Slovenské Veľkonočné Tradície a Múčne Jedlá

Veľká noc je najväčším kresťanským sviatkom a jej oslavy sú spojené s rituálmi vítania jari a oslavami hojnosti, úrody a zdravia. Po skončení 40-dňového pôstu, ktorý kresťania dodržiavajú už niekoľko storočí, začína Veľkonočný týždeň, počas ktorého si pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Kvetnou nedeľou sa začína Veľký týždeň, z kresťanského hľadiska najvýznamnejšie obdobie roka. Vrcholí v tzv. posvätnom trojdní (Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota) slávnosťou Vzkriesenia (veľkonočná vigília) a Veľkonočnou nedeľou.

Tradičné Veľkonočné Jedlá

Zatiaľ čo počas pôstu sa mäso v jedálničku nenachádzalo vôbec a zvykli sa jesť iba cestoviny, pirohy, husté polievky a múčne jedlá, ba dokonca gréckokatolícki a pravoslávni veriaci nejedli ani len mlieko a syr, tak počas Veľkej noci to má byť presný opak. K sviatkom jari totiž patrí hojnosť. Na veľkonočnom stole nesmie ani dnes chýbať údená šunka, ktorá sa považuje za slávnostnú, spolu s klobáskami, slaninkou, syrmi, chrenom, cviklou, vajíčkami a koláčmi. Veľkonočná baba je mimoriadne obľúbený sviatočný pokrm a čo domácnosť, to iný recept. Práve vajíčka symbolizujú plodnosť, nový začiatok a kolobeh života. „Jedávali sa najmä uvarené na tvrdo alebo ako obradové jedlá, napríklad praženica s mladými žihľavovými lístkami, stratené kura alebo špeciálne veľkonočné jedlo z vajec, údeného mäsa, klobások, žemlí, strúhanky.

Medzi tradičné dobroty týchto dní, ktoré na stole nesmú chýbať, patrí chren. „Ten sa používal na pretrávenie. Ľudia sa po pôste viac najedia a aby sa vyhli tráviacim problémom, tak pomohol chren,“ zasmiala sa odborníčka. No a k Veľkej noci neodmysliteľne patria aj sladkosti a koláče od výmyslu sveta. Každá rodina tak v týchto dňoch vypeká svoje overené recepty. „Súčasťou Veľkej noci boli v minulosti predovšetkým kysnuté koláče. Z mestského prostredia potom prenikli medzi tradície aj bábovka, vianočka a zákusky,“ uzavrela historička a etnologička Katarína Nádaská.

Zelený štvrtok

Veľká noc začína Zeleným štvrtkom. „Veriaci si na Zelený štvrtok pripomínajú Poslednú večeru, veľkonočnú večeru Ježiša Krista, ktorú slávil v Jeruzaleme spolu s učeníkmi. Lámal na nej chlieb a spolu s vínom ho podával svojim učeníkom ako svoje telo a krv, čím ustanovil Eucharistiu, oltárnu sviatosť. Pri tejto príležitosti im aj povedal, že jeden z nich zradí. Po večeri odišiel na Olivovú horu do Getsemanskej záhrady modliť sa a rozjímať v príprave na to, čo ho očakáva. Tu ho vyhľadali vojaci s jeho učeníkom Judášom, ktorý ho zradil za tridsať strieborných a ukázal na neho tým, že ho pobozkal. Na Zelený štvrtok sa v kostoloch „zaväzujú zvony“ a hovorilo sa, že odlietajú do Ríma. „V chrámoch umĺkne organ a namiesto hlaholu zvonov sa rozhrkocú rapkáče, klopačky a klepadlá. S týmto dňom sa viažu aj ďalšie ľudové zvyky a povery.

• „Vo všetkých dňoch trojdnia sa pripisoval veľký význam vode. Z tečúcej vody sa nosilo v hrnčeku aj starším, ktorí si ňou umývali tvár, aby boli zdraví. Dokončovalo sa predveľkonočné upratovanie, okná domov sa vyzdobovali zelenými halúzkami.
• Podľa našich predkov majú tieto dni aj magické silu. „Pri poslednom zvonení pred „zaviazaním“ zvonov sa mohli vykonávať ochranné obrady, uvádza sa napríklad štrnganie kľúčmi okolo domu, ktorým sa v okolí Nitry odháňali od domácnosti myši a potkany.
• Ak patríte medzi vášnivých záhradkárov, tak aj pre vás majú predkovia odkaz. „Obdobie bez zvonenia sa pokladalo za vhodné na výsadbu hrachu, maku a bôbu.

Využívala sa tu mágia podobnosti a verilo sa, že tieto plodiny sa tiež zaviažu - a teda, že bude dobrá úroda. V povodí Bebravy sa vyskytoval sa aj zaujímavý zvyk, ktorého zmyslom bolo priniesť do domu prísľub šťastia a bohatstva. Mládenci vybrali mravenisko a v nestreženej chvíli vysypali mravce do pitvora alebo aj do izby. Rovnako sa aj niektorým bylinkám zozbieraným na Zelený štvrtok pripisovali osobitné liečivé vlastnosti, preto sa napríklad zbieral oman, marunka a pľúcnik. Čo sa týka súčasnosti, tak v tento deň by sa malo jesť niečo zelené, aby bol človek zdravý po celý rok.

Veľký piatok

Nasleduje Veľký piatok, kedy kresťania dodržiavajú prísny pôst a mäsu sa vyhýbajú. Čo sa týka zvykov, naši predkovia opäť tomuto dňu pripisovali magickú silu. „Veľmi rozšírené bolo ranné umývanie sa v tečúcej vode, prípadne sa troška vody z potoka donieslo domov a domáci si ňou symbolicky poumývali tváre. Umývanie vo vode na Veľký piatok sa považovalo za prevenciu pred kožnými chorobami a dievky tak chceli dosiahnuť, aby mali hladkú tvár a zabezpečili si sviežosť a krásu na celý rok. Takisto sa verilo, že Veľký piatok je vhodný na štiepenie ovocných stromčekov. Platil nepísaný zákaz čokoľvek robiť na poli, nesmela sa teda „hýbať zem“, lebo by sa mohla privolať neúroda. „Pri dojení kráv gazda obkrútil vedro konármi zo šípkového kra, aby bosorky nemali moc nad mliekom a nemohli ho zmeniť na vodu. Na Veľký piatok sa z domu opäť nič nepožičiavalo, aby sa požičaná vec nestala škodiacim nástrojom v rukách bosorky.

Biela sobota

Na Bielu sobotu už gazdinky vo veľkom pripravujú varenú šunku, klobásky, biele koláče či chlieb. Čo sa týka zvykov z minulosti, tak tiež sa viažu na konzumáciu jedla. „Bývalo zvykom, že členovia rodiny, zhromaždení vôkol ozdobeného stola, si podelili jedno vajíčko tak, aby každý dostal aspoň malý kúsok. V domácnostiach sa kedysi vykonávali ďalšie rituály. „Gazda vyšiel na dvor a štrngal reťazami, aby týmto zvukom odplašil hadov, žaby a všetky tie zvieratá, ktoré by mohli škodiť ľuďom a statku. Gazdinky symbolicky vzali hrsť kyslej kapusty a hodili ju pod strom, čím sa naznačilo, že sa končí čas jedenia kyslej sudovej kapusty, ktorú naši predkovia jedli na sto spôsobov celú zimu. V mnohých oblastiach na Slovensku bola doma nakladaná sudová kyslá kapusta hlavnou zložkou potravy od jesene až do jari. Ráno sa vždy chodilo do kostola posvätiť jedlo, ktoré gazdinky starostlivo pripravili do prútených košíkov a zvyčajne pod krásnym vyšívaným obrúskom, prinášali chlieb, šunku, klobásy, maslo, tvaroh, vajíčka, soľ, chren, koláče alebo veľkonočné obradové pečivá, fľašu vína alebo pálenky.

Veľkonočná nedeľa a pondelok

Veľkonočná nedeľa patrí medzi honosné dni a vo väčšine slovenských domácností je po výdatných raňajkách aj obed vždy slávnostný. Na tanieri si môžete nájsť rezne so zemiakovým šalátom. Veľkonočný pondelok bol oddávna tradičný sviatok mužov, mládencov a chlapcov, ktorí od skorého rána chodili po šibačke a oblievačke. „Pôvod šibačky a oblievačky tkvie ešte v predkresťanskom období, keď Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti a dotyk vŕbových prútikov so ženským telom znamenal odovzdávanie plodivej sily. Šibanie je preto starý magický rituál, pri ktorom sa využíva mágia dotyku až dodnes. „Korbáče sa robili z mladých vŕbových prútikov, ktoré sú na jar čerstvé, naliate miazgou a ich kontakt z dievčenským a ženským telom mal preniesť pružnosť, ohybnosť, mladosť a krásu aj na dievčatá a ženy.

Zvyky veľkonočného pondelka boli v minulosti naozaj rozmanité. Niekde sa šibalo, niekde oblievalo, a zasa inde aj šibalo aj oblievalo. „Na západnom Slovensku prevládala šibačka bez oblievačky, na východnom Slovensku sa zase viacej polievalo než šibalo, zato na Kysuciach si dievky užili jedného aj druhého. Stredným Slovenskom akoby prechádzala pomyselná hranica medzi šibaním a polievaním, a práve tu sa časom oblievanie a aj šibanie spojili. Na Slovensku bolo v minulosti typickým jedlom Veľkej noci aj pečené jahniatko. „Tradícia chovu oviec bola u nás zakorenená od 17. storočia a preto nesmeli na sviatočnom stole chýbať pečené jahniatka či baranček. Jahniatko alebo baranček je ikonografický symbol Ježiša Krista a je to symbol toho, že kresťania si pripomínajú jeho umučenie, ukrižovanie a zmŕtvychvstanie,“ povedala odborníčka na dejiny.

40-dňový pôst

Už celé stáročia predchádza veľkonočným sviatkom tradičný 40-dňový pôst. Veľká noc je zároveň vyvrcholením veľkonočného týždňa a spája sa s rôznymi tradíciami a ľudovými zvykmi. Aké jedlá sa voľakedy počas pôstu jedli a ktoré nechýbali na veľkonočných stoloch? Čo symbolizovali? Aby sme sa dostali k veľkonočnému týždňu a tradičným veľkonočným pochúťkam, roľníci, chudobní aj bohatí museli najskôr dodržiavať 40-dňový pôst, ktorý sa však v súčasnosti už tak prísne nezachováva (je sa striedmejšie, vynecháva mäso).

V prípade chudobných sa o pôste v minulosti nedalo hovoriť, veď mäso jedávali zvyčajne v nedeľu, aj to nie vždy. Pre bohatších bolo toto obdobie oddychom od mastných, výdatných jedál, teda očistou organizmu. Pôst znamenal nejesť mäso, mäsové výrobky, masti, slaninu, údeniny, podľa viery aj mlieko, mliečne výrobky a vajcia. Počas pôstu mäso nahradili jedlá z obilnín, múky, zeleniny, strukovín, zemiakov, kapusty… Varili sa jednoduché kaše zo pšena, pohánky, jačmeňa, jačmenných a pšeničných krúp, z hladkej aj hrubej múky, zemiakov, strukovín - bôbu, fazule, cíceru, hrachu, šošovice. Aby sa zabezpečila pestrosť na stole, do kaší sa pridávali ďalšie suroviny ako huby, ovocie, roztopené maslo aj oleje (ľanový, slnečnicový, konopný), opražená cibuľka. Pochúťkou boli aj kaše s bryndzou, tvarohom či ovocným kompótom.

Kaše, polievky a rezance

Podľa knihy Tradície na Slovensku od poprednej slovenskej etnologičky, historičky a múzejníčky PhDr. Zory Mintalovej Zubercovej sa napríklad v stredoslovenských obciach varila v tomto období zemiakovo-múčna kaša, na Dolnej Orave to bol tzv. papcúň, na Horehroní fučka, biela kuľaša chamuľa, podbíjanka, spolkiňa, na Liptove fučka a guľaša. Po prvej svetovej napríklad pribudli aj kaše z kukuričnej múky (po „oravsky“ kuľaša kukuričianka) a pšeničnej krupice (grís, gríska, grísna) dochucované rascou, alebo škoricou a medom, po druhej svetovej aj kaše z ryže. Tradičnými boli aj kyslé polievky z múky, kyslej kapusty (kyseľ, rosoľanka, jucha, varjanka...), zemiakov, strukovín, chleba, tradičnú polievku volali demikát. Varieval sa aj „guláš, ktorý mäso nevidel“ - ako ho poznajú naše staré mamy a dedovia - tzv. slepý guláš. Gazdinky obľubovali aj polievky z koreňovej zeleniny, cibule, cesnaku a krúpkové so zeleninou (známe aj zo Záhoria).

Jedla sa aj žihľava, ďatelina a šťaveľ, obľúbené boli aj dedele. Nijako výnimočné neboli ani polievky z žihľavy, kyslej ďateliny, šťaveľa. Hovorievalo sa „polievka je grunt a mäso špunt, no cez pôst je to bez špuntu“. Po polievke sa jedávali varené, pečené, smažené múčne pokrmy, jedlá z rýb, vajec (ako kde), húb, zeleniny a kyslej kapusty. Rezance („mrvance, melence, fliačky, slíže“) sa mastili olejom, maslom, posypali tvarohom, mletým makom, na juhu orechmi, slivkovým lekvárom, upraženou krupicou, postrúhaným oštiepkom, upraženou cibuľkou, dusenou kapustou atď. A obľúbené boli aj plnené (dokonca plnkou zo slimákov) pirohy „dedele, ľaľušky, perky, tašky“.

Symbolika jedál

Striedmy Veľký piatok a Biela sobota v znamení veľkých príprav a symbolov. Na Veľký piatok sa jedlo striedmo, zvyčajne kaše, polievky, mrvance a rezance, mnohí pili len vodu. A hoci pôst pokračoval aj na Bielu sobotu, gazdiné už mali plné ruky práce. Pripravovali slávnostné jedlá na celé sviatky. Mnohí etnológovia a etnologičky pripomínajú, že každé jedlo a potravina so sebou niesli symbolický význam, hlboko zakorenený do našej kultúry. Naše znalosti v tomto ale pomaly miznú. Šunka napríklad symbolizovala telo Ježiša Krista, vajíčka boli symbolom plodnosti a nového života. Mnohí verili, že konzumáciou vajec sa uchránia pred zlými duchmi. Klobásy symbolizovali korbáč, ktorým bičovali Ježiša Krista, očisťujúci a na tráviace ťažkosti prospešný chren bol symbolickou pripomienkou umučenia Baránka Božieho, pripravovala sa aj cvikla. Ak poznáte tradičný biely koláč s výzdobou z cesta, vrkočom po obvode s malými guľkami - toto bolo a dodnes je symbolom tŕňovej koruny a klincov. Červené víno, ako dobre viete, symbolizovalo krv Ježiša Krista.

Na slovenskom vidieku sa počas sviatkov jedávala jahňacina - jahniatka sa tradične piekli. Ak neboli jahniatka, nahradili ich kozliatka, jedávala sa aj baranina. K typickým jedlám patrila aj veľkonočná plnka (recept nižšie), „polnina“, fašírka z bravčového mäsa, vajec, rožkov alebo žemlí ochutených soľou, koreninami, bylinkami. Mnohí poznajú tiež nádzifku (tradičná plnka), sekanku, stracené kura, veľkonočnú babu“ z pečiva, vajec, údeného mäsa s koreninami. Koláče sa piekli z bielej múky - pôvodne boli okrúhle bez plnky s posýpkou, neskôr pribudli aj plnky z rôznych surovín. Čo sa napieklo a navarilo v Bielu sobotu, sa v nedeľu nosilo do kostolov na posvätenie, aby sa po príchode domov mohlo slávnostne zjesť. Piekli sa aj kysnuté koláče, plnené koláče (v Telgárte okrúhly koláč s tvarohovou plnkou pascha), pletené koláče - calty, mrežovníky, škvarkové pagáče, na Záhorí jidáše, kysnuté pečivo v tvare špirály či praclíka ako symbol povrazu, na ktorom sa Judáš obesil po zrade Ježiša Krista. Pripravovala sa huspenina, údilo mäso.

tags: