Rovnako ako človek miluje túto listovú zeleninu, vyhľadáva ho aj hmyz či bylinožravce. Títo obyvatelia záhrady patria určite medzi 5 škodcov šalátu. Niekedy sa oň vôbec nepodelia a krátko po vzídení tejto chutnej zeleniny vám zostane po nej len obhryzený pahýľ, ktorý iba naznačuje, že tam niekedy nejaká zelenina bola.
Škodcovia šalátu
Škodcov je tak veľa, že ich nestíhame ani rátať. No ako sa s nimi porátať? Poďme sa pozrieť na "zúbky" ôsmim škodcom, ktorí robia vrásky na čele nejednému záhradkárovi.
Vošky
Malé (1-4 mm), slabo viditeľné tvory s hladkým hruškovitým telom v rôznych farbách - to sú vošky, ktoré sú dobre známe všetkým záhradkárom. Všetky vošky majú dve tykadlá a typické je pre nich vylučovanie lepkavej tekutiny známej ako medovica, ktorá priťahuje mravce. Taktiež podporuje vznik plesní na listoch. Vošky napádajú široké spektrum rastlín. Vošky sa často nachádzajú na ovocných stromoch, no premnožené bývajú vošky aj na paprike. Listy sú pokryté lepkavou látkou - medovica.
Prvou možnosťou ako sa zbaviť vošiek je odstrániť ich mechanicky. Všeobecnou pomocou a prevenciou pred škodcami je nimbový olej. Nimbový olej zmiešate s vodou a s jemným saponátom.
Mlynárik kapustový
Mlynárik kapustový je motýľ, ktorého inak biele krídla majú jemný žltý nádych. Mlynárik kladie prvú generáciu vajec na ploty a múry. Ak nechcete zvoliť chemický postrek, vyskúšať môžete aj pomoc rastlín. Ten ničí húsenice škodlivých motýľov. Prirodzeným nepriateľom húseníc Mlynárika kapustového je lumčík žltonohý.
Slimáky a slizniaky
Hlavným rozdielom medzi slimákmi a slizniakmi je v ulite. Slizniaky na druhej strane sú bezulitové. Ako sa účinne zbaviť slimákov aj slizniakov jednou ranou? Môžete ich pozbierať, vytvoriť tzv. Je to veľmi jednoduché. Zoberte si misku, odporúčame hlbšiu, napríklad od zmrzliny. Miske vykopte jamu tak, aby bola zarovno so zemou. Pasca sa dá vytvoriť aj s plastovou fľašou. Z každej strany vystrihnete dvierka, aby nimi slimáky mohli pohodlne prejsť.
Slizniaky si na šalátoch radi pochutnávajú, existuje však viacero spôsobov, ako im v tom zabrániť. Jedným z nich je aj pivná pasca. Ak vyvýšené záhony nemáte, tak vám proti slimákom či slizniakom pomôže vytvoriť pivnú pascu. Zakopte do zeme 7 dcl pohár tak, aby z neho trčal asi centimetrový okraj a do asi dvoch tretín ho naplňte pivom.
Skočky
Skočky sú malé, čierne chrobáčiky, ktorým sa vyvinul tretí pár skákavých nôh, od čoho je odvodený ich názov skočky. Na krovkách (krídla chrobákov) majú žlté alebo biele pásiky a na hlave krátke tykadlá, ktoré sú pre nich typickým poznávacím znamením. Skočky sú známym záškodníkom v úžitkových záhradách. Vyskytujú sa najmä na kapuste a repke. Vyhryzú do nej diery a repka už vzíde zo zeme poškodená. Takisto radi poškodzujú čínsku kapustu.
Vo veľa prípadoch je chemická ochrana jediným spôsobom ako zabrániť škodcom zničiť celú vašu úrodu, najmä, keď sú kolónie veľmi premnožené. Premýšľanie vopred vám môže pomôcť ušetriť vašu drahocennú úrodu.
Strapky
Postrach exteriérových aj interierových rastlín. Voľným okom až ťažko viditeľné strapky sú štíhle, 1 - 3 mm veľké škodce, ktoré majú krídla, na konci rozstrapkané. Strapky vyciciavajú z pletív rastlinnú šťavu z listov a kvetov. Strapky sú škodce, ktorých sa zbavuje mimoriadne ťažko a často to je dlhý boj.
Bzdochy
Pod pojmom bzdocha si môžeme predstaviť rôzne druhy škodcov, keďže tento druh pokrýva takmer 40 000 bzdôch. Bzdocha je typická pre svoj zápach. Nesmrdí však stále. Potravu prijímajú cez bodec, s ktorým vás vedia v prípade potreby aj poštípať. Bzdochy si radi pochutia na rôznych druhoch zeleniny, ovocia, okrasných rastlín aj stromov. Táto bzdocha však nie je škodlivá, práve naopak.
Bohužiaľ, chemická ochrana na bzdochy na Slovensku zatiaľ nie je dostupná. Bzdochy majú prirodzených predátorov a to lienky a zlatoočky. Taktiež je ním aj parazitická osička, ktorá kladie vajíčka do vajíčok bzdôch. Medzi ďalších predátorov patria vtáky a to konkrétne Oriešok obyčajný. Bzdocha je tak trochu pokrytec, keďže ju odpudzuje smrad.
Medvedík obyčajný, štúr alebo krtonôžka
Všetky tri pomenovania sa vzťahujú na jedného škodcu, ktorý je každý rokom kvôli menej studeným zimám viac rozšírený.
Ďalší škodcovia
Šalát je pre húsenice obzvlášť atraktívny. Vtáky robia problém najmä pestovateľom ovocných stromov, ako sú napríklad čerešne. No niektoré druhy si dokážu pochutnať aj na vašom hlávkovom šaláte. Najmä na mladých sadeniciach. Ak ste niekedy videli, že vaše sadenice šalátu sú vytiahnuté zo zeme a nevyzerajú príliš k svetu, je za tým možno zvedavý vták. Niekedy si pochutná aj na listoch.
Ucholaky napriek svojej strašnej povesti, patria neodmysliteľne k záhrade. Nájdete ich všade tam, kde sú sladké plody. No nepohrdnú ani vašim hlávkovým šalátom. Ucholaky sa dajú z vašej záhrady odstrániť aj bez chemikálií. Vezmite si niekoľko nepotrebných kvetináčov a zaplňte ich starými novinami. Nechajte ich cez noc a ráno opatrne vložte kvetináče do vedra s mydlovou vodou.
Ak existuje zelenina, ktorú tento hmyz nemá rád, radi by sme o nej počuli. Nie je ich na prvý pohľad vidieť, a predsa škodia. Keď zistíme, že sa niečo rastlinám deje, je na zásah zvyčajne neskoro. Väčšina zelenín je zvyčajne krátkovegetačná, a preto nie je ideálne používať chemické ochranné prostriedky. Ak však budeme podrobnejšie poznať vývojové štádiá a podmienky rozmnožovania škodcov, budeme schopní efektívne a preventívne zasiahnuť ešte pred výsevom alebo výsadbou pestovanej zeleniny.
Po napadnutí sa snažíme použiť nechemické zásahy, najmä mechanické, ako sú ručný zber a rôzne pasce, alebo biologické, ako sú komerčne pripravované parazitické huby či parazitický hmyz.
Larvy kováčikovitých chrobákov
Sú to larvy kováčikovitých chrobákov viacerých druhov, napríklad kováčika tmavého (Agriotes obscurus), kováčika locikového (Agriotes sputator), kováčika lesklého (Corymbites aeneus), kováčika čierneho (Athous niger) či kováčika sivého (Agrypnus murinus). Tieto chrobáky majú pretiahnuté telo s dĺžkou podľa druhu od 8 do 15 mm. Ich krovky sú sivé, hnedočierne až čierne. Ich larvy sú žravé pôdne škodce najmä koreňov a buliev zelenín, a to kapustovitých, koreňových, šalátov, uhoriek, rajčín, zeleru, zemiakov, kukurice, repy i jahôd. Vyhrýzajú do nich jamky a chodbičky, ničia jemné korienky, čo vedie k úhynu celej rastliny. Keďže vývoj lariev trvá 3 až 5 rokov, v zamorenej pôde sú prítomné vlastne stále. V pôde sa pohybujú veľmi málo, a to v súvislosti s jej teplotou a vlhkosťou.
Prezimujúce chrobáky vyliezajú v marci, pária sa a živia šťavami napríklad jačmeňa. Začiatkom mája kladú vajíčka, z ktorých sa približne za mesiac vyliahnu larvy. Sivobiele vajcovité až okrúhle vajíčka sú dlhé 0,45 - 0,60 mm, na povrchu majú lepkavú blanu, ktorou sú prilepené na čiastočkách pôdy. Ťažko sa dajú nájsť. Aby sa vyvíjali, potrebujú vyššiu vlhkosť. Vyliahnuté larvy sú spočiatku mliečnobiele, skoro priehľadné, neskoršie žltohnedé, štíhle, valcovité, hladké a tvrdé ako drôt. Ich vývoj je pomalý a dlhý a keď dosiahnu dĺžku až 2,5 cm, zalezú začiatkom leta do hĺbky 10 - 30 cm. Vytvoria si asi 2 cm dlhú komôrku, v ktorej zostávajú 14 dní v nehybnom stave a zakuklia sa.
Priamy chemický zásah sa nepoužíva. Zmeníme pestovanú kultúru za takú, ktorú škodca nenapáda, napríklad strukoviny, proso, ľan, horčicu. Chytáme ich na návnady z kúskov zemiakov, repy alebo mrkvy, ktoré zakopeme na označené miesta, vzdialené od seba asi 1 m, do hĺbky asi 5 cm. Po 3 až 5 dňoch ich skontrolujeme a zavŕtané škodce zničíme obarením. Ak máme sliepky, po zbere úrody záhon prekopeme a pustíme ich naň. Počet jedincov výrazne zredukujú. V skleníkoch ich ničíme dezinfekciou pôdy preparovaním.
Medvedík obyčajný (Gryllotalpa gryllotalpa)
Od mája do októbra možno na záhonoch vidieť pásy zdvihnutej pôdy, ktorá sa dvíha nad plytkými chodbičkami vyrytými larvami i dospelými medvedíkmi obyčajnými (Gryllotalpa gryllotalpa). V týchto miestach sú korene rastlín prehryznuté alebo nahryznuté, často vynesené na povrch so zemou a rastliny vädnú a schnú. Najviac škodí priesadám zeleniny, v pareniskách, skleníkoch, porastoch hrachu a mladým ovocným stromom. Dospelec je dlhý asi 6 cm, má svetlohnedo zamatovo ochlpené telo. Predný pár nôh je krátky, zhrubnutý a prispôsobený na hrabanie. Má krídla, ale lieta len ťarbavo. Mladé larvy sa podobajú mravcom, staršie už dospelým medvedíkom.
Po prezimovaní sa intenzívne kŕmia, koncom mája dospievajú a pária sa. Oplodnené samičky vyhĺbia v pôde komôrku hlbokú 10 až 15 cm, do ktorej nakladú až 300 vajíčok. Samička prehryzne nad hniezdom korene všetkých rastlín. Tak umožní prístup slnečným lúčom k pôde, aby sa nad vajíčkami prehriala. Osobne dozerá na vajíčka až do vyliahnutia poslednej larvy, čo je asi v polovici júla. Medvedík žije najradšej v kyprých pôdach, dobre zásobených humusom, no nevyhýba sa ani ťažkým pôdam s hĺbkou minimálne 1 - 2 m.
Počas vegetácie ho hľadáme podľa povrchových stôp a ničíme hniezda. Súčasne ich chytáme do pascí. Vytvoríme ich z črepníkov alebo pohárov zakopaných zarovno s povrchom pôdy. Okolo nich trochu vtlačíme do pôdy drevené latky, ktoré smerujú k pasciam. Pri nočnom pobehovaní po zemi škodce narazia na tieto latky, ktoré neprelezú, ale idú popri nich, až spadnú do pasce. Ráno ich zničíme. Niekedy sa tiež používajú otrávené návnady.
Siatice (Agrotis)
Patria sem siatica oziminová (Agrotis segetum), siatica ypsilonová (Agrotis ypsilon) a siatica výkričníková (Agrotis exclamotionis). Sú to vlastne nočné motýle dlhé 20 mm s rozpätím krídel až 45 mm. Najväčším škodcom sú ich húsenice dlhé 50 mm, hrubé, valcovité, tmavoolivové. Žijú pod povrchom pôdy, nemajú rady svetlo. Pri vyrušení sa okamžite stáčajú. Škodia mnohým rastlinám v suchších oblastiach a v rokoch so suchou jarou, predovšetkým zelenine. Húsenice motýľov 2. generácie dokážu porasty úplne zdecimovať.
Húsenice vyliezajú na jar pri teplote 15 - 19 °C na povrch a pokračujú vo vývoji. Dorastené sa zakukľujú v pôde v oválnych komôrkach v hĺbke 5 - 6 cm. Motýle sa liahnu od konca mája. Samičky po oplodnení kladú vajíčka v malých skupinách na rôzne časti rastlín, často i burín. Vajíčka sú suchomilné. Ich vývoj trvá 5 - 15 dní, počas vlhka odumierajú. Dĺžka vývoja húseníc závisí od teploty a trvá asi 1,5 mesiaca. V teplejšej oblasti, kde sú dve generácie, prezimujú húsenice v pôde 15 - 20 cm hlboko.
Osvedčilo sa vypúšťanie hydiny na zamorené pozemky, úspešné je aj odchytávanie nočných motýľov na svetlo. Používame aj cielené postrekovanie vodou v čase kladenia vajíčok, citlivých na vyššiu vlhkosť. Na likvidáciu vajíčok kladených koncom leta môžeme použiť aj bioprípravok Trichogramma.
Tipule (Tipula)
Patrí sem tipuľa bahenná (Tipula paludosa) a tipuľa kapustová (Tipula oleracea). Sú to dvojkrídlovce podobné veľkým dlhonohým komárom. Ich larvy sa vyznačujú veľkou žravosťou. Na rastlinách pod zemou i nad zemou sú schopné narobiť veľké škody. Žijú najmä vo vlhkých pôdach bohatých na organické látky. Spočiatku sa larvy živia klíčiacimi semenami, neskôr jemnými a potom aj hrubšími korienkami. V noci vyliezajú na povrch pôdy a obžierajú nadzemné časti mladých rastlín a klíčky. Mladé rastliny často podhrýzajú a vťahujú do pôdy, kde ich cez deň konzumujú. V mladej výsadbe zeleniny tak vznikajú úplne holé miesta.
Škodia najmä kapustovej zelenine, póru, zeleru, bôbovitej zelenine, okopaninám, ba i obilninám. Tipule sú dlhé 22 - 27 mm, majú 14-článkové, dlhé tykadlá a veľmi dlhé nohy. Larvy sú valcovité, 30 - 40 mm dlhé, beznohé, zemitej farby. Tipule bahenné sa zakukľujú v júli - auguste, dospelce vyletujú v auguste - septembri a kladú do pôdy vajíčka jednotlivo alebo v skupinách, prípadne ich kladielkom vymršťujú medzi rastliny. Po 2 - 3 týždňoch sa liahnu larvy, ktoré za sucha odumierajú. Ihneď po vyliahnutí intenzívne žerú a potom prezimujú v pôde. Dospelý hmyz tipule kapustovej lieta od apríla do júna a potom od augusta do októbra. V lete samičky kladú vajíčka na nízke rastliny a na zem.
Dôležité je vysúšanie prevlhčených pôd, odburiňovanie, dezinfekcia pôdy a používanie otrávených návnad.
Chrústy (Melolontha)
Chrústy boli ako škodcovia v poľnohospodárstve v polovici 20. storočia takmer vyhubené. Od 80. rokov ich množstvo opäť stúpa. Chrúst obyčajný (Melolontha melolontha) a chrúst pagaštanový (Melolontha hippocastani) sú škodlivé ako dospelé, aj ako larvy. Chrobáky dokážu za krátky čas mnoho druhov stromov takmer odlistiť, z ovocných stromov sa to týka najmä rodu Prunus. Vývoj pôdnych lariev trvá v pôde 3 - 4 roky. Vtedy sa intenzívne pasú na podzemných častiach mnohých druhov zelenín, ale i drevín, a to tak intenzívne, že zničia celé plochy.
Na konci vývoja, zvyčajne koncom apríla, z pôdy najprv vyliezajú samce, až potom samičky a hneď sa pustia do obžierania pukov a listov stromov. Samičky zalezú najradšej do obrábanej pôdy a v hĺbke 5 - 50 cm znesú dávku vajec. Z nich sa približne do 50 dní vyliahnu larvy. Spočiatku sa živia humusom a korienkami, neskoršie aj ostatnými podzemnými časťami rastlín. V poslednom roku vývoja si larvy v auguste budujú v hĺbke až 1,5 m komôrky, kde sa zakuklia. Po 3 - 4 týždňoch sa vyliahnu chrobáky, spočiatku biele mäkké, neskoršie stvrdnú a zhnednú.
Proti larvám bojujeme najmä mechanicky, a to dobrým spracovaním pôdy rotavátorom, po prekopaní pôdy nám pomôže aj vpustenie hydiny na pôdu. Zbierajú ich aj havranovité vtáky a čajky. Aplikovať môžeme entomopatogénne huby rodu Beauveria a Metarhizium, prípadne hlístice Neoaplectana bibionis či parazitujúce nematódy rodu Mermithis.
Kvetárka cibuľová (Delia antiqua)
Kvetárka cibuľová (Delia antiqua) je dvojkrídly muchovitý hmyz spôsobujúci na porastoch cibule, póru, ale aj na šaláte veľké škody. Napáda cibule z výsevu i zo sadzačky. Škodí jednak poškodzovaním koreňového kŕčka, jednak vyžieraním vnútra cibule a navvyše umožňuje vznik druhotnej nákazy cibule. Na vývoj kvetárok jedna cibuľa nestačí, tak preliezajú aj na susedné. Málo pohyblivá mucha kvetárky s dĺžkou tela 6 - 7 mm má sivožltú farbu a dá sa ľahko chytiť. Vajíčka dlhé len 1 mm sú biele, larvy žltkasté, predĺžené a štíhle. Zvyčajne prezimuje ako kukla.
Z nej sa mucha vyliahne začiatkom mája, keď kvitnú čerešne. Po oplodnení kladie skupiny vajíčok do pôdy v blízkosti cibuľových rastlín alebo na ich listy a za šupky cibúľ. Po 3 - 8 dňoch sa liahnu larvy. Tie vnikajú do pletív rastlín súčasne s baktériami, ktoré rozkladajú rastlinné pletivo a pripravujú im tak vhodné životné prostredie. Larvy sa vyvíjajú 15 - 25 dní, potom vyliezajú z rastlín a zahrabú sa v ich blízkosti do pôdy, kde sa zakuklia. Vňať napadnutých semenáčikov stráca lesk, vädne, žltne a schne. Stredový list sa dá ľahko vytiahnuť, lebo je na báze zhnitý. Pri starších rastlinách hnije cibuľa, vňať vädne. Napadnuté rastliny ihneď zlikvidujeme.
Po zbere treba urobiť hlbokú orbu, aby sa zabránilo vylietavaniu múch z kukly. Vhodné je aj morenie semien pred výsevom, ale len pri cibuli nasucho, nie nazeleno. Dôležité je striedanie kultúr. Účinné je pokrytie výsevu alebo výsadby netkanou textíliou, ktorú ponecháme na poraste pomerne dlho, lebo aj kvetárka dlho lieta a kladie vajíčka. Môžeme tiež použiť dezinfekciu pôdy parou.
Vŕtavka mrkvová (Psila rosae)
Vŕtavka mrkvová (Psila rosae) je dvojkrídlová mucha dlhá 4 - 5 mm, ktorá zle lieta a dá sa ľahko chytiť. Jej larvy poškodzujú najmä korene koreňovej zeleniny, teda mrkvu, petržlen, paštrnák, zeler, ale aj rascu a kôpor tým, že do koreňov vyžierajú chodbičky, ktoré sa súčasne infikujú a zahnívajú. Priame straty na úrode sú často veľké, no pri napadnutých koreňoch pokračujú ešte aj počas skladovania, kde sa rozširuje hniloba. Napadnuté mladé rastliny často hynú. Najväčšie škody sú na tienistých a vlhkejších miestach. Larvy a kukly v pôde citlivo reagujú na sucho.
Prezimujú kukly, zriedkavejšie aj larvy. Muchy vyletujú v druhej polovici mája, cicajú kvetový nektár a po oplodnení koncom mája kladú vajíčka do pôdy blízko rastlín. Za 7 - 17 dní sa vyliahnu larvy, ktoré sa hneď zavŕtajú do spodnej tretiny koreňov. Larvy sú dlhé 6 - 8 mm a ich vývoj v koreňoch trvá 3 - 4 týždne. Zakuklia sa v hornej vrstve pôdy. Dôležité je striedanie kultúr a pestovanie na plnom slnku. Po napadnutí zeleninu pestujeme na rovnakom mieste až za 5 rokov. Dôsledne ničíme okolitú burinu. Napadnuté rastliny ihneď odstránime a zničíme. Odchyt múch robíme pomocou žltých lepových tabuliek.
Háďatko zhubné (Ditylenchus dipsaci)
Háďatko zhubné (Ditylenchus dipsaci) je hlísta dlhá až 1,8 mm s priemerom 0,04 - 0,06 mm. V ústnej dutine má bodec, ktorým narúša rastlinné bunky. Škody robí najmä na cibuli, cesnaku, pažítke, ale napáda aj koreňovú a plodovú zeleninu. Príbuzné háďatká napádajú aj kapustoviny, bôbové rastliny, ďateliny, lucerny, ale aj zemiaky, ďalšie okopaniny, kukuricu, dokonca i obilniny a jahody. Napadnuté semenáčiky sú deformované, silne napadnuté žltnú a schnú. Ak háďatko napadne rastlinu neskôr, cibule majú popukanú pätku, vnútorné šupky sú deformované a hnijú.
Prezimuje v cibuliach, hľuzách, zostatkoch rastlín, semenách a pôde. Háďatko je veľmi životaschopné a odolné proti poveternostným podmienkam, má rado vlhkejšiu a ťažšiu pôdu. V mokrých pôdach dokáže hladovať celý rok, v suchých pôdach a v zime prechádza do anabiotického stavu, v ktorom bez ujmy zotrvá aj niekoľko rokov. Na jar po prebudení pokračuje vo vývoji. Žije v medzibunkovom priestore rastlín, kde sa množí a živí sa bunkovými šťavami. Po štvrtom zvliekaní dosahuje dospelosť a po kopulácii vnútri rastliny kladie vajíčka, z ktorých sa po 5 - 7 dňoch vyliahnu larvy.
Vysádzame zdravú sadbu do zdravej pôdy. Preto po zistení háďatka v poraste ihneď postihnuté rastliny odstránime a spálime, rastliny z porastu nemnožíme a na danej pôde, ba ani v blízkom okolí citlivé rastliny nepestujeme 4 až 5 rokov.. Striedanie kultúr je tu základom. Pôdu dezinfikujeme najmä parou, a to predovšetkým v krytých pestovateľských priestoroch. Strúčiky cesnaku vždy tesne pred výsadbou moríme až 12 hodín v 5 % Sulke a ihneď vysádzame.
Molice
Záhradkári môžu často v tomto období pozorovať, že pri vstupe medzi kapustu vyrušia veľa drobných motýlikov. Nie sú to pravé motýle, ale molice. Molica skleníková škodí najmä na uhorke, šaláte, rajčiaku, paprike, fazuli, jahodách a okrasných rastlinách, molica lastovičníková len na kapustovej zelenine. Dospelý hmyz je 1 až 1,5 milimetra dlhý, žltkastý, pokrytý bielym múčnatým povlakom. Larva meria okolo 3 milimetre, je žltkasto-zelená. Larvy aj dospelý hmyz vyciciavajú z listov rastlinné šťavy. Na napadnutých listoch sa objavujú najprv žltkasté, neskôr tmavohnedé škvrny, ktorých počet sa rýchlo zvyšuje, listy neskôr odumierajú a opadávajú.
Molica lastovičníková prezimuje na kapustovej zelenine, jahodách alebo na divo rastúcom mlieči. V tomto roku je výskyt molice lastovičníkovej pomerne silný a je pozorovaný už viac mesiacov, v podstate od konca mája, teda iba pár týždňov po vysadení priesad kapustovej zeleniny do voľnej pôdy. Tomuto škodcovi totiž vyhovuje suché a veľmi teplé počasie.
Ochrana je pomerne zložitá, pretože škodca má veľa rýchlo sa vyvíjajúcich štádií a viac generácií do roka, čím sa urýchľuje vznik odolnosti nových populácií na tie isté účinné látky, preto je nevyhnutné striedať prípravky aj počas jednej vegetácie. Chemické ošetrenie sa robí až pri zistení výskytu škodcu. Na jeho monitorovanie sa v skleníkoch odporúča vyvesiť žlté lepové doštičky.
Proti molici lastovičníkovej je povolený na kapustovú zeleninu iba prípravok Actellic 50 EC, pričom do postreku treba na zvýšenie priľnavosti a účinnosti pridať zmáčadlo. Uvádzame aj ochranu v rýchliarňach, kde je škodlivosť molíc na mnohých druhoch zeleniny veľmi citeľná. Na papriku sú proti moliciam povolené prípravky Actara 25 WG, Applaud 25 WP a Calypso 480 SC, v rajčiakoch Actara 25 WG, Applaud 25 WP, Calypso 480 SC, Karate Zeon 5 SC, Mospilan 20 SP, Rimon 10 EC a Talstar 10 EC a v uhorkách Actara 25 WG, Applaud 25 WP, Calypso 480 SC, Karate Zeon 5 SC, Rimon 10 EC a Sanmite 20 WP. Na okrasných rastlinách sú proti moliciam povolené tri prípravky - Applaud 25 WP, Karate Zeon 5 SC a Talstar 10 EC. Prípravok Applaud 25 WP ničí len mladšie vývojové štádiá škodcov. Postrek sa odporúča zopakovať minimálne dva- až trikrát v intervale 3 - 5 - 7 dní. Proti imágam škodcu možno použiť nižšiu koncentráciu, proti larvám je potrebná vyššia koncentrácia. V skleníkových podmienkach sa uplatňuje aj biologická ochrana pomocou moličiara skleníkového (Encarsia formosa). Pri jeho nasadení možno aplikovať prípravok Applaud 25 WP. Prirodzenými nepriateľmi molíc sú aj rôzne druhy lienok (s nimi nie sú žiadne skúsenosti; pri nižších výskytoch môžu pri umelom nasadení približne jednej lienky na rastlinu alebo 20 až 30 kusov na skleník obmedziť škody).
Preventívne opatrenia
Ak existuje zelenina, ktorú tento hmyz nemá rád, radi by sme o nej počuli. Väčšina zelenín je zvyčajne krátkovegetačná, a preto nie je ideálne používať chemické ochranné prostriedky. Ak však budeme podrobnejšie poznať vývojové štádiá a podmienky rozmnožovania škodcov, budeme schopní efektívne a preventívne zasiahnuť ešte pred výsevom alebo výsadbou pestovanej zeleniny.
V prehľadnej infografike nájdete, aké bylinky odpudia z vašej záhrady vyššie spomínaných škodcov.
Na záver je dôležité si uvedomiť, že pri čerstvom šaláte sa nedá vylúčiť, že sa do neho tu a tam nevkradne nejaký ten hmyz. Preto je dôležité šalát pred konzumáciou dôkladne umyť.
tags: #Salat
