tvrdú membránu, semená sú guľaté, vhodné na konzervovanie.
Význam, použitie a konzumná hodnota
Zelený hrášok patrí medzi našu cennú zeleninu. Popri bielkovinách obsahuje tiež cukry, vitamíny a minerálne látky.
Kultivary: hrach stržňový- ‘Ctirad‘, ‘Elkan6, ‘Horymíť, ‘Moravan1, ‘Radinť, ‘Cezať, ‘Minox*, ‘Undine6.
Nároky na prostredie a príprava pozemku
Na pestovanie hrachu sú najvhodnejšie stredne ťažké kypré pôdy, bohaté na humus a minerálne živiny, predovšetkým na fosfor a draslík. Pôdna reakcia má byť neutrálna. Je náročný na vlahu. V osevnom postupe ho zaraďujeme do drahej alebo tretej trate po obilninách, okopaninách. Hrach je dobrou predplodinou pre iné plodiny. Tak ako pri inej zelenine aj pre pestovanie hrachu je veľmi dôležitá príprava pôdy. V jeseni sa pozemok hlboko zorie a nechá sa v hrubej brázde. Na jar sa posmykuje, pobráni a zapracujú sa priemyselné hnojivá.
Priama sejba a ošetrovanie v období rastu
Seje sa do hĺbky 50-60 mm, do riadkov vzdialených 0,3 m alebo do dvojriadkov 0,4 (0,15) ><0,15 m. Výsevok je 200-240 kg.ha-1. Po zasiatí pôdu ľahko povalcujeme. Aby sme pri zbere zamedzili pracovnej špičke, sejeme hrach postupne. Kultivary na vylepovanie sa sejú v polovici marca, stržňové kultivary v apríli. Sejeme morené osivo. Vhodné je siať aj namáčané osivo. Po vzídení sa porast bráni a počas vegetácie sa podľa potreby kypri a plečkuje. Pri poslednom plečkovaní sa rastliny mierne prihrnú.
Zber
Kultivary na vylupovanie a konzervovanie sa zberajú jednorazové, keď je väčšina semien zrelá. Porast sa pokosí, vymláti, semená sa pritom vylúpu a triedia.
Fazuľa záhradná (Phaseolus vulgaris)
Čeľaď: bôbovité - Fabaceae
Biologická charakteristika druhu
Fazuľa je jednoročná rastlina s nízkou vzpriamenou alebo popínavou stonkou. V porovnaní s hrachom má menšiu koreňovú sústavu s veľkým množstvom vedľajších korienkov. Listy sú trojpočetné s príchytkami, z ich pazúch vyrastajú krátke vedľajšie stonky. Kvety sú zostavené v riedkych strapcoch, sú biele, ružové, červené s charakteristickou stavbou. Plodom je struk rozličného tvaru (zahnutie, prierez). Semená majú tiež rozličný tvar a sfarbenie. Patrí sem:
- fazuľa ohnivá (Phaseolus coccineus) - používa sa ako ozdobná, zelené struky sa môžu konzumovať. Pre veľkovýrobu nie sú vhodné,
- fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris):
- ovíjavé kultivary (Phaseolus vulgaris var. communis); vyžadujú oporu,
- kríčkové kultivary (Phaseolus vulgaris var. nana); struky dozrievajú skoro súčasne, vhodné sú na veľkovýrobné pestovanie.
Význam, použitie a konzumná hodnota
Konzumné časti môžu byť semená alebo celé struky. Pôsobia preventívne proti črevným chorobám a podporujú činnosť tráviacej sústavy.
Nároky na prostredie a príprave pozemku
Na pestovanie fazule sú najvhodnejšie stredne ťažké, piesočnatohlinité pôdy s dostatkom vody, dobrými fyzikálnymi vlastnosťami a neutrálnou reakciou pôdy. Fazuľa patrí medzi teplomilnú zeleninu, preto jej najlepšie vyhovujú teplé, chránené polohy, bez výsušných vetrov, s vyššou vlhkosťou vzduchu. Semená klíčia pri teplote pôdy 8--10 °C. V osevnom postupe ju zaraďujeme do druhej alebo tretej trate. Vhodnou predplodinou sú okopaniny, nevhodné sú strukoviny. Z minerálnych živín je náročná predovšetkým na hnojenie draslíkom a vápnikom.
Priama sejba a ošetrovanie v období rastu
Sejeme do dobre pripravenej pôdy koncom apríla, začiatkom mája, do hĺbky 20-40 mm, do riadkov vzdialených od seba 0,4-0,5 m. Vzdialenosť rastlín v riadku je 0,1-0,15 m. Výsevok je 120-140 kg.ha"1. Osivo určené na sejbu treba pred sejbou moriť. Pri sejbe nesmieme zabudnúť na pracovné a zberové cesty, široké 4 m. Po sejbe môžeme použiť herbicídy. Po vzídení plečkujeme, prihnoj ujeme liadkom, môžeme pôdu aj nakopcovať (vo fáze 5-6 lístkov). Dôležitá je aj ochrana proti chorobám a škodcom.
Zber
Na priamy konzum a konzervovanie sa zberajú nezrelé struky, kým sú mladé a šťavnaté, s málo vyvinutými semenami. Na malých plochách sa zberajú postupne, na väčších jednorazovo zberačmi. Úroda kríčkových kultivarov je 8-10 t.ha-1, ovíjavých 12-15 t.ha-1.
Kultivary:
- kríčkové - vhodné na pestovanie na väčších plochách s využitím mechanizácie. Dozrievajú rovnomerne, môžu sa zberať jednorazové; zelenostrukové: ‘Achim1, ‘Bona‘, ‘Dita‘, ‘Blanka1; žltostrukové: ‘Luna‘,‘Jantar;
- ovíjavé - pestujú sa v malom rozsahu, sú náročné na ručnú prácu a treba ich zberať postupne; zelenostrukové: ‘Déténická1.
Bôb záhradný (Faba vulgaris var. major)
Čeľaď: bôbovité - Fabaceae
Biologická charakteristika druhu
Bôb je jednoročná rastlina s dlhým vegetačným obdobím. Má kolovitý koreň, ktorý hlboko preniká do pôdy, s početnými vedľajšími korienkami. Byľ je mohutná, vzpriamená, štvorhranná a rozkonáruje sa len v spodnej časti. Listy sú párnoperovité, lístky elipsovité, celistvookrajové, s malými palistami. Kvety sú veľké, prisadnuté, na krátkych stonkách v krátkych strapcoch, obyčajne biele s charakteristickou tmavou škvrnou. Struky sú dlhé, valcovité až ploché, mäsité, zrelé sú kožovité s 3-8 semenami. Bôb je samoopelivá rastlina s veľkou náchylnosťou na cudzoopelenie.
Nároky na prostredie a prípravu pozemku
Na pestovanie bôbu sú najvhodnejšie hlboké hlinité a úrodné pôdy. Nesmú byť zamokrené. Na polohu a teplo nie je náročný. Dobre sa mu darí v polohách nevhodných pre iné strukoviny. V osevnom postupe sa najčastejšie zaraduje medzi dve obilniny. Skorá a dôkladná príprava pôdy je jedným z predpokladov pestovateľského úspechu. Orba sa vykonáva do hĺbky 0,2 m. Na jar, pokiaľ to stav pôdy dovolí, smykujeme a kypríme na hĺbku výsevu.
Priama sejba a ošetrovanie v období rastu
Jeho nárokom najlepšie vyhovuje skorá sejba. Pri našich kultivaroch je hĺbka sejby 70-100 mm, čo závisí od stavu pôdy. Sejeme do riadkov vzdialených 0,45 m. Výsevok je asi 20 kg.ha-1. Po zasiatí podľa stavu pôdy valcujeme a bránime. Burinu počas pestovania môžeme ničiť herbicídmi alebo porast udržiavame čistý plečkovaním. V prípade potreby porast pobránime.
Zber
Nezrelé struky zberáme od júna, nezrelé semená v auguste. Úroda je 10-12 t.ha-1 strukov alebo 4-5 t.ha-1 semien.
Pestovanie lahôdkovej zeleniny
Je to zelenina, ktorá sa menej pestuje a je málo vhodná pre veľkovýrobu. Táto zelenina patrí do rozličných čeľadí, a preto sú jej nároky na pestovanie rozdielne. Pestovanie jednotlivých druhov sa výrazne líši. Výrobu zabezpečujú predovšetkým drobní pestovatelia a záhradkári.
Rebarbora (Rheum rhabarbarum)
Čeľaď: stavikrvovité - Polygonaceae
Rebarbora nie je náročná na podnebie ani polohu. Rastliny s červenými stopkami sú kvalitnejšie. Na stanovišti vydrží až 10 rokov. Zaraďujeme ju do prvej trate. Pred vysádzaním na jeseň pôdu hlboko zorieme a zaorieme maštaľný hnoj v dávke 60 t.ha-1. Pred založením porastu pozemok vyhnojíme do zásoby priemyselnými hnojivami. Sadivo získavame buď z výsevov semena v máji, alebo delením trsov na jar, prípadne v jeseni. Oddelky alebo sadence vysádzame na jar začiatkom apríla v spone 1,2 X 1 m. Sadíme 50-60 mm pod povrch pôdy.
Kukurica cukrová (Zea mays var. saccharata)
Čeľaď: lipnicovité - Poaceae
U nás je prakticky známa len na južnom Slovensku. Konzumuje sa surová, varená alebo opekaná. Je to teplomilná rastlina, dobre sa jej darí v kukuričnej výrobnej oblasti, ale aj v repnej. Zaraduje sa do prvej trate, kde ju výdatne hnojíme organickými i priemyselnými hnojivami. Sejeme začiatkom mája sejačkami do radov vzdialených 0,4-0,6 m, s výsevkom 30-50 kg. ha-1. Rastliny počas vegetácie jednotíme, plečkujeme a odburiňujeme. Zberať sa začína vtedy, keď sú šúľky plne vyvinuté, avšak semená sú ešte mäkké a šťavnaté (kašovité). Vylamujú sa celé šúľky aj s obalovými listeňmi. Úroda je 10-15 t.ha-1.
Špargľa (Asparagus offícinalis)
Špargľa sa najlepšie darí v hlbokých, stredne ťažkých pôdach, v záhrevných teplých plochách. Na stanovišti sa pestuje 15-20 rokov. Musí sa vysádzať na pozemok osobitne dobre pripravený. Zaraďujeme ju do prvej trate. Pôdu dobre prehnojíme a predovšetkým odburiníme. Špargľa sa pestuje z predpestovaného, väčšinou dvojročného sadiva. Seje sa na jar, na množiteľské záhony.
Fenikel (Foeniculum vulgaris var. dulce)
Čeľaď: mrkvovité - Daucaceae
Je to teplomilná rastlina, vyžaduje chránené teplé polohy s ľahšou záhrevnou pôdou. Pestuje sa zo semena ako následná plodina po skorej zelenine. Sejeme v máji do riadkov vzdialených 0,4 m a jednotíme na vzdialenosť 1 m. Dva týždne pred zberom nahrnieme pôdu k dužnatým stopkám a tak ich vybielime. Zberáme tak, že listy i korene odrezávame.
Koreninová zelenina
Majorán (Majorana hortensis)
Čeľaď: hluchavkovité - Lamiaceae
Majorán je poloker pôvodom zo Stredomoria. U nás je prešľachtený pre jednoročnú produkciu.
Cibuľová zelenina
V tomto článku sa dozviete všetko o pestovaní cibuľových zelenín vrátane cibule kuchynskej, póru, cesnaku, pažítky, zimnej cibule a šalotky.
Cibuľa (Allium cepa)
Cibuľa je dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára v zemi sukňovitú, guľatú alebo plocho guľatú cibuľu. Na spodku má podcibulie, z ktorého vyrastajú dužnaté korienky. Listy sú trubicovité. V druhom roku vyrastá z trsu listov dutá byľ s guľatým okolíkom belavých kvietkov. Plod je tobolka, ktorá obsahuje čierne hranaté semená. Cibuľa vyžaduje slnečnú a teplú polohu. Mladé rastlinky nie sú citlivé na chlad a vlhko, no dospelá cibuľa vo vlhku zle vyzrieva. Vyžaduje stredne ťažké pôdy a neznáša kyslú reakciu pôdy. Cibuľu zaraďujeme do druhej trate. Pôdu na jeseň hlboko zrýľujeme. Na jar ju pripravíme tak, aby sa zadržalo čo najviac vlahy. Tesne pred sejbou ľahko povalcujeme.
Pór (Allium ampeloprasum L. subsp.)
Je to otužilá dvojročná zelenina. V zemi má vajcovitú až podlhovastú cibuľu, pokrytú striebristými šupinkami. Z cibule vyrastá oblá byľ, ktorá je naspodku obalená dlhými listovými pošvami. Listy sú ploché, podlhovasté, kopijovité. Kvetná os vyrastá v druhom roku. Na vrchole má okolík belavých alebo ružovkastých kvetov. Plod je tobolka so semenami tvarom a vlastnosťami podobnými semenám cibule. Pór nie je náročný na pôdu ani polohu. Je mrazuvzdorný, znáša aj vlhkejšie pôdy, ale potrebuje dostatok humusu a živín. Môže byť zaradený do prvej pestovateľskej trate.
Cesnak (Allium sativum L. subsp.)
Je to trváca zelenina, ktorá má v zemi cibuľu zloženú z niekoľkých jednoduchých cibuliek - strúčikov. Listy sú ploché, stužkovité. Celá rastlina, hlavne však cibuľa, obsahuje štipľavú cesnakovú silicu. Cesnak biely: s bielymi sukničkami obaľujúcimi zloženú cibuľu. Tento cesnak nekvitne. Listy má úzke, dlhšie a silno osrienené. Je prispôsobený suchším podmienkam. Cesnak fialový: listy má kratšie, ale širšie a menej osrienené. Tvorí kvetné osi s okolíkmi kvietkov, ktoré kvitnú len zriedkavo. Miesto nich sa tvoria v súkvetí malé pacibuľky, ktoré sa môžu použiť na množenie. Cibule sú väčšie s ťažšími strúčikmi, obalené modrofialovými sukničkami. Zrelosť sa určuje, keď spodné listy začnú žltnúť. Cesnak potrebuje ľahšie, humózne, kypré a výhrevné hlinitopiesočnaté pôdy v starej hnojivej sile. Neznáša hnojenie čerstvým maštaľným hnojom. Poloha má byť chránená a slnečná. V ťažkých a zamokrených pôdach sa cesnaku nedarí.
Pažítka (Allium schoenoprasum L. subsp.)
Pažítka tvorí husté trsy rúrkovitých tmavozelených listov. V druhom roku po vysadení vyrastajú kvetné osi s okolíkmi bledoružových až fialkastých kvietkov. Najlepšie sa darí v ľahkej, hlinitopiesočnatej pôde; poloha nerozhoduje. Pestujeme ju v druhej trati; na jeseň hnojíme primerane 150 - 200 g haseného vápna na 1 m² a na jar pred vysádzaním 40 g superfosfátu, 30 g draselnej soli a 20 - 30 g liadku na 1 m². Pôdu pripravujeme podobne ako pod cibuľu.
Zimná cibuľa
Pochádza z planého druhu rastúceho na Sibíri v Altaji. Vytvára trsy valcovitých polocibúľ s bočnými cibuľkami. Je mrazuvzdorná a nenáročná na pôdu; môže zostať na jednom mieste aj niekoľko rokov. Poskytuje od jari do zimy vňať s chuťou podobnou póru. Cibuľky čiastočne nahrádzajú kuchynskú cibuľu.
Šalotka (Allium ascalonicum Str.)
Je trváca rastlina podobná silnejšej pažítke. Vytvára menšie vajcovité až guľovité cibuľky, zložené z 3 až 10 menších cibuliek činkovitého tvaru. Zhluky cibuliek sú voľnejšie ako u cesnaku. Rozmnožuje sa ľahko, vegetatívne. U nás nekvitne. Má jemnú chuť a je veľmi cenná v kuchyni. Darí sa v podobných pôdach ako cibuľa kuchynská a má rovnaké nároky na hnojenie. Je úplne mrazuvzdorná.
Koreňová zelenina
Koreňová zelenina je dôležitou súčasťou zdravej výživy. Obsahuje množstvo vitamínov, minerálov a vlákniny, ktoré sú pre naše telo nevyhnutné. V tomto článku sa dozviete všetko, čo potrebujete vedieť o koreňovej zelenine, vrátane jej druhov, výživových hodnôt a spôsobov prípravy.
Koreňová zelenina je skupina rastlín, ktorých jedlé sú podzemné časti, napríklad korene, hľuzy alebo podzemky. Patria sem napríklad mrkva, petržlen, zeler, repa, paštrnák, kaleráb, reďkovka, chren.
Mrkva (Daucus carota L. subsp. sativus Thell.)
Je to dvojročná zelenina so súmerným podlhovastým koreňom jasnočervenej farby. Obsahuje farbivo karotén. Veľmi zriedka býva tiež koreň biely alebo dutý. Koreň mrkvy sa zbiera a je výbornou zeleninou, bohatou na provitamín A. V prvom roku sa vytvorí koreň a ružica chlpatých listov, v druhom roku z prezimovaného koreňa vyrastá kvetná byľ, vysoká 1,5 m i viac. Kvety sú drobné, smotanovo biele, usporiadané do okolíkov. Plod je viditeľne ryhovaná nažka, s háčikovitými štetinkami. Semeno je bledo kávovej až olivovo kávovej farby a predáva sa buď vyšúchané, t. j. zbavené štetiniek, alebo nevyšúchané. Klíči pomaly a zle.
Petržlen (Petroselinum hortense Hoffm.)
Je to dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára lesklý ružicu listov a dužnatý koreň, v druhom roku vyháňa byľ, zakončenú kvetmi, ktoré sú zoskupené v okolíkoch. Plod je drobná dvoj nažka. Sejeme čo najskôr, len čo to pôda a počasie dovolí, najneskoršie však do konca marca. Pozemok má byť urovnaný a pôda má mať dobrú štruktúru. Veľmi dobre sa osvedčuje vysievať krátko pred primrznutím. Sejeme do riadkov 20 cm od seba vzdialených.
Zeler
Je to dvojročná zelenina. V prvom roku vytvára koreňovú buľvu guľovitého, podlhovastého alebo spľasnutého tvaru a ružicu listov. Stopka je široká a mäsitá. Kvetná os, ktorá sa vytvára v druhom roku, nesie okolíky, nenápadných žltkastých kvietkov. Plod je dvojnažka hnedosivej farby. Zeler vyžaduje pôdy hlinité alebo hlinitopiesočnaté, humózne, s dostatkom živín. Neznáša kyslú, ani príliš zásaditú pôdu, najlepšie mu vyhovujú rozorané lúky.
Paštrnák (Pastinaca sativa L.)
Z koreňa v prvom roku vyrastá ružica listov, v druhom roku silná byľ, ktorá nesie okolíky s kvetmi žltozelenej farby. Plod je stlačená, po okraji krídlatá nažka. Vyžaduje výhrevné a teplé polohy. Rastie skoro v každej pôde, ale dáva prednosť hlinito ílovitým, alebo humóznym hlinitopiesočnatým pôdam s dostatočným množstvom vápna a draslíka. Pôda sa musí pripraviť starostlivo.
Repa červená (Beta vulgaris L. subsp. esculenta Guerke f.)
Je to dvojročná zelenina. Má zhrubnutý dužnatý koreň rozličného tvaru, čo závisí od jednotlivých odrôd. Koreň sa zberá a používa ako veľmi zdravá zelenina. Listy sú bledozelené alebo červenkasté. V druhom roku vyrastá z koreňa na hranatej byli klasovité súkvetie. Vytvára nepravý plod, klbko, ktoré obsahuje niekoľko nažiek v tvrdom oplodí. Darí sa všade, kde rastie kŕmna repa a cukrová repa. Pôdy majú byť humózne, hlboké a nie suché. Potrebuje teplé polohy, pretože malé rastlinky trpia mrazom. Vysieva sa do druhej trate.
Reďkovka (Raphanus satious L. var.)
Je to jednoročná zelenina s malou hľuzou najčastejšie červenej, ružovej alebo červeno bielej farby. Je obľúbenou zeleninou. Listy majú ostré chĺpky. Kvetná os nesie biele, ružové až fialové kvety. Plod je šešuľa. Reďkovka vyžaduje polohy chránené, výhrevné a piesočnato hlinité pôdy. V ťažkých, kyslých pôdach špongiovatie. V osevnom postupe zaraďujeme reďkovku po hnojených zeleninách najčastejšie ako predplodinu alebo ako medziplodinu, pripadne ako následnú plodinu. Vyžaduje starostlivé spracovanie pôdy.
Reďkev siata (Raphanus sativus L. var.)
Reďkev siata je jednoročná i dvojročná. Hľuza má pevnú šupku čiernej, kávovej, žltej, bielej a červenkastej farby. Reďkev sa zbiera a spotrebováva ako pochutinová zelenina. Listy vytvárajú ružice. Kvety sú biele, fialovo žilkované, v strapcovitom súkvetí. Plody má také isté ako reďkovka. Vegetačné podmienky a zaradenie v osevnom postupe je také isté ako pri reďkovke, kompostom. Jarnú reďkev sejeme koncom marca a v apríli, zimnú v júli a v auguste. V októbri vysievame znovu jarné odrody. Vzdialenosť riadkov je 20 - 50 cm, na 1 m2 sa vyseje 0,6 - 0,7 gramov semena.
Chren (Armoracia rusticana G. M. et.)
Chren je trváca rastlina. Má mohutný, valcovitý, na povrchu hnedý a vo vnútri biely koreň, ktorý je obľúbenou a zdravou zeleninou. Listy sú dlhé, lesklé, na byli sú drobné biele kvietky. Plod je šešuľa. Chren vyžaduje hlbokú, humóznu, dostatočne vlhkú pôdu. Na polohu a teplo nie je náročný. Pre chren sú najlepšie rozorané pozemky po zelenom hnojení bez trvácej buriny, po chrene sa pestuje kukurica alebo strukoviny. Na jeseň pozemok pohnojíme maštaľným hnojom a zarýľujeme do hĺbky 40 cm.
Hadí mor
Je to trváca zelenina s klovitým koreňom, ktorý je na povrchu čierny, vo vnútri biely s mliečnou šťavou. Vysievame v marci a v apríli do riadkov vzdialených od seba 35 cm do hĺbky 2 cm. Na 1 m2 sa vyseje asi 1,7 gramu semena. Po vzídení plečkujeme a pretrhávame na vzdialenosť 8 - 10 cm. Hadí mor je mrazuvzdorný. Preto ho nemusíme vybrať všetok na jeseň, ale iba toľko, koľko môžeme spotrebovať.
Ako koreňová zelenina sa veľmi málo pestuje vodnica a kvaka, ktoré patria do čeľade kapustovitých. Vodnica sa používa ako kapusta alebo šalát. Kvaku pestujeme ako zeleninu s dietetickými vlastnosťami.
tags:
