Každý vie, že jablko alebo hruška patria medzi ovocie. Ale podľa čoho vieme určiť, či je to ovocie alebo zelenina? Je veľká pravdepodobnosť, že Váš postoj k rozpoznávaniu ovocia alebo zeleniny je výrazne ovplyvnený práve supermarketmi, ktoré majú veľmi často ovocie zamenené so zeleninou.
Botanický pohľad
Z vedeckého hľadiska je prekvapujúce, že veľa potravín, ktoré sú pre nás známe ako zelenina, sú vlastne ovocie. Napríklad kukurica, fazuľa, uhorka, tekvica, hrach, baklažán či paradajky sú z botanického hľadiska ovocie. Z tohto hľadiska je ovocie ovocím vtedy, keď sa jedná o plod kvitnúcich rastlín, a teda ovocie sú všetky plody rastlín, takže aj orechy sú z botanického hľadiska ovocie.
Botanicky povedané, zelenina sú všetky iné časti rastlín, ktoré konzumujeme. Listy ako špenát, koreň ako mrkvu, stonku ako zázvor, alebo kvetné lupene brokolica alebo karfiol.
Kulinársky pohľad
Veľkú rolu v tomto probléme hrá aj chuť a jednoducho sme si zvykli na to, že všetko, čo je sladké, považujeme za ovocie a to, čo je menej sladké, sa považuje za zeleninu. Taktiež ovocie sa zväčša nepodáva pri hlavnom jedle, ale môže sa servírovať napríklad ako dezert.
Tradičný spôsob určovania čo je ovocie a čo je zelenina vychádzajúci z našej kuchyne označuje za ovocie tie plody, ktoré sú sladké alebo kyslé (napr. jablko, banán, figy), a za zeleninu tie, ktoré nie sú sladké (uhorka, kaleráb, karfiol). Bežne je to ale zaužívané tak, že ovocie je sladké a teda napr. uhorka, paprika a paradajka sa označuje ako zelenina. Z botanického hľadiska ide o plody, ktoré nie sú plodmi rastlín (napr.
Príklady plodovej zeleniny
Určite ste sa stretli s rôznymi pochybnosťami o tom, či je napríklad melón ovocie alebo zelenina, rovnakú otázku pozná aj paradajka či tekvica. A čo paprika a hrášok? Nie je to až tak jednoduché rozoznať, a to sa druhy ovocia a zeleniny učia v školských laviciach už v prvých ročníkoch. Poďme si to teda vyjasniť.
- Paradajky - sú podľa znakov, že obsahujú semienka a dokonca aj chutia sladko, jednoznačne ovocie. Hoci vedci sú o tom striktne presvedčení, kulinárske zvyky hovoria o niečom inom. Paradajky sa nikdy a nikde nespracovávali na sladko, teda nie až tak nasladko, aby mohli ísť napríklad do dezertu. Preto ich niektorí výživoví odborníci považujú napriek ovocným znakom za zeleninu. Nájde sa aj niekoľko odborných názorov, ktoré ju radia k plodovej zelenine a tam by mali podľa väčšiny aj správnosti patriť. Tu sú však také druhy zeleniny, ktoré majú jednoznačne pevnejší obal. Paradajka je preto najdiskutovanejšou zeleninou (či ovocím).
- Papriky - sú na tom podobne ako paradajky. Niektoré papriky sú štipľavé, no iné sladkasté, sú aj plodovou časťou rastliny, a preto by mali byť ovocím. Avšak, stále pre nich existuje skupina plodovej zeleniny.
- Tekvica - je plodová zelenina. Hoci mnohé druhy sa používajú aj do sladkých koláčov a naozaj chutia sladko, tekvice sú tým, čím sa zdajú byť na prvý pohľad - zeleninou.
- Cuketa - tiež patrí medzi plodové zeleniny a zaraďuje sa aj druhom tekvíc. Bola totiž vyšľachtená z klasickej tekvice. Taktiež sa používa do sladkých jedál a koláčov, bežne ju nájdeme aj v slaných pokrmoch.
- Melón - patrí k tekviciam a cuketám, teda k plodovým zeleninám. Hoci pri tekviciach je väčšia polemika zaradenia, melón je jednoznačne zeleninou. Väčšinou sa totiž ani v kuchyni nepripravuje na sladko a ani sa nijako nespracováva. Mohlo by sa zdať, že melón je spomedzi všetkých zelenín aj ovocí najmenej spracovávaný či kombinovaný s inými zeleninami. Ale jeho biela časť - pevnejšia dužina tesne pod kôrou - je vhodná do šalátov a k mäsu.
- Baklažán - je plod ľuľka baklažánového a považuje sa za ovocie. Tiež ho však v kuchyni spracovávame skôr ako zeleninu.
- Olivy - plody olivy európskej sú ovocím, keďže rastú na strome, ktorému sa častejšie hovorí olivovník. Patria k tomu ovociu, ktorému sú bližšie slané jedlá.
- Avokádo - je plod rastliny s názvom hruškovec americký. Ide o ovocie, ktorého využitie v kuchyni je celkom všestranné, avokádo totiž zvládne kombináciu so zeleninou aj ovocím a rôznymi príchuťami.
- Fazuľa - pre niektorých ovocie, pre iných zelenina. V Ázií sú tradičné sladké pokrmy z fazule, napríklad obľúbené mrazené nanuky. Takže platí, že je sladká a aj kulinársky využívaná ako ovocie. Patrí však medzi strukoviny.
- Hrášok - hrachové struky majú veľmi blízko k zelenine. Hrášok sa nasladko takmer vôbec nespracováva. Je však plodom rastliny. Tu prichádza k ďalšej polemickej skupine - strukovinám, teda k zelenine ako mnohé iné strukoviny.
Výživové hľadisko
Zelenina patrí k najzdravším potravinám a ponúka ľudskému organizmu množstvo cenných životne dôležitých a minerálnych látok, ako aj sekundárnych rastlinných zložiek. Tie pomáhajú predchádzať vzniku chorôb a navyše posilňujú imunitný systém. Ďalej podporujú množstvo metabolických aktivít v tele a okrem toho majú zásaditý účinok, čo je obzvlášť prospešné, ak konzumujete veľa mäsa. Preto sa odporúča pravidelná konzumácia rôznych druhov zeleniny.
V prípade zeleniny ide vyslovene o nízkokalorickú potravinu, ktorá je súčasne veľmi bohatá na živiny. Spravidla je v 100 gramoch zeleniny 20 až 80 kalórií. Zrelá zelenina ponúka v priemere zhruba jeden až päť gramov bielkovín na 100 gramov, zhruba dva až 15 gramov sacharidov na 100 gramov (z toho aj veľké množstvá vlákniny) a až 20 gramov tukov na 100 gramov produktu. Čerstvá zelenina je tiež vynikajúcim zdrojom rôznych minerálnych látok ako draslík, sodík, vápnik, ako aj železo, fosfor a horčík.
Odborné zdroje odporúčajú denne skonzumovať približne 400 gramov zeleniny (to sú asi tri porcie). Spomínané odborné odporúčanie sa vzťahuje len na minimálne množstvo. Nič vám preto nebráni konzumovať viac zeleniny, ako sa odporúča. Varená zelenina je však lepšie stráviteľná ako surová. Priveľa surovej zeleniny môže spôsobiť preťaženie tráviaceho systému vlákninou. Hlbokozmrazená zelenina väčšinou obsahuje viac vitamínov a minerálnych látok, pretože ihneď po zbere sa šokovo zmrazí, takže nepríde takmer o žiadnu časť živín.
Ovocie vs. Zelenina
V súboji zelenina verzus ovocie nie sú víťazi. Jediným správnym spôsobom je kombinovať oba druhy potravinových produktov, aby ste dosiahli čo najlepšie nutričné účinky. Zistite, aké ovocie a zeleninu si vybrať, čo si z nich môžete pripraviť a aké sú zdravotné účinky ich zložiek.
Ak vzniká z kvetov a má semená, zaraďujeme ho medzi ovocie. Zelenina, na druhej strane, sú iné časti rastliny, ako je koreň, listy a stonky. Podľa tejto klasifikácie patrí uhorka do skupiny ovocia, aj keď nie je veľmi vhodná do dezertov. Z kulinárskeho hľadiska sa teda prijala iná klasifikácia. V ňom sa zelenina zvyčajne používa ako prídavok k jedlu alebo hlavnému jedlu.
Obe obsahujú veľa cenných vitamínov a iných živín. Vďaka tomu priaznivo ovplyvňujú fungovanie organizmu a procesy v ňom prebiehajúce. Dôležité sú aj ich takzvané antioxidačné vlastnosti.
Pri siahaní po ovocí sa treba zamerať na pestrosť ich farieb. Fialové a červené plody sú skvelým zdrojom vitamínu C, antokyánov a polyfenolov. Oranžová farba naznačuje vysoký obsah karotenoidov. Všetky druhy ovocia sú tiež cenným zdrojom antioxidantov.
Cukor v ovocí je kombináciou glukózy, fruktózy a sacharózy v rôznych pomeroch. Telo ho metabolizuje rovnako ako ostatné jednoduché cukry. Vďaka tomu, že sa vyskytuje v prítomnosti veľkého množstva vlákniny, sa však trávenie ovocia predlžuje. Ovocie má vysoký index sýtosti. Vieme z nich pripraviť chutné dezerty. Najjednoduchšie je poskladať si šalát z obľúbeného ovocia. Všetko, čo musíte urobiť, je nakrájať svoje obľúbené ovocie na kocky a zmiešať. Do šalátu môžeme pridať aj jogurt s vysokým obsahom bielkovín.
Je dôležité zabezpečiť kvalitu ovocia, ktoré jete. Sezónne ovocie je najlepšie kupovať z overených zdrojov. Dobrým riešením je nákup na trhoch a bazároch, kde často predávajú miestni farmári. Môžete si tam aj vyskúšať produkty a vybrať si ten s najlepšou chuťou. Ovocie si môžeme zamraziť alebo kúpiť hotové mrazené jedlo.
Aj keď nás ovocie láka svojou úžasne sladkou chuťou, netreba zabúdať na zeleninu.
Zeleninová diéta
Zeleninová diéta zahŕňa konzumáciu veľkého množstva zeleniny s nízkym obsahom škrobu s nízkym glykemickým indexom. Hlavným predpokladom takejto stravy je skladanie jedál zo surovej, varenej, blanšírovanej zeleniny alebo vo forme siláže. Špeciálny druh zeleninovej diéty - chudnutie je poskytnúť telu veľmi malé množstvo kalórií, ktoré je pod požiadavkou. Je to tiež deficitná diéta, pretože z jedálneho lístka vylučuje všetky potraviny okrem zeleniny. V niektorých diétnych plánoch je povolené iba sezónne ovocie s nízkym obsahom cukru.
Prakticky všetky zdroje zdravých bielkovín a tukov sú zo stravy vylúčené. Zeleninová strava sa veľmi často stotožňuje s vegánskou stravou. Hlavným rozdielom medzi zeleninovou a vegánskou stravou je fakt, že vegánom veľmi záleží na vyváženom jedálnom lístku z hľadiska makroživín. Nedostatky vitamínov a minerálov dopĺňajú konzumáciou doplnkov stravy.
Zdá sa, že samotná zeleninová strava má pozitívny vplyv na zdravie len zdanlivo. Tento typ diéty sa nazýva detox. Zvyčajne sa používa asi týždeň a je určený na prečistenie organizmu. Pri používaní v súlade s pravidlami môže priniesť pozitívne účinky v podobe redukcie hmotnosti a zlepšenia funkcie čriev.
Najdôležitejším aspektom zavedenia zeleniny do vašej stravy je robiť to múdro a udržiavať dostatočný prísun makroživín. Netreba zabúdať, že vláknina obsiahnutá v zelenine je zdravá. Zabraňuje zápche, upravuje činnosť čriev a zlepšuje proces trávenia. Minimalizuje teda riziko vzniku rakoviny hrubého čreva a hrubého čreva.
Zeleninu je možné pridávať prakticky do všetkých jedál počas dňa. Polievky môžete posypať petržlenovou vňaťou, kôprom a čerstvou bazalkou. Na sendvič vždy položte list zeleného šalátu. Pridajte špenát alebo kel do duseného mäsa a popíjajte zelené smoothies alebo zeleninový šalát k popoludňajšiemu čaju.
tags:
