Vápnenie pôdy pre zemiaky: Postupy a význam

Vápnenie pôdy nemusí byť pre vás prioritou, najmä ak pravidelne používate dobre vyzretý kompost a nemáte problémy s nadmerným okysľovaním pôdy - čo platí pre väčšinu pestovateľov na našom území. Napriek tomu sa odporúča vápniť pôdu raz za niekoľko rokov.

Dôvodom je fakt, že hoci sa vápnik ako živina môže v pôde nachádzať v dostatočnom množstve, časom sa stáva pre rastliny menej dostupný. No a keďže je, podobne ako dusík, draslík či fosfor, pre správny vývoj rastlín veľmi dôležitý, nastupujú pestovateľské problémy.

Základným poznávacím znakom toho, že v pôde chýba vápnik, je kyslá reakcia pôdy. Objavujú sa buriny typické pre kyslé pôdy, a tiež môžete na záhonoch spozorovať zelený povlak. Korene rastlín zahnívajú a môžete mať skúsenosť s nádorovitosťou hlúbovín. Je to preto, že v kyslej pôde trpí koreňová sústava a rastliny rastú pomaly. Optimálna hodnota pH pôdy pre väčšinu pestovaných plodín je 5,5 až 7,5. Priaznivo pôsobí na štruktúru, fungovanie mikrobiologických procesov, aj vhodnú skladbu živín.

Význam vápnika pre rastliny

V prvom rade je vápnik pre rastlinu dôležitý na to, aby si dokázala vybudovať zdravé pletivo stoniek a koreňov - bez neho nemôže fungovať tak, ako by sme si želali a ani neprinesie očakávaný osoh. Vápnik je nenahraditeľnou látkou pre výživu rastlín a je potrebný pri stavbe oporných pletív buniek a koreňov. Pridanie vápnika do pôdy ma veľký význam aj kvôli ničeniu pôdnych húb. Tie totiž bývajú často pôvodcom mnohých ochorení.

Mnohí pestovatelia zistia nedostatok vápnika v pôde až vtedy, keď im to „povedia“ plody rajčín alebo paprík. Zvlášť náchylné sú na nedostatok vápnika rajčiaky a papriky, ktorým sa na špičkách plodov tvoria okrúhle hnedé škvrny. Problém s prijateľnosťou vápnika môže spôsobiť aj prehnojenie pôdy dusíkom či draslíkom. Nadbytok týchto prvkom totiž narúša, či dokonca úplne brzdí jeho príjem rastlinami. Aj keď test pôdy, napríklad s použitím lakmusového papierika, neukáže nízke (kyslé) pH, je vhodné raz za niekoľko rokov pôdu povápniť, aby sa predišlo problémom spôsobeným nedostatkom vápnika.

Príznaky nedostatku vápnika

• Výskyt buriny ako praslička
• Zelený povlak na povrchu pôdy
• Suchá hniloba špičiek plodov na paprike
• Okrúhle hnedé škvrny na špičkách plodov rajčiakov

Druhy vápna a ich použitie

Na vápenie sa všeobecne používajú tri druhy vápnika: pálené vápno, mletý vápenec a dolomitický vápenec.

• Pálené vápno (CaO): Odporúča sa používať len na veľmi ťažkých pôdach a treba s ním narábať obzvlášť opatrne. Dokonca sa odporúča jeho dávku o polovicu znížiť v porovnaní s mletým vápencom. Účinok je rýchlejší a v prvých 2-3 rokoch výraznejší. Pálené vápno je vhodné pre ťažšie pôdy, tiež ho môžeme použiť ako prípravok proti chorobám a škodcom.
• Mletý vápenec: Z vápenca sa vápnik uvoľňuje postupne, pomaly a dlhodobo, je vhodný na vápnenie ľahších alebo stredne ťažkých pôd. Pre relatívne pomalé pôsobenie (malú rozpustnosť), obsah horčíka a iných stopových prvkov sú na použitie v záhrade najvhodnejšie uhličitanové formy - dolomitický alebo mletý vápenec.

Ako a kedy vápniť

Vápnenie by sa malo vykonávať každých 4-5 rokov, pretože väčšina vápenatých hnojív, ako je mletý vápenec, má nízku rozpustnosť a jeho účinok sa prejavuje až po 2-3 rokoch. Pozor však na to, že nie všetky plodiny znesú čerstvo povápnenú pôdu. Preto nie je vhodné vápniť celý pozemok naraz.

Najvhodnejším obdobím na vápnenie pôdy je jeseň - po vyčistení záhrady v októbri až novembri. Nevápnite však na sneh, pretože by sa tým znížila účinnosť. Vápno treba kvalitne zapracovať do pôdy, ale len do jej hornej vrstvy. Optimálne je, ak viete, aké pH má vaša pôda, aby ste vedeli nastaviť správnu dávku vápna. Opatrnosť je dôležitá. Samozrejme, nie je dobré to s vápnením ani preháňať.

Hoci sa hnojivo na jar rozpustí a prenikne do pôdy, časť z neho odtečie po povrchu a spôsobí nerovnomerné vsiaknutie, čo môže viesť k tvorbe mlák alkalickej vody, ktoré pri vysokých koncentráciách môžu poškodiť rastliny. V prípade svahovitých záhrad môže byť takéto vápnenie neúčinné. Tiež myslite na to, že nie je vhodné, keď vápnik príde do styku s organickými, dusíkatými, fosforečnými ani kombinovanými priemyselnými hnojivami. Môžu sa navzájom znehodnotiť.

Vápnenie a plodiny

Zelenina ako hlúboviny, cibuľa, pór a strukoviny znesú zapracovanie vápenatého hnojiva pri jesennej príprave pôdy. Avšak plodová zelenina (napríklad rajčiny, paprika a uhorky), ktorá je na vápnik náročná, paradoxne neznáša priame vápnenie - vápnik by sa mal dodať už predplodine. Priame vápnenie paradoxne neznáša plodová zelenina (hlavne rajčiaky, paprika a uhorky), hoci je na vápnik náročná. Potrebuje ho však dodať už k predplodine. Rovnako je na tom hrach (výnimka zo strukovín).

Vápnenie pôdy pre zemiaky

Pôdnym rozborom vopred zistíme kyslosť pôdy - jej pH. Zemiakom sa darí na kyslých a slabo kyslých pôdach s kyslosťou od 5,5- 6,5 pH. Pri zemiakoch sa pôda nikdy nesmie vápniť na jar, pred zasadením, pretože môže zvýšiť výskyt chrastavitosti zemiakov.

Hnojenie zemiakov

Intenzívne pestovanie zemiakov na tej istej ploche je spojené s intenzívnym odčerpaním živín z pôdy. Pre udržanie a zvýšenie pôdnej úrodnosti je nutné živiny dodať späť do pôdy. Najvhodnejším spôsobom ich návratu je aplikáciu buď organických alebo priemyselných hnojív.

Organické hnojivá sú nenahraditeľným zdrojom humusu, ktorý ovplyvňuje celkovú úrodnosť a ich zdroje sú veľmi rozmanité. Zlatým štandardom pre záhradkára však zostáva maštaľný hnoj poprípade ovčí hnoj. Nie každý má však prístup ku kvalitnému a uležanému hnoju. Ideálnym termínom na aplikáciu maštaľného hnoja je jeseň. Pri aplikácii na jar by sa z maštaľného hnoja vo väčšine typoch pôd začal uvoľňovať dusík z organických do minerálnych foriem (prístupné pre rastliny ) až v druhej časti vegetácie rastlín, kedy by pôsobil skôr negatívne. Dávka hnoja sa pohybuje do 500 kg na 1 ár.

Ďalší údaj, ktorý je možné získať z rozboru je pôdna kyselosť alebo pH. Zemiakom sa darí aj na slabo kyselých až kyselých pôdach od hodnoty pH 5,5 až 6,5. Pri nižších hodnotách pH pod 5,5 je treba pôdnu kyselosť upraviť vápnením.

Dôležitosť dusíka, fosforu a draslíka pre zemiaky

Dusík je pre zemiaky dôležitý pre vytvorenie kvalitných hľúz (ovplyvňuje obsah škrobu, sušiny a bielkovín, konzistenciu dužiny, veľkosť hľúz a ich schopnosť odolávať mechanickému poškodeniu.) Na produkciu 100 kg zemiakov potrebujeme zapraviť do pôdy približne 0,5 kg dusíku. Najviac dusíku zemiaky potrebujú v období od tvorby pukov a počas fázy kvitnutia. Dusík ma zásadný vplyv na zvýšenie hmotnosti hľúz a na ich počet. Problém predstavuje nielen nedostatok ale aj nadbytok dusíka.

Vyplavený dusík môže kontaminovať spodné vody a negatívne tak ovplyvňuje životné prostredie. Pri dusíku si treba dávať pozor na jeho predávkovanie. V prípade, že je v pôde príliš veľa dusíku, zvyšuje sa hromadenie dusičnanov v hľúzach. Vysoké dávky dusíku negatívne ovplyvňujú stolovú hodnotu hľuz, znižujú škrobovitosť hľúz a zhoršujú ich skladovateľnosť.

Fosfor urýchľuje vývoj a dozrievanie a podporuje koreňový systém a zlepšuje biologickú hodnotu sadby. Na 100 KG produkcie zemiakov potrebujeme zapraviť do pôdy 0,08 kg fosforu. Rastlina prijíma fosfor najintenzívnejšie vo fáze nahadzovania pukov a kvitnutia. Ideálny je fosfor v podobe oxidu fosforečného v priemyselných hnojivách.

Zemiaky patria medzi plodiny , ktoré si vyžadujú vysoké dávky draslíka. Draslík zvyšuje odolnosť rastlín voči nízkym teplotám a suchu, zohráva dôležitú úlohu pri tvorbe škrobu, pri udržaní konzumnej kvality počas skladovania, zvyšuje mechanickú odolnosť hľúz, znižuje rozváravosť a múčnatosť.. Pokiaľ obsahujú zemiaky nižšie množstvo draslíka sú náchylné k farebným zmenám. Naopak pri nadmernom hnojení draslíkom dochádza ku znižovaniu sušiny a škrobu v hľúzach. Na 100 Kg produkcie zemiakov potrebujeme do pôdy zapraviť približne 0,7 kg draslíku v podobe oxidu draselného. Draslík zapracovávame do pôdy v podobe draselnej soli na jeseň. Na jar môžeme použiť nižšiu dávku draslíku vo forme pevných viaczložkových hnojív ako NPK.

Odporúčané množstvo živín pre 100kg produkcie zemiakov

tags: